Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/526/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217420
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713217420.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. so
sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi C.
Y., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX M., o zaplatenie 799,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 16C 213/2013-50 zo dňa 13. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16C 213/2013-50 zo dňa 13. mája 2014 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil proti odporcovi
právo na zaplatenie istiny vo výške 799,-Eur s príslušenstvom špecifikovaným v bode 7.4.1. a 7.4.2.
ako zmluvné úroky vo výške 0,25 % denne a zákonné úroky vo výške 6 % ročne. Okrem toho žiadal

priznať náhradu trov konania.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 24.4.2009 na zmenkovú sumu 804,-Eur. Indosovaná zmenka je
vista zmenkou opatrenou doložkou „ bez protestu“,
„ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom odporca mal zaplatiť za túto zmenku pri

predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporca však dlžnú
sumu neuhradil tak, ako to vyplýva zo špecifikácie uplatnených úrokov v zmysle petitu návrhu. Preto
žiadal, aby súd v zmysle článku 7. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 k
tejto povinnosti zaviazal odporcu rozsudkom. Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ návrhu
na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej Nariadenie ). Ako dôkazy pripojil originál

zmenky, výpis z obchodného registra pre navrhovateľa a zároveň uviedol, že netrvá na nariadení
pojednávania. Účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, preto súd v
súlade s Nariadením konštatoval, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná s poukazom na článok 2
bod 1. Nariadenia a podľa článku 11 Preambuly, článku 4. bod 1 a článku 25 bod 1. písm.a) Nariadenia
je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

Okresný súd doručoval odporcovi v súlade s Nariadením tlačivo „C“ spolu s prípisom a prílohami za
účelom vyjadrenia sa k návrhu. Odporca tlačivo prevzal dňa 7.3.2014, avšak v stanovenej lehote sa k
návrhunevyjadrilanevrátilvyplnenétlačivo.Súdpoukázalnačlánok19Nariadenia,podľaktoréhopokiaľ
Nariadenieneustanovujeinak,európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesným
právom členského štátu v ktorom sa vedie konanie. Procesným právom, ktoré upravuje súdne konanie je
Občiansky súdny poriadok, ktorým sa súd spravoval pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci. Vzhľadom

k tomu, že tu bola daná možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť
vo veci ústne pojednávanie v súlade s ustanovením § 115 a nasl. O.s.p. V súlade s článkom 5 bod 1. vspojení s článkom 7 bod 1. písm.c) Nariadenia, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie
aj napriek tomu, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a žiadna zo strán
nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Vytýčeného pojednávania sa zúčastnil len odporca,

a preto súd rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, keď pri rozhodovaní vychádzal
z tvrdení navrhovateľa, z predloženej zmenky, ako aj z pripojeného a oboznámeného spisu sp.zn. 28
Er 222/2010. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd vykonal aj iné dôkazy,
než navrhovali účastníci, nakoľko ich vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Predovšetkým sa oboznámil s exekučným spisom sp.zn. 28 Er 222/2010, z ktorého zistil, že pôvodný

majiteľ zmenky - Pohotovosť s.r.o., Bratislava nebol úspešný pri uplatnení svojich nárokov v exekučných
konaniach.

Z výsluchu odporcu ako účastníka konania súd zistil, že si od Pohotovosti, s.r.o. vzal pôžičku v sume
400,-Eur, ktorú potreboval na to, aby uhradil náklady na opravu svojho osobného motorového vozidla,
keď peniaze z pôžičky si nebral na podnikanie, bral si ich ako fyzická osoba, hoci bol v tom čase

živnostníkom. Peniaze z pôžičky nepoužil na podnikanie, ale na svoje osobné súkromné účely. Na
pôžičku vrátil jednu alebo dve splátky, prestal splácať preto, lebo skončil s podnikaním a nemal žiadny
príjem. Zmenku podpísal, nevedel čo je to blankozmenka. Požičanú sumu včítane poplatku je ochotný
vrátiť, ale len v splátkach po 30,-Eur mesačne, úroky považuje za neprimerané, lebo tieto sú likvidačné
pre každého, kto si od Pohotovosti požičia.

