Rozsudok – Život a zdravie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/63/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312010466

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312010466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Fitta a
prísediacich JUDr. Emiliána Pavlíka a Mgr. Michala Balacenka na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. H., nar. XX.XX.XXXX v U., r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom R., Y. XX, na slobode

sa uznáva za vinného, že

dňa 07.06.2005 v presne nezistenom čase v Pezinku na Mladoboleslavskej ulici pri Zámockom parku
fyzicky napadli poškodeného J. E. tak, že ho dokopali, tvrdili mu, že to má za to, že predtým udal Ľ. D.
a to neodvolal a po bitke ho zhodili na zem z jednoposchodovej budovy, kde ho ešte bili a kopali, čím

mu spôsobili zranenia a to zlomeninu siedmeho rebra v prednej pazušnej čiare vpravo, jemné praskliny
8., 9. a 10. Rebra v strednej pazušnej čiare kľúčnej čiare vľavo, 6. rebra v prednej pazušnej čiare
vľavo a 8., 9., a 10. rebra v zadnej pazušnej čiare vľavo, pneumotorax s kolabovaním pľúcneho krídla
vľavo, plášťový pneumotorax vpravo, diskrétny podkožný emfyzém prednej hrudnej steny vľavo, krvnú
podliatinu horného a dolného viečka a okolia očí obojstranne, s predpokladanou dobou liečenia 4 týždne

teda

- spoločným konaním vykonal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a taký
čin spáchal na svedkovi

čím spáchal

- z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona

§ 9 ods. 2 Tr. zákona k § 222 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, účinného v čase spáchania skutku

Za to sa

odsudzuje

Podľa§222ods.2Tr.zákona(účinnéhodo31.12.2005)spoukazomna§35ods.3Tr.zákona(účinného
do 31.12.2005) k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Tr. zákona (účinného do 31.12.2005) sa obžalovaný pre výkon uloženého
trestu zaraďuje do II. Nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona (účinného do 31.12.2005) súd zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol
uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T 66/2010 zo dňa 01.12.2010
z titulu uloženia súhrnného trestu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodený J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.W. X, R. odkazuje

so svojím nárokom na náhradu škodu na občianske-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním nároku na náhradu škody uplatneného zo
strany poškodeného J. E. v prípravnom konaní, výsluchom obžalovaného J. H., výsluchom svedkov R.
U., N. W., Ľ. D., prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania a to N. Y. a N. Q., J. H., prečítaním
výpovedepoškodenéhoJ.E.,ďalejprečítanímznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomJ..J.S.ako

aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým
materiálom na vec sa vzťahujúcim.

Vzhľadom ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní, na ktorom súd otvoril dokazovanie v predmetnej
veci sa nezúčastnil poškodený J. E., súd procesným postupom podľa § 256 ods. 2 Tr. poriadku prečítal

nárok uplatnený poškodeným na náhradu škody v prípravnom konaní.

Poškodený J. E. v prípravnom konaní uviedol, že sa pripája k trestnému konaniu, uplatňuje nárok na
náhradu škody, ktorej výšku však nešpecifikoval.

Obžalovaný J. H. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení uviedol, že chce učiniť vyhlásenie a to
také, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku.

Ku škode obžalovaný prehlásil, že nevie akú škodu poškodený uplatňuje, navyše žiadnu škodu mu
nespôsobil, preto mu ani nie je ochotný škodu nahradiť.

Čo sa týka samotného skutku obžalovaný vypovedal, že dňa 07.06.2005 sa stretol s Ľ. D., pričom
spolu popíjali alkohol. Nachádzali sa v Zámockom parku a následne sa presunuli do schátranej budovy
pri Mestskom kúpalisku. V tejto budove išli na druhé poschodie, pričom mal vedomosť o tom, že tam
prespávajú bezdomovci a prespával tam aj poškodený J. E., pričom D. chcel ísť za ním s ním niečo

riešiť, pričom mal vedomosť o tom z počutia, že E. D. udal za nejakú bitku, za čo následne D. bol
súdom odsúdený na podmienku. D. si teda s poškodeným chcel vyjasňovať skutočnosť, že vypovedal
proti nemu ako svedok. Keď prišli do budovy všetci mali vypité aj poškodený E., ktorý tam na druhom
poschodí uvedenej budovy spal, ale nachádzali sa tam aj iní bezdomovci ako napríklad Q. a Y. a ešte
aj iní ktorých však bližšie nepozná. D. začal E. biť päsťami, začal mu vyčítať že ho udal, že klamal a

