Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414203695
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414203695.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci navrhovateľa: E. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom F. W., S.H. R. XX, právne zastúpená: JUDr. Robert Sivák, advokát, AK so sídlom
NovéZámky,PodLipami80,protiodporcovi:F.A.,nar.XX.X.XXXX,bytomW.XXX,ourčenieneplatnosti
dôvodov vydedenia a určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia navrhovateľky a jej potomkov otcom -nebohým R. J., ktorý zomrel
1.8.2012 uvedené v listine o vydedení zo dňa 22.7.2003 nie sú dané, a závet poručiteľa spísaná dňa
22.7.2003 na notárskom úrade JUDr. Heleny Jančátovej, notárky, so sídlom Nové Zámky, pod sp.zn. N
339/03, NZ 61920/03 je neplatná.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa titulom náhrady
trov konania 472,40 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 372,90 eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 20.2.2014 domáhala o určenie, že dôvody na vydedenie
uvedené v listine o vydedení a v závete zo dňa 22.7.2003 nie sú dané a na určení, že závet poručiteľa je
neplatná. Svoj návrh odôvodňovala tým, že v čase spísania listiny o vydedení a závetu v roku 2003 bol
otec navrhovateľky - R. J. psychicky na dne, vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, odmietal

pomoc od rodiny, nemal záujem kontaktovať sa s navrhovateľkou. Potom ako k sebe nasťahoval rodinu
odporcu, bol pod vplyvom a nátlakom tejto rodiny, čo bolo dôsledkom spísania notárskej zápisnice
N 339/03,NZ 61920/03 zo dňa 22.7.2003, ktoré skutočnosti v nej uvedené sa nezakladajú na pravde.
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že nie je pravdou, že svojho otca nenavštevovala a neprejavovala
o neho záujem.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a to navrhovateľky a odporcu, svedkov E. U., O.. D.

T., P. T., I. H., I. E., S. T. a svedkyne I. A., oboznámením predložených listinných dôkazov: uznesenia
Okresného súdu Nové Zámky 16 D1293/2012-59 Dnot 183/2012, Notárskej zápisnice č. N 339/03 NZ
61920/03 zo dňa 22.7.2003, zápisnice zo dňa 26.3.2013 a zo dňa 10.12.2013 spísanej na Notárskom
úrade JUDr. Anny Nagyovej, vyhlásenie, žiadosť o odstavenie prívodu vody , vyjadrenie ohľadne
zdravotného stavu R. a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Dňa 22.7.2003 v Notárskej kancelárii notára JUDr. Heleny Jančárovej bola spísaná notárska zápisnica,

podľa ktorej R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX v časti A tejto zápisnice vydedil podľa § 469a)
Občianskeho zákonníka svoje deti F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W., F. XX a E. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. W. a zároveň vydedil aj ich potomkov. Ako dôvod vydedenia v časti A bod 2 notárskej zápisnice
uviedol, že naposledy sa deťmi stretol asi pred štyrmi rokmi, jeho deti neprejavujú o neho opravdivýzáujem tak, ako by potomkovia mali prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú potrebnú
pomoc v chorobe a v starobe, nie je schopný udržať chod domácnosti a nehnuteľnosti a preto musel
požiadať o pomoc cudzie osoby a bol odkázaný na pomoc ľudí z obce. V časti B notárskej zápisnice pre

prípad smrti R., nar. XX.X.XXXX zanechal celý svoj majetok, ktorý mal vlastniť ku dňu smrti F. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. XXX ako vďaku za starostlivosť a opateru, ktorú mu F. A. mal poskytovať.
V rámci dedičského konania na pojednávaní dňa 10.12.2013 povolaná dedička zo zákona v I. skupine
E. H. rod. J., vyhlásila, že neuznáva prejav vôle poručiteľa ani čo sa týka závetu ani čo sa týka listiny
o vydedení a poprela existenciu dôvodov uvedených v listine o vydedení, ktorá podľa jej názoru bola

spísaná na základe zamanipulovania poručiteľa.
Následne Okresný súd Nové Zámky uznesením sp. zn. 16 D 1293/2012-59 Dnot 183/2012 uložil
navrhovateľke - E. H., aby v lehote 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti uznesenia podala na Okresnom
súde v Nových Zámkoch žalobu na určenie, že dôvody na jej vydedenie jej otcom, poručiteľom R. J.,
rodné priezvisko J., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX uvedené v listine o vydedení a v závete zo
dňa 22.7.2003 nie sú dané, neexistujú.

