Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613225378
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613225378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
K. N. nar. XX.X.F. bývajúceho u starej matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracoviskom v Levoči dieťaťa rodičov: W. N.Á. nar. X.XX.F. bývajúcej
M. A. Č.. XX A. T. a K. N. nar. X.X.F. naposledy bývajúceho v O. U. Č.. F. A. O. D. v súčasnosti na
neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre konanie Obcou O. D. na návrh starej matky I. N. nar.
XX.XX.F. bývajúcej M. A. Č.. XX A. T. v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.

septembra 2013 č.k. 16P 257/2013-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. K. do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky I. N.I. s tým, že je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom
rozsahu ako rodičia, má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a
rodičia W. N. a K. N., každý z nich samostatne sú povinní prispievať na jeho výživu mesačne minimálnym
zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa
§-u 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom výživné je každý z rodičov

povinný platiť starej matke vždy do 25-teho dňa v mesiaci dopredu, čím zmenil rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo 4.5.2012 č.k. 13P 276/2011-33. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. O návrhu starej matky rozhodol podľa §-u 54 ods. 1, §-u 45
ods. 1, 2, 3, 4, 7 a 8, §-u 46 ods. 1 a 2, §-u 43 ods. 1, §-u 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, §-u 75 ods. 1 Zákona o
rodine a §-u 100 od. 3 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa §-u 46 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Rozhodnutie odôvodnil tak, že v súčasnosti je zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti

starej matky v jeho záujme, pretože táto sa o neho riadne stará a maloletý v rámci trestného konania
vedeného voči jeho matke prejavil vôľu zostať vo výchove starej matky s odôvodnením, že sa cíti u nej
lepšie ako u matky a bezpečne. Konštatoval, že zo znaleckého posudky M.. I. Š.Y. č. 47/2013 tvoriaceho
obsah vyšetrovacieho spisu nepochybne vyplýva, že matka starostlivosť o syna nezvládla, prejavil sa
uňho syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, preto nie je možné ponechať maloletého v
starostlivosti matky, ktorej bol zverený rozsudkom taktiež konajúceho súdu pod sp.zn. 13P 276/2011.
Uviedol tiež, že otec o maloletého neprejavuje žiaden záujem, nachádza sa neznámom mieste. Pri

určení výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov obidvoch rodičov a po zistení, že
matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a otec
nie je poberateľom žiadnej dávky a nie je evidovaný ako zamestnanec, určil výživného 27,13 €, čo
predstavuje 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktorú sumu je každýz rodičov povinný mesačne prispievať starej matke. Povinnosť prispievať na výživu maloletého určil
rodičom od právoplatnosti rozsudku a vychádzal z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (Er 4/1987).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka podľa §-u 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a žiadala ho zrušiť podľa §-u 221 ods. 1 písm. d/ a f/ O.s.p. Konštatovala, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa považuje za skutkovo a právne neopodstatnený a nesprávny, neobjektívny a v
rozpore s procesnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, Zákona o rodine a tiež s Ústavou
SR o spravodlivom súdnom procese. Ďalej konštatovala, že súd prvého stupňa vydaním napadnutého

rozsudku flagrantným spôsobom porušil Zákonom o rodine garantované rodičovské práva a oprávnené
záujmy, predovšetkým v rovine osobnej starostlivosti, zastupovania maloletého dieťaťa a správy majetku
dieťaťa. Súd prvého stupňa nezákonne a skutkovo právne predčasne vydal napadnutý rozsudok,
keď procesne žiadnym spôsobom nezabezpečil prítomnosť matky na pojednávaní, na ktorom došlo
k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia. Matka maloletého dieťaťa sa na pojednávaní nezúčastnila zo
závažných dôvodov, keď riešila a zabezpečovala pre svoje maloleté dieťa nové bývanie, ktoré by

po všetkých stránkach spĺňalo všetky kritériá starostlivosti o maloleté dieťa a v celom rozsahu by
zabezpečovalo podmienky pre jeho zdravý rast a vývin. Konštatovala, že maloletého miluje a chce sa
so všetkou rodičovskou zodpovednosťou o svoje dieťa starať a zastupovať jeho potreby a oprávnené
záujmy. Pretože jej súd svojím konaním odňal možnosť konať pred súdom, navrhla napadnutý rozsudok
podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť. V tejto súvislosti poukázala na 7. oddiel Ústav SR, ktorý

garantuje občanom SR právo na súdnu a inú právnu ochranu a tiež na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V závere uviedla,
že odvolaním sa domáha nápravy nespravodlivého občianskeho súdneho procesu, ktorý ju všetkými
možnými spôsobmi diskvalifikoval ako matku s rodičovskými právami a oprávnenými záujmami vo

