Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614205538
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614205538.2

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. P.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky D. P., nar. X.X.XXXX, bytom Q., H. XXXX/XX a otca S. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D., H. E. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca S. R. na zníženie výživného z a m i e t a

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Otec podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti dňa 18.6.2014, ktorý odôvodnil tým, že mu vznikli
ďalšie výdavky a jeho zárobková činnosť mu ich nedokáže pokrývať. Býva v podnájme, kde platí 125 €
spolu s energiami, platí si životnú poistku v sume 42,70 €, poistku na auto a prípadné výdavky a pohonné
hmoty v sume 50 €. Býva bližšie k práci a tak nemíňa toľko na pohonné hmoty.

Na pojednávaní dňa 9.9.2014 uviedol, že na podanom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti zo
sumy 120 € na sumu 100 € mesačne, s účinnosťou od 1.10.2014 trvá i naďalej v celom rozsahu.
Návrh podal z dôvodu, že naposledy bolo výživné upravované rozsudkom Okresného súdu Topoľčany,
spisová značka 9P/258/2013 zo dňa 27.2.2014, kedy mu bola zvýšená zo sumy 100 € na sumu 120 €,
s účinnosťou od 1.9.2013. V tomto čase pracoval ako montážnik, s priemerným mesačným zárobkom v

sume 326,86 €, žil v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá bola dôchodkyňa. Na domácnosť prispieval
sumou 60 € a štvrťročne platil elektriku 50 €, splácal pôžičky 160 € mesačne. Aktuálne naďalej pracuje
ako montážnik s nezmeneným zárobkom, už nežije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, žije so
svojou priateľkou pani E., na adrese Q., ulica P., v garsónke, za úhradu, ktorej platí 250 € vrátane energií,
pričom priateľka je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi a sociálne dávky v sume 23,52 €
ako prídavok na dieťa, 67,20 € ako dávku v hmotnej núdzi. Prispieva na domácnosť sumou 80 € a má

maloleté dieťa, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti, ide o 6 ročného M. A.. Od poslednej úpravy
sa zmenilo to, že žije v podnájme, za ktorý začal platiť sumu 250 €, ešte platí dlhodobo životnú poistku
42,70 € , ktorá sa platí mesačne, jedná sa o úrazovú poistku a štvrťročne 29,25 € za motorové vozidlo.
Je pravdou, že mal pracovný úraz a došlo aj k poistnému plneniu, kde dostal sumu 1354 €, z titulu
poistného plnenia, nakoľko zranením mu bola spôsobená čiastočná amputácia malíčka na ľavej ruke,
zároveň mal zranené ďalšie dva prsty tejto ruky, kde má zmenenú hybnosť ruky. Išlo o pracovný úraz.

Medzi ním a jeho priateľkou D. E. nie je vzťah priamej vyživovacej povinnosti, je vlastníkom motorového
vozidla Honda, r.v. 1992.

Matka na pojednávaní dňa 9.9.2014 uviedla, že s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasí.
V čase poslednej úpravy výživného, v mesiaci február 2014 bola nezamestnaná, evidovaná na úrade
práce, poberala prídavky na 3 deti a výživné od otca 120 €, na ďalšie dieťa 108,50 € ako náhradné

výživné a na ďalšie dieťa 100 €. S deťmi obývala 2- izbový byt v podnájme, kde mesačne platila 340 €,spolu so všetkými platbami, 50 € mesačne pôžičku nebankovke, ktorú už aktuálne nespláca. Ďalej 30 €
mesačne splátku za televízor a práčku, 10 € poplatok za internet.

MaloletáP.navštevovalamaterskúškolu,vktorejjejplatilazastravu22,90€,pričomaktuálnenavštevuje
1.ročník Základnej školy v Q. na G. K., kde vznikli ďalšie výdavky spojené s návštevou školy. Čo sa týka
sociálnych pomerov, tieto sa vôbec nezmenili, sú tie isté, platí mesačne stravné v školskej jedálni v
sume 5,90 €, čo je suma kvôli zohľadneniu sociálnej situácie v ich rodine. Ona si aktívne hľadá prácu a
to preukazuje aj na príslušnom úrade práce potvrdeniami, ktoré predkladá úradu. Našla si aj brigádu u

p. R., kde však pracuje obmedzene len pár hodín do mesiaca, kde má 2 € na hodinu, kde tretí - štvrtý
mesiac, nedá sa povedať koľko presne tam zarobí, pracuje tam rušovito. Jej v tejto situácií pomáha
rodina, jej matka a brat.

Kolízny opatrovník doporučil návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť z dôvodu, že to

nie je v záujme a v prospech mal. dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany spis. z.
9P/258/2014 zo dňa 27.2.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, spis. z. 7Cop/20/2014
zo dňa 29.5.2014, ktorým rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. P. zo sumy 100
€ na sumu 120 € mesačne, s účinnosťou od 1.9.2013, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
19.6.2014.

V čase poslednej úpravy výživného pracoval otec ako montážnik s priemerným mesačným zárobkom
326,86 € mesačne. Žil v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá bola dôchodkyňa. Na domácnosť jej
prispieval sumou 64 € a štvrťročne na elektriku 50 €, splácal pôžičky mesačne spolu 160 € a vyživovaciu
povinnosť mal len k mal. P..