Navrhovateľka E. H. na pojednávaní konanom dňa 13.6.2014 sa vyjadrila, že po rozvode rodičov v
roku 1978 sa s matkou a bratom odsťahovali zo W. do F. W.. Následne ako sa vydala, si otec našiel
priateľku E. E.. Počas celého obdobia od rozvodu rodičov svojho otca navštevovala aj spolu so svojimi
deťmi. F. uviedla, že v roku XXXX alebo XXXX mal jej otec konflikt so svojou priateľkou, následne

sa od neho odsťahovala, ktorú skutočnosť jej otec zle znášal, bol v psychicky zlom stave. V tom čase
navrhovateľka spolu so svojím bratom po dohode so starostom obce Zemné vyčistili dom aj dvor, v
ktorom otec býval, pretože po odchode otcovej priateľky tam ostal neporiadok. F. bola následne s otcom
neustále v kontakte, bola zamestnaná, mala deti v školskom veku a napriek tomu takmer každý víkend
otca navštevovala a postarala sa o neho. F. sa vyjadrila, že v roku XXXX sa jej brat a matka začali

zadlžovať a tým sa narušili ich vzťahy medzi otcom a navrhovateľka je toho názoru, že z tohto dôvodu
sa zhoršili vzťahy aj medzi ňou a jej otcom. V rokoch XXXX - XXXX bol otec navrhovateľky v zlom
psychickom stave, začal popíjať, odmietal s rodinou komunikovať. F. si presne nespomínala v ktorom
roku, či v roku XXXX alebo v roku 2004 pri jednej z návštev otca, bola v jeho dome nasťahovaná
rodina odporcu. Ďalej sa vyjadrila, že keď sa otca spýtala, čo tam robia, uviedol, že nemajú kde bývať.

Navrhovateľkatochápalatak,žebývajúunehovpodnájme.Prináslednýchnávšteváchotca,bolarodina
odporcu stále v dome, pričom otec navrhovateľky doma často nebol. Navrhovateľka sa vyjadrila, že
otcovi viackrát navrhla, zabezpečenie garsónky, resp. ubytovania v domove dôchodcov, aby sa o neho
mohla postarať a za tým účelom mu kúpila aj mobilný telefón, keby niečo potreboval. Navrhovateľka
uviedla, že v roku 2004 otec viackrát navštívil jej rodinu v Nových Zámkoch. Čo sa týka rodiny odporcu

navrhovateľka uviedla, že pri návštevách otca , ktorý spočiatku býval v lepšej časti domu, zistila, že
odporca ho presťahoval do zadnej časti domu, kde steny domu boli nestabilné s prasklinami, spočiatku
bolarodinaodporcuknej slušná,manželkaodporcudokoncaprijednejznávštevnavrhovateľkeuviedla,
ako ju má otec rád. Neskôr, pri ďalších návštevách si otec začal pýtať od navrhovateľky peniaze a preto
to navrhovateľka riešila tak, že mu začala nosiť potraviny. V roku 2004 sa navrhovateľka od obyvateľov

obce dozvedela, že jej otec sa túla po dedine, holduje alkoholu, je špinavý a pri jednej z návštev sa jej
otec zveril, že rodina odporcu sa k nemu nepekne chová, že mu berú peniaze, potraviny, ktorú situáciu
navrhovateľka následne riešila so starostom obce a zamestnancami obce pánom U. a T.. Navrhovateľka
uviedla, že nevedela o závete a myslela si, že rodina odporcu u otca býva nelegálne, keďže takto sa pred
ňou vyjadril otec. Dňa 1.8.20012 otec navrhovateľky zomrel a pohreb vybavovala navrhovateľka, rodina

odporcu na pohreb neprišla. Navrhovateľka uviedla, že až v rámci dedičského konania sa dozvedela,
že otec ju notárskou zápisnicou vydedil a závetom zanechal majetok odporcovi. O tom, že by otec chcel
dom predať odporcovi, nemala navrhovateľka vedomosť.

Odporca F. A. na pojednávaní vypovedal, že R. J. - otca navrhovateľky poznal z dediny, stretávali sa

v krčme, kde mu p. J. rozprával, že býva sám a preto mu odporca navrhol, že sa k nemu nasťahuje.
Odporca sa vyjadril, že platil nájomné vo výške 50 eur mesačne asi 3 mesiace a potom ako sa k otcovi
navrhovateľky nasťahoval, navrhovateľka otca navštevovala asi 2 krát do mesiaca. Potom ako sa
odporca nasťahoval do domu otca navrhovateľky, navštívila ho aj bývalá manžela a jeho syn. Odporca
vypovedal, že nie je pravdou, že R. J. bral peniaze a jedlo, že sa mu vyhrážal, pretože, keď prišiel

bývať do domu otca navrhovateľky, dom bol špinavý a musel ho vyčistiť. Odporca sa nevedel vyjadriť,
či otec navrhovateľky navštevoval svoje deti, ale tvrdil, že deti sa o neho nestarali. Vyjadril sa, že otec
navrhovateľky požíval alkoholické nápoje. Na otázku ako došlo k spísaniu notárskej zápisnice uviedol,
že otec navrhovateľky chcel vydediť dcéru, pretože ho nemala rada, nestarala sa o neho. Odporcasa vyjadril, že otcovi navrhovateľky poskytoval peniaze, ďalej tvrdil, že platil režijné náklady a úhrady
spojené s užívaním domu. Čo sa týka celkových vzťahov s otcom navrhovateľky, odporca sa vyjadril, že
boli dobré a až potom ako sa otec navrhovateľky sťažoval na Obecnom úrade, do domu prišiel obecný

strážca-U.arodineodporcukázalvyprataťdom,keďodporcasavočinemubránilnotárskouzápisnicou.
Odporca uviedol, že o notárskej zápisnici nikomu predtým nehovoril. K vyhláseniu zo dňa 18.1.2005,
v ktorom R. J. vyhlásil, že prevzal od odporcu kúpnu cenu XX.XXX,-Sk za odpredaj nehnuteľnosti vo
vlastníctve R. J., vedenú na A., zastavaná plocha s domom so súpisným číslom XXX o výmere XXX mX
sa odporca vyjadril, že 10.000,-Sk dal otcovi navrhovateľky za predaj uvedenej nehnuteľnosti.

Svedok E. U. na pojednávaní vypovedal, že otca navrhovateľky poznal už v roku 2006, keď ako štátny
policajt riešil už v tom čase konflikty medzi odporcom a otcom navrhovateľky. Od roku 2011 pracuje
ako strážna služba na Obecnom úrade W.. Po roku 2011 otec navrhovateľky žiadal o pomoc Obecný
úrad, chcel, aby mu boli spravované peniaze - dôchodok, pretože rodina odporcu mu ich brala. Obecný
úrad mu zabezpečil spravovanie tohto dôchodku a zabezpečil mu stravovanie, hygienu ako aj ďalšie

potreby. Svedok sa vyjadril, že otec navrhovateľky ho požiadal vybaviť odpojenie elektriny a vody. Ďalej
sa vyjadril, že problém s otcom navrhovateľky bolo nutné riešiť, pretože tento sa ustavične sťažoval,
čo mu rodina odporcu zase urobila. Svedok uviedol, že pred smrťou sa otec navrhovateľky vyjadril, že
keď ho odtiaľ nezoberie preč spácha samovraždu. Bol na tom psychicky zle a svedok potvrdzoval, že
otec navrhovateľky chcel závet zvrátiť a odporcu dostať z domu. K vzťahu navrhovateľky a jej otca sa

svedok nevedel vyjadriť, uviedol, že R. J. sa o dcére vyjadroval len pozitívne. Svedok sa vyjadril, že
s navrhovateľkou bol v kontakte, pretože sa zaujímala a informovala ohľadom svojho otca. Čo sa týka
predaja domu, svedok uviedol, že otec navrhovateľky bol podvedený, tvrdil, že odporcovi nič nepredal,
podľa slov otca navrhovateľky, odporca mu žiadne nájomné neplatil, dokonca mu bral peniaze.

Svedok O.. D. T. - starosta obce W. na pojednávaní vypovedal, že na základe neustálych sťažností
obyvateľov obce, bol poverený obecný zamestnanec E., aby vyriešil vec s otcom navrhovateľky, ktorý
neustále obťažoval obyvateľov obce. Bola mu zabezpečená starostlivosť vo forme jedného teplého jedla
denne, hygieny, dôchodok bol spravovaný obcou. Svedok vypovedal, že otec navrhovateľky sa pred
ním vyjadril, že má strach, pretože podpísal nejakú zmluvu a urobil chybu. K vzťahu navrhovateľky a

jej otca sa svedok vyjadriť nevedel, avšak uviedol, že počul, že navrhovateľka otca navštevovala do
času, kým jej to bolo zakázané. Svedok sa ďalej vyjadril, že otec navrhovateľky bol psychicky labilný.
Ďalej potvrdil, že v roku 2003 ho kontaktovala navrhovateľka za účelom upratania domu svojho otca.
Svedok sa vyjadril, že vzťah odporcu a otca navrhovateľky bol od začiatku problematický, zamestnanci
obecného úradu ich permanentne navštevovali kvôli ich vzájomným sporom.

Svedok P. T. - obecný strážca Obecného úradu W. sa vyjadril, že asi v roku 2010 bol otec navrhovateľky
podať sťažnosť na rodinu odporcu, že má s nimi problémy, berú mu peniaze a žiadal, aby starosta
zabezpečil správu jeho dôchodku. Ďalej vypovedal, ako bol svedkom situácie, keď odporca zobral otcovi
navrhovateľky peniaze potom ako mu boli na pošte vyplatené a vypovedal o výjazdoch obecnej stráže

do domu otca navrhovateľky, z dôvodu, krádeží jeho vecí. Ďalej sa svedok vyjadril, že odporkyňa svojho
otca navštevovala, čoho sám bol svedkom.

Svedkyňa I. H. - dcéra navrhovateľky sa vyjadrila, že od malička chodili k dedkovi - otcovi navrhovateľky,
po roku 2003 tam chodili takmer každý týždeň, mali s ním dobré vzťahy. Potom ako sa v roku 2003

k nemu nasťahovala rodina odporcu, títo ho zatajovali a nechceli ju s matkou za ním púšťať , začali
ich slovne napádať, vykrikovali po nich. Častokrát ho svedkyňa s matkou hľadali po dedine a našli ho
popíjať. Vypovedala, že pred smrťou sa otec navrhovateľky stretol s U. a jej matkou a vyjadril sa, že
žije v zlých podmienkach, psychicky to nezvláda, nemá peniaze. Svedkyňa sa vyjadrila, že spočiatku
boli vzťahy s otcom navrhovateľky dobré, potom ako sa nasťahovala rodina odporcu do domu, tieto sa

zhoršovali, bol nimi ovplyvňovaný. R. sa, že o vydedení nemali s matkou vedomosť až do dedičského
konania a zároveň zdôraznila, že rodina odporcu sa nezúčastnila ani pohrebu otca navrhovateľky.

Svedkyňa I. E. - poštárka potvrdzovala, že dôchodok spočiatku doručovala p. J. na adresu jeho trvalého
pobytu a neskôr si ho preberal na pošte spolu s obecným strážcom U..

Svedok S. T.- sused odporcu, sa nevedel vyjadriť k vzťahu odporcu a otca navrhovateľky, pretože do
obce W. sa nasťahoval až v roku 2012, vyjadril sa, že nechce nikomu nič zlé a preto sa nechce a nevie
vyjadriť k tomuto vzťahu.SvedkyňaI.A.-manželkaodporcusavyjadrila,žepresnesanepamätákedysasodporcom nasťahovali
dodomuotcanavrhovateľky,bolotoasivroku2002alebo2003,potomakoichzavolal,pretožesaoneho

nikto nestaral. Vyjadrila sa, že od momentu kedy sa s odporcom nasťahovali do domu, navrhovateľka
otca nenavštívila. Dom bol v takom stave, že sa v ňom nedalo bývať a s odporcom ho museli dať
do poriadku. S otcom navrhovateľky sa dohodli, že mu budú platiť nájomné 50 eur mesačne, platili
elektrinu a vodu spoločne s otcom navrhovateľky. Vyjadrila sa, že nájomné platili asi len 3 mesiace.
Ďalej sa vyjadrila, že otec navrhovateľky navrhol, že dá spísať notársku zápisnicu, ktorou vydedí dcéru,

pretože sa o neho nestarala. Ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že v roku 2005 otec navrhovateľky
odporcovi predal dom za 10.000,-Sk,pretože deti sa o neho nestarali. Ďalej sa vyjadrila, že na adrese
trvalého pobytu obecná stráž nikdy nezasahovala. Na otázku, že pri účastníckej výpovedi odporcu, tento
vypovedal, že navrhovateľka navštevovala svojho otca dvakrát do mesiaca uviedla, že pri návštevách
asi nikdy nebola doma, nikdy sa s navrhovateľkou nestretla. Svedkyňa vypovedala, že dôchodok otcovi
navrhovateľky nebrali a preto sa čudovali, že ho má v správe Obecný úrad. Čo sa týka pohrebu, sa

vyjadrila, že na tento neprišli, pretože im nikto nedal vedieť.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 odsek 1,2 OZ dedí sa zo zákona alebo zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak
nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona, ak sa nadobudne

zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona.
Podľa § 469a odsek 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných
závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa§ 469a odsek 2 OZ pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 odsek 2.

Podľa § 476 d OZ poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, osobitný zákon
ustanovuje, kedy sa úkon musí urobiť pred svedkami.

Podľa § 477 OZ v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré
im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa § 480 OZ závet a zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo
odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
Podľa § 175k odsek 2 OSP ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak

žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

V danom prípade mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Vydedenie je jednostranný
právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný
dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Nevyhnutnou obsahovou

náležitosťou tohto prejavu vôle poručiteľa je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. Na vydedeného
potomka sa v rozsahu vydedenie neprihliada. Aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina o vydedení,
ktorá má charakter negatívneho závetu. Môže byť priamo zahrnutá do závetu alebo môže byť spísaná
samostatne. Listina o vydedení, ktorá bola zahrnutá do notárskej zápisnice alebo prevzatá notárom do
úschovy sa vedie v Notárskom centrálnom registri závetov. V listine o vydedení môžu poručiteľ okruh

vydedených osôb rozšíriť z priamych potomkov na ďalšie osoby uvedené v ustanovení § 473 odsek
2 OZ. Dôvody vydedenia sú taxatívne dané v § 469a odsek 1 OZ. Poručiteľ musí konkrétny dôvod
vydedenie uviesť výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo
sporu. Existenciu dôvodu vydedenia je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti konkrétnehoprípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Na neskoršiu zmenu sa
neprihliada, ak ju poručiteľ nezobral do úvahy ( poručiteľ môže do doby smrti listinu o vydedení zrušiť
alebo zmeniť).

Neposkytnutie pomoci poručiteľovi v jeho chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch ( § 469a
odsek 1 písmeno a) OZ) ako dôvod vydedenia nastáva za podmienky, ak takáto pomoc bola naozaj
potrebná a ak takéto konanie možno posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi ( § 3
odsek 1 OZ).
O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol do značnej

miery vyvolaný samotným poručiteľom ( neposkytnutie pomoci nemôže byť dôvodom vydedenia, ak
poručiteľ potrebnú pomoc výslovne odmietol).
Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a odsek 1 písmeno a) OZ je nevyhnutné, aby sa
poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku,
prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami, nie je schopný si sám bez cudzej pomoci obstarať
svoje základné životné potreby. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je

postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ
potomkom poskytnutú pomoc neodmietne. V ustanovení § 469a odsek 1 písmeno b) OZ sa ako dôvod
vydedeniauvádzaneprejavovanieopravdivéhozáujmupotomkaoporučiteľa.Skutočnosťodôvodňujúca
záver, že potomok o poručiteľa neprejavuje skutočný záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať,
môže spočívať tak v pasivite potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce

záujem o poručiteľa prejavuje avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k
rodičovi, t.j. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti. Preto pri posúdení dôvodov
vydedenia podľa § 469a odsek 1 písmeno b) OZ je potrebné zisťovať, či potomok mal reálnu možnosť o
poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem
sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len

tam, kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo
dotýkal, kde mu tento stav vadil, nie v prípade, keď mu bol tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu
sám prispel. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) OZ
nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom ( Ro NS
SR, sp. zn. Cdo 173/1996).

Dôsledkomvydedeniajeskráteniealebovylúčeniededičskýchprávpotomkaporučiteľa.Vydedenýdedič
sa môže proti vydedeniu brániť žalobou o neplatnosť vydedenia. Pri posúdení naliehavého právneho
záujmu žaloby na určenie neplatnosti listiny o vydedení je potrebné rozlišovať medzi absolútnou
neplatnosťou takejto listiny z hľadiska ustanovení § 469a odsek 3 OZ vo väzbe na ustanovenie § 476 a
§ 480 OZ a dôvodmi pre vydedenie podľa § 469a odsek 1 OZ. Zatiaľ čo na prvú skutočnosť súd prihliada

ex offo, druhá potomkom poručiteľa tvrdená skutočnosť, že neboli dané dôvody pre jeho vydedenie
poručiteľom musí byť preukázaná v sporovom konaní a uplatní sa postup súdu podľa § 175k odsek 2
OSP.
V konaní mal súd preukázané, že dňa 22.7.2003 bola spísaná Notárska zápisnica N 339/03, NZ
61920/03 na notárskom úrade notára JUDr. Heleny Jančárovej, ktorá v časti A v bode 1) a 2) zápisnice

obsahovala listinu o vydedení a v časti B závet. Listinou o vydedení otec navrhovateľky - R. J.
vydedil podľa § 469a) Občianskeho zákonníka svoje deti F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W., F. XX a
E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W. a zároveň vydedil aj ich potomkov. Ako dôvod vydedenia v časti
A bod 2 notárskej zápisnice uviedol, že naposledy sa deťmi stretol asi pred štyrmi rokmi, jeho deti
neprejavujú o neho opravdivý záujem tak, ako by potomkovia mali prejavovať a v rozpore s dobrými

mravmi mu neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe a v starobe, nie je schopný udržať chod domácnosti
a nehnuteľnosti a preto musel požiadať o pomoc cudzie osoby a bol odkázaný na pomoc ľudí z obce.
V časti B notárskej zápisnice pre prípad smrti R. J., nar. XX.X.XXXX zanechal celý svoj majetok, ktorý
mal vlastniť ku dňu smrti F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX ako vďaku za starostlivosť a opateru,
ktorú mu F. A. mal poskytovať. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že od rozvodu svojich

rodičov v roku 1978, potom ako sa s matkou odsťahovala do F. W. udržiavala kontakt a navštevovala
svojho otca aj spolu so svojou rodinou, tak v čase pred spísaním notárskej zápisnice ako aj po jej
spísaní. O spísaní vyššie uvedenej notárskej zápisnice navrhovateľka vedomosť nemala až do začatia
dedičského konania vedeného na Okresnom súde F. W. pod sp. zn. 16D 1293/20. Z výpovede
navrhovateľky ako aj svedka - starostu obce W. O.. D. T. bolo preukázané, že v rokoch 2000 alebo

2001 mal otec navrhovateľky konflikt so svojou družkou E. E., ktorá sa následne odsťahovala z domu
otca navrhovateľky. Túto situáciu otec navrhovateľky zle znášal, bol v psychicky zlom stave, začal
popíjať. Z výpovede svedka O.. D. T. mal súd preukázanú aj skutočnosť, že navrhovateľka prejavovala
o svojho otca skutočný záujem, keď v roku 2003 ho kontaktovala, z dôvodu vyčistenia domu advora, keďže po odchode družky otca navrhovateľky ostal v dome a na dvore neporiadok. Z výpovede
navrhovateľky mal súd preukázané, že svojho otca navštevovala takmer každý týždeň, upratovala mu,
zabezpečovala mu stravu až do času kedy sa zhoršili vzťahy otca navrhovateľky a jej brata, kvôli jeho

zadlžovaniu sa, čím sa narušili vzťahy v rodine a otec navrhovateľky začal rodinu odmietať, prestal s
rodinou komunikovať. Pri jednej z návštev, presne si na rok navrhovateľka nespomínala, v roku 2003
alebo 2004 našla v dome rodinu odporcu, o ktorých si myslela, že tam bývajú v podnájme. Ďalej mal
súd preukázané tak z výpovede navrhovateľky ako aj svedka E. U., že otec navrhovateľky bol postupne
presťahovaný z lepšej časti domu, do horšej, začal žobrať po dedine a neustále sa sťažoval na rodinu

odporcu. Svedkovia E. U. a P. T. potvrdzovali, že medzi otcom navrhovateľky a rodinou odporcu boli
neustále konflikty, ktoré bolo nutné riešiť. Potvrdzovali, že navrhovateľka otca navštevovala, ktorú
skutočnosťpotvrdzovalajsvedokP.T.anásledne,keďjejtobolozakázanérodinouodporcu,informovala
sa o ňom cestou Obecného úradu prostredníctvom E. U.. Odporca vo svojej výpovedi jednoznačne
uvádzal, že s otcom navrhovateľky sa poznal len z krčmy, kde mu otec navrhovateľky rozprával, že
žije sám a preto mu odporca navrhol, že sa k nemu nasťahuje. Odporca nepotvrdzoval, že by otec

navrhovateľky žiadal o pomoc v chorobe a starobe a z dôvodu udržiavania nehnuteľnosti tak, ako bolo
uvedené vo vyššie uvedenom závete. Naopak potvrdzoval, že navrhovateľka navštevovala svojho otca
pravidelne, asi dvakrát do mesiaca a potom ako sa odporca nasťahoval do domu, prišiel tam aj
syn a bývalá manželka otca navrhovateľky, keď zisťovali, čo tam odporca robí. Odporca sa nevedel
vyjadriť, či otec navrhovateľky navštevoval svoje deti a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či navrhovateľka

svojmu otcovi pri návštevách zabezpečovala aj potraviny. Vypovedal, že o spísaní notárskej zápisnice
nikomu nehovoril a otca navrhovateľky k ničomu nenahováral. Odporca ďalej vypovedal, že o otca
navrhovateľky sa staral, živil ho, platil nájomné a upratoval mu. Svedkovia I. E. a S. sa nevedeli vyjadriť
k vzťahu navrhovateľky a jej otca. Svedkyňa I. A. - manželka odporcu vypovedala, že do domu otca
navrhovateľky sa nasťahovali asi v roku 2002 alebo 2003, potom ako ich otec navrhovateľky volal, aby

sa o neho postarali. Vypovedala, že navrhovateľka svojho otca ani raz nenavštívila potom, ako sa
nasťahovali do domu . K účastníckej výpovedi odporcu v časti návštev navrhovateľky sa vyjadrila, že
pri týchto návštevách navrhovateľky nebola asi doma a tým nevyvrátila skutočnosť, že navrhovateľka
otca navštevovala. J. I. H. - dcéra navrhovateľky potvrdzovala skutočnosť, že starého otca navštevovali,
až do času kedy sa v roku 2003 nasťahovala do domu rodina odporcu, ktorá pri návštevách otca

navrhovateľky zatajovala, nepúšťala ich do domu a slovne ju a navrhovateľku napádali. Potvrdzovala, že
veľakrát našli otca navrhovateľky -starého otca v dedine potulovať sa a popíjať. Z výpovedí účastníkov
konania mal súd jednoznačne preukázané, že nezakladá sa na pravde skutočnosť uvedená v listine o
vydedení, že navrhovateľka neprejavovala o svojho otca opravdivý záujem, a nie je pravdou, že sa so
svojimi deťmi poručiteľ naposledy stretol pred štyrmi rokmi, pred spísaním vyššie uvedenej notárskej

zápisnice, keď z účastníckych výpovedí a výpovedí svedkov bolo jednoznačne preukázané, že v rokoch
2002 - 2003 navrhovateľka navštevovala svojho otca aj so svojou rodinou, pomáhala mu upratovaním
a zabezpečovaním potravín, neskôr sa o neho zaujímala a informovala cestou Obecného úradu W.. V
konaní nebolo preukázané, že by otec navrhovateľky žiadal o pomoc rodinu odporcu, keď sám odporca
sa vyjadril, že navrhol otcovi navrhovateľky, že sa k nemu nasťahuje a potvrdzoval aj skutočnosť, že

navrhovateľka svojho otca navštevovala.
Keďže v konaní mal súd preukázané, že dôvody vydedenia v čase spísania notárskej zápisnice N
339/03, NZ 61920/03 zo dňa 22.7.2003 - listiny o vydedení neboli dané, súd určil že závet poručiteľa zo
dňa 22.7.2003 spísaná do notárskej zápisnice N 339/03, NZ 61920/03 je relatívne neplatný z dôvodov
uvedených v § 479 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v konaní priznal
plnú náhradu trov konania vo výške 472,40 Eur. Navrhovateľovi úspešnému v konaní vznikli trovy, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
372,90 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia , písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa

13.5.2014 - odročené, 13.6.2014, 11.7.2014,11.9.2014) za 5 úkonov právnej pomoci po 61,84 eur + 1 x
15,46 eur ( podľa § 13a odsek 4 citovanej vyhlášky) a 6 x 8,04 eur režijný paušál za rok 2014. Hodnota
jednéhoúkonuprávnejpomocipredstavuje61,84eurpodľa§11ods.1 písmenoa)Vyhláškyč.655/2004
Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovanej vyhlášky).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.