Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413221133
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413221133.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľky:

X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Q. ulica XX proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o. Zámocké schody 2/
A, Bratislava, IČO: 36 861 545 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice spisovej značky 3C/3467/2012 zo
dňa 19. januára 2012.

Navrhovateľke súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 331,50
eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice (ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisovej značky 3C/3467/2012 zo dňa
19.januára 2012 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), keď poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých
mala s odporcom uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a
Osobitnézmluvnédojednania,podľaktorýchúčastnícimalivyjadriťvôľu,ževprípadeakéhokoľveksporu

sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok mal byť
odporkyni riadne doručený, pričom má za to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej
republiky a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ
na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania
absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka mala byť
individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa jej mali byť všetky potrebné otázky vysvetlené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkyne Michaely Farkašovej (ďalej
aj „svedkyne“), oboznámením pripojených správ a dokladov rozhodcovského rozsudku, návrhu na

uzatvorenie poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok, Osobitných zmluvných dojednaní,
oznámenia o zániku poistenia, príručky obchodnej služby, záznamu o požiadavkách a potrebách klienta,
vyjadrenia Národnej banky Slovenska, žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke, žiadosti o doplňujúce
vyjadrenie k odbornej otázke a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav.Navrhovateľka bola v minulosti v zamestnaní kolegyňou Michaely Farkašovej do bližšie neurčeného
času v období rokov 2007 až 2008. Menované sa dňa 29.11.2009 náhodou stretli v Nových Zámkoch,

pričom Michaela Farkašová uviedla, že vykonáva činnosť pre odporcu, teda pre nich uzatvára poistné
zmluvy a pri tej príležitosti ponúkla navrhovateľke uzatvorenie novej poistnej zmluvy s odporcom.
Hoci navrhovateľka nemala veľký záujem poistnú zmluvu uzatvárať, nakoniec na návrh pristúpila a
obe menované sa opäť stretli v bližšie neurčenej kaviarni v Nových Zámkoch, kde za stolom sedeli
samé, bez iných osôb, keď Michaela Farkašová už mala pripravený návrh poistnej zmluvy a ktorý

návrh navrhovateľka podpísala a pretože Michaela Farkašová mala mať naponáhlo, tak aj hneď
odišla bez toho, aby navrhovateľke ponechala akúkoľvek listinu preukazujúcu uzatvorenie poistnej
zmluvy. Tieto skutočnosti sú zrejmé jednak z výpovede navrhovateľky, ale aj z výpovede svedkyne
Michaely Farkašovej, ktorá na pojednávaní dňa 08.10.2014 doplnila, že pre odporcu vykonávala
sprostredkovateľskú činnosť len tri mesiace ku koncu roku 2009 a následne došlo k ukončeniu
spolupráce, pretože podľa nej ponúkané produkty mali byť na trhu ťažko uplatniteľné. Svedkyňa

vypovedala odlišne k skutočnostiam predneseným navrhovateľkou len v tom, že k náhodnému stretnutiu
v Nových Zámkoch a následne dohodnutému stretnutiu v Nových Zámkoch nedošlo v ten istý deň,
ale s odstupom maximálne jedného až dvoch dní. Vo vzťahu k odporcovi sa vyjadrila, že ním nebola
inštruovaná, akým spôsobom sa má postupovať v prípade, keď medzi účastníkmi dôjde k sporu.
Svedkyňa sa dokonca vyjadrila, že pokiaľ by mala poznatky, že v takýchto prípadoch vec rieši

rozhodcovský súd, tak by sprostredkovateľskú činnosť pre odporcu vôbec nevykonávala. Absencia
poučenia zo strany odporcu mala za následok, že pred uzatvorením poistnej zmluvy navrhovateľku
nepoučila, akým spôsobom sa bude postupovať v prípade vzniknutého sporu medzi účastníkmi. Obe
menované, teda navrhovateľka a svedkyňa Michaela Farkašová zhodne potvrdili, že sa jednalo o návrh
na uzatvorenie poistnej zmluvy, týkajúcej sa životného poistenia obsahujúce aj pripoistenie pre prípad

