Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207197
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1114207197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci navrhovateľa:

W.. G. L., L.. XX.XX.XXXX, J. D. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: MAPLE
& FISH s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, proti odporkyni: O. T.Á., L.. XX.XX.XXXX,
J. D. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, práv. zast.: JUDr. Darina Tomčová, Záhradná
58, Šenkvice, o určenie neplatnosti závetov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že závet zo dňa 08.06.2011, spísaný do notárskej zápisnice notárkou JUDr. Katarínou
Pohronskou, za prítomnosti dvoch svedkov W.. R. Y. S. C. O., pod číslom notárskej zápisnice N 83/2011,
NZ 20871/2011, NCRIs 21393/2011 po poručiteľke C. L., L.. XX.XX.XXXX, je neplatný.

Súd u r č u j e, že závet zo dňa 14.06.2011, spísaný do notárskej zápisnice notárkou JUDr. Katarínou
Pohronskou, za prítomnosti dvoch svedkov W. Y. S. C. O., pod číslom notárskej zápisnice N 86/2011,
NZ 21730/2011, NCRIs, po poručiteľke C. L., L.. XX.XX.XXXX, je neplatný.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku za podanie žaloby v sume 199,- Eur, a v trovách právneho zastúpenia v sume 329,04
Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený v P. J., S..D.., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania, vo výške 18,19 Eur, a to v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.02.2014, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 07.03.2014,
domáhal určenia neplatnosti dvoch závetov, na základe ktorých mala odporkyňa nadobudnúť v rámci
dedičského konania po jej tete, a manželke navrhovateľa súčasne - C. L. - nehnuteľnosť, evidovanú na
LV č. XXXX, ktorá sa nachádza v Katastrálnom území Bratislava W. - D. C., a to byt č. X, na X. G., E.:
D. Č.. XX, Bratislava (ďalej aj ,,byt") a ktorá bola v čase smrti vo výlučnom vlastníctve C. L..
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého navrhovateľka pri spisovaní závetu zo dňa

XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Katarínou Pohronskou, za prítomnosti dvoch
svedkov W.. R. Y. S. C. O., pod číslom notárskej zápisnice a spisovaní závetu zo dňa 14.06.2011, vo
forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Katarínou Pohronskou, za prítomnosti dvoch svedkov W. Y.
a C. O., nebola plne spôsobilá na právne úkony. Podľa navrhovateľa, zdravotný stav jeho manželky
a tety odporkyne súčasne, bol v čase spisovania závetov natoľko vážny, že nebola schopná vnímať a
posúdiť následky svojho konania.

II.
Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100 ods. 1
Obč. súd. por.) a to výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s obsahom listinnýchdôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania boli súdu preukázané
tieto skutočnosti:
Z obsahu notárskej zápisnice č. N 426/2006, Nz 38842/2006, NCRIs 38671/2006, zo dňa 05.10.2006,

spísanej notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom, so sídlom v Bratislave (č.l. 30) vyplýva dohoda o
zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a C. L. ako
manželmi, a v rámci ktorej C. L. nadobudla do výlučného vlastníctva byt č. X, R. na B. Č.. XXXX, D. C..
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 69-70) vyplýva, že vlastníkom bytu č. X, X.
G., E.: D. Č.. XX, L. sa v katastrálnom území Bratislava - D. C. I. C. L., O.. B.Á., L.. XX.XX.XXXX, J.

D. Č.. XX, Bratislava S. P. E. D. G. X/X.
Z obsahu závetu, spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 83/2011, NZ 20871/2001, NCRIs
21393/2011 zo dňa 08.06.2011 (č.l. 41-42) vyplýva, že závet spísala vlastnou rukou notárka JUDr.
Katarína Pohronská, a to v priestoroch Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia spol. s
r.o., v Bratislave, v prítomnosti dvoch svedkov a to W.. X. Y. S. C. O.. Závet sa týkal poslednej vôle
poručiteľky C. L., ktorá pred spisovaním závetu vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony, avšak

nemohlapísať,pretosiprizvaladvochsvedkov.Poručiteľkanazákladeposlednejvôleodkázalacelýsvoj
majetok - hnuteľný aj nehnuteľný - odporkyni ako univerzálnej dedičke. Vzhľadom k tomu, že poručiteľka
nemalapotomkov,podľazáveteponejnezostaližiadnineopomenuteľnídedičia.Vzáverezávetunotárka
uviedla, že obsah písomnej závete poručiteľke prečítala a vysvetlila s tým, že poručiteľka obsah závete
ako úplný a správny schválila. To všetko notárka a poručiteľka vykonali v prítomnosti dvoch svedkov,

ktorí celý akt potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi.
Z obsahu závetu, spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 83/2011, NZ 20871/2001, NCRIs
21393/2011 zo dňa 14.06.2011 (č.l. 46-47) vyplýva, že závet spísala vlastnou rukou notárka JUDr.
Katarína Pohronská, a to v priestoroch Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia spol. s r.o.,
v Bratislave, v prítomnosti dvoch svedkov a to W. Y.Č. S. C. O.. Závet sa týkal poslednej

vôle poručiteľky C. L., ktorá pred spisovaním závetu vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony,
avšak nemohla písať, preto si prizvala dvoch svedkov. Poručiteľka na základe poslednej vôle odkázala
celý svoj majetok - hnuteľný aj nehnuteľný - odporkyni ako univerzálnej dedičke. Vzhľadom k tomu, že
poručiteľka nemala potomkov, podľa závete po nej nezostali žiadni neopomenuteľní dedičia. V závere
závetu notárka uviedla, že obsah písomnej závete poručiteľke prečítala a vysvetlila s tým, že poručiteľka

obsah závete ako úplný a správny schválila. To všetko notárka a poručiteľka vykonali v prítomnosti dvoch
svedkov, ktorí celý akt potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že s manželkou C. L. žili v usporiadanom manželstve
a to od októbra 1994, až do jej smrti v roku 2013. V roku 2006 si od mesta kúpili byt na D. Č.. XX E. J..
Vzhľadomktomu,žeunavrhovateľašloodruhémanželstvo,ktorébolobezdetné,smanželkounechceli,

abyvprípade smrtinavrhovateľabytnaD.zdedilidetinavrhovateľazprvéhomanželstva.Ztohtodôvodu
sa s manželkou C. L. rozhodli zúžiť BSM, čo sa uskutočnilo na základe notárskej zápisnice č N426/2006,
Nz 38842/2006, NCRIs 38671/2006 zo dňa 05.10.2006. Na základe tejto notárskej zápisnice pani C. L.
nadobudla do výlučného vlastníctva byt na D. Č.. XX. Pani C. L. bola schopná sa o seba sama starať.
V lete roku 2010 boli spolu s manželkou v kúpeľoch v Dudinciach. Neskôr v období jesene 2010 sa jej