podobne, pričom ako ho bil a kopal, on chcel do toho zasiahnuť a aj zasiahol tým, že D. chcel odtrhnúť
od E., aby E. nechal na pokoji a dohováral mu, aby išli preč. Keďže D. nechcel prestať, tak on odišiel
z budovy preč až na druhý deň sa dozvedel, že E. spadol z budovy dole a že mal nejaké zranenia. Na
ďalšie otázky obžalovaný uviedol, že sa poškodeného žiadnym spôsobom nedotkol, fyzicky na neho
vôbec neútočil. Keď odchádzal z budovy tak fyzický konflikt medzi D. a E. trval a to tak, že D. E. ešte

bil. On s poškodeným E. nikdy ani v minulosti nemal žiadnu hádku, ani konflikty a taktiež poškodeného
J. E. nikdy nenapadol.

Svedok R. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 07.06.2005 bol v službe na OO PZ Pezinok,
presný čas už nevie, ale bolo to vo večerných hodinách, kedy došiel na oddelenie Ľ. D. značne pod

vplyvom alkoholu a tvrdil, že sa pobil resp. napadol inú osobu v budove starého kúpaliska v Pezinku
a zhodil ju z budovy na zem. Po obdržaní takejto informácie na miesto poslal hliadku na preverenie
skutočností a naozaj sa zistilo, že sa tam nachádza poškodený, ktorý bol zranený, pričom sa jednalo o
J. E.. Bližšie okolností, ktoré mal udávať Ľ. D. ako malo dôjsť ku konfliktu ako tento prebiehal a akým
spôsobom mal zhodiť poškodeného z budovy to už si s odstupom času nepamätá. Vie, že D. bol potom

vyťažovaný ku skutku, čo už bolo, ale vecou operatívy. O tom, že by sa skutku mala zúčastniť aj ináosoba, o tom D. nehovoril, hovoril iba o sebe, že on sám sa skutku dopustil, žiadneho spolupáchateľa
nespomínal.

Svedok N. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 07.06.2005 vykonával hliadkovú službu v
meste Pezinok ako príslušník mestskej polície spolu s kolegom J. H.. Bolo už pred polnocou uvedeného
dňa, kedy sa presúvali po ulici Mladoboleslavskej, keď k ním pristúpil neznámy muž, ktorý oznámil, že
pred areálom starého kúpaliska leží na zemi nejaký zranený muž, pričom vzápätí na toto oznámenie
sa presunuli na uvádzané miesto, kde naozaj na zemi sa nachádzal muž, ktorý javil značné známky

fyzického útoku, mal oškretú tvár, podlatiny na očiach a sťažoval sa na bolesti chrbta a hlavy, pričom v
rámci možnosti od tejto osoby zistili, že sa volá J. E. a že mal byť napadnutý a zbitý neznámym mužom.
Po zistení základných informácii privolali na miesto rýchlu zdravotnú pomoc pre poškodeného a oznámili
skutok aj na príslušné oddelenie štátnej polície, kde príslušník policajného zboru im oznámil, že na
oddelení OO PZ je pán D., ktorý uvádza zhodné okolnosti s ich zistením, pričom na polícii sa doznal,
že je páchateľom skutku a že napadol poškodeného E.. To či poškodený javil známky požitia alkoholu k

tomusvedokuviedol,žesaneviezodpovednevyjadriť.Poškodenýuvádzal,žebolnapadnutýibajedným
útočníkom, preto to tak uviedli aj do úradného záznamu. Meno útočníka však poškodený neuvádzal.