kritických chorôb SPEKTRUM KLASIK s výškou poistného 15,73 eur, začiatkom poistenia 31.11.2009
a koncom poistenia 30.11.2034. Poistná zmluva obsahuje vlastnoručný podpis navrhovateľky a
vlastnoručnýpodpissvedkyne,čoobezhodnepotvrdili.SúdsizaobstaralVšeobecnépoistnépodmienky
pre poistenie zjednávané odporcom a účinné od 01.01.2009, ktoré sa vzťahovali aj na poistnú zmluvu
uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 29.11.2009, ktoré vo svojej XV. časti označenej ako rozhodcovské

konanie obsahuje pod bodom 1. (z celkového počtu bodov 1.- 4.) formuláciu, že poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Označené

Všeobecné poistné podmienky obsahujú na svojom konci ručne vypísaný text v Nových Zámkoch
29.11.2009 a vlastnoručný podpis navrhovateľky, ktorá túto skutočnosť aj potvrdila. Za týmto podpisom
nasledujú Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4516200003, ktoré pod
bodom 3. obsahujú formuláciu, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a
každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi

zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok.
Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Pod osobitnými zmluvnými
dojednaniami č. 02/2008 sa nachádzajú vlastnoručné podpisy navrhovateľky, svedkyne Michaely
Farkašovej ( za odporcu) č. občianskeho preukazu navrhovateľky, miesto a dátum (v Nových Zámkoch

dňa 29.11.2009). Navrhovateľka spolu so svedkyňou pravosť vyššie uvedených podpisom potvrdili pred
súdom (Všeobecné poistné podmienky, Osobitné zmluvné dojednania, poistná zmluva). Po uzatvorení
poistnej zmluvy si navrhovateľka celú vec znovu premyslela a rozhodla sa o ukončenie poistného
vzťahu, ktoré mala vykonať písomne listom, ktorý súdu ale predložiť nedokázala a adresovaným
odporcovi v bližšie neoznačenom období na prelome mesiacov november až december 2009. Ohľadom

zániku poistenia svedkyňa žiadne konkrétne kroky za odporcu nevykonávala (výpoveď navrhovateľky
a svedkyne). Odporca dlhší čas nemal reagovať na požiadavku navrhovateľky o skončenie poistenia,
no napokon navrhovateľke bolo doručené oznámenie o zániku poistenia. Spolu s touto listinou jej bola
doručená poistná zmluva, návrh na začatie rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok, ktoré
listiny jej zaslal rozhodcovský súd. V konaní bola predložená súdu zo strany odporcu listina označená

ako záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. 4516200003 sprostredkovateľa Michaely
Farkašovej, ktoré obsahujú rukou vypísané potreby a požiadavky klienta na krytie rizika. Vo svojej
záverečnej časti sa nachádzajú vlastnoručné podpisy navrhovateľka a svedkyne Michaely Farkašovej
spolu s miestom (V Nových Zámkoch a dátumom 29.11.2009).Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/3467/2012, z ktorého
zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh odporcu smerujúci voči navrhovateľke na začatie
konania o zaplatenie 177,76 eur, poistná zmluva, časť všeobecných poistných podmienok, Osobitné

zmluvné dojednania č. 02/2008, príručku obchodnej služby, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským
súdom dňa 04.01.2012, oznámenie o zániku poistenia, písomného potvrdenia prijatia rozhodovania v
spore vedenom pred Arbitrážnym súdom Košice. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj
upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok
obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania

ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského
konania. Podľa citovaného oznámenia o zániku poistenia zo dňa 08.01.2010 mal odporca oznámiť
navrhovateľke, že dňa 05.01.2010 mu bola doručená jej žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy č.
4516200003 zo dňa 29.11.2009, v dôsledku čoho dlžné poistné malo predstavovať 7,34 eur a malo
byť uhradené do 7 dní. V pripojenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok
3C/3467/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola navrhovateľke (Katarína Fridriková) uložená povinnosť

zaplatiť odporcovi (Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice) 177,36 eur a trovy rozhodcovského
konania 276,- eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 14.08.2013, čo je
nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti nemu podať
odporsodôvodnenímvlehote5dníodjehodoručenia,prizaplatenísúdnehopoplatkuzaodporvovýške
72,-eur.Vpripojenomrozhodcovskomspisesavšakodporprotirozhodcovskémurozsudkunenachádza

a zároveň navrhovateľka pred súdom poprela, že by odpor podala. Naopak, výslovne uviedla, že potom,
čo jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, zvolila si iný postup, ktorý spočíva v podaní návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 02.09.2013.
Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej Národnej
banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom H.. S. J.,