stav začal natoľko zhoršovať, že potrebovala pri chôdzi francúzsku barlu a neskôr v období marec - apríl
2011 aj chodítko. Pokiaľ ide o zdravotný stav jeho manželky, v čase spísania závetov trpela diagnózou
amiotrofická laterálna skleróza (ďalej aj ,,ALS"), tzn. rozpadom nervov. Po psychickej stránke bola jeho
manželka v poriadku, normálne komunikovala a rozprávala, po fyzickej stránke však bola
odkázaná na invalidný vozík. Navrhovateľ ďalej uviedol, že C. L. dňa 07.06.2011 upadla v nemocnici do

kómy, o čom sa navrhovateľ dozvedel od pani X. T. /matky odporkyne a sestry C. L. súčasne/. Pokiaľ
ide o predmet sporu t.j. určenie neplatnosti závetov zo dňa 08.06.2011 a zo dňa 14.06.2011, o spísaní
týchto závetov navrhovateľ nevedel, o existencii týchto závetov sa dozvedel až v dedičskom konaní po
pani C. L.. Podľa navrhovateľa, keď sa pani C. L. prebrala z kómy t.j. dňa 08.06.2011, bez vedomia
navrhovateľa došlo k spísaniu závete vo forme notárskej zápisnice v nemocnici, za prítomnosti notárky a

dvoch svedkov t.j. pána Y. S. G. O.. Podľa navrhovateľa, pani C. L. po prebratí z kómy nebola spôsobilá
na spísanie závetu zo dňa 08.06.2011, nakoľko mohla hýbať iba hlavou, teda mohla iba prikyvovať.
To isté sa stalo aj dňa 14.06.2011, keď došlo k spísaniu druhého závetu bez vedomia navrhovateľa,
a taktiež bez svedka Y., nakoľko podľa informácií navrhovateľa, sa to celé svedkovi Y. nepozdávalo.
V súvislosti so zdravotnou starostlivosťou jeho manželky vynaložil sumu 13 000,- Eur. Podľa neho je

spísanie závetov nelogické, jeho manželka nemala na to dôvod, všetko sa to udialo za prítomnosti matky
odporkyne, ktorá bola sestrou poručiteľky.
Podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne, poručiteľka bola v čase spísania oboch závetov plne
spôsobilá na právne úkony, a to aj napriek tomu, že trpela diagnózou ALS (šlo o progresívne, fatálneochorenie, kde dochádzalo k postupnému svalovému oslabeniu tela - k dystrofii svalstva). Aj napriek
fyzickému hendikepu sa uvedené ochorenie neprejavovalo na psychike C. L.. Jej psychický stav pri
spísaní závetov nemohol byť ovplyvnený antidepresívami. Je pravdou, že poručiteľka dňa 07.06.2011

upadla do kómy, avšak táto kóma trvala maximálne tri hodiny. Následne sa pani C. L. prebrala. Je
pravdou, že v dôsledku kómy došlo k obmedzeniu jej rečových schopností. Pokiaľ ide o
spísanie závetu zo dňa 08.06.2011, tento skutok sa stal tak, že samotná poručiteľka požiadala svoju
sestruX.T.,abyzabezpečilanotára,zaúčelomspísaniazávete.Pokiaľideospísaniesamotnéhozávetu,
to sa udialo za prítomnosti poručiteľky, dvoch svedkov a notárky. Pred samotným spísaním závete si

notárka vyžiadala od lekárky lekárske potvrdenie o tom, že C. L. bola spôsobilá na právne úkony. Bez
tohto potvrdenia by notárka závet nespísala. Z uvedeného vyplýva, že poručiteľka aj napriek fyzickému
hendikepu vedela prejaviť svoju vôľu vo forme závete. Jej komunikácia bola ovplyvnená jej ochrnutím,
ale aj napriek tomu vedela prejaviť svoju vôľu. Pokiaľ ide o spísanie druhého závetu, to
sa udialo z tohto dôvodu, že pán W.. R. Y. odchádzal na dlhší pobyt do USA, išlo o spísanie identického
závetu, avšak bez svedka Y.. Navrhovateľ touto žalobou zámerne odďaľuje odovzdanie bytu, pričom

táto žaloba je nedôvodná.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že pani C. L. bola jej tetou, s ktorou mala odmalička blízky vzťah.
Pokiaľ ide o ich kontakt, dá sa povedať, že boli spolu prakticky každý mesiac a to vždy, keď odporkyňa
prišla z Francúzska na Slovensko. Svedkyňa žije a pracuje vo Francúzsku a to od roku 2000. Pokiaľ
ide o manželstvo jej tety, je pravdou, že bola svedkom, keď sa s navrhovateľom hádali, keď škaredo

na seba rozprávali. Jedným z takýchto dôvodov bolo aj to, že navrhovateľ bez vedomia
jej tety, finančne podporoval svoje deti z prvého manželstva. To sa tete nepáčilo. Pokiaľ ide o vzťah
odporkyne k navrhovateľovi, dá sa povedať, že je dobrý. Odporkyňa sa o existencii
závetov dozvedela až po ich spísaní. Odporkyňa ešte pred spísaním závetov mala vedomosť o úmysle
svojej tety, aby v rámci dedičstva prenechala odporkyni byt na D. a to z dôvodu, že deti navrhovateľa

z prvého manželstva boli dostatočne zabezpečené. Pokiaľ ide o zdravotný stav jej tety, po psychickej
stránke normálne komunikovala a to až do poslednej chvíle svojho
života. Pokiaľ ide o jej fyzickú stránku, je pravdou, že C. L. trpela chorobou ALS. V dôsledku tejto choroby
jej zlyhávali pľúca, o jej zdravotný stav sa staral logopéd, fyzioterapeut a to v nemocnici u milosrdných
bratov.

Svedkyňa R. J., po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti odoprieť svedeckú
výpoveď uviedla, že je dcérou navrhovateľa. V Bratislave žila do roku 2008, následne odišla do Austrálie,
kde bola až do roku 2011. Pokiaľ ide o vzťah jej otca a pani C. L. ich vzťah vnímala ako normálny, s jej
nevlastnou mamou vychádzala dobre. Svedkyňa si pamätala, že jej pomáhala s nákupmi. Má vedomosť
o tom, že jej otec s nevlastnou mamou chodili pravidelne do kúpeľov. Keď sa vrátila v novembri v roku