Svedok Ľ. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v danom čase kedy malo dôjsť ku skutku sa
obžalovaný H. nachádzal na mieste činu, ale poškodeného J. E. žiadnym spôsobom fyzicky neatakoval,

nevidel, že by bol do konfliktu zasiahol, to znamená, že nevidel, že by bol poškodeného udrel, kopol,
sotil. K fyzickému konfliktu došlo iba medzi ním a poškodeným E., ktorý vyústil tým, že ho zhodil zo
strechy, ak sa dobre pamätá tak z prvého podlažia uvedenej budovy na starom kúpalisku v Pezinku,
kde sa v danom čase nachádzal iba obžalovaný, ďalej on, a poškodený E.. Poškodený aj on sám boli
pod vplyvom alkoholu, na presný priebeh si už s odstupom času nepamätá, vie že poškodený sa bránil

rukami v tom ako ho fyzicky napádal. Konflikt sa odohrával na okraji podlažia a následne po fyzickom
kontakte sotil do poškodeného a tento spadol z budovy dolu. Čo počas fyzického kontaktu medzi ním a
poškodeným robil H., svedok uviedol, že na to si už nepamätá.

Vzhľadom ku skutočnosti, že svedkovia N. Y. a N. Q. zomreli, súd procesným postupom podľa § 263

ods. 3 písm. a) Tr. poriadku prečítal výpovede svedkov N. Y. a N. Q. z prípravného konania.

Svedok N. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že s Ľ. D. sa pozná asi pol roka a zoznámili sa v krčme
Lipár v Pezinku. J. H. taktiež pozná asi pol roka a spoznal ho v meste. Čo sa týka J. E. pozná ho
ako bezdomovca, mal prezývku Č. a spoznal ho náhodne v Zámockom parku, kde sa ako bezdomovec

zdržiava a prespával v starej budove, ktorá patrila kedysi k bývalému kúpalisku. Niekedy začiatkom júna
2005 v parku stretol Č. t. j. J. E., ktorý mal dobitý ksich, pýtal sa ho čo sa mu stalo, povedal, že ho zbil
D., že mu dal par krát na oko. Údajne to malo byť preto, lebo Č. do D. skákal, bol agresívny. O dva
týždne neskôr bol v Zámockom parku medzi 20.30 - 21.00 hod. pričom do parku s ním došiel aj Č. t. j.
poškodený aj D. a H. a ešte jedna baba, všetci mali vypité. Po určitom čase, keď sa vrátili na lavičku, tam

už poškodeného J. E. - Č. nevidel a zrazu aj D. s H. niekam odišli, pričom on zostal na lavičke a spolu
s ním ešte N. Q.. Ako sedeli na lavičke počul krik alebo stonanie ako keď niekoho bijú. Tak sa vybrali
aj s N. Q. do starej budovy pozrieť, že čo sa deje, pričom videl E., ktorý bol na poschodí starej budovy,
pričom D. ho bil rukami a nohami a kopal do ňho, pričom poškodený sa snažil brániť a snažil sa údery
vracať. Obaja stáli. H. sa prizeral, pričom následne všetci traja t. j. on, H. a Q. sa snažili D. odtiahnuť od

poškodeného a hovorili mu, aby ho nechal na pokoji. Poškodený bol úplne na mol, a do D. určite vŕtal,
tak ho D. potom zbil. Prečo však poškodeného bil to D. nehovoril. Aj napriek tomu hovoril D., že keď
neprestane zavolá policajtov a D. sa chcel pustiť aj do neho, avšak potom naďalej bil poškodeného Č..
Na to sa rozhodol, že ide preč, pričom keď odchádzal hneď za ním išiel Q. a H., pričom D. s poškodením
Č. tam ostali, ale už sa nebili. Poškodený E. „. bol dobitý a ležal na zemi. H.Č. sa ho ani nedotkol pokiaľ

tam bol a ani Q.. Keď vyšli von Q. prišiel domov smerom na Sídlisko Juh a H. išiel s ním jedným smerom,
pričom v budove zostal D. s poškodeným a pokiaľ vie, tak už ho nebil. Asi o týždeň neskôr počul, že Č.
mal spadnúť zo strechy dolu, ale ako sa to stalo to nevie, niekto potom hovoril, že ho D. zo strechy sotil.