Aktuálne otec je zamestnaný vo firme Pemat, s priemerným mesačným zárobkom 356,28 €, naďalej
má iba jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Platí za nájom bytu mesačne 200 € a preddavok na
energie 50 € mesačne, na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.3.2014. Jeho priateľka D. E., s ktorou
žije v spoločnej domácnosti je poberateľkou dávky v hmotnej núdze v sume 67,20 € ako aj prídavku na

mal. dieťa - M. A. vo výške 23,52 €.

Matka v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce od 1.10.2013,
poberala prídavky na tri maloleté deti. Keďže okrem maloletej P. mala vyživovaciu povinnosť k maloletej

Q. M., nar. 25.3.1999 a maloletému S. P., nar. 12.11.2002. S deťmi obývala 2-izbový byt v podnájme,
kde hradila nájom 340 € spolu so všetkými platbami, splácala 50 € mesačne pôžičku, 30 € mesačne
splátku za televízor a práčku a 10 € poplatok za internet.

Matka aktuálne je naďalej nezamestnaná, evidovaná na úrade práce v Topoľčanoch ako uchádzač o

zamestnanie od 1.8.2013, nepoberá podporu v nezamestnanosti, od 1.1.2014 poberá prídavky na tri
maloleté deti vo výške 70,56 €, poberá náhradné výživné od 1.6.2010 naďalej od povinnej osoby D.
P. v sume 108,50 €. Pracuje na dohodu o vykonaní práce a vykonáva pomocné práce v záhradníctve
vo firme SKIN trading, so sídlom v Krušovciach, Hrad 8, kde výška dojednanej odmeny bolo 2,023 €
na hodinu, dojednaný rozsah práce bol 30 hod. mesačne a dohoda bola podpísaná na dobu určitú od

1.7.2014 do 30.9.2014, čo preukázala listinným dôkazom na č.l. 36.

Mal. P. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala Materskú školu v Q., na ulici G. XXX/X, pričom
matka jej platila poplatok za stavu v sume 22,90 €, 13 € na zošity, nakoľko mal. P. bola predškoláčka.

Aktuálnejemal.P.nastúpilado1.ročníkaZákladnejškoly,naG.ulicivQ.,pričommatkamalazovstupom
maloletej do základnej školy jednorazové výdavky vo výške 31,45 €, čo bolo preukázané listinnými
dôkazmi na č.l. 19.Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Hmotno-právnou podmienkou roho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal

preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o
neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže
byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane
povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto

straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného)
s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom

prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,
kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných
plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je

objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery,
ktorésaposudzujúkomplexne,zahŕňajújednakmajetokpovinnéhoakoobjektívnukategóriu(vlastníctvo
k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak
jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady). Zároveň súd

musí zohľadniť počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností každého povinného, okruh
osôb, ktoré sú tiež povinné týchto oprávnených vyživovať, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Takto vykonaním dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh otca S. R. na zníženie
vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Ako jedinú skutočnosť, ktorá predstavuje zmenu pomerov, otec

uviedol, že sa odsťahoval od svojej matky, s ktorou zdieľal spoločnú domácnosť a nasťahoval sa do
nájomného bytu, za ktorého mesačne platí úhradu 250 €. Tu súd však uvádza, že navrhovateľ k tejto
zmeneneboldonútenýaspoločnúdomácnosťvnovomnájomnombytezdieľasďalšouplnoletouosobou
a mal. osobou, ktoré nie sú odkázané na jeho výživu, pričom táto plnoletá osoba aktuálna priateľkaotca D. E. je takisto povinná hradiť pomerné náklady na domácnosť, t.j. nájomné a energie, čo však
pri jej aktuálnych príjmoch nie je možné a teda je zrejmé, že navrhovateľ vyživuje aj tieto ďalšie dve
osoby, medzi ktorými nie je ďalšia vyživovacie povinnosť a preto súd nemohol zohľadniť tieto náklady

otcovi ako za skutočnosť, ktorá odôvodňuje zmenu pomerov na jeho strane a tým aj zníženie vyživovacej
povinnosti. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že otec uzatváral zmluvu o nájme dňa 10.3.2014, pričom
rozsudok pri poslednom určení výživného bol vyhlásený dňa 27.2.2014 a opravný prostriedok proti
tomuto rozsudku podával navrhovateľ dňa 27.3.2014, kde v odôvodnení odvolania túto nákladovú
položku vôbec neuviedol. Naopak, k zmene pomerov došlo od 1.9.2014 na strane mal. P., ktorá ako

preukázal písomný dôkaz na č.l. 33, nastúpila základnú školskú dochádzku a teda nastúpila vyšší stupeň
dochádzky, s čím sú prirodzene spojené vyššie náklady na výživu, čo matka preukázala aj písomnými
dokladmi na č.l. l9, kde mala jednorazové náklady na zakúpenie školských pomôcok vo výške 31,45 €. S
poukazom na krátkosť času, ku ktorému došlo od posledného rozhodovania o výživnom do dňa podania
návrhu otcom, súd konštatuje, že nedošlo k žiadnym zmenám pomerov na strane účastníkov, okrem
skutočnosti, že maloletá prešla na vyšší stupeň školskej dochádzky a preto súd návrh otca o zvýšenie

vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na
ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.