2011 z Austrálie, jej nevlastná mama už bola v nemocnici. Pokiaľ ide o starostlivosť C. L., pamätala si,
že otec ju navštevoval v sobotu a nedeľu resp. počas sviatkov, niekedy robila otcovi doprovod. Pokiaľ
ide o matku odporkyne X. T., tá sa starala o jej nevlastnú mamu počas pracovných dní. Pokiaľ ide o
zdravotný stav C. L., s nevlastnou mamou sa dalo komunikovať. Avšak tým, že mala tracheotómiu, bolo
jej ťažšie rozumieť tzn. nebola schopná vyslovovať dlhé vety, skôr kratšie slová a trebalo jej pozerať na

pery, aby jej bolo možné viac rozumieť, rozprávala šepotom. Pri komunikácii nepoužívala žiaden prístroj.
S odporkyňou vychádza svedkyňa dobre.
Svedkyňa JUDr. Katarína Pohronská, po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o
možnosti odoprieť svedeckú výpoveď uviedla, že spísanie prvého závetu sa uskutočnilo dňa 08.06.2011,
nakoľko v ten deň prišla za ňou pani X. T., sestra pani C. L., ktorá svedkyňu ako notárku požiadala

o spísanie závete vo forme notárskej zápisnice a to pokiaľ ide o majetok C. L.. Cestou do nemocnice
sa pýtala pani X. T., že v prospech koho chce poručiteľka spísať závet, ona odvetila, že v prospech
odporkyne. V nemocnici pani T. poučila, že bude potrebovať lekárske potvrdenie o tom, že pani C. L. je
spôsobilá na právne úkony. Do nemocnice došli okolo 14-tej hodiny, na chodbe stretla dvoch neznámych
ľudí, ktorí mali svedčiť pri spisovaní závetu. Následne jej svedkovia preukázali svoju totožnosť, a taktiež

si vyžiadala aj osobné údaje ohľadom pani C.Á. L. a jej dedičky pani O. T.. Potom svedkyňa vstúpila do
miestnosti, kde ležala na posteli G. C. L.. Svedkyňa si vypýtala od ošetrujúcej lekárky C.. C. potvrdenie
o spôsobilosti pani L. prejaviť svoju vôľu. Následne sa svedkyňa spýtala pani C.O. L., či chce spísať
závet, ona prikývla, že áno, spýtala sa jej, komu chce odkázať svoj majetok, či pre neterku, ona jej kývla
hlavou a očami, že áno. Následne sa svedkyňa odobrala k stolíku, na ktorom vlastnou rukou spísala

závet vo forme notárskej zápisnice. Keď bol hotový, zavolala svedkov k posteli pani L., následne celý
obsah v ich prítomnosti nahlas prečítala. Po prečítaní závete pani L. naznačila, že súhlasí s obsahom
závetu, t.j. prikývla hlavou a očami. Následne došlo k podpísaniu závetu, najprv svedkovia, potom
svedkyňa ako notárka. O týždeň prišla do jej kancelárie opäť pani X. T., sestra pani C. L. so žiadosťou,aby svedkyňa opätovne spísala závet ohľadom majetku pani C. L. s odôvodnením, že jeden zo svedkov,
ktorý podpísal závet pred týždňom musel odcestovať do USA. Opätovne šli do nemocnice, opätovne si
svedkyňa vyžiadala od C.. C. lekárske potvrdenie o tom, že pani C. L. je pri plnom vedomí prejaviť svoju

vôľu. Boli tam aj dve svedkyne, jednu z nich opoznala z pred týždňa, druhú nepoznala. Následne vstúpila
do izby, kde ležala pani L., avšak už ležala na inej posteli ako minulý týždeň. Spýtala sa jej, či chce
spísať závet toho istého znenia, ona prikývla, že áno. Vtedy sa zamyslela, prečo chce nechať majetok
odporkyni, tak sa opýtala pani L., či nechce odkázať aspoň byt svojmu manželovi, pani L. na otázku
notárky prudko zakrútila hlavou, že nie. Svedkyňa ako notárka spísala závet, od svedkov spisovania

závete si vyžiadala osobné údaje. Potom vstúpili do miestnosti, kde ležala pani L. a v prítomnosti oboch
svedkov, nahlas prečítala obsah závete. Po prečítaní sa notárka opýtala pani L., či súhlasí s obsahom
závetu, ona prikývla, že áno, na to svedkovia podpísali závet a potom svedkyňa ako notárka. G. L.
nebola v stave spôsobilom napísať a podpísať závet. Pri spísaní v závetov zo dňa 08.06.2011 a zo
dňa 14.06.2011 nebol prítomný dôverník pani C. L.. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť ku skutočnosti, či v
zmysle § 50 Notárskeho poriadku, pred spisovaním závetov zisťovala, či svedkovia nie sú blízke osoby

vo vzťahu k pani C. L..
Svedkyňa C.. W. C., po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti odoprieť
svedeckú výpoveď uviedla, že je špecialistkou v odbore anesteziológia a intenzívna medicína. C. L.
mala zriedkavé neurologické ochorenie. Zlyhávali jej nervové bunky, následkom čoho došlo k oslabeniu
svalovej činnosti pacientky. Pôvodne došla do nemocnice za účelom rehabilitácie, avšak jej ochorenie

bolo progresívne. Pacientka prestávala dýchať, bola preložená na JIS. V nemocnici bola hospitalizovaná
dlhšiu dobu. V dôsledku choroby postupne strácala svoju fyzickú silu. Na tejto chorobe bolo paradoxné
to, že i keď pacientka postupne slabla, bola plne pri vedomí a svoj stav si plne uvedomovala.
V jej prípade funkciu dýchania museli nahrádzať dýchacími prístrojmi. V čase spisovania závetov vo
forme notárskych zápisníc vystavila notárke JUDr. Kataríne Pohronskej lekárske potvrdenie o tom, že

pani C. L. je pri plnom vedomí vykonať právny úkon vo forme závetu. Svedkyňa ako ošetrujúca lekárka
jej troma vetami napísala, že pacientka je pri plnom vedomí, a že nie je pod vplyvom liekov. Pokiaľ
ide o zdravotný stav pacientky, bola napojená na dýchací prístroj 24 hodín denne, v
dôsledku toho nemohla ústne komunikovať, komunikácia prebiehala len na základe mimiky a gest zo
strany pani L.. Podľa názoru svedkyne, C. L.Á. vzhľadom na svoje ochorenie, mohla podpísať závet

roztraseným písmom, avšak nevedela uviesť, či sa tak udialo, nakoľko svedkyňa ako ošetrujúca lekárka
nebola prítomná pri spisovaní závetov.
Svedkyňa C. O., po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti odoprieť svedeckú
výpoveď uviedla, že pokiaľ ide o jej vzťah k C. L., poznali sa vyše 30 rokov, svedkyňa ju mala veľmi rada,
kamarátili sa, spoznali sa prostredníctvom manžela svedkyne, istú dobu boli aj kolegyňami v nemocnici.

