Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/332/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113235691
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113235691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa

spol. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpeného
splnomocneným zástupcom spol. F., F. E. L.., s.r.o., so sídlom H.. U.. Z. XX, F., IČO: XX XXX XXX, proti
odporcovi M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, V. W. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Združenia na podporu práv spotrebiteľov, občianskeho združenia, so sídlom Seberíniho
9, Bratislava, IČO: 42 264 979, v konaní o zaplatenie 323,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 120,98 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 120,98 eur od 27.07.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08.10.2013 (doručeným súdu dňa 25.10.2013) domáhal súdneho
výroku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 323,69 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 27.07.2012 do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. A5487410, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky a Zmluvu č. A6218369, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
podmienky.
Vzmyslepredmetnýchzmlúvnavrhovateľvypožičalodporcovi2ksSIMkariet,ktoréumožňujúodporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM kartám boli priradené účastnícke
telefónne čísla 0917908381 a 0918802742.

V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku navrhovateľky z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 195,- eur s tým, že ustanovenie
Dodatkov, v ktorých je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov
so sp. značkou 6Co 91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ
ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa
navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške

škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné
zariadenia Huawei E1752 USB modem, a to vo výške 71,- eur a Samsung Galaxy Mini Black, a to
vo výške 124,- eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“),t. z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnené oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku
sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok

zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu
za poskytnutú služby.
Uvedené zmluvné pokuty mali ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatkov plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla
vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť
(t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné
záväzky) nesplnil. Zmluvné pokuty neboli dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť
odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu
povinností odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvné pokuty mali byť
preventívnymauhradzovacímnástrojompreprípadporušeniazákladnéhozmluvnéhozáväzkuodporcu.

Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy (konkrétne Dodatku),
ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.
Odporca si bol v zmysle Dodatkov vedomý, že mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia sú mu
predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3. Dodatkov, ktorých výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať

služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi
vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného/telekomunikačného
zariadenia).
Okrem škody za akciové telefóny/telekomunikačné zariadenia, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačná a aktivačný

proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti
dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilné telefóny/
telekomunikačné zariadenia boli v minulosti paušalizované zmluvné pokuty.
Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi je nasledovný:

Akciová cena Predajná cena Uplatnená škoda/výsledná suma
9,00 80,00 71,00
1,00 125,00 124,00

Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 178,69 eur vyfakturovaných v

období 2012/04-2012/05.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 12.07.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia, vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote.
Odporca na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 50,- eur.

Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 27.07.2012.
Navrhovateľ teda žiadal priznať nárok na zaplatenie sumy 128,69 eur titulom neuhradených služieb a
195,- eur titulom náhrady škody.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Podaním došlým súdu dňa 09.01.2014 zahlásil vstup do konania na stranu odporcu vedľajší účastník
- Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, a to podľa ustanovenia § 93 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V predmetnom podaní vedľajší účastník okrem iného namietal uplatnenie zmluvnej pokuty ako
neprijateľnej vo vzťahu k odporcovi spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v

lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ustanovením 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s ustanoveniami § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea
ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 24.09.2014.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dokladov, a to najmä Zmluvy o
pripojení č. A5487410 zo dňa 31.01.2011, Dodatku k Zmluve o pripojení č. A5487410 zo dňa 31.01.2011,
Prílohy č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení, Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6218369 zo

dňa 19.03.2012, Dodatku k zmluve poskytovaní verejných služieb č. A6218369 zo dňa 19.03.2012,
Prílohy č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení, Pokusu o pokonávku zo dňa 12.07.2012, Doručenky, Faktúr,
Všeobecných podmienok navrhovateľa a inými, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa Zmluvy o pripojení č. A5487410 zo dňa 31.01.2011 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi

účastníkmi konania podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Dňa 31.01.2011
bol uzavretý i dodatok k tejto zmluve o pripojení a v zmysle tohto dodatku bol odporcovi predaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E1752 USB modem za kúpnu cenu 9,- eur. Zároveň tu bola
dohoda o zmluvnej pokute vo výške 71,- eur podľa bodu 2.5. v prípade porušenia povinnosti účastníka.
Podľa bodu 3.7. odporca vyhlásil, že si je vedomý, že mu je telefón predávaný za cenu uvedenú v

dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len
z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy so spotrebiteľskej ceny, ako aj obsahu prílohy č. 1 by spôsobilo,
že navrhovateľovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu.

Podľa Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6218369 zo dňa 19.03.2012 bolo zistené, že
zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Dňa 19.03.2012 bol uzavretý i dodatok k tejto zmluve o pripojení a v zmysle tohto
dodatku bol odporcovi predaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Mini Black
za kúpnu cenu 1,- eur. Zároveň tu bol údaj o bežnej cene bez zľavy poskytnutej navrhovateľom 125,-

eur a dohoda o zmluvnej pokute vo výške 124,- eur podľa bodu 2.5. v prípade porušenia povinnosti
účastníka. Podľa bodu 3.7. odporca vyhlásil, že si je vedomý, že mu je telefón predávaný za cenu
uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy so spotrebiteľskej ceny, ako aj obsahu prílohy č. 1

by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
telefónu.

