Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Centková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207480
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113207480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci

navrhovateľky S. K., O.. Š. L.. XX.X.XXXX, J. B. Č..X, XXX XX T. proti odporcovi T. K., L.. X.X.XXXX, J.
B. Č..X, XXX XX T. v konaní o úpravu vyživovacej povinnosti voči manželovi

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 287 EUR z a s t a v u j e .

Odporca je povinný p r i s p i e v a ť na výživu navrhovateľky sumou 120 EUR mesačne vždy k 15.
dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom 28.3.2013 do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 28.3.2013 do 26.9.2014 vo výške 2.400 EUR je odporca povinný z a p
l a t i ť v splátkach spolu s bežným výživným po 30 EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a až do úplného
zaplatenia dlžného výživného.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Odporca je povinný z a p l a t i ť na účet Okresného súdu Košice I. súdny poplatok za návrh na
začatie konania vo výške 86 EUR do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 domáhala voči odporcovi o
zaplatenia 800 EUR mesačne titulom manželského výživného vždy do 15. dňa mesiaca vopred zo
mzdovej učtárne od zamestnávateľa súčasne náhrady trov konania s odôvodnením, že v súčasnosti je
nezamestnaná nemá žiaden príjem, ďalej uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 28.2.2014,
ktoré doposiaľ trvá. Ešte pred uzavretím manželstva sa im z partnerského spolužitia narodilo dcéra,
pričom o maloletú dcéru sa navrhovateľka stará nepretržite a takisto aj o domácnosť. Od marca roku

2012 sa odporca rozhodol neprispievať jej žiadnymi peniazmi a neprispieva ani maloletú, odmieta
akokoľvek prispievať na výživu navrhovateľky a vyhráža sa, že nebude živiť jej syna z prvého
manželstva. Uviedla, že odporca viac ako rodine venuje svojim kamarátom a krčme a všetky peniaze
minieatiektorézarobímimozamestnania,minienaosobnúpotrebu.Finančneajsosobnoupomocouvo
vzťahu k maloletej dcére jej pomáhajú jej rodičia. Uviedla, že ich v manželstve sa opakovane vyskytovali
fyzické napadnutia zo strany odporcu, ktoré riešila prostredníctvom trestných oznámení orgánmi činnými
v trestnom konaní. O maloletej uviedla, že je chorá, potrebuje lieky, starostlivosť, zabezpečenie, školské

potreby, oblečenie, stravu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že sama má zdravotné problémy. Odporca ju
fyzicky napadol, že nemôže zdvíhať ťažšie, chodí na rehabilitácie, lieči sa. Uviedla, že sa domnieva, že
manželia majú právo na rovnakú životnú úroveň a postavenie v manželstve v právach a povinnostiach.
Ďalej uviedla, že odporca pracuje E. ako vodič P. kde zarobí zhruba 800 EUR plus začal pracovať akoštatutárnyzástupcavýcvikovéhostrediskaatakistopracujevautoškolR.,kdemapísanýpríjem2,5EUR/
hodinu. Uviedla, že odporca pravdepodobne pracuje aj vypomáha ešte aj rôznych ďalších autoškolách,
ale príjem neviem uviesť bližšie.

Dňa 20.5.2013 odporcovi bol doručený návrh spolu s poučením podľa §114 a nasledujúce O.s.p.
Odporca sa k žalobe nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,

účastníckymi výpoveďami, písomnými podania účastníkov ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

Ako vyplýva zo sobášneho listu zaznamenaného v knihe manželstiev Matričného úradu Mestská časť
Košice-D.C.E.X.XXX,O.XXXXL.D.XXXG.G.Č.XXjezapísanéuzavretiemanželstvanavrhovateľky
a odporcu dňa XX.X.XXXX.

Zo žaloby vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 28.2.2004, ktoré doposiaľ trvá.

Podľa rodného listu ako výpisu z knihy narodení Matričného úradu Mestskej časti T.- I. E. X. XX, O.T.
XXXX, L. D. XXX G. G. Č. XXX je uvedené narodenie dieťaťa S. K. K.S. XX.X.XXXX.

