Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/134/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109216913
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1109216913.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľa : J. B., S.. D...

IČO: XX XXX XXX, K. XX, XXX XX J. zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2 Bratislava,
proti odporcom: 1.Ing. X. D., bytom: M. L. X, J., 2. T. D., bytom: M. L. X, J. 3.N. D., bytom: M. L. X, J., 4.
G. D., J.: M. L.Á. X, J., všetci zastúpení Mgr. Petrom Neštepným, advokátska kancelária Feríenčíkova
7, Bratislava v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporkyni v 2.rade súd priznáva náhradu trov konania v sume 311,04 Eur, odporcovi v 3.rade súd

priznáva náhradu trov konania v sume 311,04 Eur, odporcovi v 4.rade súd priznáva náhradu trov konania
v sume 311,04 Eur, ktoré je navrhovateľ všetky povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov
vedený vo VUB a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN kód D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa7.5.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode
vlastníctva bytu č. XX vo vchode M. L. X na 8, poschodí bytového domu súp. Č. XXXXXX spolu s
XXXXX/XXXXXX spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a zastavanom pozemku pare. č. XXXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 658

m2, zapísaných na LV č. XXXX. K. ú. D. C., obec J. mestská časť D. C., okres J. i, uzatvorená medzi
odporcomv1.radeaodporkyňouv2.radeakoprevodcamiaodporcamiv3.a4.radeakonadobúdateľmi,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
pod č. E.-XXXXX/XX, je neplatná.

Pre prípad, že by súd návrhu na určenie neplatnosti zmluvy nevyhovel domáhal sa navrhovateľ
alternatívne aby súd rozhodol že zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX vo vchode M. L. X na 8,

poschodí bytového domu súp. Č. XXXXXX spolu s XXXXX/XXXXXX spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a zastavanom pozemku pare. č. XXXXX/X, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2, zapísaných na LV č. XXXX. K. ú. D. C., obec
J. mestská časť D. C., okres J. W., uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v2. rade ako
prevodcami a odporcami v 3. a 4.rade ako nadobúdateľmi, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. E.-XXXXX/XX, je voči navrhovateľovi
právne neúčinná.

Určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa navrhovateľ domáhal na tom skutkovom
základe že dňa 12.10.2005 uzatvoril navrhovateľ so spoločnosťou J.. D.. D..O..M.. Leasingovú zmluvu
c. XXXX/XX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16. 11.2005. Dňa 15.11.2005 spoločnosť J. D.. D. O.. M..písomne vo forme notárskej zápisnice č. L. XXX/XXXX, uznala svoje záväzky z leasingovej zmluvy
a súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Do uvedenej notárskej zápisnice boli tiež zahrnuté
ručiteľské vyhlásenia PhDr. I. D., a odporcu v 1. rade

V dôsledku neplatenia leasingových splátok spoločnosťou J., D., D. O.. M.. navrhovateľ od leasingovej
zmluvy odstúpil listom zo dňa 7.7.2008 doručeným spoločnosti J. D.. D..O..M.. dňa 9.7.2008. V zmysle
vyúčtovania zo dňa 07.7.2008, ktoré bolo spoločnosti J., D., D. O.. M., doručené dňa 28.7.2008 bola
pohľadávka navrhovateľa voči tejto spoločnosti 5.803.852,- Sk a výška zmluvnej pokuty 2.600.000,-

Sk. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uvádza, že dňa 14,10.2008 súdny exekútor Mgr. C. G.
vydal upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn.R. XXX/XX, v ktorom okrem iného odporcovi v 1 rade
zakázalnakladaťsjehomajetkompodliehajúcimexekúciipričomupovedomenieboloodporcoviv1.rade
doručené 2.12.2008 a odporkyni v 2.rade 3.11.2008. Dňa 11.11.2008 uzatvorili odporcovia v1v2rade s
odporcami v 3 a 4. rade zmluvu o prevode vlastníctva bytu ktorou previedli vlastníctvo k bytu na odporcov
v3.a4.Radetedapotomakoodporcoviav1.A2.Radeprevzaliupovedomenieozačatíexekúciektorým

im súdny exekútor zakázal nakladať s majetkom na základe čoho navrhovateľ navrhovateľ predmetnú
zmluvu považuje za právny úkon odporujúci zákonu.

Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili, z dôvodu, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo už
7.4.2008 v čase keď dispozičné právo odporcov v 1. a 2.rade nebolo žiadnym spôsobom obmedzené

a uvedená zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňa 7.4.2008nakoľko zápis v katastri nehnuteľností
(vklad) nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy, ale výlučne na nadobudnutie vlastníctva k predmetu
prevodu zo strany odporcov v 3. a 4. rade. Po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie teda
odporcovia v 1.a 2. rade neurobili žiaden právny úkon v rozpore so svojimi povinnosťami v zmysle
daného upovedomenia. Odporcovia poukázali aj na to ,že zmluva o prevode vlastníctva bytu bola

uzavretá za štandardných trhových podmienok za kúpnu cenu 6.000.000,- Sk a nemohlo dôjsť k
ukráteniu veriteľa odporcu v 1. rade. Odporcovia v 3. A 4. rade v čase uzatvárania zmluvy nemohli
predpokladať že odporca v 1. rade môže predajom bytu sledovať úmysel ukrátenia veriteľa. Poukázali aj
natoženavrhovateľvyzvalodporcuv1.rade,ktorýbolručiteľomaniedlžníkomnasplnenieručiteľského
záväzku 8.8.2008 po viac ako štyroch mesiacoch po uzavretí zmluvy.

V priebehu konania dňa 24.12.2012 odporca v 1. rade zomrel a preto súd v konaní ďalej pokračoval už
len s odporcami v 2. až 4. rade, ktorí sú aj jeho právnymi nástupcami.

Súdvoveci vykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhom,vypočutímodporcov,svedkaPhDR.I.D.,
oboznámení sa s Notárskou zápisnicou L., odstúpením od leasingovej zmluvy č. XXXX/XX, vyúčtovaním

pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty, výzvou na
uhradenie záväzku k B. XXXX/XX zo dňa 8.8.2008 upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 14.10.2008,
upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti zo 14.10.2008, výpismi z
katastra nehnuteľností, zmluvou o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 13.5,2008, pripojenými spismi: R.
XXX/XXXX, vyšetrovacím spisom OR PZ Bratislava I.ČVS M. XXX/ORK-J. -XX-T., katastrálnym spisom

správy pre hlavné mesto SR,č. E. XXXXX/XX, spisom OS BA II.XXCb XXX/XXXX v dal poučenie podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. a mal preukázaný nasledovný skutkový stav.
Dňa 12.10.2005 uzatvoril navrhovateľ so spoločnosťou J.. D.. D..O..M.. Leasingovú zmluvu c. XXXX/
XX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16. 11.2005. Dňa 15.11.2005 spoločnosť J. D.. D. O.. M.. písomne
vo forme notárskej zápisnice č. L. XXX/XXXX, uznala svoje záväzky z leasingovej zmluvy a súhlasila

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Do uvedenej notárskej zápisnice boli tiež zahrnuté ručiteľské
vyhlásenia PhDr. I. D., a odporcu v 1. rade.

V čl. III. Notárskej zápisnice sa uvádza, že dlžník ako osoba povinná č. 1 sa zaväzuje zaplatiť celú
cenu leasingu opísanú v či. IV. Leasingovej zmluvy č. XXXX/XX zo dňa 12.10 2005. Cenou leasingu

sa rozumie súčet všetkých splátok, paušálnej náhrady, predajnej ceny, zmluvných pokút a úrokov za
omeškania a všetkých nárokov prenajímateľa podľa leasingovej zmluvy ku dňu výpočtu ceny leasingu.
Podľa či. VI. Notárskej zápisnice ručiteľ ako osoba povinná č.2 PhDr. I. D. a ručiteľ ako osoba povinná
č. 3 Ing. X. D. vyhlasujú, že leasingovému prenajímateľovi J. B., S..D.. ako veriteľovi uspokoja v celom
rozsahu jeho pohľadávku z Leasingovej zmluvy č. XXXX/XX zo dňa 12.10.2005, ak ju neuspokojí dlžník