vzťahu k vlastnému dieťaťu. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa podľa §-u 221 ods. 1 O.s.p. na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa doporučil napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na skutočnosť, že stará matka zabezpečuje mal. K. všestrannú starostlivosť, maloletý u nej

má stabilné rodinné prostredie a pravidelný denný režim. Uviedol, že z vyjadrenia starej matky zistil, že
matka o maloletého prejavuje minimálny záujem a na jeho výživu neprispieva pravidelne. Správanie mal.
K. sa podstatne zlepšilo, mal. K. je pokojnejší, príkazy starej matky rešpektuje, prestalo u neho nočné
pomočovanie a v škole dosahuje dobrý prospech. V závere vyjadrenia zdôraznil, že zverenie maloletého
do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky je v jeho záujme.

Opatrovník otca maloletého vo vyjadrení konštatoval, že otec maloletého je aj v súčasnosti na
neznámom mieste a on súhlasí s ďalším procesným postupom konajúceho súdu.

Stará matka sa k odvolaniu matky nevyjadrila.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia podľa §-u 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §-om
132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivosť prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré matka v odvolaní namieta

a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné
rozhodnutie o návrhu starej matky. Rozsudok súdu prvého stupňa je logickým a právnym vyústením
priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z vyššie uvedených dôvodov odvolacísúd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa §-
u 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov k odvolacím námietkam matky dodáva,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle §-u 219
ods. 2 O.s.p. dodáva, že konajúci súd prvého stupňa rozhodol v záujme maloletého dieťaťa a vyhovenie
odvolaciemu návrhu matky by bolo v rozpore s týmto záujmom maloletého K. so zreteľom na vyšetrovací
spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, pracovisko T. ČVS: L.-F./X-L.-
M., z ktorého vyplynulo, že voči matke maloletého je začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa §-u 208 ods. 1 Trestného zákona, ako aj za prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§-u 171 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedeného spisu tiež vyplýva, že maloletý sa matky bojí, tá ho
dokonca popálila na krku, bije ho a požíva alkoholické nápoje. Odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil aj so zreteľom na nepochybne zistenú skutočnosť, potvrdenú aj samotnou

matkou maloletého, že bola u nej nájdená marihuana, ktorú užíva príležitostne, niekedy dva-tri dni
po sebe a následne má pauzu a tiež na skutočnosť zistenú znalkyňou M.. I. Š.Y. a konštatovanou
v znaleckom posudku č. 47/2013 podanom vo vyššie označenom trestnom konaní, že u mal. K. bol
preukázaný syndróm zneužívaného a zanedbaného dieťaťa (syndróm J.), rovnako aj u maloletého brata
matky mal. K. následkom trestného a citového týrania a zanedbávania. Znalkyňa v znaleckom posudku

konštatovala, že išlo o vedomé aktivity, ktorých sa matka mal. K. dopúšťala na maloletých deťoch, v
dôsledkučohojevzťahmal.K.kmatkenegatívny.Záujemmaloletého,byťzverenýdonáhradnejosobnej
starostlivosti starej matky nepochybne vyplýva aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M., v
ktorej sa konštatuje, že stará matka majúca v mieste svojho bydliska dobrú povesť, riadne a zodpovedne
vykonáva starostlivosť o mal. K., na rozdiel od jeho matky, ktorá v mieste bydliska nemá dobrú povesť,

ako to vyplýva zo správy Mesta T.. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle
dokazovanie a svoje rozhodnutie vyvodil zo starostlivo a spoľahlivo zistených okolností potvrdzujúcich
záver, že náhradná osobná starostlivosť je v záujme mal. K.. K ďalším odvolacím námietkam matky,
že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jej právo na rovnosť účastníkov zakotvené
v článku 47 ods. 3 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústav

SR odvolací súd dodáva, že matke nebola odňatá možnosť konať pred súdom a kvalifikovane sa
pripraviť na pojednávanie vytýčené na deň 30. septembra 2013 (na ktorom bol vyhlásený napadnutý
rozsudok), pretože predvolanie na pojednávanie osobne prevzala 29.8.2013, t.j. 31 dní pred termínom
pojednávania, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavila, a preto konajúci súd podľa §-u 101 ods.
2 O.s.p. pojednával v jej neprítomnosti. Procesný postup konajúceho súdu nevykazuje vadu konania

a napĺňa materiálnu stránku práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, pretože matke
nebolo bránené riadnemu uplatneniu procesných práv slúžiacich na ochranu jej práva a oprávnených
záujmov v prejednávanej veci. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť, je logickým a právnym
vyústenímpriebehuavýsledkovprvostupňovéhokonania,vdôsledkučohojeodôvodnenienapadnutého

rozsudku presvedčivé, preto ho podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení
sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.