Súd považoval za nespornú skutočnosť uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o,
ktorá bola uzatvorená dňa 24.4.2009 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako veriteľom na jednej
strane a odporcom ako dlžníkom na strane druhej, pričom na zabezpečenie tohto úveru bola vystavená
zmenka, a to dňa 24.4.209 ako tzv. blankozmenka. Predmetná zmenka má zabezpečovací charakter,

tak ako to vyplýva z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere.

Navrhovateľ ako indosatár uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy 799,-Eur, spolu
so zmenkovým zmluvným úrokom 0,25 % denne ( 91,25 % ročne) a 6 % ročným zákonným úrokom zo

zmenkovej sumy. Zmluva o úvere bola uzatváraná na pretlačenom formulári veriteľa a do predtlače sa
dopisovali len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsobu splatnosti.
Súd mal za to, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
bola uzatvorená podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. V súvislosti s poskytnutím tohto spotrebiteľského
úveru došlo k zabezpečeniu tohto úveru predmetnou zmenkou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ

v konaní uplatňoval plnenie zo zmenky, súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa nutne
vychádzal zo zákona zmenkového a šekového, ale aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
mal za to, že práve zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia
zmenky, je zákonom špeciálnym k zmenkovému zákonu, a teda pri zabezpečení spotrebiteľského úveru
zmenkou bolo nevyhnutné rešpektovať znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Zároveň súd konštatoval, že zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30 %
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ však v súdnom konaní nevedel preukázať, aká
bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky,
preto súd mal za to, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zmenka, od ktorej odvodzuje

v konaní svoj nárok je platná a uzavretá v súlade s lex specialis, t.j. v súlade s § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z., k zmenkovému a šekovému zákonu, t.j. k zákonu č. 191/1950 Zb. Pre neunesenie
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, keď súd nemohol jednoznačne stanoviť a posúdiť, či
zmenkapredloženánavrhovateľombolavypísanávsúladesozákonom,súdnávrhnavrhovateľavcelom
rozsahu zamietol.

Okresný súd zároveň uviedol, že považuje dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore
s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň uviedol, že je si vedomý prísnej formálnosti

zmenkového práva, no nie je možné prihliadať k vzniku takej „ právnej“ praxe, v dôsledku ktorej
dochádza k zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo zmluvných strán. Bez existencie
legislatívnychmechanizmovumožňujúcichzabrániťzneužitiuzmeniek,jeprávenasúdoch,abyvosvojej
činnosti hľadali také východiská, ktoré by zabránili zneužívaniu práv. Z činnosti súdu bolo okresnémusúdu známe, že indosácia zmeniek nepredstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť činnosť ojedinelú,
ale zavedenú rutinnú prax. Tieto skutočnosti tak vzbudzujú dôvodné pochybnosti o skutočnom účele
indosácie zmenky, ktorým podľa názoru súdu nedochádza k výkonu práva, ale práve naopak k jeho

zneužívaniu. Súd mal za to, že dochádza z hľadiska ústavne zaručených práv občanov k závažnému
problému, pretože je zneužívaný inštitút zmenkového práva, dochádza k ohrozeniu právnej istoty a
neprimeranému zvýhodňovaniu jednej zo zmluvných strán. Zmenka je uplatňovaná medzi subjektmi,
ktoré zásadne nie sú v rovnakom postavení, a ktoré nemôžu a ani to nemožno od nich spravodlivo
očakávať vnímať zmenkový vzťah v celej jeho šírke a reflektovať na prípadné riziká z toho vyplývajúce.

Aj z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Srozhodnutímokresnéhosúdusaneuspokojilnavrhovateľapodalprotinemuodvolaniesodôvodnením,
že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,

5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Podľa názoru navrhovateľa súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože
neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia
len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kedy nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť

tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie
je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov
konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm.a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho
názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia, alebo ak súd

neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo
„C“) na žalobnú odpoveď.

Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou
uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho

stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie
jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom

smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa
s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie navrhovateľ
nenavrhol. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový,
čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu

zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov
účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl.
5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba
vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť

námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak urobil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti
práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho

podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako
spotrebiteľa, pričom odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku
nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania, a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za
jednoznačné a za nesporné, pričom navrhovateľ a ani odporca sa k týmto skutočnostiam nikdy

nevyjadrili. Neexistuje preto spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak
súd na základe takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto
postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako

aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a ktorú nie je možné spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené, sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal
a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne
zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, akoby išlo o bežný
zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv.

kauzálne námietky voči navrhovateľovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany odporcu, na
ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu
proti vôli odporcu prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,

pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol, a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi odporcom a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Navrhovateľovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal
navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako

aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné
tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania

vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.f) a h)
O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ, ako zahraničná právnická osoba podal na
predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z

11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na
zaplateniezmenky,kuktorémupriložiljejoriginál.Odporca,nepodalpodľačlánku5ods.2a3citovaného
Nariadenia na tlačive „C“ k návrhu, ktorý mu súd doručil riadne vyjadrenie. Navrhovateľ, ale ani odporca
nežiadalinariadiťvovecipojednávanie.Napriektomupovažovalokresnýsúdsprihliadnutímnamožnosť
iného právneho posúdenia veci za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil len

odporca.

Zmenka bola vystavená vo X. odporcom ako vystaviteľom, ktorú podpísal a v ktorej sa zaviazal zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosti s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zapísanú v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B zmenkovú sumu so zmenkovým

úrokom 0,25% denne, ktorú do nej doplní prvotný majiteľ. Splatnosť bola dohodnutá údajom „Bez
protestu“ a údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že zmenka mala v prejednávanej veci
zabezpečovací charakter k zmluve o úvere, ktorá je vzťahom spotrebiteľským, keďže na jednej strane

vystupuje navrhovateľ, ktorý je podnikateľ a poskytuje úvery a na druhej strane vystupuje odporca, ktorý
je fyzickou osobou, spotrebiteľom, nie podnikateľom.Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. má v
predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby - spotrebiteľov. Okresný súd posúdil základný
úverový vzťah ako spotrebiteľský, kedy je konajúci súd povinný ex offo skúmať existenciu aj iných

neprijateľných podmienok, na základe ktorých nie je možné od odporcu, ako spotrebiteľa požadovať
plnenie vyplývajúce z prípadného neplatného právneho úkonu, ktorým je v prejednávanej veci zmenka.
Práve z dôvodu posúdenia charakteru základného vzťahu vzniknutého medzi odporcom a spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. ako remitentom súd zistil, že navrhovateľ nezvládol dôkazné bremeno preukázať, že
zmenka je vyplnená v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., a preto návrh

zamietol. Zároveň návrh zamietol aj z dôvodu, že podľa jeho názoru je inštitút zmeniek zo strany subjektu
Pohotovosť, s.r.o. právne zneužívaný.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné

alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva „ C „ na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, pričom v
prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu,
alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie
podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.
Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne

interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval

ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred
pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený
nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Okresný súd
posudzoval platnosť zmenky len s poukazom na § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch, ktorý podmienky a vystavenie zmenky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým
spôsobom v nadväznosti na úverový vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky
na zabezpečenie úveru poskytnutého odporcovi, ako spotrebiteľovi regulované zák. č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd
skúmaťpodmienkyvystaveniazmenkyajejprípustnosťpodľacit.ustanovenia,pretožepretakýtopostup
súdunebolisplnenézákonnépodmienky.Rozhodnutiesúdujetakpretonesprávnekeďževecnesprávne
právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z porušenia ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na tlačive „ A“
pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia, nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu spolu
s výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa

čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a
súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán.
Odporca nezaslal odpoveď na tlačive „C“ súdu. Voči nároku zo zmenky nevzniesol žiadne relevantné
námietky. Súd vykonal dokazovanie exekučným spisom, v ktorom sa nachádzala úverová zmluva, VOP
a zmenka, ktorá úver zabezpečovala a zaplatenie ktorej je predmetom sporu. Okresný súd mal podľa

názoru odvolacieho súdu postupovať podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia a o nároku zo zmenky
rozhodnúť bez pojednávania, pretože bez námietok odporcu, ako dlžníka sa postup súdu podľa § 17
zákona zmenkového a šekového nedá odôvodniť.