J., D.. D. O..M..
V článku VII Notárskej zápisnice sa uvádza ,že ručitelia a dlžník týmto uzatvárajú podľa § 256 O.s.p.
dohodu o prevzatí povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. 1 ručiteľmi ako osoby povinnej č.2 a osoby
povinnej č.3 ak by zo strany dlžníka nedošlo k splneniu záväzku vzniknutého z leasingovej zmluvyuvedenej v bode 1tejto notárskej zápisnice. Ručitelia ako osoba povinná č.2 a osoba povinná č.3
súhlasia v takomto prípade, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), a to na celý majetok ručiteľov ako osoby

povinnej č.2 a osoby povinnej č.3.
V dôsledku neplatenia leasingových splátok spoločnosťou J., D., D. O.. M.. navrhovateľ od leasingovej
zmluvy odstúpil listom zo dňa 7.7.2008 doručeným spoločnosti J. D.. D..O..M.. dňa 9.7.2008. V zmysle
vyúčtovania zo dňa 07.7.2008, ktoré bolo spoločnosti J., D., D. O.. M., doručené dňa 28.7.2008 bola
pohľadávka navrhovateľa voči tejto spoločnosti 5.803.852,- Sk a výška zmluvnej pokuty 2.600.000,- Sk.

Podľa názoru navrhovateľa kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníkom a jeho synmi je neplatná.
Dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy vidí navrhovateľ v tom, že ide o simulovaný právny úkon, keď
skutočným zámerom bol bezodplatný prevod. Navrhovateľ sa odvolával na výpoveď odporcu v 1. rade
pred vyšetrovateľom, kde uviedol, že jeho motívom na tento prevod bola snaha poskytnúť majetkové
zabezpečenie aj svojím synom pretože byt, ktorý zdedil previedol na svoju dcéru. Tento motív potvrdila
pred súdom aj jeho manželka (odporkyňa v 2. rade). Tým, že prijatá kúpna cena bola kupujúcim t.j.

synom dlžníka vzápätí vrátená. Chýba tu úmysel previesť byt odplatne. Podľa názoru navrhovateľa
zámerom bol bezodplatný prevod a formálne vykonané právne úkony v písomnej podobe iba odplatný
prevod predstierali, s úmyslom získať hypotekárny úver, nie však na kúpu bytu, ale na podnikanie synom
dlžníka.Simuláciuprávnehoúkonupotvrdzujeajto,žedlžníksmanželkouapojehosmrtiužlenmanžela
v byte naďalej býva.

Ďalší dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy vidí navrhovateľ v tom, že vecnoprávne účinky
prevodu t.j. finálne zavŕšenie právneho úkonu nastali až potom, ako exekútor zakázal manželke ako
podielovej vlastnícke s bytom nakladať, a tiež v čase kedy správa katastra mala doručené od exekútora
upovedomenie o začatí exekúcie a o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti. V tejto
súvislosti sa navrhovateľ odvoláva na §47 ods. 1 pism. b/exek. poriadku aj napriek tomu že zmluva bola

podpísaná ešte pred začatím exekúcie, ale k zavŕšeniu právneho úkonu došlo až po začatí exekúcie.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to , že neplatnosť právneho úkonu vylučuje úspech odporovacej žaloby
avšak pre prípad ak súd posúdi predmetný právny úkon za platný domáha sa vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu vo vzťahu k navrhovateľovi, nakoľko išlo o prevod medzi blízkymi osobami v čase, keď
dlh dlžníka bol známy, tento mal vedomosť ako štatutárny zástupca nájomcu, o majetkovej situácii

nájomcuanemožnostidlhsplatiť.Podľanázorunavrhovateľa odporcoviaakoblízkeosobymalidôkazné
bremeno ohľadom toho, že ani pri vynaložení potrebnej starostlivosti nemohli zistiť úmysel dlžníka
poškodiť veriteľa s tým, že ako deti dlžníka museli vedieť o finančných problémoch otca.
Odporcovia sa s tvrdeniami navrhovateľa nestotožnili v konaní sa snažili preukázať, že kúpna zmluva
bola platne a účinne uzatvorená podpisom zmluvy, a preto sa nemohlo jednať o neplatný právny úkon

v rozpore s exekučným poriadkom nakoľko upovedomenie bolo doručené až neskôr. Ďalej poukázali aj
na to, že zápis na kataster môže dať ktorýkoľvek účastník právneho úkonu, predávajúci, alebo kupujúci.
Namietli aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa z dôvodu, že nebol účastníkom právneho vzťahu kúpnej
zmluvy s tým ,že vecnú legitimáciu, či tu právny vzťah je alebo nie má len účastník právneho vzťahu a
absolútna neplatnosť právneho úkonu aj keby bola zistená nelegitimuje nikoho na vyvolanie konania o