Svedok N. Q. v prípravnom konaní vypovedal, že Ľ. D. pozná od detstva a sú kamaráti. Naposledy

sa s ním stretol v Zámockom parku na Mladoboleslavskej ulici, kde nechodí často, kam išiel aj pred
týždňom, či tam niekoho z kamarátov nestretne, ale stretol iba J. E., ktorý mal opuchnuté oči, pričom mu
na požiadanie dal jednu cigaretu. O ničom sa medzi sebou nerozprávali. Vie o tom, že E. bol v nemocnici
potom ako sa s D. pobil. J. E. pozná tiež a to z Limbachu, kde E. býval pred smrťou svojho otca. Vie oňom, že je bezdomovec, prespáva v Zámockom parku v areáli starého kúpaliska na poschodí. Koncom
mája sa dopočul v pohostinstve u Lipára, že E. dostal bitku od D.. Na začiatku júna bol v Zámockom
parku s D., H.Č., E., možno tam bol aj N. (Y.) aj cudzí chalani, ktorých pozná z videnia, popíjali tam,

neskôr mali vypité. Vie, že D. s E. sa pohádali, ale vtedy sa nebili. Okolo 22.00 hod. večer odišiel domov,
pričom D., E. a ostatní tam ostali. Na druhý deň sa stretli v Zámockom parku popíjali od 15.00 hod. víno
biele aj červené a potom ríbezľové víno a vodku. Okolo 19.00 hod. na lavičke zaspal, prebral sa až na
hluk, pričom D. s E. boli už v sebe, doťahovali jeden druhého, ale nebola to bitka. Niečo na seba hučali
v tom, že E. mal ísť niečo na políciu odvolať, ale nevie o čo sa bližšie malo jednať. Vie, že im hovoril,

že nech nehučia, potom zase pili, a potom D. s E. niekam zmizli, tak pokračovali v pití bez nich, potom
zrazu začuli strašný krik a rev smerom od kúpaliska. Bolo mu dosť zle, ale N., ktorý bol s ním na lavičke
mu povedal, že aby sa išli pozrieť, že čo sa deje, pričom on ísť nechcel a ani nešiel, pričom či tam išiel
N. to nevie. On mával epileptické záchvaty, cítil sa zle a mal pocit, že to zase na neho ide. Pozviechal
sa z lavičky, N. mu pomohol postaviť sa z lavičky. Pamätá si až na to, že bol na rohu pri Lipárovi, pričom
pod lampou videl D., H. aj N., ale E. tam nebol. H. s N. išli smerom na sever a on sa potom otočil na

svoj smer a išiel domov. Kam šiel D. to nevie. Na druhý deň bol celý deň doma a až na ďalší deň išiel
do pohostinstva u Lipára, kde počul, že E. dostal bitku a že ho niekto zhodil zo schodov alebo z terasy.

Svedok J. H. v prípravnom konaní vypovedal, že je príslušníkom mestskej polície v Pezinku, pričom dňa
07.06. bol velený do hliadky spolu s kolegom N. W., pričom mali službu od 19.00 do 07.00 hod. rána

nasledujúceho dňa. Služba bola zadelená že od 22.00 do 23.30 hod. so služobným vozidlom vykonávali
ohliadku centra mesta Pezinok. Okolo 23.00 hod. pri vstupe do Zámockého parku asi 100 - 150 metrov k
bočnémuvstupudoareálubývaléhokúpaliskavideliprivozidlestáťneznámuosobu,ktoránanichkývala
rukou a preto sa ho opýtali, že čo sa deje. Tento muž im oznámil, že našiel sediaceho muža na múriku
pri vstupe do Zámockého parku, ktorý uviedol, že vyzerá byť dobitý, že chrčí a ťažko sa mu dýcha. S

týmto mužom sa nedalo dobre komunikovať, preto sa išli presvedčiť na uvedené miesto, zistili že sa tam
nachádza zranený muž a v oblasti tváre mal podliatiny pri očiach a na tvári, oči mal zakryté spuchnutými
viečkami, nos vyzeral v poriadku, a ruky mal v oblasti hrudníku, bol prikrčený a stonal, sťažoval sa na
sťažené dýchanie a bolesti v oblasti pod hrudníkom. Kontaktovali operačného dôstojníka, ktorý zavolal
RZP. Tento muž opakoval, že ho dokopali a zbili, neuvádzal však mená, len prstami naznačil, že boli

dvaja. Veľa nekomunikoval, povedal svoje meno, čo aj overili, že naozaj sa jedná o J. E., bezdomovca,
ktorý sa nachádza v evidencii obyvateľov mesta Pezinok. E. uvádzal, že nemá kartičku poistenca, ale
poistený je. Po príchode RZP muža ošetrila a odviezli ho. Medzitým bola vyrozumená o skutku štátna
polícia, od ktorej dostali spätnú informáciu, že na oddelenie prišiel páchateľ, ktorý sa prišiel udať, na čo
miesto činu opustili a išli preč.