C. L. bola veľmi starostlivá, výrečná, dobrá žena. Pokiaľ ide o osobu pána navrhovateľa, svedkyňa ho
až tak dobre nepozná, síce sa sem tam navštevovali, avšak navrhovateľ je tichšej povahy, svedkyňa ho
nemala možnosť bližšie spoznať. Voči navrhovateľovi necítila zaujatosť. Pokiaľ ide o odporkyňu, pozná
ju najmä z rozprávania pani C. L.. V súvislosti so spisovaním závetov uviedla, že vzhľadom k tomu, že
pracuje v meste, pani X. T. sa jej opýtala, či by nešla svedčiť pri spisovaní závetov. Svedkyňa s tým

súhlasila. Potom, čo došla do nemocnice, odovzdala svoj občiansky preukaz pani notárke Pohronskej,
ktorá následne odišla do izby, kde ležala pani C. L.. O chvíľu na to si notárka zavolala svedkyňu do
miestnosti, kde ležala C. L., v prítomnosti svedkov prečítala obsah závetu, vysvetlila ho a spýtala sa pani
C.L.,čisjehoobsahomsúhlasí.PaniC.L.slabulinkýmhláskomamimickyprikývla,žeáno,taktiežočami
prikývla na znak súhlasu, následne svedkyňa podpísala závet. Svedkyňa bola prítomná pri podpisovaní

oboch závetov. Vo vzťahu k pani C. L. sa svedkyňa cítila byť blízkou osobou, boli dlhoročné kamarátky,
preto súhlasila so svojou prítomnosťou ako svedka, lebo si to tak C. L. želala. Podľa svedkyne, pani L.
už dávnejšie hovorila, že chce nechať byt neterke, avšak svedkyňu to nejako bližšie nezaujímalo.
Svedok W.. R. Y. po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti
odoprieť svedeckú výpoveď uviedol, že jeho manželka W. Y. a otec odporkyne pán C. T. sú vo vzťahu

bratranec - sesternica. Svedok necítil zaujatosť v tejto veci. Svedok bol pozvaný do nemocnice, kde
bola prítomná právnička, ktorá spísala závet, následne ho prečítala, pričom na konci závetu sa spýtala
pani L., či súhlasí s jeho obsahom. Ona potichu, tak všelijako uviedla áno a na znak súhlasu prikývla
hlavou, a to niekoľkokrát. Následne tento závet ako svedok podpísal. Svedok nevedel uviesť, či sa cítil
byť blízkou osobou vo vzťahu k C. L., podľa svedka to bola sympatická osoba, avšak skôr áno. Svedok

bol prítomný pri podpisovaní iba jedného závetu, dátum si však nepamätal. Svedok nemal výhrady voči
spísanému závetu.
Svedkyňa W. Y., po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o možnosti odoprieť
svedeckú výpoveď uviedla, že pokiaľ ide o pani C. L., bola to jej kamarátka, svedkyňa ju mala rada,poznala ju vyše 30 rokov, boli susedkami na T. X E. J.. Pokiaľ ide o spisovanie závete, k tomuto aktu
bola zavolaná ako svedkyňa. Pamätala si, že pani L. s obsahom závetu súhlasila, preto ho aj ona ako
svedkyňa podpísala, a to spolu s kamarátkou C. O.. Svedkyňa bola prítomná iba pri spisovaní jedného

závetu, dátum si však nepamätala. Vo vzťahu k C. L. sa svedkyňa cítila byť blízkou osobou. Svedkyňa
mala vedomosť o úmysle C. L. prenechať byt odporkyni.
Ak sa fyzická osoba rozhodne podľa vlastnej vôle naložiť so svojim majetkom pre prípad smrti (mortis
causa), učiní tak spravidla spísaním závetu.
Závet je jednostranný právny úkon, ktorým sa fyzická osoba (poručiteľ) svojou poslednou vôľou rozhodla

učiniť poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Závetom poručiteľ, predpísanou formou, nakladá so
svojim majetkom, resp. činí dispozíciu svojim majetkom pre prípad smrti inak, než ustanovuje dedičský
poriadok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 473 až § 475a - dedenie zo zákona).
Dedenie zo závetu upravuje Občiansky zákonník v siedmej časti - dedenie, tretej hlave - dedenie zo
závetu, ustanovenia § 476 až § 480. Môže nastať prípad, kedy poručiteľ nemôže písať ani čítať, takisto
môže ísť o slepé osoby, hluché osoby, ktoré nemôžu čítať ani písať a chcú spísať závet. V

takomto prípade hovoríme o alografnom závete. Nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, avšak nie
je ani vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Zákon pre takéto možnosti stanovuje osobitné prísnejšie
podmienky, splnenie ktorých je zákonným predpokladom platnosti závetu. V takýchto prípadoch sa
vyžaduje súčasná prítomnosť až troch svedkov. Svedkovia, samozrejme, musia byť spôsobilí na
svedecký úkon, tak ako pri alografnom závete spísanom poručiteľom, ktorý sa vie a môže vlastnoručne

podpísať. Závet, listina, musí byť prečítaná pred tromi svedkami súčasne, nie každému svedkovi zvlášť.
Svedkovia závet musia podpísať. Poručiteľ musí pred svedkami vyjadriť, že ide o jeho výslovnú poslednú
vôľu. Predmetné sa v závete uvedie. Takisto i fakt, že poručiteľ nemôže písať a čítať, a že závet bol
prečítaný pred svedkami. Uvedie sa, kto závet prečítal, kto závet napísal a akým spôsobom poručiteľ
vyjadril svoju výslovnú poslednú vôľu (napr. kývnutím hlavy, zdvihnutím ruky...). Ten, kto závet napísal,

nemôže ho zároveň i predčítať, teda pisateľ nemôže byť zároveň i predčitateľom. Pisateľ i predčitateľ
môžu byť však zároveň svedkami závetu.

III.
Kotázkenaliehavéhoprávnehozáujmu -podľa§80písm.c)Obč.súd.por.,návrhomnazačatiekonania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou

môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že

navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením,
či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu
a predíde sa žalobe o plnenie). Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného

rozhodnutia. Ak by navrhovateľ neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení,
šlo by o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje
k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 241/2008).

Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol manžel poručiteľky, ktorá na základe napadnutých závetov previedla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na odporkyňu, určením neplatnosti závetov by nastala situácia, podľa
ktorej by navrhovateľ mohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v rámci dedičského konania
po poručiteľke. V danej situácii možno žalobu považovať za vhodne zvolený právny nástroj zo strany

navrhovateľa, ktorým môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva (teda či jeho manželka - C. L. - bola
v čase spísania závetov spôsobilá na uskutočnenie jednostranného právneho úkonu - závete vo forme
notárskej zápisnice a či teda zo strany notárky JUDr. Kataríny Pohronskej došlo k platnému spísaniu
závetov vo forme notárskych zápisníc). V prípade určenia platnosti závetov má súd za to, že predmetnékonanie zbytočne nevyvolá iné súdne konanie. Podľa názoru súdu, bez určenia platnosti závetov, by
bolo právo navrhovateľa dediť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti skutočne ohrozené (R 17/1972).
Vychádzajúc už z takéhoto vymedzenia rozhodujúcich skutočností je zrejmé, že na požadovanom určení

neplatnosti závetov môže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem.