Podľa lekárskej správy zo dňa 24.2.2013 bola navrhovateľka ošetrená v zdravotníckom zariadení
s diagnózou pomliaždenie čela, podvrtnutie krčnej chrbtice a hrudnej chrbtice z dôvodu napadnutia
fyzického manželom. Rovnako v ten istý deň po napadnutí odporcom bola ošetrená aj maloletá S. s
diagnózou pomliaždenia tváre vpravo a prednej hrudnej steny vpravo.

Podľa lekárskej správy zo dňa 24.11.2012 bola v zdravotníckom zariadení vyšetrená navrhovateľka s
diagnózou pomliaždenia tváre vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice z dôvodu udretia manželom do tváre.

Ako vyplýva z trestného oznámenia zo dňa podaného na Obvodnom oddelení policajného zboru Košice-

D. XX.X.XXXX, Ž. K. XX.X.XXXX po návrate domov ju napadol fyzicky jej manžel (odporca).

Ako vyplýva zo správy z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.4.2013 navrhovateľka
v súčasnosti nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkom k dávke hmotnej núdzi ani
rodičovskéhopríspevku.Bolapoberateľkourodičovskéhopríspevkuvobdobíod1.11.2003do31.5.2006

v sume 129,75 EUR mesačne. V súčasnosti je menovaná poberateľkou prídavku na dieťa v období
od 1.9.2003 do trvania podmienok po 23,10 EUR mesačne. Navrhovateľka nie je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Košice. Naposledy bola evidovanou od 27.5.2006 do 31.7.2007
a dňom 1.8.2007 bola z evidencie uchádzačov vyradená z dôvodu začatia podnikania ako SZČO a
poskytnutím príspevku od úradu.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 24.4.2013 súd zisťuje, že navrhovateľka nepoberá dávky v
nezamestnanosti a nie je poberateľom dôchodkových dávok.

Podľa výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Košice, č. živnostenského registra č. XXX-

XXX navrhovateľka ako podnikateľka ukončila svoju podnikateľskú činnosť dňa XX.XX.XXXX.

Podľa správy ÚPSVaR zo dňa 13.3.2014 odporca z úradu práce nepoberá žiadnu dávku a ani príspevky
k dávke k hmotnej núdzi.

Na pojednávaní dňa 28.2.2014 navrhovateľka uviedla, že trvá na žalobe v celom rozsahu, nakoľko sa
stará o dcéru S., ktorá je zdravotne postihnutá, má psychickú poruchu, má 38 % pamäť. Odporca je jej
biologický otec a neplatí na ňu výživné. Keďže prepadala v l. až v 3. ročníku, navrhovateľka sa rozhodla
dať výpoveď zo zamestnania. Pracovala v obchodnej sieti Lidl, aby sa o ňu mohla viac starať. Pripravuje
sasdcéroudoškoly,nakoľkovyžadujeplnústarostlivosť.Odporcasanestaráorodinu,neplatíjejvýživné

a ani výživné na dcéru, neprispieva na rodinu, kupuje si sebe potraviny, alebo sebe nejaké potreby
do domácnosti, občas kúpi aj kozmetiku, ktorá keď sa spotrebuje, tak zase je to len na ňom, kedy to
kúpi a kedy nie. Vybral si úvery, požíva nadmerne alkohol, má kamarátov, nestará sa o rodinu a hlavne
všetkých fyzicky napáda o čom svedčia opakované trestné podania. V inom súdnom konaní pod sp.zn.č. 22P/52/2013 si navrhovateľka uplatňuje aj výživné na maloletú dcéru, o ktorom doposiaľ nebolo
rozhodnuté, kde na dcéru požaduje výživné 400 EUR mesačne. S odporcom toho času žijú oddelene,
ale v spoločnom byte. Odporca neprispieva na spoločnú domácnosť a na výživu maloletej od mája 2012.

Celý príjem navrhovateľky je rodičovský príspevok vo výške 23 EUR mesačne. Už 10 rokov jej pomáha
finančne jej mama, ktorá to už odmieta. Spolu s odporcom vlastnia dvojizbový byt, ktorý je prerobený
na jednoizbový o výmere 32 m2, kde býva celá rodina, t.j. navrhovateľka, odporca a ich maloletá dcéra
S.. Uviedla, že nájom platí odporca, ale na stravu jej už prispievajú rodičia, odporca si hospodári sám,
sám si nakupuje, kúpi aj niečo dcére ale sú to často nepotrebné veci. Dcéra je absolútne nesamostatná,

preto aj so súhlasom odporcu sa rozhodla, že nebude chodiť do práce, ale že sa bude starať o dcéru.
Uviedla ďalej, že odporca je zamestnaný E. K., S..D.. T., okrem toho podniká aj v autoškole a má aj na
čierno prácu, ale túto zdokladovať ani preukázať neviem.

