Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/380/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413205757
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413205757.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., F. Gy. J. 7,
2/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. XXXX/XX, 3/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. XXXX/
XX, 4/ I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., F. XX, 5/ G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., U. XX, 6/ D. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T., J. P. XX a 7/ D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. XX, navrhovatelia v 1.
až 7. rade všetci zastúpení Občianskym združením „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov",

so sídlom Košice, Škultétyho 3, IČO: 42 249 708, zast. JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom
Košice, Škultétyho 3, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocké schody 2/A, o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
20. 11. 2013 č.k. 6C/57/2013-233, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov
ArbitrážnehosúduvKošiciach,sosídlomKošice,Alžbetina41zodňa19.01.2012sp.zn.2C/3381/2012,
zo dňa 19. 01. 2012 sp.zn. 2C/3400/2012, zo dňa 19. 01. 2012 sp.zn. 2C/3392/2012, zo dňa 19. 01.
2012 sp.zn. 2C/3417/2012, zo dňa 19. 01. 2012 sp.zn. 2C/3403/2012, zo dňa 19. 01. 2012 sp.zn.
2C/3408/2012, zo dňa 19. 01. 2012 sp.zn. 2C/3401/2012 a zo dňa 19. 01. 2012 sp.zn. 2C/3411/2012 a

to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 40 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. poukazujúc na to, že
navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 10. 07. 2012 v tomto konaní domáhajú zrušenia
rozhodcovských rozsudkov špecifikovaných v enunciáte preskúmavaného uznesenia, pričom v priebehu
konania dňa 04. 07. 2013 podali i návrh na odklad vykonateľnosti týchto rozsudkov až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dôvodiac,

že v spore vystupujú ako spotrebitelia, domáhajúci sa ochrany podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002
Z.z. a podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností preto návrhu
navrhovateľov na odklad vykonateľnosti predmetných rozhodcovských rozsudkov vyhovel zohľadniac
i okolnosť, že pokiaľ by došlo k výkonu uvedených rozsudkov a následne k ich zrušeniu, došlo by
k poškodeniu navrhovateľov ako spotrebiteľov, pretože ak by sa uskutočnil výkon rozhodnutia, tento
by sa stal nezvratným, keď podľa § 61 Exekučného zákona (zrejme Exekučného poriadku) uvedenie

do pôvodného stavu v exekučnom konaní nie je možné. Taktiež uviedol, že odklad vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov je i v záujme právnej istoty, ktorá je dôležitá pre navrhovateľov ako
spotrebiteľov.

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol odporca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre jeho nezákonnosť, nepreskúmateľnosť, ako

i z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Argumentoval, že odklad vykonateľnosti je
dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkovsúdneho rozhodnutia, čím plní ochrannú funkciu a napomáha predchádzaniu možného vzniku škody
alebo nemajetkovej ujmy. Predstavuje tak vážne narušenie vlastnosti právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorými sú nezmeniteľnosť a záväznosť a nimi založené právne istoty. Súd, ktorý rozhoduje o odklade

vykonateľnosti, musí preto vždy zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie a dôvody vedúce
k povoleniu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia by mal mať dostatočne preukázané. V tejto súvislosti
poukázal na to, že majúce sa zrušiť rozhodcovské rozsudky spĺňajú všetky podmienky ich materiálnej
vykonateľnosti a v súlade s § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní majú účinky právoplatného rozsudku
a teda jeho výroky sú záväzné, čo napokon vyplýva i z ust. § 135 ods. 2 OSP. V tomto smere sa

odvolal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 06. 2003 sp.zn. 5Cdo 147/02. Ďalej uviedol,
že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5Cdo 85/99 v súvislosti s odkladom vykonateľnosti
v dovolacom konaní konštatoval, že odloženie vykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, kedy
priebeh dovolacieho konania vedie k záveru, že v ňom dovolateľ bude mať úspech a odložením
vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcie. Vytkol súdu prvého stupňa, že
pri rozhodovaní sa nezaoberal návrhom po vecnej stránke a teda vlastnou činnosťou nebral vôbec

