Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202690
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. S., T.. XX.XX.XXXX, Č. XXX, o zaplatenie
120.121,63 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 120.121,63 Kč s úrokom z
omeškania vo výške 7,75% p.a. zo sumy 120.121,63 Kč od 02.12.2010 až do zaplatenia a náhrady trov

konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2010
uzavretej medzi postupcom Č. G., Z..G.. a EOS KSI Česká republika, s.r.o. postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 16.03.2009 so žalovanou zmluvu o úvere
č. 3761650853. Predmetom časti I zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000 Kč s dohodnutou
úrokovou sadzbou vo výške 14,03% p.a.. Žalovaná sa zaviazala splácať istinu úveru v pravidelných
mesačných splátkach po 1.884 Kč. V zmysle bodu 12 časti I Zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že v prípade omeškania žalovanej so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo

so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má postupca právo požadovať splatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu
postúpenia pohľadávky 01.12.2010 predstavoval sumu vo výške 120.121,63 Kč, z toho istina bola vo
výške 105.194,26 Kč, splatný úrok vo výške 14.681,37 Kč a poplatky vo výške 246 Kč. Žalovaný svoj
nedoplatok doposiaľ neuhradil. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 120.121,63 Kč.
Je nesporné, že medzi postupcom a žalovanou vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 497 až 507
zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník, na základe ktorého postupca poskytol v prospech žalovanej

úver s úverovým limitom v dohodnutej výške a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky za
dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcu
poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanej plniť ustanovenia zmluvy.

Žalovaná požiadala o možnosť povolenia splátok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou

žalovanej a zistil tento skutkový stav:

Zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka predmetného úverového vzťahu majú zato, že na daný
záväzkový vzťah je potrebné aplikovať český právny poriadok s odkazom na Rímsky dohovor orozhodnom práve, kde poukázala na rozhodnutia iných súdov a na uznesenie Krajského súdu v
Košiciach, či Krajského súdu v Prešove, ktoré sa s predmetnou otázkou zaoberali so záverom aplikácii
českého právneho poriadku. Aj ostatné inštitúty ohľadom záväzkového vzťahu je potrebné posudzovať

podľa českého právneho poriadku, a keďže zmluva o úvere ako absolútny obchod bola uzavretá podľa
Obchodného zákonníka Českej republiky je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj premlčaciu dobu
podľa ustanovení Obchodného zákoníka a to § 397 a teda štvorročnú premlčaciu dobu. V tejto súvislosti
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32 Cdo/3337/2010 zo dňa 30.01.2012, v
ktorom rozhodnutí je konštatované, že na úverovú zmluvu, kde je dlžníkom spotrebiteľ, je potrebné

aplikovať ustanovenie Obchodného zákoníka o premlčaní.

Žalovaná uviedla, že je pravdou, že s právnym predchodcom žalobcu s Č. G. uzatvorila zmluvu o úvere,
v tom čase žila v Českej republike v Brne, kde aj pracovala, preto si úver zobrala a aj ho zo začiatku
splácala. Potom sa však dostala do situácie, že zamestnávateľ ju prepustil, taktiež stratila bývanie,
nakoľko tam bývala len v podnájme, preto sa musela vrátiť na Slovensko. Odvtedy je nezamestnaná

a to aj v súčasnej dobe. Je evidovaná na Úrade práce s tým, že jej jediný príjem predstavuje dávka v
hmotnej núdzi v sume 170,20 eur mesačne, ktorú poberá spolu s manželom. Maloleté deti už nemajú.
Z tejto sumy splácajú v prospech exekútorského úradu záväzok z mladomanželskej pôžičky v sume 60
eur, ktorá suma by už mala byť v marci budúceho roka vyplatená. Preto žiada, aby jej súd povolil splátky
prípadne až od marca, kedy už prestane splácať túto svoju pôžičku. Splátky by potom bola schopná

platiť v sume okolo 50 eur mesačne. V súčasnosti sa pokúša zabezpečiť si prácu, s manželom sú iba
na aktivačnom, aj to príplatok za aktivačné práce poberá len manžel, ona ho možno bude poberať až
od budúceho roka. V ďalšom žalovaná poukázala na svoje zdravotné problémy, v minulom roku mala
úraz ruky a taktiež má zvýšený tlak. Na preukázanie poberania dávky v hmotnej núdzi súdu predložila
Rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vyplýva, že poberá pomoc v hmotnej núdzi

v sume 170 eur mesačne.

Právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa a.s. ako banka a žalovaná ako klient uzavreli dňa
16.03.2009 zmluvu o úvere č. 3761650853 podľa § 269 ods. 2 Obchodního zákoníka.

Podľa časti I- Hotovostný úver, bod 1 zmluvy v rámci hotovostného úveru sa banka zaväzuje poskytnúť
klientovi peňažné prostriedky až do výšky 100 000 Kč, tak, že vyplatí úver klientovi v hotovosti. Banka
splní svoju povinnosť, ak požiada klient o čerpanie úveru najneskôr do 09.04.2009.

Podľa časti I- Hotovostný úver, bod 3 zmluvy klient sa banke zaväzuje platiť úroky z úveru vo výške

14,03% p.a.. Úroková sadzba je nemenná po celú dobu trvania zmluvy. Vyčerpaný úver bude úročený
denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa bezprostredne predchádzajúceho splateniu úveru
(vrátane). Denný úrok je určený podľa článku 15.3 Všeobecných obchodných podmienok Č. G. Z..G..