Odporca sa na pojednávaní dňa 28.2.2014 nezúčastnil, ani nepožiadal súd o jeho odročenie, preto súd
v súlade s §101 ods.2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.

Podľa potvrdenia zo dňa 17.3.2014 X.-G. Č..X T., I. S. K. v školskom roku 2013/2014 žiačkou IV.B.
triedy základnej školy.

Ako vyplýva z potvrdenia Sociálne poisťovne zo dňa 17.3.2014 odporca je evidovaný ako platiteľ

poistného v zmysle § 128 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako u zamestnávateľa K. S..D..
T., kde je ako zamestnanec v pracovnom pomere od 1.8.2003, pričom poistenie trvá s tým, že dávky v
nezamestnanosti menovaný nepoberá.

Podľa mzdových listov doručených zamestnávateľom odporcu K. S..D.. za roky, mal odporca v roku

2013 priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 791,43 EUR, za obdobie od 1-8/2014 684,79 EUR a
za rovnaké obdobie príjem z autoškoly vo výške 20,89 EUR.

Ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice živnostenského registra
Č..XXX-XXXX odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť T. XX.X.XXXX.

Z obsahu pripojeného spisu pod sp. zn.č. 22P/52/2013 súd prevzal zistenia :
Podľa správy ÚPSVaR zo dňa 23.6.2014 navrhovateľka uviedla, že odporca okrem úhrady za byt za
školskú jedáleň neprispieva na domácnosť ani na stravu, pričom ona sa s maloletou zdržiava počas dňa
u starých rodičov, kde sa aj stravuje. Pani K. je bez pracovného pomeru, nie je evidovaná na ÚPSVaR.

Pán Deliman pri prešetrení pomerov uviedol, že všetky náklady domácnosti uhrádza zo svojho príjmu,
pracuje v K., S..D.. Košice, ďalej v autoškole M. P. ako aj vedúci školiaceho strediska s celkovým
mesačným čistým príjmom 750 EUR. Náklady spojené s bývaním uhrádza on, a to vo výške 162 EUR
mesačne, zakupuje stravu prispieva do domácnosti stravnými lístkami a za školskú jedáleň maloletej
platí 23 EUR. Podľa správy sa dňa 23.6.2014 na ÚPSVaR Košice dostavila stará matka maloletej S., G.

Š., ktorá uviedla, že dcéra sa spolu s maloletou celý deň zdržiavajú u nej, stravujú sa v jej domácnosti,
nakoľko pán K. dcére nedáva peniaze.

Ako vyplýva zo správy ÚPSVaR zo dňa 4.6.2014 navrhovateľka poberá prídavok na dieťa od 1.9.2013
do doby trvania podmienok v sume 23,52 EUR.

Podľa daňového priznania za rok 2012 daňového subjektu K. T. mal odporca čistý príjem daňovníka
za rok 2012 vo výške 10.929,11 EUR a čistý mesačný príjem daňovníka tak bol 910,75 EUR, podľa
daňového priznania za rok 2013 mal odporca čistý príjem daňovníka za rok 2013 vo výške 11.674,08
EUR a čistý mesačný príjem daňovníka tak bol 972,84 EUR.

