Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/786/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314215520
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4314215520.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, V.,
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, proti odporcom: 1. P. J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. B. XXXX/X, O., 2. F. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 29. júla 2014 č. k. 7C/203/2014-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 29. júla 2014 č. k. 7C/203/2014-21 určil,
že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo Zmluvy o
zriadení záložného práva uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade a navrhovateľkou
dňa 16. 08. 2013 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Levice, obci Šahy, katastrálnom území

V. zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom na
LV č. XXXX ako:
byt č. 28 nachádzajúci sa na 7. poschodí, 2. vchod bytového domu so súpisným č. 1202 postavenom
na parcele registra „C“ parcelné č. 73,
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5571/421120 k celku na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu so súpisným č. 1202 postavenom na parcele registra „C“ parcelné č. 73,

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5571/421120 k celku na pozemku parcela registra „Cô parcelné č.
73, na ktorom je bytový dom postavený.
Zároveň uložil navrhovateľke, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia podala na príslušnom súde návrh na začatie konania o určenie bezodplatnosti Zmluvy o
pôžičke uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade a navrhovateľkou dňa 16. 08.
2013 a určenie, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade nemajú právo na výkon záložného práva

vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v
2. rade a navrhovateľkou dňa 16. 08. 2013 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Levice, obci
Šahy, katastrálnom území V. zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levice,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako:
byt č. 28 nachádzajúci sa na 7. poschodí, 2. vchod bytového domu so súpisným č. 1202 postavenom
na parcele registra „C“ parcelné č. 73,

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5571/421120 k celku na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu so súpisným č. 1202 postavenom na parcele registra „C“ parcelné č. 73,
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5571/421120 k celku na pozemku parcela registra „C“ parcelné č.
73, na ktorom je bytový dom postavený.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým by sa odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi odporcom v 1. rade a
odporcom v 2. rade a navrhovateľkou dňa 16. 08. 2013 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okreseLevice, obci Šahy, katastrálnom území V. zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Levice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako byt č. 28 nachádzajúci sa na 7. poschodí,
2. vchod bytového domu so súpisným č. 1202 postavenom na parcele registra „C“ parcelné č. 73,

spoluvlastníckypodieloveľkosti5571/421120kcelkunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
bytového domu so súpisným č. 1202 postavenom na parcele registra „C“ parcelné č. 73, spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 5571/421120 k celku na pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 73, na ktorom je
bytový dom postavený.
Po preštudovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dospel k názoru, že sa úplne stotožňuje

so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odporca má
možnosť oboznámiť sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
zo samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý mu bol doručený spolu s rozhodnutím
súdu a na základe ktorého sa nariadilo predbežné opatrenie. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného
opatrenia využil svoje právo dané mu zákonným ustanovením § 76 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako OSP), ktoré hovorí, že ak súd návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí
uvádzať.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná právna úprava pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej alebo slúžia

ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. O nariadení predbežného
opatrenia súdy rozhodujú pred začatím konania (§ 74 až 77 OSP) alebo v jeho priebehu (§ 102 OSP).
Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný, dočasný charakter.
Vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou
vyriešený v konaní vo veci samej. Medzi účastníkmi konania musí jestvovať právny vzťah a okrem

tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je
ohrozované alebo porušované. Navrhovateľ musí rovnako v návrhu preukázať, že na predbežnom
opatrení má právny záujem, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa takýmto rozhodnutím
neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, pričom takýto zásah musí byť

primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Rovnako
musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutému účastníkovi.
Nevyhnutným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenie je osvedčenie jeho potrebnosti,
naliehavosti a primeranosti. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré
musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané

konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne
ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jej práva a bez nariadenia predbežného opatrenia bude
toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť predbežné opatrenie.
Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení musí súd nielen starostlivo zvážiť, či výrok rozhodnutia, ktorý
má súd vyniesť žiadnym spôsobom neporušuje alebo nezasahuje do žiadnych ústavou zaručených

práv alebo slobôd účastníkov, ale aj primeranosť eventuálneho zásahu predbežným opatrením do práv
dotknutýchúčastníkovvpriamejsúvislostisosvedčenýmporušenímprávaprávomchránenýchzáujmov
navrhovateľov.
Aj v konaní, ktoré nariadeniu predbežného opatrenia súdom predchádza sa uplatňujú zásady uvedené v
ustanovení § 6 a § 120 ods. 1 OSP v rozsahu potrebnom k dosiahnutiu účelu sledovaného predbežným