neplatnosť tohto úkonu, ale iba toho, kto je sám účastníkom.
V súvislosti s odporovateľnosťou právneho úkonu namietli v súlade s § 42b ods. 2 Obč. zák. nedostatok
pasívnej legitimácie odporkyne v 2. rade. Poukázali na to, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k
ukráteniu veriteľa, nakoľko nebolo spochybnené, že cena 6 mil bola trhovou cenou a preto nemohlo dôjsť
k ukráteniu veriteľa, keďže miesto nehnuteľnosti odporcovia získali nárok na kúpnu cenu v rovnakej

výške, pričom dohodnutá cena bola zaplatená celá, časť hypotekárnym úverom, časť v hotovosti. Tvrdili,
že odporcovia v 3. a 4. rade ani pri vynaložení potrebnej starostlivosti nemohli poznať úmysel ukrátiť
veriteľa.
Odporcovia nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa, že X. D. bol ako ručiteľ vyzvaný na splnenie záväzku
vo februári 2008 nakoľko výzva na splnenie záväzku z februára 2008 bola doručená J., D..O..M.. a

nie spoločníkovi odporcovi v 1. rade. Odstúpenie od zmluvy bolo 7.7.2008 a ručiteľ bol na splnenie
vyzvaný až 8.8.2008. Poukázali na čl. 11 odst. 2 všeobecných zmluvných podmienok leasingu podľa
ktorého je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi náhradu škody v sume zodpovedajúcej rozdielu
ceny a už uhradených splátok v lehote 30 dní teda ak bolo doručené odstúpenie 9.7.2008 a vyúčtovanie
27.8.2008 , až uplynutím ďalších 30 dní sa dostal nájomca do omeškania .V súlade s § 306 ods.1

Obch. zák. až uplynutím tejto doby po 27.8.208 bol veriteľ oprávnený sa domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľov. Vzhľadom k tomu v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi odporcami X. D. nebol povinný
čokoľvek plniť.Odporcovia ďalej namietali neurčitosť ručiteľského záväzku nakoľko obsahuje záväzok za jednu
pohľadávku, nie viac, pritom nie je zrejmé, ktorá pohľadávka tým bola myslená nakoľko leasingová
zmluva obsahuje viac pohľadávok, chýba teda základné určenie rozsahu pohľadávky.

Svedok PhDr. I. D. vo svojej výpovedi uviedol, že lis bol braný na spoločnosť J., D..O..M.. v rokoch
2005 - 2006 a splácali ho do roku 2008.Potom mala spoločnosť finančné problémy a splátky nebolo
možné splácať. Keď došlo k zastaveniu splátok, zostala nejaká časť neuhradená, následne spoločnosť
odstúpila od leasingovej zmluvy, lis im demontovali a zobrali. Akým spôsobom s ním leasingový majiteľ
naložil, svedok nevedel. Lis im zobrali niekedy v roku 2008 a na firmu bola daná exekúcia.

Podľa § 80 písm. c O.s.p. návrhom na začatie konania možno upraviť aby sa rozhodlo najmä o určení
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia nejakého plnenia, nedomáha sa teda
exekučného titulu, ale jeho cieľom je aby sa autoritatívne v rozsudku vyrieklo, že určité právo, či právny
vzťah existuje alebo neexistuje (pozitívna určovacia žaloba a negatívna určovacia žaloba). Je potrebné
zdôrazniť, že žiadne určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej

skutočnosti ale len práva alebo právneho vzťahu.
Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu pretože smerujú k tomu, aby sa k porušeniu práva v
budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je opodstatnená tam, kde je možné domáhať
sa ochrany žalobou na plnenie.
Pri návrhoch na začatie konania s petitom na určenie možno podľa obsahu petitu rozlišovať:

- návrh v ktorom ide o právo
- návrh v ktorom ide o právny vzťah.
Predmetom určenia nemôže byť existencia, či neexistencia samotnej skutočnosti aj keby išlo o
skutočnosť právnu, čiže takú s ktorou je spätý vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu.
Základnou podmienkou dôvodnosti ( žalovateľnosti) a teda úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80

písm. c O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu.
Žalobca má právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
alebo právny vzťah na ktorom bol zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia
stalo neistým.
Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z potrebných podmienok na to, aby
súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.

Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej
opodstatnenosti
Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c O.s.p. spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované
určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či je tu alebo nieje právny vzťah
alebo právo a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo

dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho
právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z
ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo ) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale
až určením či tu právny vzťah alebo právo je alebo nieje.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že

navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením či tu právny
vzťah alebo právo je, či nieje vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa
žalobe na plnenie). Záver súdu o existencii či neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa
predpokladá posúdenie či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva

navrhovateľaačilenzbytočnenevyvolávakonaniepoktorombudemusieťajtaknasledovaťinékonanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem a ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd teda dospeje k záveru, že takáto určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prejednávanej veci v časti určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v danej situácii nie je opodstatnený, nakoľko v časti
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nebola splnená podmienka žalovateľnosti. V súvislosti s neuhradenou
pohľadávkou sa navrhovateľ má možnosť domáhať sa priamo plnenia, kde sa súd v rámci ochranynavrhovateľa vysporiada aj s prípadnou neplatnosťou kúpnej zmluvy ako aj prípadnou neurčitosťou
resp. určitosťou ručiteľského záväzku, obdobne ako súd postupoval v konaní23Cb226/2008 pred
OS Bratislava 2, v ktorom konaní sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie

povinnosti zriadiť záložné právo k pozemku pare. č. 4080/2 v dohodnutom termíne.
Podľa § 41a ods.2 Obč. zák ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Spravidla ide o prípad konania naoko, pri ktorom účastníci svojimi prejavmi predstierajú uzavretie

jedného právneho úkonu (tzv. simulovaný právny úkon), aby dosiahli zastretie (disimuláciu) iného
právneho úkonu. Môže byť predstierané uzavretie kúpnej zmluvy, keď bola uzavretá darovacia
zmluva .Kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom a darovacia zmluva je disimulovaným právnym
úkonom. Simulovaný právny úkon (právny úkon urobený naoko) je vadný pre nedostatok vážnosti (§ 37
ods. 1 OZ), a z toho dôvodu absolútne neplatný. Pokiaľ však ide o právny úkon, ktorý je simulovaným
právnym úkonom zastretý (disimulovaný, zastretý úkon), môže byť, a často býva platný. Disimulácia

sama osebe nie je protiprávna, pričom platnosť disimulovaného právneho úkonu treba posudzovať
samostatne, a v prípade, že splňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, treba ho uznať za platný.
Podmienkou platnosti disimulovaného právneho úkonu je, že musia byť splnené všetky jeho náležitostí
platného právneho úkonu. Najmä sa vyžaduje, aby disimulovaný právny úkon bol právnym poriadkom
dovolený. Úkony, ktoré sú disimulované nie sú neplatné pre disimuláciu, ale preto, lebo svojím obsahom

aúčelomsapriečiazákonualeboobchádzajúzákon,alebosúvrozporesdobrýmimravmi.Disimulovaný
právny úkon sa považuje za platný, keď bude spĺňať podmienku formy právneho úkonu , napr. darovacia
zmluvaohľadnenehnuteľnosti,ktorápredstavujedisimulovaný(zastretý)právnyúkon,musíbyťuzavretá
v písomnej forme, inak je neplatná.
Aj keď súd dospel k záveru že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy nebol daný naliehavý právny záujem

k navrhovateľovi namietanému simulovanému právnemu úkonu súd uvádza len toľko, že vychádzajúc
z vyššie uvedeného by z hľadiska posúdenia navrhovateľom namietaných skutočností nedošlo k
neplatnému prevodu vlastníctva spornej nehnuteľnosti.
Podľa § 42a ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
trochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenom

čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods.3 pís.a Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou

jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť

veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel;iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Navrhovateľ si okrem neplatnosti kúpnej zmluvy uplatnil v prejednávanej veci aj právo odporovať
právnemu úkonu dlžníka - kúpnej zmluve uzatvorenej medzi odporcami v 1.a2. rade ako predávajúcimi
a odporcami v 3.a4.rade ako kupujúcimi. Svoje právo odporovať tomuto právnemu úkonu odvodzuje od

znenia § 42a ods .1,2,3 Obč. zák. tvrdiac ,že kúpnu zmluvu uzavreli odporcovia ako blízke osoby , ktorej
úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá.Ustanovení § 42b ods. 2 OZ je upravená pasívna legitimácia z odporovacej žaloby žaloba o určenie, že
dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, k bola podaná voči osobe,
s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje,

že odporkyňa v 2.rade nie je v uplatnenej odporovateľnosti právneho úkonu pasívne legitimovaná.