Vzhľadom ku skutočnosti, že na hlavné pojednávanie sa nedostavoval svedok J. E. súd na jeho osobu
vydal príkaz na zatknutie svedka podľa § 88 ods. 1 Tr. poriadku, pričom po jeho realizácii bol svedok
riadne vypočutý v prítomnosti obžalovaného aj prokurátora, avšak aj napriek tomu, že svedkovi bol
oznámený nasledujúci termín hlavného pojednávania, ktorý riadne prevzal, sa svedok opätovne na

hlavné pojednávanie nedostavil, preto súd procesným postupom podľa § 88 ods. 4 Tr. poriadku prečítal
výpoveď tohto svedka zo dňa 03.12.2013.

Z predmetnej výpovede svedka J. E. zo dňa 03.12.2013 vyplynulo, že svedok si na inkriminovaný čas
spáchania skutku pamätá, pretože spal na mieste, ktoré sa popisuje v obžalobe, pričom sa zobudil na

to ako ho D. a obžalovaný H. spoločne fyzicky napádali. Bili ho päsťami do celého tela a zároveň ho aj
kopali do celého tela. Dôvodom tohto ataku zo strany D. bola skutočnosť, že pred tým na neho podal
trestné oznámenie a nechcel ho stiahnuť. Počas toho ako bol bitý snažil sa ich útoku brániť. Pamätá
sa na to, že štvornožky išiel na okraj terasy, pričom obaja na neho kričali, aby z nej skočil, pričom sa
jednalo o výšku asi dva a pol metra. Pamätá si pád z terasy, následkom strčenia zo strany útočníkov,

pretože nechcel dobrovoľne dolu skočiť. Keď spadol dolu, vie že k nemu D. s H. ešte prišli, čo sa však už
potom následne dialo si už nepamätá, nevie kto volal sanitku, prebral sa až v nemocnici. Utrpel dvojitý
pneudomorax, mal dvanásť zlomených rebier a poškodenie v tvárovej oblasti. V nemocnici bol tri týždne.
Na otázku samotného obžalovaného J. H., aby svedok uviedol či sa na to určite pamätá, že ho bil aj on a
bol pri tom, keď bol zhodený z terasy, svedok uviedol, že si to pamätá a že si je istý, že obžalovaný H. bol

pri tom, keď ho s D. bil a bol určite aj pri tom, keď ho zhodili spolu z terasy. Na otázku obžalovaného, ako
je možné, že svedok Q. uvádzal, že v danom čase tam on ako obžalovaný nebol, svedok E. odpovedal,
že to nevie uviesť, ale je si vedomý len toho čo už vypovedal, t. j., že najprv ho D. aj s H. na prvom
poschodí uvedenej budovy bili a kopali, následne ho dotiahli na terasu, kde obaja t. j. D. aj H. na nehokričali, aby skočil a potom ho z tej terasy zhodili dolu. Je pravda, že v čase skutku mal vypité, ale nie
natoľko, aby si nepamätal priebeh predmetného skutku. Čo sa týka bitky svedok vypovedal, že dôvod,
ktorýpribitkemuútočnícihovorilibolten,ženechcelstiahnuťtrestnéoznámenie,ktorépodalpredtýmza

fyzické napadnutie zo strany Ľ.Í. D.. Pri tom ako bol napadnutý sa tam nachádzal Q. a ešte jeden chalan,
ktorého pozná ako Pezinčana. Nevie presne však jeho priezvisko, ale oni ho volali N., krstným menom
sa volal N.. V minulosti s J. H. nikdy nemal žiadne nezhody. Taktiež si myslí, že obaja útočníci taktiež Ľ.
D. aj J. H. boli pod vplyvom alkoholu, pretože kebyže sú triezvi, tak by v danom čase tak nekonali.

S poukazom na tú skutočnosť, že v predmetnej veci bol podaný znalecký posudok vypracovaný znalcom
J.. J. S., znalcom z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, pričom však uvedený
znalec medzičasom zomrel, súd za súhlasu procesných strán, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku
prečítal znalecký posudok podaný týmto znalcom.