Podľa správy kolízneho opatrovníka ÚPSVaR zo dňa 9.5.2013 matka, pani S. K. I. M. X.X.XXXX bez
pracovného pomeru, nie je evidovaná na ÚPSVaR. Otec, pán T. K. G. S. E. K. a aj ako učiteľ v autoškole.
Udáva, že jeho čistý mesačný príjem je 900 EUR. Pri prešetrení pomerov matka uviedla, že nepracuje
z dôvodu zdravotného stavu maloletej, ktorá si vyžaduje individuálny prístup. Matka udáva, že otec od

marca 2012 na maloletú S. neprispieva, uhrádza jej len školskú jedáleň v sume 20 EUR, klub detí v
sume 11 EUR a krúžky v sume 4 EUR. V domácnosti chýbajú základné potraviny, potreby, kozmetika a
čistiace prostriedky, nakoľko pán K. kupuje len tie veci, ktoré uzná on sám za vhodné. Pani K. uviedla,
že sa stravuje u starých rodičov, ku ktorým chodí každý deň. V byte u starých rodičov žije dospelýsyn pani K., ktorý pochádza z jej prvého manželstva. Pani K. uviedla, že manžel je často arogantný
aj agresívny, fyzicky ju napadol. Podala proti nemu niekoľko trestných oznámení. G. K. pri prešetrení
pomerov uvádzal, že tvrdenia pani K. sa nezakladajú na pravde. Pracuje v dvoch zamestnaniach, aby

uživil rodinu. Zo svojho príjmu uhrádza za byt 170 EUR, takisto zakupuje potraviny a dáva manželke
stravné lístky. Uhrádza niekoľko pôžičiek a úverov. V marci 2012 ho fyzicky napadol syn pani K.j, pretože
zistil, že mu spolu s pani K. zobrali 15.000 EUR z účtu. Jednalo sa o pôžičku, ktorú si pán K. vzal
individuálne. Maloletá S. I. Ž. X.-G. A.. Výdaje na odev, obuv, stravu sú primerané veku maloletej.
Maloletá má zdravotné problémy, trpí disgrafiou, dislaliou a disortografiou. Navštevuje špeciálneho

psychológa. Rodina obýva jednoizbový byt, ktorý sa nachádza na prízemí. Byt je zanedbaný, v čase
šetrenia bola v byte špina a neporiadok. Izby sú popísané, 10 rokov nebolo vymaľované, preto biele
steny pôsobia sivo. V izbe sa nachádzajú dva písacie stoly- jeden slúži S. na prípravu do školy, pri
stole sa nachádzala polička. Veci na stole, na polici neboli uložené. V kúte izby sa nachádzal písací stôl
pána K., na ktorom boli veci takisto v neporiadku. V obývacej miestnosti sa nachádza nadštandardný,
obrovský televízor, čierna nábytková zostáva a tri postele. Na manželskej posteli spí S. s matkou a

vedľa spí pán K.. Podlahu pokrývajú parkety. Maloletá S. má zajačika, ktorý žije v krabici umiestnenej
v obývacej miestnosti.

Na pojednávaní dňa 26.9.2014 navrhovateľka uviedla, že trvá na návrhu, ale potom ako bola súdom
oboznámená so zisteniami ohľadom príjmov odporcu už netrvá na návrhu v celom rozsahu, ale žiada,

aby jej odporca mesačne prispieval sumou 513 EUR, okrem tejto sumy berie žalobu späť a žiada v tejto
časti konanie zastaviť. Ďalej navrhovateľka uviedla, že peniaze potrebuje, aby platila 220 EUR mesačne
za hypotéku, 150 EUR za nájom bytu, 43 EUR na splácanie pôžičky z Prvej stavebnej sporiteľnej, 100
EUR na stravu, čo je cca 513 EUR.

Na pojednávaní dňa 26.9.2014 odporca tvrdil, že s návrhom na výživné manželke v sume 500 EUR
nesúhlasí, ale s čiastočným späťvzatím návrhu áno, pretože spláca pôžičky, ktoré spolu brali, k tomu
platí nájom 176 EUR mesačne, na ktorom je teraz nedoplatok okolo 2.200 EUR, ďalej platí pôžičky a to
spoločnú na vyplatenie nielen jeho osobných dlhov, ale aj do bytu vo výške 28.000 EUR zo Slovenskej
sporiteľne, ďalej pôžičku 15.000 EUR, ktorú spolu brali z Prvej stavebnej sporiteľne, ďalej zo sporiteľne

ďalších 15.000 EUR za účelom rekonštrukcie bytu, ktorú však nerealizovali. Tieto peniaze sa nejakým
spôsobom spoločne na rodinu, ale aj na moje dlhy použili. Uviedol, že časť z nich navrhovateľka použila
na štúdium pre svojho syna, ďalšiu pôžičku vo výške 2.000 EUR brali z Prvej stavebnej sporiteľne,
kde spláca pôžičku 43 EUR mesačne, úver z Poštovej banky vo výške 1.000 EUR jeho vlastný spláca
po 97 EUR mesačne, úver z PROFI CREDITU vo výške 1.200 EUR spláca 140 EUR mesačne a z

nebankovky úver vo výške 226 EUR spláca po 60 EUR mesačne. Preto mu reálne nezostáva na výživné
navrhovateľke.

Účastníci po poučení súdom podľa §120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní dňa 26.9.2014 nenavrhli vykonať
žiadne ďalšie dôkazy.

Podľa §96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa §96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Vzhľadom na tento procesnoprávny úkon navrhovateľky a v súlade s cit. ustanovením súd konanie v
časti o zaplatenie 287 EUR (800-513) mesačne zastavil a pokračoval ďalej v konaní o zaplatenie 513

EUR mesačne.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení zákona č.36/2005

Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), ktorý upravuje
vyživovaciu povinnosť medzi manželmi.Podľa ustanovenia §71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ustanovenia §71 ods.2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa ustanovenia §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Rozsah vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, teda vzájomné vyživovacie povinnosti
trvajúce po celú dobu existencie manželstva tak ako je to upravené v ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine,
určí súd vtedy, ak niektorý z manželov túto povinnosť dobrovoľne neplní buď vôbec, alebo v dostatočnej
miere na návrh druhého manžela tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká.

Zmyslom návrhu na určenie výživného je teda vyrovnanie rozdielnej životnej úrovne manželov. Pri
posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti manžela sa vychádza zo všeobecných hľadísk uvedených
v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda sa prihliada i na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti a možnosti povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených
hľadísk, nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmu, ale treba

zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z
manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka je nezamestnaná od roku 2012, kedy sa
dobrovoľne rozhodla zostať doma a strať sa o čiastočne postihnutú dcéru S.. Jej jediným príjmom je

rodičovský príspevok vo výške 23,10 EUR mesačne. Navrhovateľka sa stará o 11- ročnú dcéru S.,
pochádzajúce z predmanželského zväzku s odporcom. Dcéra S. L. X.O. základnej školy. Navrhovateľka
tvrdí, že je nezamestnaná z dôvodu, že S. je postihnutá a že si vyžaduje jej plnú starostlivosť.

Toto tvrdenie súd akceptoval iba čiastočne pri posudzovaní, či navrhovateľka je alebo nie je právom plne

nezamestnaná od roku 2006 (evidovaná na ÚPSVaR) a po 31.12.2009 (navrhovateľka ako podnikateľka
ukončila svoju podnikateľskú činnosť) s tvrdením, že dcéra S. má zdravotné problémy, nakoľko súd
dospel k záveru, že aj napriek čiastočnému zdravotnému postihnutiu maloletej S. spočívajúcom v
dysgrafii (nedostatok v schopnosti písať, a to najmä pokiaľ ide o písmo, ale aj z hľadiska súdržnosti),
v dislalii (porucha artikulácie, je to neschopnosť správne vyslovovať niektoré hlásky alebo skupiny,

jazyk dieťaťa ovplyvnený dislaliou je nezrozumiteľný) a tie v disortografii (špecifická porucha písania,
porucha v transformácii hovoreného a písaného slova) maloletá S. nenavštevuje špeciálnu školu pre
postihnuté deti, ale riadnu školu pre zdravé deti, z čoho možno vyvodiť, že jej čiastočné obmedzenie
jej napriek tomu dáva možnosť sebarealizácie v kolektíve detí a výrazne ju neobmedzuje. Je preto
nedôvodné aby matka sa nemohla v čase, keď je dcéra v škole venovať sa sebe, nájsť si prácu aspoň

na čiastočný úväzok, privyrábať si a tak aspoň čiastočne prispievať na chod domácnosti finančnými
prostriedkami.Kuvedenémujenevyhnutnépoukázaťnaskutočnosť,kuktorémudospelpočasšetreniav
domácnosti účastníkov konania kolízny opatrovník, a to, že navrhovateľka aj napriek tomu, že nepracuje,
nevenuje svoju pozornosť ani poriadku a čistote v byte, starostlivosti o domácnosť, čo navodzuje
záver, že navrhovateľka čas, keď je dcéra v škole, netrávi ho venovaním sa rodine a ich spoločnej