do úvahy, či návrhu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov vyhovie alebo návrh zamietne a prihliadol
len na tvrdenia navrhovateľov. Nevyhodnotil tiež, či výsledky konania osvedčujú predpoklad úspešnosti
návrhu, nezaoberal sa ani existenciou hrozby vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy,
prípadne, či by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania napadnutého
rozhodnutia. Mal tiež za to, že s ohľadom na skutočnosť, že na odklad vykonateľnosti neexistuje právny

nárok a súd preto nie je povinný odklad vykonateľnosti povoliť, je na účastníkovi konania, aby dostatočne
presvedčivo preukázal nevhodnosť exekúcie a opodstatnenosť toho, aby sa s exekúciou počkalo až do
rozhodnutia súdu. Uzavrel, že prvostupňový súd o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
rozhodol len na podklade žiadosti navrhovateľov a bez toho, aby mal dostatočne preukázaný niektorý
z ním spomenutých dôvodov na odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia. Taktiež namietal,

že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je
nezlučiteľné so zásadou spravodlivého konania, ako to plynie z judikatúry Najvyššieho súdu SR a ako
to konštatoval i Ústavný súd SR v náleze sp.zn. I. ÚS 342/2010. Pokiaľ jediným argumentom súdu
prvého stupňa, ktorým odôvodnil odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov v danej veci bolo, že
v prípade, ak by došlo k výkonu uvedených rozhodcovských rozsudkov a následne k ich zrušeniu, došlo

by k poškodeniu navrhovateľov ako spotrebiteľov, pretože by sa uskutočnil výkon rozhodnutia a tento
by sa stal nezvratným, pretože v zmysle ust. § 61 Exekučného zákona uvedenie do pôvodného stavu
v exekučnom konaní nie je možné, odôvodnenie napadnutého uznesenia takto nespĺňa požiadavku na
jeho riadne odôvodnenie po stránke skutkovej, ako aj právnej a tým odporuje i ust. § 157 ods. 2 OSP. Bol
ním porušený i čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čím je daný i odvolací dôvod podľa § 205

ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Poznamenal tiež, že slovenský právny poriadok
nepozná exekučný zákon, ktorého ustanovením odôvodňoval súd prvého stupňa svoje rozhodnutie.

Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zrejme žiadali napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedli, že rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným

titulom za predpokladu, že nedošlo k jeho zrušeniu, pričom podanie žaloby o jeho zrušenie nemá
odkladný účinok a na základe neho sa môže začať exekučné konanie. Keďže v exekučnom konaní
platí zásada vyjadrená v ust. § 61 Exekučného poriadku a to, že navrátenie do predošlého stavu je
vylúčené, ak by došlo k exekúcii a k vymoženiu údajnej pohľadávky alebo jej časti, nebolo by možné
navrátenie do predošlého stavu a do úvahy by prichádzala len zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu.

To, že spolu s návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa domáhali i odkladu vykonateľnosti
rozhodcovskýchrozsudkov,lenpodčiarkujenaliehavosťprípadu.Taktieždalidopozornosti,žesúdmôže
o odklade vykonateľnosti na návrh účastníka konania rozhodnúť, čo i súd prvého stupňa učinil.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie
je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľov, ktorým sa voči odporcovi domáhajú zrušenia
rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, všetky zo dňa 19. 01. 2012 a

