Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614205928
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614205928.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu CD Consulting

s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha
3, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému R.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. S.. XXX/XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 911,01 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 911,01 Eur s 0,25 %-ným zmenkovým úrokom denne
zo sumy 911,01 Eur od 30.01.2011 do zaplatenia, 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 911,01 Eur od
07.03.2011 do zaplatenia, na zmenkovej odmene 3,04 Eur a nahradiť mu trovy konania v sume
54,50 Eur, na účet žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, L.: XXXXXXXXX, L. L. Y. P., D..T.. a na trovách

právneho zastupovania 142,78 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, L.:
XXXXXXXXX, L. L. Z. P., D..T.., všetko v lehote do 3 dní od doručenia tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky v súlade s čl. 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 911,01 Eur a príslušenstva na tom skutkovom základe,
že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
31.03.2010 so zmenkovou sumou 911,01 Eur a zaviazal sa aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 30.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenka opatrená doložkou "Na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Zmenka bola vystavená 31.03.2010 na sumu 911,01
Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 30.01.2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 0,- Eur, pričom na zmenkovú
sumu uhradil 0,- Eur a na úroky uhradil 0,- Eur. Zmenková listina je opatrená doložkou" Bez protestu".

Žalobca podal návrhom na vzorovom tlačive A návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis z
obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Súčasne uviedol, že nechce,
aby sa nariadilo pojednávanie.

Podľa bodu 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich
na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté poskytne alternatívne ďalší nástroj.Podľa čl. 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.

Podľa čl. 5 odsek 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl.7 odsek 3 cit. nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Okresný súd Lučenec prevzal návrh na uplatnenie pohľadávky dňa 17.04.2014

Súd zaslal žalovanému vyplnenú časť I. vzorového tlačiva "C" na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.
Žalovaný túto zásielku súdu prevzal dňa 18.07.2014, a doteraz na ňu neodpovedal.

Žalobca ako indosatár si uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa

31.03.2010 na zmenkovú sumu 911,01 Eur. Zároveň sa žalovaný zaviazal k zmenkovému úroku 0,25
% denne od 30.01.2011. Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovanému zaplatiť 911,01 Eur a príslušenstvo
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 0,- Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,- Eur a na úroky uhradil
0,- Eur. Miestom splatenia bolo určené sídlo pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,

811 09 Bratislava. Zmenka je opatrená doložkou "Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Zmenka je tiež opatrená doložkou "bez protestu".

Súd nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi nenavrhnutých dôkazov a toto nevyplynulo ani
za základe prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania, u ktorej je potrebné rešpektovať

koncentračnú zásadu podľa čl. 5 Nariadenia. Žalovaný mohol na základe čl. 5 a ods. 3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

Návrh bol podaný žalobcom na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ku ktorému priložil zmenku.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotu sporu ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné,
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Zmenka je cenný papier.

Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 566/2001 Z.z., cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom
ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných

zákonov, 1) najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči
zákonom určeným osobám.

Podľa § 2 odsek 2 zákona č. 566/2001 Z.z., za cenný papier je možné považovať len tie cenné papiere,
ktoré sú v tomto ustanovení zákona uvedené vrátane zmenky.

Prameňom zmenkového práva v Slovenskej republike je zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Sb. .Zmenkou je možné rozumieť zákonný cenný papier na rad vydaný v zákonom predpísanej forme, ktorý
má obsah ustanovený zákonom. Jeho podstatou je záväzok určitých osôb (zmenkoví dlžníci) zaplatiť
majiteľovi zmenky v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou.

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb. zákon smenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ vystaviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 2 citovaného zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 3 citovaného zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

Podľa čl. I. § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbalosťou.

Podľačl.I.§11ods.1citovanéhozákona,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 17 citovaného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I. § 13 ods. 1 citovaného zákona, indosament treba napísať na zmenku, alebo na list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I. § 16 ods. 1 citovaného zákona, o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným

majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa čl. I. § 33 ods. 1 citovaného zákona, zmenka môže byť vystavená na nahliadnutie na určitý čas
po nahliadnutí, na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.