IV.
K otázke platnosti závetov spísaných vo forme notárskych zápisníc z pohľadu § 46
a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v platnom znení

(ďalej aj ,,NP"):
Podľa tvrdenia navrhovateľa, neplatnosť závetov mala spočívať v tom, že jeho manželka C. L., nebola v
čase zriadenia závetov plne spôsobilá na právne úkony. Obmedzená spôsobilosť poručiteľky na právne
úkony ju podľa názoru navrhovateľa v tom čase diskvalifikovala k tomu, aby vykonala tak závažný akt,
ako je spísanie závetu v prítomnosti notárky.
Ešte predtým, ako sa súd začal zaoberať otázkou spôsobilosti C. L. na právne úkony v čase spísania

závetov, bolo potrebné preskúmať, či k spísaniu závetov vo forme notárskych zápisníc došlo v súlade
s ust. § 46 a nasl. Notárskeho poriadku.
Z obsahu závetu, spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 83/2011, NZ 20871/2001, NCRIs
21393/2011 zo dňa 08.06.2011 (č.l. 41-42) vyplýva, že závet spísala vlastnou rukou notárka JUDr.
Katarína Pohronská, a to v priestoroch Nemocnice ,,U milosrdných bratov", v Bratislave, v prítomnosti

dvoch svedkov a to W.. X. Y. a C. O.. Závet sa týkal poslednej vôle poručiteľky C. L., ktorá pred
spisovaním závetu vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony, avšak nemohla písať, preto si
prizvala dvoch svedkov. Poručiteľka na základe poslednej vôle odkázala celý svoj majetok - hnuteľný aj
nehnuteľný - odporkyni ako univerzálnej dedičke. Vzhľadom k tomu, že poručiteľka nemala potomkov,
podľa závete po nej nezostali žiadni neopomenuteľní dedičia. V závere závetu notárka uviedla, že obsah

písomnej závete poručiteľke prečítala a vysvetlila s tým, že poručiteľka obsah závete ako
úplný a správny schválila. To všetko notárka a poručiteľka vykonali v prítomnosti dvoch svedkov, ktorí
celý akt potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi.
Z obsahu závetu, spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 83/2011, NZ 20871/2001, NCRIs
21393/2011 zo dňa 14.06.2011 (č.l. 46-47) vyplýva, že závet spísala vlastnou rukou notárka JUDr.

Katarína Pohronská, a to v priestoroch Nemocnice ,,U milosrdných bratov", v Bratislave, v prítomnosti
dvoch svedkov a to W. Y. a C. O.. Závet sa týkal poslednej vôle poručiteľky C. L., ktorá
pred spisovaním závetu vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony, avšak nemohla písať, preto si
prizvala dvoch svedkov. Poručiteľka na základe poslednej vôle odkázala celý svoj majetok - hnuteľný aj
nehnuteľný - odporkyni ako univerzálnej dedičke. Vzhľadom k tomu, že poručiteľka nemala potomkov,

podľa závete po nej nezostali žiadni neopomenuteľní dedičia. V závere závetu notárka uviedla, že obsah
písomnej závete poručiteľke prečítala a vysvetlila s tým, že poručiteľka obsah závete ako
úplný a správny schválila. To všetko notárka a poručiteľka vykonali v prítomnosti dvoch svedkov, ktorí
celý akt potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi.
Podľa § 46 NP, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách,

závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku
zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej
zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.
Podľa § 47 NP, Notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov,
dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného

preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak
podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene
konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.Podľa 48 ods. 1 NP, ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov
osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť
potvrdená dvoma svedkami totožnosti.

Podľa § 48 ods. 3 NP, svedkovia totožnosti pripoja svoje podpisy buď na záver notárskej zápisnice, alebo
za záznamom o potvrdení totožnosti.
Podľa § 49 NP, ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie
dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má
pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí.

Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
Podľa § 50 NP, svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť maloletí, ďalej tí, ktorí pre svoj
telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať
alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke účastníkom (§ 116 Občianskeho zákonníka), tí, ktorí
sú na veci zúčastnení, a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník.
Podľa § 51 ods. 2 NP, ak účastník nemôže písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník,

ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí a do zápisnice uvedie, či účastník
zápisnicu schvaľuje.
Podľa § 52 ods. 1 NP, ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov úkonu, uvedie sa v závere
zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo
sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľka C. L. v čase spísania závetov trpela
diagnózou amiotrofická laterálna skleróza (ďalej aj ,,ALS"), tzn. rozpadom nervov. V dôsledku tejto

choroby mala oslabené svalstvo. V čase spisovania závetov sa nachádzala v Univerzitnej nemocnici
s poliklinikou Milosrdní bratia, spol. s r.o. Po fyzickej stránke bola imobilná, v čase spisovania závetov
ležala na lôžku. Po psychickej stránke vnímala, čo sa okolo nej dialo, v dôsledku choroby svalstva
však mala obmedzené komunikačné schopnosti, rozprávala šepotom, resp. ak nemohla rozprávať,
vyjadrovala svoj názor mimicky (kývnutím hlavou, očami), čo potvrdili svedkovia R. J., I.. T. G. S. C..

W. C..
Z dokazovania ďalej vyplýva, že poručiteľka C. L. vzhľadom na svoju chorobu nemohla písať, preto
prostredníctvom svojej sestry a matky odporkyne X. T., požiadala notárku JUDr. Katarínu Pohronskú o
spísanie závetu formou notárskej zápisnice a to v dvoch prípadoch, čo potvrdila svedkyňa I.. T. G..
a) k spisovaniu závete zo dňa 08.06.2011:

Svedkyňa I.. T. G. uviedla, že uvedeného dňa sa cestou do nemocnice opýtala X. T., že v prospech
koho chce poručiteľka spísať závet. X. T. odpovedala, že v prospech odporkyne.
Svedkyňa I.. T. G. uviedla, že pred spisovaním závetu sa poručiteľky opýtala, komu chce odkázať svoj
majetok, či pre neterku, ona jej kývla hlavou a očami, že áno. Následne sa svedkyňa odobrala
k stolíku, na ktorom vlastnou rukou spísala závet vo forme notárskej zápisnice. Keď bol hotový, zavolala

svedkov k posteli pani L..
Svedkyňa C. O. uviedla, že potom, čo došla do nemocnice, odovzdala svoj občiansky preukaz pani
notárkePohronskej,ktoránásledneodišladoizby,kdeležalapaniC.L..Ochvíľunatosinotárkazavolala
svedkyňu do miestnosti, kde ležala C. L., v prítomnosti svedkov prečítala obsah závete, vysvetlila ho a
spýtala sa pani C. L., či s jeho obsahom súhlasí.

Z obsahu závetu zo dňa 08.06.2011 vyplýva, že ,, ... ja, C. L. (generálie ako hore) po dobrom uvážení,
z vlastnej vôle a bez akéhokoľvek nátlaku, si pre prípad svojej smrti želám, aby celý môj majetok -
hnuteľný aj nehnuteľný a v čase mojej smrti kdekoľvek sa nachádzajúci, ako aj všetky práva po mne v
celosti nadobudla slečna O. T., rod. T. ...". Z obsahu závetu však nevyplýva, akým spôsobom poručiteľka
vyjadrila svoju poslednú vôľu, resp. prostredníctvom koho vyjadrila poručiteľka svoju poslednú vôľu.