to sp. zn. 2C/3381/2012, ktorým bola navrhovateľovi v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť odporcovi
sumu 45,51 eura, sp.zn. 2C/3400/2012, ktorým bola navrhovateľke v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť
odporcovi sumu 176,42 eura, sp.zn. 2C/3392/2012, zaväzujúci navrhovateľa v 3. rade zaplatiť odporcovi
sumu 63,82 eura, sp.zn. 2C/3417/2012, zaväzujúci navrhovateľku v 4. rade zaplatiť odporcovi sumu41,16 eura, sp.zn. 2C/3403/2012, zaväzujúci navrhovateľku v 5. rade zaplatiť odporcovi sumu 55,70
eura, sp.zn. 2C/3408/2012, zaväzujúci navrhovateľa v 6. rade zaplatiť odporcovi sumu 190,36 eura,
sp.zn. 2C/3411/2012, zaväzujúci navrhovateľa v 6. rade zaplatiť odporcovi sumu 47,56 eura a sp.zn.

2C/3401/2012, zaväzujúci navrhovateľa v 7. rade zaplatiť odporcovi sumu 432,18 eura a tiež všetkých
navrhovateľov jednotlivo i každým z uvedených rozsudkov trovy rozhodcovského konania vo výške 276
eur na účet odporcu do 5 dní od jeho doručenia alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý
rozhodcovský rozsudok vydal. Dôvody pre zrušenie týchto rozhodcovských rozsudkov navrhovatelia
opreli o ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a tieto

vzhliadli v neplatnosti rozhodcovských doložiek, tvoriacich súčasť poistných zmlúv, ktoré boli podkladom
pre vydanie predmetných rozhodcovských rozsudkov ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a tiež v
absencii právomoci rozhodcovského súdu na vydanie označených rozsudkov. V priebehu konania dňa
10. 07. 2013 navrhovatelia doručili súdu prvého stupňa i návrh na odklad vykonateľnosti majúcich
sa zrušiť rozhodcovských rozsudkov a to na dobu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, čo
zdôvodnili tým, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v poistnej zmluve nebola vyjednaná individuálne,

v konaní pred arbitrážnym súdom vypočutí neboli a neboli predvolaní ani ako účastníci konania, pričom
rozhodcovský súd rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov predložených odporcom a vo veci
ide o spotrebiteľský vzťah a neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, pričom konanie
odporcu treba považovať za konanie bez odbornej starostlivosti naplňujúce znaky nekalej obchodnej
praktiky.

Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 40 ods. 1 ZRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len v prípadoch taxatívne uvedených v
tomto ustanovení pod písm. a/ až j/.

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 ZRK).

Ako vyplýva z ostatne citovaného ustanovenia, zákon vyslovene neuvádza podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie o odklade

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak závisí od úvahy súdu. To však neznamená, že takéto
rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a môže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods.
1 ústavy), pretože aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sú
kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.
1 dohovoru.

Základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a teda analogicky aj rozhodcovského
rozsudku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje (čl. 12 ods. 2 ústavy). Odklad vykonateľnosti má
takto mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade prelamuje právne účinky právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia.

Za situácie, že podľa § 51 ods. 3 ZRK, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa
primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, s odkazom na Občiansky
súdny poriadok je potrebné pri rozhodovaní o odklade rozhodcovského rozsudku primerane aplikovať

ustanovenia tohto právneho predpisu vzťahujúce sa na odklad vykonateľnosti súdnych rozhodnutí.
Odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je upravený v Občianskom súdnom poriadku pri obnove
konania (§ 233 OSP), dovolaní (§ 243 OSP), mimoriadnom dovolaní (§ 243ha OSP) a pri správnom
súdnictve (§ 250c, § 250n OSP). Dôvody odkladu vykonateľnosti v jednotlivých prípadoch sú rôzne,
pričom zmyslu a účelu odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku najbližšie zodpovedá