Zo záverov znaleckého posudku znalca J.. J. S. vyplýva, že poškodený J. E. utrpel dňa 07.06.2005

nasledovné zranenia: zlomeninu siedmeho rebra v prednej pazušnej čiare vpravo bez posunov úlomkov,
jemné praskliny 8, 9, 10 rebra v strednej pazušnej čiare vpravo, ďalej tretieho rebra pred úponom na
chrupkovú časť rebra vpravo, tretieho rebra v strednej čiare kľúčnej kosti vľavo, šiesteho rebra v prednej
pazušnej čiare vľavo, 8, 9 a 10 rebra v zadnej pazušnej čiare vľavo, pneumothorax skolabovaním
pľúcneho krídla vľavo, plášťový pneumothorax vpravo, diskrétny podkožný emfyzém prednej hrudnej

steny vľavo, krvnú podliatinu horného a dolného viečka z okolia očí obojstranne. Predmetné zranenia
vznikli pôsobením pevného tupého násilia a hladkého povrchu s malou vztyčnou plochou, s malou až
strednou silou a prudkosťou tlakom opakovane. Zo súdno-lekárskeho hľadiska sa jedná o ublíženie na
zdraví, pričom poranenia svojím charakterom ani intenzitou nemajú povahu váženej poruchy zdravia.
Útočník a poškodený boli vzájomne voči sebe postavení prednými plochami tela a čiastočne aj mierne

pravou a ľavou bočnou plochou tela, pričom poškodený bol pravdepodobnejšej ležiacej alebo blízko
ležiacej polohe, pričom nie je možné vylúčiť ani stojacu polohu alebo polohu blízku stojacej. V prípade
zasiahnutia životných dôležitých orgánov mohlo dôjsť k poškodeniu vnútro - hrudných orgánov a
k veľkému krvácaniu do pohrudnicových dutín so vznikom krvácavého šoku, pričom k závažnejším
zraneniam nedošlo, pretože intenzita pôsobiaceho násilia bola malá až stredná a jej intenzita nestačila

na spôsobenie závažnejších zranení. Čo sa týka pracovnej neschopnosti po útoku dňa 07.06.2005 mala
vplyv na pracovnú neschopnosť aj zranenie, ktoré utrpel poškodený dňa 26.05.2005, pričom v súhrne
pracovná neschopnosť trvala asi 6 týždňov. Je možné predpokladať, že zranenia sa zhojili bez trvalých
následkov a nebudú mať vplyv na pracovnú schopnosť poškodeného.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vyhodnotil aj dokazovanie sa s listinnými dôkazmi
zadokumentovanými v spisovom materiály, z ktorých ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutie vo veci
vyhodnotil najmä: lekárske správy, úradné záznamy, zápisnicu o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciu
a vo vzťahu k osobe obžalovaného odpis z registra trestov obžalovaného, aktualizovaný odpis z registra
trestov obžalovaného ako aj kompletný spisový materiál Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T

66/2010 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III, čk. 2T 66/2010, právoplatný dňom 03.12.2010.

Na základe takto vykonaného dokazovania po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne,
tak ako má na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd dospel k záveru, že skutok prebehol tak
ako je popísané v obžalobe, pričom obžalovaný J. H. spoločným konaním (spoločne z tohto času už

odsúdeným Ľ. D.) sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal na svedkovi,
čím naplnil po objektívnej stránke všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na
zdraví spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona § 9 ods. 2 Tr. zákona k § 222
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, účinného v čase spáchania skutku.

Zo subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle, tak ako
má na mysli ustanovenie § 4 písm. a) Tr. zákona (účinného do 31.12.2005).