opatrením. Aj v tomto konaní je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase nariadenia predbežného
opatrenia. A aj keď ide v rozhodnutí o predbežnom opatrení o rýchle riešenie situácie, ktoré neznesie
odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom účastníkov alebo niektorého z nich, neznamená
to, že by sa súd vôbec nemusel zaoberať šetrením okolností, dôležitých pre posúdenie, či sú splnené
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Aj v konaní, ktoré nariadeniu predbežného opatrenia

predchádza, v primeranom rozsahu platia ustanovenia § 6 a § 120 OSP pri rozhodnutí o predbežnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 OSP).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, 6, 8, 9,
§ 76 ods. 1 písm. e/ a f/, § 76 ods. 3, § 154 ods. 1 mal súd za to, že nariadením predbežného opatrenia sa
poskytne ochrana osvedčenému právu navrhovateľky, že jeho nariadením sa neprimeraným spôsobom

nezasahuje do vlastníckeho práva odporcu. Boli osvedčené všetky predpoklady o potrebe, naliehavosti
a primeranosti navrhnutého predbežného opatrenia, a preto súd rozhodol tak, že návrhu na vydanie
predbežného opatrenia vyhovel.Proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade, žiadali napadnuté uznesenie
zmeniť a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedli, že súd prvého stupňa dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Namietali miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Levice vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovateľka nie je spotrebiteľkou. Miestne príslušným na konanie je Okresný súd Trnava, v ktorého
obvode majú odporcovia bydlisko. Uviedli, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosti
uvedené navrhovateľkou v návrhu o tom, že uzavrela zmluvu o pôžičke dňa 16. 08. 2013 ako aj zmluvu o

zriadenízáložnéhoprávadňa16.08.2013sodporcamivpozíciispotrebiteľa.Tátoskutočnosťnevyplýva
zo žiadnych dokumentov priložených k návrhu. Uvedené zmluvy boli uzavreté medzi fyzickými osobami,
nekonali pri ich uzatváraní ako podnikatelia, t.j. ako živnostníci ani ako štatutárne orgány obchodných
spoločností. Preto uvedené zmluvy nemožno považovať za spotrebiteľské. Tvrdenie navrhovateľky, že
mala záujem uzavrieť zmluvu so spoločnosťou FINANCE GROUP s.r.o. na základe inzerátu, považujú
za zavádzajúce a nepravdivé. Nepreukázala existenciu inzerátu. Ide o ničím nepodložené tvrdenia

navrhovateľky. Skutočnosť, že odporcovia sú konateľmi a spoločníkmi tejto spoločnosti nijako nesúvisí
so zmluvným vzťahom, ktorý majú s navrhovateľkou. Spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú
aktivitu a ani nikdy nemala zverejnený žiadny inzerát. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil,
že pohľadávka odporcov v sume 4.706 eur je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorej hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu samotnej pohľadávky odporcov. Navrhovateľka

nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného
práva. Podľa ich názoru trhová hodnota predmetnej nehnuteľnosti sa pohybuje okolo sumy 20.000 eur,
avšak je ku nej zriadené aj záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľni (čo navrhovateľka zamlčala)
za poskytnutý úver v sume 14.900 eur, ktorého zostatok je cca 14.700 eur. Teda nie je pravdou, že
by ich pohľadávka bola zabezpečená niekoľkonásobne vyššou hodnotou v podobe ceny založenej

nehnuteľnosti, pretože v prípade výkonu záložného práva Slovenskej sporiteľne by ich pohľadávka
mohla byť uspokojená iba v sume 4.300 eur až 3.300 eur po odrátaní výťažku v prospech sporiteľne
a provízie pre realitnú kanceláriu za predaj nehnuteľnosti. Poukázali na to, že navrhovateľka doposiaľ
neuhradila svoj záväzok ani len čiastočne, teda ani tú časť, ktorú uznala v návrhu v sume 3.000 eur.
Navrhovateľkasaúmyselnevyhýbaplneniusvojhozáväzku.Okremzaslaniaoznámeniaozačatívýkonu

záložného práva a oznámenia o zmene spôsobu výkonu záložného práva odporkyni, nevykonali žiadne
iné úkony smerujúce k výkonu tohto práva. Neoznámili výkon záložného práva príslušnému okresnému
úradu, nekontaktovali žiadnu realitnú ani dražobnú spoločnosť. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky,
že ju chcú pripraviť o strechu nad hlavou. Nariadením predbežného opatrenia zakazujúcim výkon
záložného práva sa im znemožnilo domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu zálohu, tým