Notárka v konaní uviedla, že sa poručiteľky opýtala, komu chce odkázať svoj majetok aj s podotázkou,
či pre neterku, na čo je poručiteľka na znak súhlasu iba kývla hlavou a očami.
V súdnom konaní bolo preukázané, že poručiteľka v čase spísania závetu zjavne nemohla rozprávať
(komunikovala mimikou), a nemohla zjavne písať (trpela svalovou dystrofiou). V prípade, ak poručiteľka
nemohla písať, bolo potrebné k úkonu pribrať okrem dvoch svedkov aj dôverníka poručiteľky, s ktorým

sa poručiteľka vedela dorozumieť. Prostredníctvom dôverníka mala notárka zistiť obsah poslednej vôle
poručiteľky a do zápisnice uviesť, či poručiteľka zápisnicu schvaľuje (§ 51 ods. 2 NP). Bolo teda žiaduce,
že ak X. T. fakticky konala ako dôverníčka poručiteľky, túto skutočnosť bolo potrebné zo strany notárky
pojať aj do obsahu závete a to tak, aby bolo možné nepochybným spôsobom ustáliť, že poručiteľka,ktorá nemohla písať, vyjadrila svoju poslednú vôľu prostredníctvom svojej sestry a dôverníčky súčasne
a to v tomto znení: .. ja, C. L. (generálie ako hore) po dobrom uvážení, z vlastnej vôle a bez akéhokoľvek
nátlaku, si pre prípad svojej smrti želám, aby celý môj majetok - hnuteľný aj nehnuteľný a v čase mojej

smrti kdekoľvek sa nachádzajúci, ako aj všetky práva po mne v celosti nadobudla slečna O. T., rod. T. ..."
Pri spisovaní závete mali byť v miestnosti prítomní okrem poručiteľky (ktorá nemohla písať), notárky, a
dôverníčky poručiteľky, aj dvaja svedkovia s tým, že v závere závetu sa mala pripojiť doložka obsahujúca
vyhlásenie svedkov, že boli prítomní 1./ pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice,
2./ pri prečítaní zápisnice a 2./ pri jej schválení poručiteľkou (§ 52 ods. 1 NP). Svedkyňa C. O. uviedla,

že potom, čo došla do nemocnice, odovzdala svoj občiansky preukaz pani notárke Pohronskej, ktorá
následne odišla do izby, kde ležala pani C. L.. O chvíľu na to si notárka zavolala svedkyňu do miestnosti,
kde ležala C. L., v prítomnosti svedkov prečítala obsah závetu, vysvetlila ho a spýtala sa pani C. L., či
s jeho obsahom súhlasí. Notárka v tejto súvislosti uviedla, že keď bol závet hotový, zavolala svedkov
k posteli pani L.. Svedok Y. sa nevedel s určitosťou vyjadriť k tomu, či bol prítomný pri celom akte
spisovania a prečítania závete poručiteľke C. L., nakoľko si to už pre dlhšie časové obdobie nepamätal.

Z vyhotovenia závete vyplýva, že notárka obsah písomnej závete poručiteľke prečítala a vysvetlila s tým,
že poručiteľka obsah závetu ako úplný a správny schválila. To všetko notárka a poručiteľka vykonali v
prítomnosti dvoch svedkov, ktorí celý akt potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi.
S poukazom na výpoveď svedkyne C. O. (uviedla, že po príchode do nemocnice odovzdala doklad
totožnosti notárke, ktorá sa následne odobrala do miestnosti, kde ležala poručiteľka), na výpoveď

notárky JUDr. Kataríny Pohronskej (uviedla, že potom, čo bol závet hotový, zavolala svedkov k posteli
poručiteľky), vznikla súdu pochybnosť, či svedkyňa C. O. bola skutočne prítomná pri celom akte
spisovania závete. Notárka síce v závere závetu uviedla, že celý akt bol vykonaný v prítomnosti dvoch
svedkov, ktorí celý akt potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi, avšak z výpovede svedkyne C. O.
bol súdu preukázaný iný postup zo strany notárky (t.j. svedkyňa C. O. nebola prítomná pri celom

akte spisovania, bola prítomná iba pri prečítaní závete poručiteľke). Uvedenú úvahu súdu potvrdzuje
aj výpoveď notárky. Teda ak by svedkyňa O. bola prítomná v miestnosti pri celom akte spisovania a
prečítania závetu, notárka by nemala dôvod si zavolať svedkyňu k posteli poručiteľky, potom ako závet
vyhotovila, keďže svedkyňa by sa už v tom čase nachádzala v miestnosti a pri posteli poručiteľky.
Podľa názoru súdu, doložka v závere závetu, ktorá obsahuje formuláciu ,,.. notárka obsah písomnej

záveteporučiteľkeprečítalaavysvetlilastým,žeporučiteľkaobsahzávetuakoúplnýasprávnyschválila.
To všetko notárka a poručiteľka vykonali v prítomnosti dvoch svedkov, ktorí celý akt potvrdili svojimi
vlastnoručnými podpismi ..." je s poukazom na ust. § 52 ods. 1 NP neurčitá a
nepreskúmateľná, nakoľko neobsahuje výslovné vyhlásenie svedkov Y. S. O., že boli prítomní 1./ pri
prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, 2./ pri prečítaní zápisnice a 3./ pri schválení

závete poručiteľkou.
Pre platnosť jednostranného právneho úkonu - závete vo forme notárskej zápisnice sa taktiež
vyžadovalo, aby svedkovia neboli blízkymi osobami vo vzťahu k poručiteľke C. L. (§ 50 NP).
Svedkyňa C. O. uviedla, že vo vzťahu k pani C. L. sa cítila byť blízkou osobou, boli dlhoročné kamarátky,
preto súhlasila so svojou prítomnosťou pri spisovaní závete v postavení svedka, lebo si tak C. L. želala.

Svedok W.. R. Y. nevedel uviesť, či sa cítil byť blízkou osobou vo vzťahu k C. L., bola to
sympatická osoba, avšak skôr áno.
Z dokazovania vyplýva, že minimálne jeden svedok sa cítil byť blízkou osobou vo vzťahu
k poručiteľke. Jednalo sa o svedkyňu C. O.. Pre platnosť závetov sa vyžadovalo, aby si notárka pred
vykonaním týchto úkonov preverila, či svedkovia nie sú vo vzťahu k poručiteľke blízkymi osobami a túto

skutočnosť aj uviedla v písomnom vyhotovení závetov (§ 50 NP).
b) k spisovaniu závete zo dňa 14.06.2011:
Svedkyňa I.. T. G. uviedla, že po týždni ju X. T. požiadala o opätovné spísanie závete, nakoľko jeden
zo svedkov mal dlhodobo vycestovať do zahraničia. Svedkyňa nato došla do nemocnice, opätovne si
vyžiadala od MUDr. Mišíkovej lekárske potvrdenie o tom, že pani C. L. je pri plnom vedomí prejaviť svoju