ObžalovanýJ.H.spáchanieskutkupopiera,tvrdí,žesícebolprítomnýpritom,keďt.č.užodsúdenýĽ.D.

v budove starého kúpaliska zbil poškodeného J. E., v čom sa snažil Ľ. D. zabrániť, pričom následne mal
poškodený E. byť zhodený z poschodia uvedenej budovy na zem s čím sa však on nič nemá spoločné,
pretože z miesta činu odišiel. Poškodeného E. sa ani nedotkol, nijakým spôsobom s ním neprišiel
do fyzického kontaktu. Obrana obžalovaného je však jednoznačne vyvrátená samotnou výpoveďoupoškodeného J. E., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná procesným postupom, vzhľadom na to,
že svedok poškodený J. E. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci bol pred tým na neho realizovaný
príkaz na zatknutie svedka v zmysle § 88 ods. 1 Tr. poriadku a bol vypočutý po realizácii príkazu na

zatknutie za prítomnosti všetkých procesných strán t. j. aj samotného obžalovaného a priamo usvedčil
obžalovaného J. H. zo žalovaného skutku s tým, že vypovedal, že nielen Ľ. D., ale aj J. H. ho napadli
v inkriminovanom čase v budove starého kúpaliska v Pezinku spôsobom akým sa popisuje v obžalobe,
bili a kopali ho po celom tele, pričom na neho kričali, že má stiahnuť trestné oznámenie, ktoré podal na
Ľ. D. pre iný skutok, pri ktorom ho Ľ. D. tak isto fyzicky napadol a ublížil mu na zdraví.

Následne po tom ako obžalovaný J. H. (spoločne z tohto času už odsúdeným Ľ. D.) dobili poškodeného
J. E. a tento ležal na zemi, ho sotili z budovy z poschodia, pričom následne spadol na zem, pričom pred
tým ešte na neho kričali, aby skočil sám.

Súd má za to, že samotná výpoveď poškodeného J. E. je možné považovať za dôveryhodnú, nakoľko

táto korešponduje od počiatku prípravného konania s tým čo uvádzal ohľadom spôsobu miesta, počtu
páchateľov ako aj dôvodu, pre ktorý mal byť napadnutý a pre ktorý mu malo byť ublížené na zdraví.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť je daný súhrnnom kritérií
uvedených v § 3 ods. 4 Tr. zákona (účinného do 31.12.2005) a je daný najmä významom chráneného

záujmu, ktorý bol činnom dotknutý, spôsobom vykonania činu, jeho následkami, okolnosťami za ktorých
bol spáchaný, ale aj samotnou osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v dotknutí chráneného záujmu, ktorý v
danom prípade je ochrana zdravia fyzických osôb.

O osobe obžalovaného súd z odpisu registra trestov ako aj zo správ z priestupkového referátu zistil, že
obžalovanýboldoposiaľ7krátsúdnetrestaný,najmäpremajetkovúadrogovútrestnúčinnosť.Posledný
krátbolobžalovanýodsúdenýOkresnýmsúdomBratislavaIII,podsp.zn.2T66/2010zodňa01.12.2010,
právoplatného dňa 03.12.2010, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka

nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, za prečin nedovolenej výroby omamných, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona. Z priestupkového referátu je zrejmé, že
obžalovaný nebol priestupkovo prejednávaný.

Vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 2T 66/2010 zo dňa 01.12.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2010, je zrejmé, že skutok, pre ktorý sa momentálne vedie trestné
stíhanie obžalovaný spáchal skôr ako bol vyhlásený zmienený citovaný rozsudok, preto prichádzalo do
úvahy uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 3 Tr. zákona (účinného do 31.12.2005).

Súdobžalovanémuvymeraltrestodňatiaslobodyvtrvaní3(troch)rokov,pričomsajednáotrestsúhrnný,
pričom pre výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený v zmysle § 39a ods. 2 písm. b) Tr. zákona
(účinného do 31.12.2005) do II. Nápravno-výchovnej skupiny, nakoľko obžalovaný už bol v posledných
10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom ku skutočnosti, že trest, ktorý postihol obžalovaného je trestnom súhrnným, súd zároveň
v zmysle § 35 ods. 3 Tr. zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 2T 66/2010 zo dňa 01.12.2010.

Súd má za to, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému je adekvátny okolnostiam predmetnej veci a

splní svoj účel trestu tak ako má na mysli ustanovenie § 23 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom ku skutočnosti, že poškodený J. E. uviedol, že uplatňuje nárok na náhradu škody, tento
však žiadnym relevantným spôsobom nevyčíslil a súdu nebola zrejmá výška škody, ktorá mala byť
poškodenému spôsobená, súd ho odkázal s jeho nárokom na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Tr.

poriadku na občianske - súdne konanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.