Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201710
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114201710.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č.
25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Grösslingova č. 4, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné
námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 10C 22/2014 - 8 z 11.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol a
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 175 Eur a

nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 Eur v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Vranov n/Topľou, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote.

Žaloba bola pôvodne podaná na Okresný súd Vranov n/Topľou a vedené pod sp. zn. 10C 650/2012,
pričom sa týkala exekučného konania vedeného na Okresnom súde Vranov n/Topľou pod sp. zn. 9Er
196/2007 proti povinnej E. N.. Návrh na zmenu exekútora bol podaný 15.10.2009 a 19.03.2010 bolo

vydané uznesenie, ktorým súd rozhodol o tomto návrhu.

Ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia
exekučného konania, neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomu došlo
s účinnosťou od 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania

začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak.
Ustanovenie§238ods.2Exekučnéhoporiadkutaxatívnevymedzujeustanoveniaexekučnéhoporiadku,
ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44 ods. 7
Exekučného poriadku.

Žalobca podával návrhy na zmenu exekútora hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším

počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu,
ktoré spôsobilo, že o jeho návrhu bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne
akceptovateľné (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 42/2001, I. ÚS 63/2000
a IV. ÚS 606/2012).

Podmienkoupriznanianárokunanáhraduškodyjepreukázaniepredpokladovvznikunárokunanáhradu

škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnymúradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu žalobca v konaní
nepreukázal.

Taktiež nepreukázal v dôsledku neunesenia dôkazného bremena ďalšie náležitosti spoluurčujúce
možnosť priznania nároku na náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného. Preto bolo potrebné jeho
žalobu zamietnuť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou
obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a

založenia zodpovednosti právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutienatakejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní
jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím

zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do

času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,

ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozsudku je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu
prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienokustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada o
zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však

vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

V predmetnej veci uvádza súd prvého stupňa skutkové zistenia v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorá
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a to z toho dôvodu, že súd si nezabezpečil exekučný spis 9Er
196/2007 Okresného súdu Vranov n/Topľou, ktorého sa malo týkať pôvodné konanie 10C 650/2012.

V pripojenom spise Okresného súdu Vranov n/Topľou 10C 650/2012 sa nachádza žaloba podaná
pôvodne na tento súd, t.j. Okresný súd Vranov n/Topľou, v ktorej žalobca poukazuje na to, že predmetná
vec, vo vzťahu ku ktorej sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, bola u súdneho exekútora
vedená pod sp. zn. Ex 11973/2010.

Nie je však zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd prvého stupňa v predmetnom konaní (t.j. 10C
22/2014 Okresného súdu Vranov n/Topľou) k zisteniu, že by malo ísť o konanie 9Er 196/2007 Okresného
súdu Vranov n/Topľou, pokiaľ v zmysle vyššie uvedeného nemal pripojený exekučný spis, alebo iný
hodnoverný dôkaz a nemohol teda ani posúdiť to, či mohlo dôjsť k eventuálnym prieťahom v konaní v

predmetnej veci.

Nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal súd prvého stupňa skutkové zistenia uvedené na str. 5 napadnutého
rozsudku spočívajúce v tom, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol podaný 15.10.2009 a
19.03.2010 bolo vydané uznesenie, ktorým súd rozhodol o tomto návrhu.

Súd prvého stupňa nevykonal vo veci žiadne dokazovanie a zápisnica o pojednávaní z 11.04.2014
obsahuje len záznam o vyhlásení rozsudku.

Z pôvodnej žaloby, ktorá v zmysle vyššie uvedeného bola podaná na Okresný súd Vranov n/Topľou,

vyplýva len spisová značka súdneho exekútora (Ex 11973/2010) a okolnosť, že povinným v predmetnej
veci bola E. N., nar. XX.XX.XXXX. Všetky ostatné skutkové zistenia urobil súd prvého stupňa v zmysle
vyššie uvedeného z neznámeho zdroja a bez adekvátneho dokazovania.

Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, pre nedostatočne zistený skutkový stav, pochybnosti o správnosti skutkových zistení a
predovšetkým pre absenciu dokazovania, ktoré by mohlo potvrdiť, že skutkové zistenia majú oporu vo
vykonanom dokazovaní na súde prvého stupňa.

Závažné pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa vznikajú aj preto, že v zmysle

vyššie uvedeného predmetná vec mala byť u súdneho exekútora vedená pod sp. zn. Ex 11973/2010,
teda mala napadnúť v roku 2010, zatiaľ čo súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdí,
že exekučné konanie na súde začalo v roku 2007 a bolo vedené pod sp. zn. 9Er 196/2007, čo je značne
pochybné.Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zabezpečiť si príslušný exekučný spis, vykonať
dokazovanie jeho oboznámením a následne na základe takéhoto hodnoverného dokazovania vo veci
urobiť skutkové zistenia, ktoré mu budú zodpovedať a vo veci zákonne rozhodnúť.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.