im vzniká škoda.
K odvolaniu odporcov sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že odporcovia sa uvedením osobných
údajov ako nepodnikateľských subjektov jednoznačne snažili o obídenie zákona, najmä o vylúčenie
ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Kontakt na nich získala prostredníctvom
inzerátov uverejnených v regionálnych novinách Levicko, pričom mala za to, že zmluvy uzatvára s

profesionálmi a podnikateľmi, ktorí sú zo zákona povinní dodržať odbornú starostlivosť. Uvedené
skutočnosti budú predmetom konania vo veci samej, pričom poukázala na to, že bezodplatnosť zmluvy
o pôžičke, ako jeden z dôvodov neexistencie práva na výkon záložného práva je okrem absencie
obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke daná taktiež rozporom odplaty za poskytnutie pôžičky s
dobrými mravmi. Hodnota nehnuteľnosti vo výške 30.000 eur vyplýva zo samotnej zmluvy o zriadení

záložného práva. Z jej strany nejde o bezdôvodné bránenie práv, ale naopak, ide o poukázanie na
rozpornosť konania odporcov so zákonom a dobrými mravmi, čo má za následok neexistenciu práva na
výkon záložného práva. Podrobný prieskum skutkového stavu bude predmetom konania vo veci samej,
v tomto štádiu ide o to, či boli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia. Zásadným je
porovnanie práva veriteľov (odporcov) na výkon zabezpečovacieho prostriedku (záložného práva), ktoré

vyplýva zo záložnej zmluvy, ktorej platnosť je viac než pochybná a na druhej strane práva spotrebiteľa
(navrhovateľky) na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a ochranu jej obydlia. Žiadala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcov v 1. a 2. rade (§
212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu

dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Podľa § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta OSP, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 6 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá a druhá veta OSP, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez

vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 3 OSP, súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,

ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v súdnom konaní možno predovšetkým považovať

za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (I. ÚS 46/00, III. ÚS 44/04).
V zmysle čl. 51 Ústavy SR je Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v platnom znení, ďalej
len „OSP“ zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného
právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu.
Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana účastníkovi konania/

navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by
mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Predbežné opatrenie je dočasné opatrenie
súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo
nepodajú návrh na začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie

subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych
skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti
ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej

ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane je zrejmé, že je nutné
vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zasdoprávodporcualebotretejosoby,atýmkvytvoreniuťažkoobnoviteľnéhopredchádzajúcehostavu.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného

alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie (nariadenie) predpokladá aspoň
osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne
neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Zhrnuté teda platí, že
nariadeniepredbežnéhoopatreniajeprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdíaosvedčí,žesútudanéprávne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná
úprava je potrebná, aby sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa
neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je

obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými,
ktorých trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Na vydanie predbežného opatrenia sú kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný
podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná úprava
postupu pri vydávaní predbežného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že je tu obava z

ohrozeniavýkonusúdnehorozhodnutia.Tátoformulácianedokladá,žebynavrhovateľmuselpreukázať,
že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o
tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo
právo, ktoré je ohrozené. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné
(vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Súd pri poskytovaní ochrany predbežným
opatrením musí vychádzať zo základného účelu, ktorý má predbežné opatrenie sledovať s ohľadom na

znenie § 74 ods. 1 a § 102 ods. 1 OSP. Výrok súdneho rozhodnutia musí s ohľadom na predmet konania
zodpovedať osvedčenému právu bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ustanovení
§ 76 OSP. Ak dospeje k záveru, že na dočasnú úpravu pomerov, na zabezpečenie dôkazu alebo v
prípade ohrozenia výkonu rozhodnutia je predbežné opatrenie účelné, predbežné opatrenie nariadi.
Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na len dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikuje

výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho
zabezpečovací charakter.
Predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP možno nariadiť len na návrh. Už z povahy tohto
zabezpečovacieho prostriedku je zrejmé, že má nielen zabezpečovací, ale aj preventívny charakter.
Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva (s vecami a právami) má ústavný

základ a opiera sa o to, že každému je dovolené konať to, čo nie je zákonom zakázané. Z toho sa
vyvodzuje aj zásada súkromnej autonómie. Ochrana poskytovaná touto formou predbežného opatrenia
(§ 76 ods. 1 písm. e/ OSP) spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd mohol
poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu
faktickými úkonmi. Ustanovenie § 76 ods. 1 písm. e/ OSP je možné aplikovať v tých prípadoch, keď