Podľa čl. I. § 33 ods. 2 citovaného zákona, zmenky s inou dobou platnosti, ako je vyššie uvedené, alebo
so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa čl. I. ods. 1 citovaného zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená

na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu
dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 citovaného zákona, majiteľ môže postihom žiadať :
1/ zmenkovú sumu pokiaľ nebola zmenka prijatá, alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané

2/ 6% úroky odo dňa zročnosti
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4/ odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I. § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje:

1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3/ údaj zročnosti;
4/ údaj miesta, kde sa má platiť;

5/ meno toho, kto komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6/ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7/ podpis vystaviteľa.Podľa § 495 O.Z., platnosť záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod na základe ktorého je dlžník
povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť

nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia EP a
Rady EP č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu na tlačive "A" podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu spolu s výpisom
z Obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec prejedná len vtedy,

ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej

zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky
zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytovania úveru na základe ktorých bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. , ako pôvodný majiteľ -
oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaný meškal ku dňu splatnosti zmenky.

V čl. I., § 10 Zákona zmenkového, šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba, než je vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť . Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu, ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením

sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálne, či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie
smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žeišlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinakatedamusiapreukázaťobsah

vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením
a teda aj s udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v zlej

viere,alebožesaprevinilaspoňhrubounedbanlivosťou.Zlouvieroubudúnajmätieprípady,kedymajiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť
túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne, prípadne, že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporkyňu, ako
dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená, uvidí. Lehota, ktorá je uvedená
na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je

to bežné od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke. Práve pri zmenkách na videnie a zmenkách
splatnýchvurčitejlehotepovidení,ktorénemajúpriichvystavenísplatnosťexaktnestanovenúzdôvodu,
že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 Zmenkového
a šekového zákona. V zmenke predloženej žalobcom je stanovená úroková miera, ako aj obdobieúročenia. Obdobie úročenia je spravidla úročené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky
priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však
skorší než je dátum vystavenia zmenky. Zo zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo,

ktoré by stanovovalo do kedy sa zmenková suma úročí. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých
finančných prostriedkov, potom patrí až do zaplatenia, t.j. do doby dokedy sú finančné prostriedky
používané napriek tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na
sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak výstavca pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum do
ktorej najneskôr je možné zmenku úročiť, ak keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačná
doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplatia pri predložení" za zmenku platnú, splatnú na videnie
tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 zákona zmenkového, šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente
jej predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia až po predložení 4 rokov
nastáva jej splatnosť.

V zmysle Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade,
že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však
právnym nástupcom, ale len novým nadobúdateľom všetkých práv a povinností zo zmenky, nie však
úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práv z tohto dôvodu môže žalovaný, ako

priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho
škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv v zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému
zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok jeho
povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal
žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku ktorému
sa zmenka viazala. Žalobca v konaní uplatňuje záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí sumu,
ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzovať návrh žalobcu v danom prípade
ako nárok zo zmenky. Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom

splatenia spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však potrebné zdôrazniť, že sa jedná
o dva samostatné vedľa sebe existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,

ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný, ak by bol spotrebiteľ
vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal relevantné
kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj
preukázať.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej žalobcom. Z povahy
zmenky, ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky vyplýva, že žalobca, ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť žalovaného zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným

záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení
zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti
ustanovené zákonom má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie a to bez ohľadu na dôvody,
pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platenej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku,
ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej

majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu
majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosátorov) dlžník ostáva zaviazaný svojim
pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada
abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,
oddelenýodvšeobecno-právnychzáväzkovýchvzťahov,ktoréviedlikjejvznikuatedadôvod,nazáklade

ktorého bola zmenka vystavená je nepodstatný. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť
zmenku,ktorávyplývazjehopôvodnéhovzťahusPOHOTOVOSŤOUs.r.o.atoprávezdôvodu,žedošlo
k jej indosácii. Výlučne žalovaný je tým, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti
zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalobca, ako majiteľ zmenky je dostatočnelegitimovaný už samou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvody jej
prijatia.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia.

Žalovaný, ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol na prelomenie základnej zásady

obsiahnutej v § 17 zákona zmenkového a šekového.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobudnutí zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, keď dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy znášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového, originálneho majiteľa

zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníka vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým, že
žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre
zmenkovú sumu, ako aj obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

Žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil súdu žiadne dôkazy. Napriek
tomu súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či žalobcom predložená zmenka je platná a
či je, alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 191/50 Zb. zmenkovom a šekovom.

V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom

zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na
svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 zákona
zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola
prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone
zmenkovomsPrílohouI.Jednotnýzákonzmenkovýzodňa17.06.1930,súčasťouktoréhojeaPrílohaII).

Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového
práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorý je Slovenská republika viazaná, vychádza.
Od začiatku slúžili zmeny ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy
plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého

svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné vyňať dlžníkov, ktorí ak
by aj boli spotrebiteľmi z pôsobnosti tohto ustanovenia, ak žiadne relevantné námietky predpokladané
§ 17 zákona zmenkového a šekového voči indosatárovi nevzniesli, pretože sa tak vytvára situácia, za
ktorej by pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi
nebol výklad § 17 zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako

slabšej zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie §
17 zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad
by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez relevantných námietok dlžníka,
aj keď by bol spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásady stanovenej v § 17 zákona zmenkového
a šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.

Súdpreskúmalzmenku,nazákladektorejsižalobcavpredmetnomkonaníuplatňujeprávonazaplatenie
peňažnej sumy voči žalovanému, ktorej fotokópia je založená na čl. 7 súdneho spisu a zistil, že zmenka
je podpísaná žalovaným. Okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky
vyjadrený záväzkom žalovaného, ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný

záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje
týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je
uvedenýdátumamiestojejvystavenia,pričomideodátumamiestovystavenia,ktoréexistujú.Žalobcom
predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy zapredpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je
na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovaného, ako
vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany

zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa na rad, ktorého
bola zmenka vystavená.

Na základe toho má súd za preukázané, že žalovaný sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stal
priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke

neboli vznesené žiadne námietky ani žalovaným. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že svoj
uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. V danej právnej veci
súd vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci už vyslovil Krajský súd Banská
Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorý sa konkrétna osoba

(zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku
zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý

nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku.

Nespornosť záväzku zo zmenky je daný tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na
zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iného než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá
dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka

samotná pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je
výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky
a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje § 17 zákona
zmenkového a šekového.

Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich
kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. V prípade
vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok
všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v

prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj
takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.

Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky
indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky

práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny
nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému
majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahov. Ustanovenie § 17
zákonazmenkovéhoašekovéhovtejtosúvislostihovorí,žeten,ktoježalovanýzozmenky,nemôžerobiť
majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k výstavcovi alebo neskorším

majiteľom, okrem prípadu keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná vedome na škodu dlžníka.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.
v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku

vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.

Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne
len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie

pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia
ďalšie dôkazy by mohol tak žalobca, ako aj žalovaný predkladať v priebehu celého prvostupňovéhokonania. Pokiaľ však samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie
je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok
o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods.

3 Nariadenia, ktorý stanovuje takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity
žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď,
musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie
uvedenévčl.§7ods.1Nariadenia.Tentozávervyplývazprvejvetyuvedenéhočlánku,ktorýpodmieňuje
vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede žalovaného.

Súd pripúšťa, že pokiaľ by žalovaný uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I. § 10 a 17 zákona
zmenkového a šekového a zároveň vzniesol kauzálne námietky, následne by mu bola poskytovaná
ochrana v zmysle tých námietok, ktoré sa mu podarí preukázať (vrátane námietok súvisiacich s
porušením noriem spotrebiteľského práva). V situácii, kedy žalovaný akceptoval v tlačive "C" uplatnenú
pohľadávku, počas konania nevzniesol žiadnu námietku proti zmenke a na pojednávaní vyhlásil, že

predloženú zmenku podpísal, je neprípustné, aby konajúci z vlastnej iniciatívy v mene žalovaného
vzniesol voči zmenke námietky a na ich základe návrh zamietol.

V zmysle vyššie uvedeného súd preto postupoval podľa Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predovšetkým v intenciách jeho základných princípov,

ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého účelom je zjednodušenie a zrýchlenie konania. Z
hľadiska hmotného súd vec posúdil v zmysle vyššie uvedeného zákona zmenkového a šekového, a
posúdil uplatnené právo žalobcu z predloženej zmenky, ktorú žalobca nadobudol rubopisom.

Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok žalovaného

z nej je teda nesporný. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku,
zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a
postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. VII. ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak,
žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovidlžnúsumu,spolusozmenkovýmúrokomazákonnýmúrokom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi
konania priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

54,50 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu za 2x hlavný úkon á 51,45 Eur + 2x režijný paušál
á 8,04 Eur + 20 % DPH, čo celkovo na trovách právneho zastupovania predstavuje 142,78 Eur v
zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., na náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovaného, ktorý vo
veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.