T. 6, X., že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju činnosť k odbornou
starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri všetkých zmenách v
kalkulácii poistného. Prípadné rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní má vplyv na inkasné náklady
súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa 22.11.2013 a adresovaným
H.. S. J., T. 6, X. Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní

obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej
zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto
vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 ( ďalej aj „ OZ “ ), spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§41ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov,žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym
základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej
únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská

zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom

a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z
rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,

ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskejdoložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže

podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.
l zákona o rozhodcovskom konaní.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti
podania návrhu navrhovateľkou na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľke bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok
dňa 14.08.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol dourčený tunajšiemu
súdu dňa 02.09.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá

by mala predstavovať odpor navrhovateľky proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon navrhovateľka
ajpoprelaapretoargumentáciuodporcuoexistenciiúdajnéhoodporuproticitovanémurozhodcovskému
rozsudku zo strany navrhovateľky považuje za bezpredmetnú. V konaní bolo nepochybne preukázané
výpoveďou navrhovateľky, výsluchom svedkyne Michaely Farkašovej, ale aj postojom odporcu v konaní,
že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4516200003 dňa 29.11.2009, pričom odporca konal v

rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka bola spotrebiteľkou - fyzickou osobou,
to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Základom tohto sporu bolo posúdenie,
či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných
dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal

možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári,
potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno
preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to jasne
vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom

prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol a preto nemožno súhlasiť s názorom odporcu
prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie
predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva
by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe
riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii
došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy,
bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou
Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich
Osobitné zmluvné dojednania pod č. 02/2008, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV.

týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech
spotrebiteľky - navrhovateľky, ktorá toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohla. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky,
kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa

názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania
veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v
rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľky
o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy
na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery,
vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SRuviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,
aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli

poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd

SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci
podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú

rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v
ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je
konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej
zmluveuzavretejmedziúčastníkmi,ktorájeoznačenáakoOsobitnézmluvnédojednaniapodč.02/2008,
nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek

jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí
jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme,
čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní
navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve
so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 02/2008 sú súčasťou Všeobecných

poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne
dojednanej zmluvnej podmienke. Na tomto závere nič nemení ani výpoveď svedkyne, ktorá je v
podrobnostiach uvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia, pričom svedkyňa za situácie, keď voči
odporcovi nie je v žiadnom vzťahu jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť potvrdila, že zo strany
odporcu nebola inštruovaná, aby klienta, v súdenej veci navrhovateľku, poučila, akým spôsobom sa

budú riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú medzi účastníkmi a ďalej z výpovede označenej svedkyne
ako aj z výpovede navrhovateľky niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo náhle
a bez toho, aby tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľky, teda svedkyne
Michaely Farkašovej, čo platí aj v prípade podpisov na zázname o požiadavkách a potrebách klienta
zo dňa 29.11.2009. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľke - navrhovateľke odňaté

právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka jej
bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - odporcom. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia §
40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to

ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú
doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka
obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných
zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre
zrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.c/zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom odporcom navrhnutého
svedka pána Talána, ktorý mal mať vo všeobecnosti poznatky o spôsobe uzatvárania poistných zmlúv
medzi odporcom a prípadnými klientmi, pretože navrhnutý svedok sa osobne nepodieľal na uzatvorení
poistnej zmluvy medzi účastníkmi. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou odporcu v tom, že návrh
nemá zákonom požadované náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné

náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods.
1 O.s.p., teda označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
a je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke úspešnej v konaní nepriznal
náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.Navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože
ako spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní
mala plný úspech, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50
eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov
citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.