V zmysle časti I- Hotovostný úver bodu 4 zmluvy klient sa ďalej zaväzuje uhradiť banke cenu za správu a

vedenie úverového účtu vo výške 49 Kč za každý započatý kalendárny mesiac, ktorá nie je pripisovaná
k istine úveru a je splatná v termíne podľa bodu 13 často 1 a spôsobom podľa bodu 1 Časti III a všetky
náklady a výdavky, ktoré jej vzniknú v súvislosti so zmluvou.

Podľa časti I- Hotovostný úver bodu 5 zmluvy ročná percentuálna sadzba nákladov (RPSN) na úver

predstavuje 15,20%.

V zmysle bodu 6 zmluvy klient sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými splátkami vo výške 1884 Kč vždy k
10. dňu každého mesiaca, s tým, že prvá splátka bude zaplatená dňa 10.04.2009. Pri vyčerpaní úveru v
plnej výške ku dňu 16.03.2009 a pri dodržaní podmienok splácania podľa Časti 1 bude posledná splátka

vo výške 1799,10 Kč zaplatená dňa 10.03.2016, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Celkový počet
splátok potom predstavuje 84.

Podľa časti I- Hotovostný úver bodu 10 zmluvy ak klient nezaplatí splátku včas alebo ak sa stane
splatným podľa bodu 12 Časti I je banka oprávnená požadovať od klienta úrok z omeškania z

nesplatených čiastok vo výške podľa bodu 3 plus 10% p.a..

Podľa časti I- Hotovostný úver bodu 12 písm. a) zmluvy banka je oprávnená v ňou určenej lehote
požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, nezávisle na stave jeho čerpania asplatnosti ak je klient je v omeškaní so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo
so splatením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote.

Súčasťou tejto zmluvy o úvere sú tiež Všeobecné obchodné podmienky (časť 3 bod 6 zmluvy ).

Pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak riadia sa vzájomné vzťahy medzi klientom a bankou príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, najmä §497 a násl. (časť 3 bod 8 zmluvy ).

Podľa článku 11 bodu 11.1 Všeobecných obchodných podmienok Č. G. za služby (ďalej len Všeobecné
obchodné podmienky) poskytované bankou platí klient ceny podľa sadzobníka platného v deň
uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo dohodnuté v príslušnej zmluve.

Podľa článku 15 Úročenie bodu 15.1 Úrokové sadzby Všeobecných obchodných podmienok peňažné
prostriedky na účte (kreditné zostatky) nie sú úročené. Klient berie na vedomie a súhlasí s tým, že banka

bude peňažné prostriedky na účet (kreditné zostatky) úročiť, pokiaľ príslušnú úrokovú sadzbu uvedie v
platnom oznámení, alebo sa na nej dohodne s klientom.

Výzvou zo dňa 14.04.2010 právny predchodca žalobcu vyzval k okamžitej úhrade dlžnej čiastky vo 4180
Kč najneskôr do 09.05.2010 s upozornením, že v prípade nezaplatenia v uvedenej lehote sa stane celý

zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí tohto termínu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2010 pôvodný veriteľ ako postupca postúpil žalobcovi
ako postupníkovi pohľadávky v štruktúre ako bola uvedená v prílohe zmluvy a následne súdu bola
žalobcom predložená príloha k tejto zmluve, kde medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka

voči žalovanej s tým, že podľa prílohy poskytnutý celkový dlh predstavoval sumu 120.121,37 eur.
Žalobca predložil súdu taktiež oznámenie o postúpení pohľadávky zaslané žalovanej, ktorou Č. G. Z..G..
oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 3761550853 vo výške 120.121,63 Kč.

V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia

Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať
za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté
ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento
účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod
1., 2. nariadenia ).

V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného
na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Podľa čl. 28 Časové uplatnenie Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o

rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po
17. decembri 2009.

Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 ( tzv. Rímsky
dohovor ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

Podľa bodu 29 Záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zvolili ako
právny poriadok, ktorým sa riadi ich zmluvný vzťah právny poriadok Českej republiky, preto má súd za
to, že rozhodným právom, ktorým sa spravuje predmetný zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

Podľa § 497 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere
zaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažnéprostriedkyvurčitejčiastke
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací
predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku

z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu

zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych
predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského
zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách,
zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak
je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,

nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej
spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva

vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená

zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občanského zákoníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z

tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Žalovaná je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrela zmluvu o úvere, obsah
ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy
a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy,
a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom.
V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a

ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu
úpravuoobčianskychprávachaniepodnikateľsképrávo(porov.rozsudokNSSRvoveci5MCdo20/09).
Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a
nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,

a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa
5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na
zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Č. G., Z..G.. a žalovanou

ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa
nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere,
ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolutným obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten
istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi
nepodnikateľmi,alebodvomipodnikateľmi,resp.akbynešloospotrebiteľskúzmluvu.Trebapripomenúť,

že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pre posúdenie, či citované ustanovenie je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred

jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné
premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b
vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá,

teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru
ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že
súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania
súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne
konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101
Občanskehozákonníka,aktoráplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz,vprejednávanej
sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia

pohľadávky t. j. dňom 10.05.2010, ako vyplýva z výzvy právneho predchodcu žalobcu, v zmysle ktorej
vyzval žalovanú k okamžitej úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 09.05.2010, inak sa celý zostatok
úveru s príslušenstvom stane splatným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí tohto termínu, pričom
z predloženého výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že v uvedenom období nevykonala na účet žiadnu
kreditnú operáciu. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom 10.05.2013. Keďže

žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 31.03.2014, je žalobcom uplatnený nárok nárokom
uplatneným po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.

Keďže žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že
jej náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu