Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206043
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711206043.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864
421, so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova č. 4, proti povinnému Q. K., bytom F. č. XXXX/XX, W.-
M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS, so sídlom Petzwalova č. 12, Nitra, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 5.134,80 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/285/2011-49
zo dňa 19. marca 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil, s tým,
že o trovách účastníkov exekučného konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie. Pokiaľ ide o výrok o zastavení exekúcie, exekučný súd vyhodnotil
zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávnenou a povinným dňa 20.01.2009 ako spotrebiteľskú zmluvu,

na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne
aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov.
Ich súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, ktorá zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na

rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, bol by nútený podrobiť sa
začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou
rozhodcovskou doložkou. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť svoje práva pred nezávislým
súdom spôsobuje podľa súdu prvého stupňa nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú exekučný súd s poukazom na § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. Ak v rozhodcovskom konaní bola

vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný titul v tomto konaní
nemožno považovať za súladný so zákonom a na základe takéhoto exekučného titulu nie je možné
viesť exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil, lebo len vykonateľné
rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená zotrvávajúc na
legitimite exekučného titulu. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil avec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1
písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v navrhovanom znení.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil,

bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Právomoc exekučného súdu preskúmavať existenciu
rozhodcovskej zmluvy bola konštatovaná Najvyšším súdom SR vo viacerých rozhodnutiach. Vo
veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porovnaj aj uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veciach 2Cdo
245/2010, 6Cdo 143/2011, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo,
vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnená nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba
prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn.
3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetná rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z čl. 18
všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 4), upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom

konaní, alebo pred všeobecným súdom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, na ktoré v napadnutom
uznesenísprávneodkazujeajsúdprvéhostupňa.Odvolacísúdpretoodkazujenatútočasťodôvodnenia

napadnutého uznesenia, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje. Závery prezentované v uvedenom
stanovisku občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa vzťahujú aj
na tento prípad, v ktorom bol rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke
v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je

pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, ževšetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom

konaní) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej
vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho

dvora vo veci C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ).

Nedôvodným je i poukaz na odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom v dôsledku nevykonania
dokazovania zákonným spôsobom. Ustanovenie § 115 ods. 1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť nariadiť

pojednávanie iba na prejednanie veci samej, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Odvolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej.

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z

podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu túto vlastnosť mať
nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Všeobecný súd je

preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 219 O.s.p. uznesenie v jeho
napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny
názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08:

„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo
veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1
smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C 237/02).

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval návrh oprávnenej na prerušenie konania za

dôvodný a zamietol ho.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že sa účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Oprávnená v odvolacom konaní úspešná nebola a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu

žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.