Podľa Pokusu o pokonávku zo dňa 12.07.2012 bolo zistené, že navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil
titulom poskytnutých a nezaplatených služieb pohľadávku za zúčtovacie obdobie marec 2012 suma

21,64 eur, apríl 2012 suma 149,90 eur a máj 2012 suma 10,15 eur, spolu celková pohľadávka 178,69
eur. Navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil najneskôr do 26.07.2012.

Podľa predložených faktúr bolo zistené, že navrhovateľ fakturoval odporcovi sumu 21,89 eur faktúrou so
splatnosťou 30.03.2012 č. faktúry 5156901271, sumu 109,76 eur faktúrou so splatnosťou 30.04.2012

č. faktúry 5160369458, sumu 37,14 eur faktúrou so splatnosťou 30.04.2012 č. faktúry 5160343682,
sumu 4,16 eur faktúrou so splatnosťou 30.05.2012 č. faktúry 5163796561 a sumu 5,99 eur faktúrou so
splatnosťou 30.05.2012 č. faktúry 5163823483, a to za mesačné poplatky.

Navrhovateľ zároveň predložil aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
vydané v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.Podľa dokladov navrhovateľa mal súd zistené, že zariadenie Huawei 1752 USB modem malo akciovú
cenu s DPH 9,- eur a predajná cena s DPH bola 80,- eur a Samsung Galaxy Mini Black malo akciovú
cenu s DPH 1,- eur a predajná cena s DPH bola 125,- eur.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú

službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„zákon 2“): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré

podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona 2: Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného

podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov

účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 zákona 2: Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením

peňažného záväzku voči navrhovateľke: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 OZ: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 41 OZ: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania

najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd

osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k
takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ako aj zmluvami a dodatkami, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. Nesporne
bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvy o pripojení č. A5487410 dňa 31.01.2011 adodatok k tejto zmluve dňa 31.01.2011 a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6218369 dňa
19.03.2012 a dodatok k tejto zmluve dňa 19.03.2012, a v súlade s § 43 ods. 1 zákona resp. § 44 ods. 1
zákona 2. Na základe predmetných zmlúv a dodatkov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

tu vznikla povinnosť odporcovi, aby zaplatil cenu za poskytnutú verejnú službu tak ako bola táto cena
vyčíslená navrhovateľom, t.j. 120,98 eur (k tejto sume dospel súd tak, že sčítal sumy podľa všetkých
navrhovateľom predložených faktúr, od ktorej výslednej sumy odčítal neoprávnene /v zmysle nižšie
uvedeného/ uplatnené poplatky) . Pretože odporca riadne nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľa
bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako cenu služieb vo výške 120,98 eur a podľa

citovaného ustanovenia § 517 ods. 1,2 OZ je povinný odporca zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške
určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 8,75 % ročne, a to odo dňa 27.07.2012 do zaplatenia. Na
základe pokusu o pokonávku zo dňa 12.07.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy
v lehote do 26.07.2012 a keďže odporca ani v tejto dodatočne poskytnutej lehote nezaplatil, tak sa dostal
do omeškania a odo dňa nasledujúceho 27.07.2012 mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 195,- eur titulom náhrady škody a 7,71 eur titulom poplatkov
za odpojenie (účtované faktúrami č. 5163796561 suma s DPH 3,98 eur za odpojenie a č. 5163823483
s DPH 3,98 eur za odpojenie) zamietol.

Súd návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 195,- eur titulom náhrady škody zamietol.

Navrhovateľ v konaní výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo
navrhovateľovi právo pri porušení odporcu riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie
viazanosti 24 mesiacov. Navrhovateľ uvádzal, že nárok vyplýva z bodu 3.7. dodatku k zmluve o pripojení,
kde sa výslovne konštatuje, že ak nebude dodržaná odporcom doba viazanosti, tak vzniká právo na
náhradu škody, a to vo výške minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.

Cena mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení, za ktoré boli predané odporcovi bola 9,- eur a
predajná cena bola 80,- eur, čo je rozdiel 71,- eur (Huawei E1752 USB modem) a 1,- eur a predajná
cena bola 125,- eur, čo je rozdiel 124,- eur (Samsung Galaxy Mini Black).

Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľovi škoda podľa ustanovenia § 420 OZ nevznikla.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ sú protiprávne konanie,
škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie
je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto,
aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola
uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo

z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje
právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a
poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je
samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné

objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná
škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku
škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité

pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou OZ zodpovednosť v

danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú
škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu
konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá
alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník

je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej
výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnejpovinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné
konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú
si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v
tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu
viazanosti 24 mesiacov podľa dodatkov k zmluvám o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej

súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilných
telefónov, a to akciovej cene, za ktorú boli tieto predané odporcovi a predajnej skutočnej cene. Súd
dospel k takému záveru, že u odporcu by bola splnená podmienka protiprávneho konania, a to konania
v rozpore so zmluvnými podmienkami tak, ako sú uvedené v dodatku, a to, že odporca si riadne
neplnil svoje povinnosti a neplatil za služby, a tak skutočne došlo zo strany navrhovateľa k ukončeniu
zmluvného vzťahu, a tak odporca nedodržal podmienku 24 mesačnej viazanosti, resp. predĺženej

viazanosti. Zároveň ale s takýmto konaním odporcu nie je v príčinnej súvislosti škoda tak, ako si
uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného
mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa
dodatku zľavnené mobilné telefóny, čo bolo v dňoch 31.01.2011, resp. 19.03.2012, keď boli uzavreté
predmetné dodatky k zmluvám. Tým, že navrhovateľ predal zľavnené telefóny odporcovi, podľa

vyjadrenia navrhovateľa, došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilné telefóny. Až
následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom. V
takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilné
telefóny a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby, ako vyplýva z
pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Nebola teda splnená základná podmienka, a to, že existuje

protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom
je zrejmé, že najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody. Podľa navrhovateľovho
vyjadrenia o vzniku škody, za ktorú je zodpovedný odporca nebola zachovaná táto časová postupnosť
a navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku
protiprávneho konania odporcu, a to neplatenia za služby poskytované navrhovateľom a následne

ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretých dodatkov k zmluvám o
pripojení, navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu z ceny mobilných telefónov a s týmto poskytnutím
zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti odporcu. Právo na náhradu škody
nevyplýva z citovaného článku 3.7., aj keď sa v tomto článku hovorí o škode. V tomto prípade ale neboli
splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. § 420 Občianskeho zákonníka,

a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 124,- eur ako náhrady škody, ako aj príslušného úroku z omeškania,
bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za upomienku a odpojenie účtované faktúrami
č. 5163796561 suma s DPH 3,98 eur za odpojenie a č. 5163823483 s DPH 3,98 eur za odpojenie), súd

tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie
podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej
náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v
lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný
za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe

požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže z predmetných faktúr a podstaty týchto poplatkov vyplýva,
žeideopoplatkyviažucisaprimárnenaporušeniepovinnostiodporcuzaplatiťcenuslužiebriadneavčas
v lehote splatnosti a až sekundárne na následné sankcie odporcu zo strany navrhovateľa viažuce sa na
porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto
upozornenia a odpojenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej
pokute, ako to predpokladá ustanovenie § 544 ods. 2 OZ. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi
konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení ani dodatku k nej. Záver o jej písomnom
dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 11 bodu 11.1. Všeobecných podmienok. V zmysle ustanovenia

§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak čo do
základu, t.j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou
stranou a súčasne aj čo do výšky, a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným spôsobom
jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu vyčísleniu.Súd má však za to, že odkaz ustanovenia čl. 11 bodu 11.1. Všeobecných podmienok ohľadom výšky
zmluvnej pokuty na platný cenník navrhovateľa takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka
je nepochybne jednostranným právnym úkonom navrhovateľa stanovovaný tak len na základe prejavu

vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný Cenník navrhovateľa sa stal neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany navrhovateľa mohlo nepochybne dôjsť aj
k zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle odporcu. V kontexte
tohto tak potom súd s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 40 ods.
1 OZ považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ustanovení čl. 11 bodu 11.1 Všeobecných

podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa
podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi
je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe
(bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom

navrhovateľa, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo
Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami
a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť
znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na
oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej

pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre nedostatok vôle odporcu.

Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods.
1 a § 40 ods. 1 v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s

čím však nie je stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi navrhovateľom a
odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ustanovenie §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a
podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť

iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej
kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s
úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy
(t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným
prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jej peňažných záväzkov (popri zákonnom práve

veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/
paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného
záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom
obchádzaniakogentnéhoustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkaonajvyššejprípustnejvýške
úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za

domnelé výdavky navrhovateľa spojené s poistením faktúr, upomienkou a odpojením SIM karty odporcu,
ktoré sú automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho
podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených
vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že odpojenie z hľadiska jeho vzťahu k
vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho

iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho,
že ide o úkon, ktorým sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu
viažucu sa na porušenie povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac,
že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal aj zo znenia
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu nevyhnutné využívať

ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka neprimeraná, znamená vytvoriť
vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by u odporcu vôbec

došlo k odpojeniu, na ktoré odpojenie sa vznik zmluvnej pokuty sekundárne formálne viaže, zaslal
(neuniesol bremeno dôkazu podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP) a rovnako to navrhovateľ v návrhu
ani len netvrdil.Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Je už na prvý pohľad zrejmé, že úspešnejším účastníkom konania bol odporca, keďže navrhovateľ
od odporcu žiadal zaplatiť sumu celkom 323,69 eur, pričom odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi len sumu 120,98 eur, čo predstavuje 37,38 % zo žalovanej istiny. Preto by odporca mal
podľa citovaného zákonného ustanovenia právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však odporca

právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.