Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207215
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713207215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a

sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7,812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr.
Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Y. X, XXX XX C. a spoločnosťou
Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36
862 169, proti odporcovi: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie
sumy 118,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 8C/241/2013-36 zo dňa 26. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 8C/241/2013-36 zo dňa 26. 11. 2013 vo výroku, ktorým
súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a vo výroku, ktorým súd určil, že ročná úroková sadzba vo
výške 39 % ročne, určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.01.2011 je neprijateľná
zmluvná podmienka a je neplatná a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 8C/241/2013-36 zo dňa
26. 11. 2013 n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 41,62
Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 01.08.2012 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. určil, že ročná úroková
sadzba vo výške 39% ročne, určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.01.2011 je neprijateľná

zmluvná podmienka a je neplatná. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania
dňa 05.01.2011 má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka.
Odporcovi bol zo strany navrhovateľa poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 130,90 Eur a v rámci
predmetnej zmluvy bola možnosť splácania tohto úveru buď štandardným variantom v 15-tich splátkach
po 11,16 Eur, pričom celková výška predstavovala 130,90 Eur(ročný úrok 39 %). Zrýchlený variant

predstavoval 6 splátok po 11,16 Eur s doplatkom k 01.08.2011 vo výške 63,94 Eur(v tomto prípade
úver úročený nebol). Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemala jasne a určito vymedzený predmet zmluvy, resp. zmluva obsahovala
2 varianty úveru, oba s rovnakou výškou splátok i splatnosťou, len s rozdielnou úrokovou sadzbou,RPMN, ako aj počtom splátok, pričom nie je možné určiť, o ktorý variant mal dlžník - spotrebiteľ záujem,
a teda ktorý variant bol predmetom plnenia, pretože podľa úpravy mal byť závislý od voľby klienta (ak
nie je využitý variant č. 2, platí, že klient si zvolil variant č.l). Túto voľbu variantu nemohol odporca

pri podpise zmluvy vykonať, pretože takúto možnosť technické vyhotovenie zmluvy neumožňovalo.
Zmluva neobsahovala ani postup pre vykonanie voľby, dodatok, že ak nevyužije variant 2, platí, že klient
si zvolil variant 1. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch jasne vymedzuje, čo zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Podstatné náležitosti zmluvy musia úplne a jasne vymedziť
najmä práva a povinnosti spotrebiteľa, ktorý sa stáva dlžníkom, ktorý na základe údajov musí vopred

vedieť, čo, v akej výške a kedy má plniť. Súd nemôže opomenúť tú skutočnosť, že vo všeobecnosti
zmluva o úvere, aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sa zaraďuje medzi konsenzuálne kontrakty, a teda
nároky (práva a povinnosti) účastníkov právneho vzťahu vznikajú uzavretím zmluvy. Preto všetky práva
a povinnosti musia byť jasne a zreteľne stanovené pri vzniku zmluvy, v okamihu jej uzavretia. Podľa §
4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. ak zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom sa uzatvára písomne,
tá obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale

nemohol ovplyvniť ich obsah, v pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Uvedenie
viacerých údajov v jednej zmluve, spojených s poskytnutím jedného úveru, s nejasnosťou ohľadom
voľby podmienok, za ktorých má byť úver poskytnutý, predstavuje snahu obchádzať zákon. Právna
úprava striktne žiada uvádzať presne a vyčerpateľné údaje o podmienkach poskytovaného úveru tak,
aby tieto boli jednoznačné a nezameniteľné. Hoci v zmluve bol odkaz, že voľbu realizuje dlžník, voľbu v

skutočnosti vykonal veriteľ, ktorý využíval nejasne stanovené podmienky umožňujúce mu konštatovanie
porušenia povinnosti a tým voľbu nevýhodnejšieho variantu pre klienta. Na základe týchto skutočností
malprvostupňovýsúdzato,že39%úrok,ktorýpožadovalzaplatiťnavrhovateľnazákladeštandardného
variantu splácania dlhu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 153 ods. 3 a 4O.s.p. Z
vykonaného dokazovania, vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 130,90 Eur a odporca

uhradil z tohto úveru 89,28 Eur, v dôsledku čoho súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zostatok
nezaplatenej istiny vo výške 41,62 Eur.
Nezaplatením dlhu sa odporca dostal do omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
navrhovateľ má podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. právo
aj na úrok z omeškania v uvedenej výške.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny
vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti, vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky
za neplatnú a tiež vo výroku o trovách konania tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie
a prizná mu náhradu trov konania.

Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď dohodu navrhovateľa a odporcu
o výške úroku za poskytnutý úver v rozsahu 39% ročne v prípade štandardného variantu splácania
poskytnutého úveru určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a zároveň, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Uvedené ustanovenie korešponduje aj s článkom 5 ods. 2 smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého hodnotenie

nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú
cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovaru alebo služby dodávaných výmenným spôsobom na druhej
strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Pojmovým znakom zmluvy o úvere, ako aj zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sú úroky, ktoré sú cenou za poskytnuté peňažné prostriedky, ktorú platí dlžník
veriteľovi. Záver súdu o neprijateľnosti a tým neplatnosti zmluvnej podmienky o výške ročnej úrokovej

sadzby 39% je nesprávny z nasledovných dôvodov: 1/ úroky sú cenou úveru, 2/ úroky vo výške 39%
ročne, ktoré sú jednou zo zložiek pre určenie RPMN, a teda aj odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, sú vo výške súladnej z maximálnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
vypočítanou podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, 3/ podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka cena ako zmluvná podmienka nemôže byť určená ako neprijateľná zmluvná podmienka. V