vôľu. Boli tam aj dve svedkyne, jednu z nich notárka opoznala z pred týždňa (C. O.), druhú nepoznala.
Následne vstúpila do izby, kde ležala pani L., avšak už ležala na inej posteli ako minulý týždeň.
Svedkyňa I.. T. G. ďalej uviedla, že pred spisovaním závetu sa poručiteľky opýtala, či chce spísať závet
toho istého znenia, ona prikývla, že áno. Vtedy sa zamyslela, prečo chce nechať majetok odporkyni, tak
sa opýtala pani L., či nechce odkázať aspoň byt svojmu manželovi, pani L. na otázku notárky prudko

zakrútila hlavou, že nie.
Svedkyňa C. O. uviedla, že potom, čo došla do nemocnice, odovzdala svoj občiansky preukaz pani
notárkePohronskej,ktoránásledneodišladoizby,kdeležalapaniC.L..Ochvíľunatosinotárkazavolalasvedkyňu do miestnosti, kde ležala C. L., v prítomnosti svedkov prečítala obsah závetu, vysvetlila ho a
spýtala sa pani C. L., či s jeho obsahom súhlasí.
Z obsahu závete zo dňa 14.06.2011 vyplýva, že ,, ... ja, C. L. (generálie ako hore) po dobrom uvážení, z

vlastnej vôle a bez akéhokoľvek nátlaku, si pre prípad svojej smrti želám, aby celý môj majetok - hnuteľný
aj nehnuteľný a v čase mojej smrti kdekoľvek sa nachádzajúci, ako aj všetky práva po mne v celosti
nadobudla slečna O. T., rod. T. ..."..
Z dokazovania je nepochybné, že poručiteľka v čase spísania závetu zjavne nemohla rozprávať
(komunikovala mimikou), a nemohla zjavne písať (trpela svalovou dystrofiou). V

prípade, ak poručiteľka nemohla písať, bolo potrebné k úkonu pribrať okrem dvoch svedkov aj dôverníka
poručiteľky, s ktorým sa poručiteľka vedela dorozumieť. Prostredníctvom dôverníka mala notárka zistiť
obsah poslednej vôle poručiteľky a do zápisnice uviesť, či poručiteľka zápisnicu schvaľuje (§ 51 ods.
2 NP). Bolo teda žiaduce, že ak X. T. fakticky konala ako dôverníčka poručiteľky, túto skutočnosť bolo
potrebné zo strany notárky pojať aj do obsahu závete a to tak, aby bolo možné nepochybným spôsobom
ustáliť, že poručiteľka, ktorá nemohla písať, vyjadrila svoju poslednú vôľu prostredníctvom svojej sestry

a dôverníčky súčasne a to v tomto znení: .. ja, C. L. (generálie ako hore) po dobrom uvážení, z vlastnej
vôle a bez akéhokoľvek nátlaku, si pre prípad svojej smrti želám, aby celý môj majetok - hnuteľný aj
nehnuteľný a v čase mojej smrti kdekoľvek sa nachádzajúci, ako aj všetky práva po mne v celosti
nadobudla slečna O. T., O.. T. ...".
Pri spisovaní závete mali byť v miestnosti prítomní okrem poručiteľky (ktorá nemohla písať), notárky,

a dôverníčky poručiteľky, aj dvaja svedkovia s tým, že v závere zápisnice sa mala pripojiť doložka
obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do
zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom (§ 52 ods. 1 NP). Svedkyňa C. O. uviedla,
že potom, čo došla do nemocnice, odovzdala svoj občiansky preukaz pani notárke Pohronskej, ktorá
následne odišla do izby, kde ležala pani C. L.. O chvíľu na to si notárka zavolala svedkyňu do miestnosti,

kde ležala C. L., v prítomnosti svedkov prečítala obsah závetu, vysvetlila ho a spýtala sa pani C. L., či s
jeho obsahom súhlasí. Notárka v tejto súvislosti uviedla, že od svedkov spisovania závete si vyžiadala
osobné údaje. Potom vstúpili do miestnosti, kde ležala pani L. a v prítomnosti oboch svedkov, nahlas
prečítala obsah závete. Svedkyňa Y. sa nevedela s určitosťou vyjadriť k tomu, či bola prítomná pri celom
akte spisovania a prečítania závete poručiteľke C.O. L., nakoľko si to už pre dlhšie časové obdobie

nepamätala.
Z vyhotovenia závete vyplýva, že notárka obsah písomnej závete poručiteľke prečítala a vysvetlila s tým,
že poručiteľka obsah závetu ako úplný a správny schválila. To všetko notárka a poručiteľka vykonali v
prítomnosti dvoch svedkov, ktorí celý akt potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi.
S poukazom na výpoveď svedkyne C. O. (uviedla, že po príchode do nemocnice odovzdala doklad

totožnostinotárke,ktorásanásledneodobraladomiestnosti,kdeležalaporučiteľka),navýpoveďnotárky
JUDr. Kataríny Pohronskej (uviedla, že od svedkov spisovania závete si vyžiadala osobné údaje. Potom
vstúpili do miestnosti, kde ležala pani L. a v prítomnosti oboch svedkov, nahlas prečítala obsah závete),
vznikla súdu pochybnosť, či svedkyne C. O. S. W. Y. boli skutočne prítomné pri celom akte spisovania
závete. Notárka síce v závere závete uviedla, že celý akt bol vykonaný v prítomnosti dvoch svedkov,

ktorí celý akt potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi, avšak z výpovede svedkyne C. O. bol súdu
preukázaný iný postup zo strany notárky (t.j. svedkyňa C. O. nebola prítomná pri celom akte spisovania,
bola prítomná iba pri prečítaní závete poručiteľke). Uvedenú úvahu súdu potvrdzuje aj výpoveď notárky.
Teda ak by svedkyňa O. bola prítomná v miestnosti pri celom akte spisovania a prečítania
závete, notárka by nemala dôvod si zavolať svedkyňu k posteli poručiteľky, potom ako závet vyhotovila,

keďže svedkyňa by sa už v tom čase nachádzala v miestnosti a pri posteli poručiteľky.
Podľa názoru súdu, doložka v závere závetu, ktorá obsahuje formuláciu ,,.. notárka obsah písomnej
záveteporučiteľkeprečítalaavysvetlilastým,žeporučiteľkaobsahzávetuakoúplnýasprávnyschválila.
To všetko notárka a poručiteľka vykonali v prítomnosti dvoch svedkov, ktorí celý akt potvrdili svojimi
vlastnoručnými podpismi ..." je s poukazom na ust. § 52 ods. 1 NP neurčitá a

nepreskúmateľná, nakoľko neobsahuje výslovné vyhlásenie svedkov Y. S. O., že boli prítomní 1./ pri
prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, 2./ pri prečítaní zápisnice a 3./ pri schválení
závete poručiteľkou.
Pre platnosť jednostranného právneho úkonu - závete vo forme notárskej zápisnice sa taktiež
vyžadovalo, aby svedkovia neboli blízkymi osobami vo vzťahu k poručiteľke C. L. (§ 50 NP).