Postup okresného súdu, a to nielen z dôvodu, že tento predvolal účastníkov na pojednávanie a, že

vykonal dokazovanie, a ex offo skúmal platnosť zmenky cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne
posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postup súdu nie je správny. Predmetom sporu
je len nárok zo zmenky, ako abstraktného cenného papiera, ktorý získal navrhovateľ ako indosatár
bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne
zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym súdnym poriadkom, ale aj s

Nariadením. Súd dokazovanie vykonával bez návrhu a aj bez akýchkoľvek kauzálnych námietok zo
strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v
rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

O takomto postupe súdu sa nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania

na pojednávanie. Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4
Nariadeniaapokiaľzistil,ženárokuplatnenýnavrhovateľompatrídopôsobnostiNariadenia,ženávrhbol
podaný navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho
súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom
prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie

požiada niektorý z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120
ods.1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli, pretože bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s
čím odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa,

ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na tlačive „ A“ uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že
nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a odporca voči forme a obsahu zmenky nevzniesol
žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak
je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej
zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Nie je správny názor navrhovateľa, že súd mal v prejednávanej veci rozhodovať o nariadení
pojednávania uznesením podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia. Podľa tohto článku Nariadenia postupuje súd
len vtedy, ak rozhoduje o tom, či nárok spadá do pôsobnosti Nariadenia, alebo keď zamietne žiadosť
ktoréhokoľvek z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci

nejedná.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená do
zmenky v rozpore s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnymúkonom, za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zmenky musel prihliadnuť ex offo preto, že ustanovenie § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky,
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako

vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných
obchodnýchpodmienok(VOP),nazákladektorejbolaspoločnosťPohotovosťs.r.o.,akopôvodnýmajiteľ
- remitent, oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti
zmenky.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a

preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán v čl. 17 VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo

sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemalo by to na
prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto
konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky,
a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v čl. 17 VOP.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa

však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca, ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jej škodu, čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému

záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o

dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy,

keby odporca, ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy,
príp. zmenky, alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj
preukázať,atonapriektomu,ževčaseuzavretiaúverovejzmluvyplatilaprávnaúprava,ktoráv§2písm.
a/ a b/ a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť
dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského

úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru.Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad

okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí
sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok
cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je podľa
zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné.

Z tohto dôvodu nemôže dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s ust. § 4 ods.6
zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, by nemalo za následok neplatnosť
zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody.

Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník nemôže
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o.,
a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu je to výlučne

odporca, ktorý je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti,
ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. §
120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych

námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti
a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky
proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj

keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie

má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,

pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez

spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné,
že s danou zmenkou súvisia.

Závery okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu,
posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na

prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporca ako
dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesol, nestačia. Takýto postup
súdu je preto v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného
vzťahu pripúšťa len vtedy, ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj preukázané
relevantné námietky.

Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom
nárokuzozmluvyospotrebiteľskomúvere,pretožeto,akobolazmenkavyplnená,čisatakstalovsúlade
s dohodou o vyplňovacom práve, alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy.

Záverom odvolací súd uvádza, že aj keď je v prípade spotrebiteľov potrebné prihliadať na ich špecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje
používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu
práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu.

Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu
právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok
dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné

podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,

ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto je zmenkou

platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup
súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže,
že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto
námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol
záväzkový vzťah spotrebiteľský.

O trovách konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods. 3 O.s.p.)

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.