Je nesporné, že odporcovia sú blízkymi osobami dlžníka z čoho plynie právna skutočnosť, že v konaní
o odporovateľnosť právneho úkonu sa vedomosť odporcov o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa

predpokladá, ibaže by išlo o prípad, keď druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla rozpoznať. Ide teda o vyvrátiteľnú právnu domnienku.
Pre úspech navrhovateľa v konaní je tak potrebné v prvom rade preukázať, že došlo k právnemu úkonu
dlžníka ukracujúceho navrhovateľa, bez potreby preukázania vyššie uvedenej vedomosti odporcov o
úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľa. Primárnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o návrhu
navrhovateľa, je existencia právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, teda

veriteľa. Ide o taký právny úkon, ktorým dochádza k zmenšeniu majetku dlžníka. V prípade kúpnej
zmluvy ide o takýto prípad iba vtedy, ak dlžník neobdrží za prevedené veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty ich obvyklú cenu alebo inú primeranú náhradu. Ide o tzv. neekvivalentný právny úkon dlžníka.
Ak by dlžník obrdžal za prevod majetku primeranú kúpnu cenu, nejde o zmenšenie jeho majetku, ale o
transformáciu hmotného majetku na peniaze.

Podľa názoru súdu, kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť 6 miliónov Sk bola štandardnou trhovou
cenou ktorá bola kupujúcimi predávajúcim vyplatená ( časť v hotovosti a časť hypotekárnym úverom) čo
bolo preukázané výpoveďami účastníkov ako aj listinnými dôkazmi - zmluvou o poskytnutí flexihypotéky.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal opak a teda neuniesol dôkazné bremeno preukázať existenciu

právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa.

Odporcovia ako blízke osoby znášali povinnosť preukázať, že prípadný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
nemohli ani pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať. V tejto súvislosti súd poukazuje na
leasingovú zmluvu a jej všeobecné zmluvné podmienky čl.11ods.2 ako a j § 306 ods. 1 Obch zák, v

zmysle ktorého veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník
nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

Vychádzajúc z uvedeného odstúpenie od leasingovej zmluvy bolo spoločnosti J. D.. D. O.. M.. doručené
9.7.2008 a vyúčtovanie leasingovej zmluvy bolo doručené spoločnosti J. D.. D. O.. M.. 28.7.2008 a

až márnym uplynutím 30 dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania bol veriteľ oprávnený domáhať sa
plnenia od ručiteľov. Zmluva o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti bola uzavretá medzi
odporcami 7.4.2008 čo nikto v konaní nespochybnil. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
11.11.2008. Z uvedeného vyplýva že v čase uzavretia kúpnej zmluvy odporca v 1. rade nebol dlžníkom
navrhovateľa ,dlžníkom bola spoločnosti J. D.. D. O..M.. a k naplneniu ručenia došlo až v auguste 2008

teda odporcovia v 3. a 4.rade nemohli v čase uzavretia kúpnej zmluvy ničím rozpoznať prípadný úmysel
ukrátenia veriteľa.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,pretože
odporcovia boli v konaní plne úspešní priznal im súd náhradu trov konania každému po 311,04 Eur.
Trovy konania pozostávajú z úkonov právnej služby:

Prevzatie a príprava zastúpenia (2009) -53,49 €
Vyjadrenie k žalobe (2009) - 53,49 €
Účasť na pojednávaní 02.06.2011 - 57,- €
Účasť na pojednávaní 07.03.2014 - 61,87 €
Účasť na pojednávaní 19.05.2014 - 61,87 €

Účasť na pojednávaní 08.09.2014 - 61,87 €
Účasť na pojednávaní 24.10.2014 - 61,87 €
Spolu: 411,46 €V súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky 655/2004z.z. vzhľadom k zastupovaniu 3 odporcov sa uvedená suma
znižuje o 50% na sumu 205,73 Eur.
2x náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 6,95 € (úkony v roku 2009)

1x náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlási^ á 7,41 € (úkony v roku 2011)
4x náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,04 € (úkony v roku 2014)
Spolu: 53,47 €

205,73 € x 5 + 53,47 € = 259,20 € + 20 % DPH = 311.04 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Bratislava 1 na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.