časti B/ zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.01.2011 uzavretej medzi navrhovateľom
a odporcom sú na prvej strane zrozumiteľne, jasne a určito uvedené okrem iného výška poskytnutého
úveru a následne výška a počet mesačných splátok úveru, dátum splatnosti prvej mesačnej splátky,
termín konečnej splatnosti úveru, celková čiastka k zaplateniu, ročná úroková sadzba, RPMN, priemernáhodnotaRPMN,atosrozdelenímnadvavariantysplácania-1.štandardnývarianta2.zrýchlenývariant.
Zo zmluvy ďalej vyplýva, že ak ku dňu splatnosti doplatku úveru podľa variantu č. 2 nie je splatený
celý úver, klient sa zaväzuje splatiť poskytnutý úver podľa podmienok stanovených vo variante č. 1.

Navrhovateľ preto namietal záver okresného súdu, že „zmluva neobsahovala ani postup pre vykonanie
voľby, dodatok, že ak nevyužije variant 2, platí, že klient zvolil variant 1“. Takýto záver totiž nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko z predloženého listinného dôkazu - zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 05.01.2011 jednoznačne vyplýva postup pre vykonanie voľby, dodatok, že ak ku dňu
splatnosti úveru podľa variantu č. 2, nie je splatený celý úver, klient sa zaväzuje splatiť poskytnutý úver

podľa podmienok stanovených vo variante č. 1. Je nepochybné, že úroková sadzba vo výške 39%
ročne bola v zmluve uvedená jasne a zrozumiteľne a odporca mal možnosť sa s touto náležitosťou
oboznámiť. Odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrovoľne, nakoľko
si chcel zakúpiť ním vybraný tovar a za účelom jeho financovania sa rozhodol vstúpiť do záväzkového
vzťahu s navrhovateľom za vopred jemu známych podmienok. Súd nemal posudzovať prijateľnosť
či neprijateľnosť dohodnutej výšky úroku ako zmluvnej podmienky, nakoľko táto zmluvná podmienka

sa týkala ceny plnenia. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis. Zo súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi

za prvý štvrťrok 2011 hodnota RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch do 1500,00 Eur bola
pri zmluvnej splatnosti 15 mesiacov 46,56 %. Za obdobie 4. štvrťroku 2010 bola výška RPMN 44,86
Eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského v danom prípade podstatne neprevyšovala výšku obvykle
požadovanú na finančnom trhu. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že dohodnuté úroky vo výške
39% ročne sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, mal navrhovateľovi prisúdiť nárok na zaplatenie

obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla odporcu v čase
uzavretia zmluvy. Napokon odvolateľ zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý,
vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky za neplatnú a vo výroku o trovách konania podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o čiastočné
vyhovenie žalobe. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní pre danú časť odvolania
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom navrhovateľa uvedeným v

podanom odvolaní.

Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola harmonizácia
slovenského zmluvného práva s úpravou ochrany spotrebiteľa v EÚ. Zmyslom nielen národnej, ale aj
nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia

spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu
zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu znalosť práva
a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i vzhľadom na možnosť zo strany podnikateľa
určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom úpravy
spotrebiteľského práva je teda faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a

podnikateľa ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle zmluvných strán.

Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, z obsahu zmluvy zo dňa
05.01.2011 vyplynulo, že navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, pričom ich splácanie bolorozdelené do dvoch variantov. Tieto boli v zmluve osobitne rozlíšené, avšak odporca v čase uzavretia
zmluvy nijako neprejavil vôľu, ktorý spôsob splácania prijíma. Druhostupňový súd sa stotožnil so
závermiokresnéhosúdu,ktorýakcentovalpotrebupresnéhoazrozumiteľnéhoformulovaniajednotlivých

zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, keďže táto podlieha zvýšenej kontrole zo strany súdu
v sporovom konaní. Pre posúdenie danej veci nebola podstatná výška požadovaného úroku, ale fakt,
že úročenie úveru nebolo v zmluve jasne formulované, čo spôsobilo neplatnosť dotknutej zmluvnej
podmienky.

Na doplnenie odvolací súd poukazuje na skutočnosť, známu z jeho rozhodovacej činnosti (§ 121
O.s.p.), že okrem iných súdov Slovenskej republiky, napr. aj Okresný súd Žilina postupom podľa ust. §
153 ods. 3 a 4 O.s.p. v rozsudku č.k. 14C/36/2011-46 zo dňa 22.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 19.10.2011 určil, že zmluvná podmienka spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s., uvedená v
zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02.08.2007 v časti B/ Klasický úver, na základe
ktorej veriteľ má možnosť domáhať sa plnenia jednej z viacerých variant úpravy úverového vzťahu podľa

konania dlžníka nasledujúceho po uzavretí zmluvy, je neprijateľná. Navrhovateľ ako dodávateľ bol preto
v súlade s ust. §53a ods. 1 Občianskeho zákonníka od právoplatnosti tohto rozsudku povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom so všetkými spotrebiteľmi, čo
však ani v prejednávanej veci neučinil.

Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a
následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p.
a aj správne vo veci rozhodol.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvostupňového konania, ktorý plne zodpovedá ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a pomeru úspechu a neúspechu
jednotlivých procesných strán v spore.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne

správny p o t v r d i l .

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním), t.j. vo vete prvej výroku zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré
mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací
súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.