to odôvodňujú osobitosti konkrétneho prípadu. Súd konajúci o takomto návrhu musí mať na zreteli
čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere. Nenakladanie s vecami alebo právami treba v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ako aj v samotnom súdnom rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia,
náležite konkretizovať. Nakladanie s nehnuteľnosťou je širší pojem ako ich prevod. Pred nariadením

predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ OSP sa vychádza z jeho vymedzenia uvedeného
v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti vzťahujúce sa na
rozsah navrhovaného opatrenia. Zákaz nakladania s vecami alebo právami uloží takým spôsobom, aby
nenarušil činnosť účastníka, ktorý je nevyhnutný pre plnenie jeho povinností voči tretím osobám, alebo
aby ho neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť

uspokojenie práva účastníka, ktorý podal návrh. Nenakladanie s vecami, právami (zákaz disponovať s
nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa

16. 08. 2013 medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade a navrhovateľkou, k nehnuteľnostiam
nachádzajúcimsavokreseLevice,obciŠahy,katastrálnomúzemíV.zapísanýchvkatastrinehnuteľností
vedenom Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako byt č. 28 nachádzajúci
sa na 7. poschodí, 2. vchod bytového domu so súpisným č. 1202 postavenom na parcele registra
„C“ parcelné č. 73, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5571/421120 k celku na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. 1202 postavenom na parcele registra „C“
parcelné č. 73, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5571/421120 k celku na pozemku parcela registra „C“
parcelné č. 73, na ktorom je bytový dom postavený. Potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania zdôvodnila obavou, že odporcovia zrealizujú právo zo záložnej zmluvy a odpredajú byt, v
ktorom býva, pričom ona zmluvu o pôžičke uzatvárala ako zmluvu spotrebiteľskú, na základe inzerátu

spoločnosti FINANCE GROUP s.r.o., ktorej spoločníkmi a konateľmi sú odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí
však do zmluvy uviedli seba ako fyzické osoby, čím konali v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Preto je potrebné na ňu prihliadať ako na spotrebiteľku a na odporcov ako na podnikateľov a aplikovať na
daný vzťah zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. K návrhu pripojila zmluvu o pôžičke uzavretúdňa 16. 08. 2013 medzi odporcami v 1. a 2. rade a ňou, ktorej predmetom je poskytnutie pôžičky v sume
4.400 eur, zmluvu o zriadení záložného práva uzavretú dňa 16. 08. 2013 medzi účastníkmi konania,
ktorej predmetom je záloh - byt vo vlastníctve navrhovateľky, oznámenie o začatí výkonu záložného

práva zo dňa 01. 04. 2014, oznámenie o zmene spôsobu výkonu záložného práva zo dňa 30. 05. 2014.
Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní odporcu uvádza, že nezistil žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, konštatujúc, že súd prvého stupňa vec správne právne
posúdil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí. Odvolací súd považuje za preukázané, že navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu

dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania, teda medzi ňou a odporcami do doby konečného
rozhodnutia vo veci samej, aby nevznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný
stav a znamenali ujmu na právach navrhovateľky v prípade, ak by odporca nakladal so spornými
nehnuteľnosťamivprospechtretejosoby.Predbežnéopatrenieobmedzujeodporcuvovýkonejeho práv
len v nevyhnutnom rozsahu, dočasne, a to tak, aby sa nevyvolávali ďalšie spory
medzi účastníkmi konania.

Odvolací súd uvádza, že súd musí vždy pred nariadením predbežného opatrenia zvážiť, či sa v
dôsledku predbežného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi,čizásahdoprávdotknutéhoúčastníkajeprimeranýnavrhovateľomosvedčenémuporušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť,
či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad

nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere), čo znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní
len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku,
na vydanie veci, príp. určenie vlastníckeho práva a pod.
Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva

dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia
vyvodízáverotom,čijeosvedčenálegálnosť(potreba,naliehavosť)dočasneupraviťpomeryúčastníkov.
Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí
existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo
proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné).