domácnosti. Tento časový úsek, keď je dcéra v škole, jej podľa názoru súdu aj s ohľadom na skutočnosť,
že navrhovateľka je zdravotne, psychicky a fyzicky spôsobilá pracovať, poskytuje možnosť na aspoň
čiastočnú sebarealizáciu v práci.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že manželské výživné je vzájomné, a teda obaja manželia sa

majú snažiť o zabezpečenie rovnakej, či obdobnej životnej úrovne, majú teda vzájomnú vyživovaciu
povinnosť, majú sa ako blízke osoby vzájomne podporovať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, a preto
jepriznaniemanželskéhovýživnéhopočastrvaniamanželstvažiaducevtedy,akjepreukázané,žedruhý
z manželov síce nemá dostatočný príjem na svoju výživu, ale nezavinil si to vlastnou vinou. Za tejtosituácie súd nemohol akceptovať tvrdenie navrhovateľky o tom, že zamestnanie si nehľadá z dôvodu,
aby sa starala o dcéru a domácnosť a je toho názoru, že aj napriek nepopierateľnej potrebe pomoci pre
dcéru je potrebné, aby sa aj navrhovateľka zapojila do pracovného pomeru a tak pomohla k finančnému

zabezpečeniu rodiny.

Na druhej strane ale nemožno ani súhlasiť s odporcom, že navrhovateľke by nemal prispievať na výživu
vôbec, pretože nepracuje už od roku 2006.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že pravidelný priemerný čistý príjem odporcu z
pracovného pomeru a z činnosti v autoškole za rok 2013 bol 972,84 EUR (791,44 EUR+181,40 EUR),
ďalej za obdobie 1-8/2014 je jeho pravidelný priemerný čistý príjem z pracovného pomeru vo výške
842,20 EUR a z vedľajšej činnosti 167,19 EUR (spolu 1.009,39 EUR). Súd mal z listinných dôkazov a
zhodných výpovedí účastníkov preukázané, že odporca z tohto príjmu uhrádza výdavky na spoločné
bývanie v byte v sume 176 EUR mesačne, ďalej na dcéru platí za školskú jedáleň 20 EUR mesačne,

za klub detí v sume 11 EUR a za krúžky 4 EUR. Bolo tiež zistené, že navrhovateľke okrem stravných
lístkov (v hodnote 4 EUR) nedáva v hotovosti žiadne peniaze. Odporca ďalej spláca pôžičky a úvery, tak
spoločné, ako aj tie, ktoré spotreboval sám, t.j. spláca mesačne pôžičku na byt vo výške 28.000 EUR
zo Slovenskej sporiteľne v sume 43 EUR mesačne, ďalej pôžičku 15.000 EUR, ktorú spolu brali z Prvej
stavebnej sporiteľne, ďalej zo sporiteľne ďalších 15.000 EUR za účelom rekonštrukcie bytu, ktorú však

nerealizovali, pôžičku vo výške 2.000 EUR z Prvej stavebnej sporiteľne, úver z Poštovej banky vo výške
1.000 EUR po 97 EUR mesačne, úver z PROFICREDITU vo výške 1.200 EUR spláca po 140 EUR
mesačne a z nebankovky úver vo výške 226 EUR spláca po 60 EUR mesačne. Preto reálne odporcovi
zostáva suma 358,39 EUR mesačne // výpočet : 1.009,39 EUR (celkový mesačný príjem) - 176 (nájom)
- 20 (školská jedáleň) - 11 (klub detí) - 4 (krúžky pre dcéru) - 100 (stravné lístky) - 43 (pôžička na byt)

-97 (úver z Poštovej banky) -140 (úver z PROFICREDITU) - 60 (úver z nebankovky)//.

Za tohto skutkového stavu súd považoval za primerané určenie výživného manželky v sumou 120
EUR mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky počnúc dňom 28.3.2013 (uplatnením si nároku na súde) do budúcna. Preto za obdobie

od podania žaloby (28.3.2013, ktoré keďže sa platí vopred, malo byť splatné 15.2.2013) do rozhodnutia
súdu vo veci samej (do 26.9.2014), t.j. spolu za 20 mesiacov vzniklo dlžné, splatné výživné v celkovej
sume 2.400 EUR (20x120), ktoré súd vzhľadom na výšku zistených príjmov povolil odporcovi splácať v
splátkach, po 30 EUR mesačne vždy spolu s dlžným výživným.