úprava odloženia vykonateľnosti rozhodnutia v dovolacom konaní podľa § 243 OSP. Aj keď odloženie
vykonateľnosti v rámci dovolania predstavuje vážne narušenie vlastností právoplatného rozhodnutia
súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a nimi založené právne istoty, zároveň platí, že ide o
rozhodnutie dočasné a predbežné a odloženie vykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, keďpriebeh dovolacieho konania vedie k záveru, že v ňom dovolateľ bude mať úspech a odložením
vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcii (m.m.R90/2000). Dôvody odkladu
vykonateľnosti podľa § 243 OSP, ktoré taktiež nie sú zákonom bližšie vymedzené podľa ustálenej

súdnej praxi a právnej teórie môžu materiálne spočívať iba na 2 predpokladoch a to na úvahe súdu
o možnom úspechu dovolania a v zabránení (neuskutočnení) výkonu exekúcie počas dovolacieho
konania.Tietohľadiskásúpretoakceptovateľnéiprirozhodovaníonávrhuúčastníkovkonanianaodklad
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov v danej veci.

Na námietku odvolateľa, ktorý okrem nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj neúplne zisteného
skutkového stavu vytýkal i odňatie mu možnosti konať pred súdom, ako i vzhľadom na zákonnú
povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd
prioritne otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a-g/
OSP (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred
súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR

a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozhodnutia súdu vo
vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 a § 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2
OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením

uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj

dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodneníjednoznačnevysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právnezávery,ktoréprijal.Nietvňommiestapredohadyadomnienky.Účelomodôvodneniarozhodnutia
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

V prejednávanej veci napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vyššie uvedené požiadavky kladené
na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Súd prvého stupňa totiž vo svojom rozhodnutí, okrem citácie
ust. § 40 ods. 1 a 2 ZRK, len konštatoval, že navrhovatelia sa domáhajú zrušenia rozhodcovských

rozsudkov, podali návrh na odklad ich vykonateľnosti a tomuto návrhu vyhovel, keď zohľadnil, „že, ak by
došlo k výkonu uvedených rozsudkov a následne k ich zrušeniu, došlo by k poškodeniu navrhovateľov
ako spotrebiteľov, nakoľko, ak by sa uskutočnil výkon rozhodnutia, tento by sa stal nezvratným,
keďže v zmysle ust. § 61 Exekučného zákona uvedenie do pôvodného stavu v exekučnom konanínie je možné.“ Takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neposkytuje žiadnu argumentáciu
preukazujúcu, že súd prvého stupňa sa vecou zaoberal a posudzoval dôvodnosť návrhu navrhovateľov
na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov z hľadiska odvolacím súdom vyššie podaného

rozboru. Nie je z neho zrejmé, či prvostupňový súd vôbec pristúpil k predbežnému posúdeniu
dôvodnosti návrhu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov a či na základe takéhoto posúdenia mal
aspoň osvedčené, či tento návrh môže byť dôvodný s dôsledkom zrušenia rozhodcovských rozsudkov.
Tiež z neho nevyplýva, z čoho súd prvého stupňa vyvodil reálnu existenciu nebezpečenstva vzniku
ujmy navrhovateľov (napr. z dôvodu výšky priznaného plnenia, charakteru účastníkov konania) vo

vzťahu k sporom dotknutým rozhodcovským rozsudkom zvlášť, pokiaľ navrhovatelia ani existenciu
nebezpečenstva vzniku ujmy bližšie v návrhu na odklad vykonateľnosti nešpecifikovali. Prvostupňovým
súdom koncipované odôvodnenie jeho uznesenia bez vyhodnotenia týchto okolností tak jasne a
zrozumiteľne nedáva odpovede na otázky, ktoré majú podstatný význam pre posúdenie dôvodnosti
požiadavky navrhovateľov na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov, v dôsledku čoho
nezodpovedá zákonným požiadavkám, ako i základnému právu účastníka konania na spravodlivý

proces tak, ako na to správne poukázal i odvolateľ. Preto plne obstojí jeho námietka, že uznesenie súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva odporcu a k odňatiu mu možnosti konať
pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.

1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd
prvého stupňa opätovne rozhodne o návrhu navrhovateľov na odklad vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s
námietkami odvolateľa vznesenými v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.