V preskúmavanej veci považuje odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa za preukázané,
že v danom prípade boli splnené podmienky na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia.
Predbežnému opatreniu tak, ako ho uplatnila v konaní navrhovateľka, bolo možné vyhovieť, pretože
uplatnený nárok je v súlade s ustanovením § 74 a nasl. OSP. Navrhovateľka dostatočne v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia označila, čo je alebo má byť predmetom sporu medzi účastníkmi,

dostatočne uviedla čo by chcela vyriešiť v základnom konaní, dostatočne preukázala a zdôvodnila
naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a v tomto smere splnila základné atribúty
smerujúce k nariadeniu požadovaného predbežného opatrenia obsiahnuté v ust. § 74 ods. 1 OSP
(potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a reálna obava ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia).
V danom prípade mal odvolací súd za preukázané, že návrh na vydanie predbežného opatrenia tak,

ako ho uplatnila navrhovateľka je dôvodný, pretože sleduje naplnenie inštitútu predbežného opatrenia.
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľka vo svojom návrhu preukázala existenciu reálne
hroziacej hrozby zo strany odporcov, ktorá odôvodňuje aplikáciu inštitútu predbežného opatrenia a
jeho účelu odvrátenia reálne hroziacej hrozby možného nakladania s vecou, preukázala možný úmysel
odporcov spočívajúci v prevedení vlastníckeho práva k predmetnému bytu na tretiu osobu, a teda

osvedčila svoj nárok smerujúci k potrebnému nariadeniu predbežného opatrenia v súvislosti s možným
ohrozením a porušením jej práva. V danom prípade bolo osvedčené uplatnené právo navrhovateľky, a
preto postup súdu prvého stupňa, ktorý návrhu na vydanie tohto predbežného opatrenia vyhovel, bol
správny.
Účelom nariadeného predbežného opatrenia je zabránenie vytvoreniu nezvratného stavu, v dôsledku

ktorého by navrhovateľka prišla o svoje bývanie. V merite veci totiž súd prvého stupňa bude musieť
posúdiť aj základný právny vzťah, keďže navrhovateľka tvrdí, že chcela uzavrieť zmluvu o úvere so
spoločnosťou Finance Group s.r.o., uzavrela zmluvu odporcami vopred pripravenú, teda ju uzatvárala s
vedomím a vôľou ako spotrebiteľskú. V tom prípade by mohol súd skúmať zmluvu z hľadiska existencie
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Za situácie, ak by zmluva bola uzavretá medzi fyzickými osobami,

potom zakotvené ustanovenia o poplatkoch, RPMN, sankciách sa javia ako sporné. Vzhľadom k tomu,
kým sa nevyrieši základ veci, t.j. základný právny vzťah účastníkov, je daná potreba dočasnej úpravy
nariadením predbežného opatrenia.K námietke odporcov v 1. a 2. rade ohľadne miestnej príslušnosti Okresného súdu Levice odvolací súd
poznamenáva, že nie je dôvodná.
Podľa§74ods.2prvávetaOSPpríslušnýnanariadeniepredbežnéhoopatreniajesúd,ktorýjepríslušný

na konanie o veci.
Podľa § 84 OSP na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 87 písm. f/ OSP popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode
ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4).
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.
Na to, aby sme zmluvu mohli označiť za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu,
ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto
obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k

zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/
EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
jej obsah. Na základe toho za spotrebiteľské možno označiť zmluvy, ktoré sa označujú ako štandardné
zmluvy, typové zmluvy alebo adhézne zmluvy.
Medzi spotrebiteľské zmluvy možno zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter, pričom

subjektom, ktorý odplatu poskytuje, je spotrebiteľ.
Na to, aby sa súkromnoprávna zmluva mohla považovať za spotrebiteľskú zmluvu, musí byť splnená
podmienka, že zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že Zmluva o pôžičke uzatvorená na jednej strane medzi

odporcami v 1. a 2. rade ako veriteľmi a navrhovateľkou na strane druhej ako dlžníkom, je typickou
formulárovou zmluvou, obsah ktorej navrhovateľka nemohla individuálne ovplyvniť, pričom išlo o
odporcami vopred pripravený návrh na uzavretie zmluvy, a preto túto zmluvu je možno považovať za
spotrebiteľskú zmluvu, z čoho vyplýva, že navrhovateľka ako spotrebiteľ mohla využiť príslušnosť danú
navýber,uvedenúvustanovení§87písm.f/OSP,atedapodaťnávrhnavydaniepredbežnéhoopatrenia

(ako aj návrh na začatie konania vo veci samej) na súd, v obvode ktorého má bydlisko, a tým je Okresný
súd Levice. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku odporcov ohľadne
miestnej príslušnosti Okresného súdu Levice.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a na základe toho napadnuté uznesenie prvostupňového

súdu ako vecne správne potvrdil v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.