K sume dlžného výživného súd dospel tak, že od celkovej sumy dlžného výživného, ktorú mal odporca
navrhovateľke za toto obdobie zaplatiť vo výške 2.400 EUR odpočítal sumu, ktorú odporca poskytol
navrhovateľke na jej zabezpečenie, nie síce v hotovosti, ale platbami za jej osobu, t.j. v 1/3-ine (a vo
zvyšných 2/3-inách za odporcu a za dcéru), a to po prvé, platbou za byt v sume 167 EUR mesačne,
čo predstavuje na navrhovateľku 55,66 EUR mesačne (1/3-ina zo sumy 167 EUR), t.j. za 20 mesiacov

zaplatených 1.113,20 EUR (55,66x20) a po druhé, odporca prispel na výživu navrhovateľky aj sumou
stravného lístka, ktoré obdŕžal od zamestnávateľa a poskytol navrhovateľke, čo za dlžné obdobie 2-12/
2013 (11 mesiacov) je 233,26 EUR (podľa mzdového listu), z ktorej sumy na navrhovateľku pripadá
1/3-ina, t.j. 77,75 EUR a ďalej za dlžné obdobie 1-8/2014 (9 mesiacov) je 183 EUR (podľa mzdového
listu), z ktorej sumy na navrhovateľku pripadá 1/3-ina v sume 61 EUR, spolu jej odporca prostredníctvom

stravných lístkov za obdobie od 2/2013 do 9/2014 poskytol plnenie v hodnote 138,75 EUR. Z uvedeného
potom vyplýva, že celkový dlh na výživnom za dlžné obdobie od 2/ 2013 do 9/2014 je 1.148,05 EUR
(2.400-1.113,20-77,75-61). Túto sumu súd povolil odporcovi splácať v splátkach po 30 EUR mesačne
spolu s riadnym výživným, čo je spolu 150 EUR mesačne (až do času splatenia zročného výživného,
po splatení výživné je 120 EUR mesačne.

Vo zvyšnej časti o zaplatenie výživného vo výške 393 EUR, t.j. rozdiel medzi žalovanou sumou 513 a
súdom priznanou sumou 120 EUR mesačne, súd návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa ustanovenia §151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko účastníci návrh do času vyhlásenia rozsudku
nepodali, súd o náhrade trov konania nerozhodoval.Podľa §142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko navrhovateľke žiadne trovy konania nevznikli a odporcovi na náhradu trov konania nárok
nevznikol, rozhodol súd, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm.e) zákona č.71/92 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestovjenavrhovateľkavkonaníourčenievýživnéhooslobodenáodplateniasúdnehopoplatku.

Podľa §2 ods.2 vyššie citovaného zákona ak je navrhovateľ od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel podľa výsledku konania zaplatí poplatok alebo jeho časť odporca ak nie je tiež oslobodený
od platenia súdneho poplatku. Vzhľadom k tomu, že súd návrh navrhovateľky zamietol, nemohol byť
odporca zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku.

V zmysle Položky 8, písm.a.) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.71/92 Z.z. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov sa súdny poplatok platí z návrhu na určenie výživného medzi
manželmi, príspevku na výživu rozvedeného manžela, vyživovacej povinnosti medzi ostatnými
príbuznými a z návrhu o ich zvýšenie 2% z ceny predmetu najmenej 16,50 eura.

Podľa § 7 ods. 5 zák. o súdnych poplatkoch ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu
života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia,
ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 86

EUR (výpočet : priznané plnenie je 120 EUR mesačne, t.j.120 x 12 (mesiacov) x 3 (roky) = 4.320 EUR
za tri roky, z toho 2% je 86,40 EUR, po zaokrúhlení suma poplatku je 86 EUR, ktorý je odporca povinný
zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach dňa 26. septembra 2014

JUDr. Jarmila Centková
Za správnosť vyhotovenia: sudkyňa

Mária Ušalová

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.