Svedkyňa C. O. uviedla, že vo vzťahu k pani C. L. sa cítila byť blízkou osobou, boli dlhoročné kamarátky,
preto súhlasila so svojou prítomnosťou pri spisovaní závete v postavení svedka, lebo si tak C. L. želala.
Svedkyňa W. Y., uviedla, že C.O. L., bola jej dlhoročná kamarátka. Svedkyňa ju mala rada, poznala ju
vyše 30 rokov, boli susedkami na T. X. Vo vzťahu k C. L. sa teda cítila byť blízkou osobou.Z dokazovania vyplýva, že minimálne dvaja svedkovia sa cítili byť blízkymi osobami vo vzťahu k
poručiteľke. Jednalo sa o svedkyňu C. O.Ú., ktorá svedčila pri vyhotovení oboch závetov a svedkyňu
W. Y., ktorá svedčila pri vyhotovení závete zo dňa 14.04.2011, čo potvrdili svojimi podpismi (§ 47 písm.

i) NP). Pre platnosť závetov sa vyžadovalo, aby si notárka pred vykonaním týchto úkonov preverila, či
svedkovia nie sú vo vzťahu k poručiteľke blízkymi osobami a túto skutočnosť aj uviedla v písomnom
vyhotovení závetov (§ 50 NP). Keďže sa tak nestalo, aj táto skutočnosť spôsobuje absolútnu neplatnosť
oboch závetov (§ 39 OZ).
c) právne vyhodnotenie platnosti oboch závetov:

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; Notársky poriadok ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
S poukazom na výsledky doterajšieho dokazovania bolo zo strany súdu zistené, že obe alografné závety

boli vyhotovené v rozpore s ustanoveniami Notárskeho poriadku. Notársky poriadok pre takéto prípady
ustanovujeosobitnéprísnejšiepodmienky,splneniektorýchjezákonnýmpredpokladomplatnostizávetu.
Bolo teda žiaduce, aby notárka - v prípade, ak poručiteľka nemohla písať - pribrala k vyhotoveniu
závetu dôverníka poručiteľky, ktorému by poručiteľka rozumela a prostredníctvom ktorého by notárka
zistila obsah závetu a či tento obsah aj poručiteľka schvaľuje. Keďže tomu tak nebolo, závete vo forme

notárskych zápisníc zo dňa 08.06.2011 a zo dňa 14.06.2011 boli vyhotovené v rozpore s ust. § 51 ods.
2 NP. Taktiež bolo žiaduce, aby v závetoch bolo nepochybným spôsobom uvedené vyhlásenie svedkov,
že boli prítomní pri 1./ pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, 2./ pri prečítaní
zápisnice a 3./ pri schválení závete poručiteľkou. Vzhľadom k tomu, že napadnuté závety takého určité
a zrozumiteľné vyhlásenie svedkov neobsahujú, podľa názoru súdu boli vyhotovené aj v rozpore s ust. §

49,§52ods.1NP.Vneposlednomradebolovrámcidokazovaniazistené,žeminimálnedvajasvedkovia
a to C. O. a W. Y. sa cítili byť blízkymi osobami vo vzťahu k poručiteľke. Keďže notárka uvedenú
skutočnosť bližšie neskúmala, vyhotovila závety aj v rozpore s ust. § 50 NP. Absolútna neplatnosť
právnych úkonov má za následok, že ku vzniku právnych úkonov vôbec nedošlo (§ 34 OZ), a to z dôvodu
nedostatku formy, ktorú Notársky poriadok pre platnosť takýchto úkonov vyžadoval (§ 40 OZ).

V.
K otázke existencie dvoch závetov a teda či neskorší závet ruší skorší:
Podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri
ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
Z dokazovania vyplýva, že pri spisovaní oboch závetov došlo zo strany JUDr. Kataríny Pohronskej k

pochybeniam, či už v rovine nepribratia dôverníka (§ 51 ods. 2 NP), v rovine nedostatočného vyhlásenia
svedkov o tom, že boli prítomní pri tom, čo sa má pojať do závetu (§ 49, § 52 ods. 1 NP) resp. v rovine
pribratia dvoch blízkych osôb ako svedkov (§ 50 NP). Keďže ani jeden zo závetov nenadobudol
účinky platného právneho úkonu, nemohla v tomto prípade nastať situácia, podľa ktorej neskorší závet
ruší skorší závet, ak skorší závet by nemohol obstáť pri neskoršom závete.

Súd ďalej neskúmal rozsah spôsobilosti C. L. na právne úkony v čase spisovania závetov, nakoľko z
dokazovania mal súd preukázanú absolútnu neplatnosť závetov a to z dôvodu nedodržania náležitostí
právneho úkonu (§ 39, § 40 OZ). Otázka spôsobilosti poručiteľky na právne úkony by mala význam
jedine vtedy, ak by v tomto prípade šlo o závety, spísané v súlade s Notárskym poriadkom. Keďže sa
tak nestalo, súd určil, že oba závety sú neplatné a to bez ohľadu na to, či C. L. bola v čase zriadenia

závetov spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu.
Súd taktiež nepristúpil k výsluchu svedkyne X. T. (matky odporkyne), nakoľko pre preukázanie
opodstatnenosti žaloby sa súdu nejavil tento výsluch ako účelný a potrebný.
V súlade s uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, nebola právna
kvalifikácia nároku navrhovateľa, uvedená v žalobnom návrhu, pre tento súd záväzná.

VI.
Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, súd postupoval v zmysle
§ 142 ods. 1 Obč. súd. por., pričom navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi, priznal voči neúspešnejodporkyni náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 199,- Eur a v trovách
právneho zastúpenia, v súvislosti s právnym zastupovaním navrhovateľa Advokátskou kanceláriou
MAPLE & FISH, s.r.o., so sídlom v Bratislave.

V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Vzhľadom k tomu, že predmet tohto konania nie je možné vyjadriť v peniazoch, resp. možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami, právny zástupca správne postupoval, ak si pri stanovení odmeny za jeden
úkon právnej pomoci uplatnil 1/13-nu výpočtového základu, ktorá predstavuje 61,85 Eur.

Súd po preskúmaní odmeny, vyúčtovanej právnym zástupcom dňa 22.10.2014 v celkovej sume 329,04
Eur, priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v tejto výške:

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 29.10.2013 .................... 61,85 Eur,
2. podanie žalobného návrhu na súd dňa 19.02.2014 ................................ 61,85 Eur,
3. účasť na pojednávaní dňa 01.07.2014 ................................................. 61,85 Eur,
4. účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014 ................................................. 61,85 Eur

5. 20 % DPH z odmeny 247,40 Eur ......................................................... 49,48 Eur
6. režijný paušál 4x á 8,04 Eur ................................................................ 32,16 Eur
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Celková odmena za právne zastupovanie ............................................................ 329,04 Eur

Podľa § 151 ods. 6 Obč. súd. por., o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že v
priebehu súdneho konania vznikli štátu trovy v sume 18,19 Eur a to z dôvodu vyplatenia svedočného D.
R. J. (č.l. 37), súd na náhradu trov štátu zaviazal neúspešného účastníka, ktorým bola v tomto konaní
odporkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie Krajskému súdu v Bratislave, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.