Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312206455
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8312206455.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne K.. M. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zast. advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Námestie slobody 25,
Humenné proti žalovanej Y.. Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, Q., toho času bytom R. XX,
Q., zast. advokátkou JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58, Humenné, o ochranu osobnosti
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 495,96 eur na adresu právnej zástupkyne

žalovanej v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX domáhala voči žalovanej ochrany osobnosti a žiadala
súd, aby žalovanú zaviazal k povinnosti zdržať sa tvrdení o žalobkyni, že je nezodpovedná pracovníčka,
ktorá opakovane porušovala pracovnú disciplínu. Zároveň žiadala zaviazať žalovanú k povinnosti
odvolať svoje tvrdenia o žalobkyni, že je nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušovala
pracovnú disciplínu a žalobkyni sa ospravedlnila do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa
sa domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy a to vo výške 5.000 eur, ako aj náhrady trov tohto konania.
V žalobe uviedla, že k neoprávnenému zásahu zo strany žalovanej malo dôjsť tým, že žalovaná o

žalobkyni rozširovala a rozširuje nepravdivé informácie o tom, že je to nezodpovedná pracovníčka, ktorá
opakovane porušuje pracovnú disciplínu a to tým spôsobom, že sa nedôstojne a neprípustne mala
správať voči žiakom Základnej školy s Materskou školou vo U. Q.. Tieto tvrdenia podľa žalobkyne mala
žalovaná rozširovať aj medzi obyvateľmi Obce U. Q., čím došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému
zásahu do práv žalobkyne na jej česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.

Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Tvrdila, že žalobkyňa v žalobe

uvádza nepravdivé, zavádzajúce a klamlivé údaje. Nikdy nijakým spôsobom nezasiahla do jej cti, a to ani
v súvislosti ako nadriadená pred žiakmi, pred spolupracovníkmi, ale ani v súkromí a na verejnosti. Nikdy
netvrdila, že je to nezodpovedná pracovníčka, ktorá by opakovane porušovala pracovnú disciplínu.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Zo žaloby a výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa uzavrela dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu so

Základnou školou s Materskou školou U. Q. na dobu určitú do dňa XX.XX.XXXX. Dohodnutým druhom
práce, na výkon ktorej bola žalobkyňa prijatá, bola výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom
základnej školy. Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa pracovná zmluvazo dňa XX.XX.XXXX zmenila tak, že pracovný pomer sa zmenil z pracovného pomeru na dobu určitú
na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Žalovaná v tomto konaní v čase vzniku pracovného pomeru i v súčasnej dobe je riaditeľkou Základnej
školy s Materskou školou vo U. Q.Š.. Žalobkyňa v žalobe, aj vo svojej výpovedi tvrdila, že žalovaná
rozširovala o jej osobe rôzne nepravdivé informácie o tom, aká je nezodpovedná pracovníčka, ktorá
opakovane porušovala pracovnú disciplínu a údajne sa mala aj nedôstojne a neprípustne správať voči
žiakom Základnej školy s Materskou školou vo U. Q., čím zasiahla do jej osobnostných práv. Podľa

žalobkyne v čase uzavretia pracovnej zmluvy nemala so žalovanou žiadne spory a vychádzali dobre.
Prvé problémy nastali v rokoch XXXX a XXXX a súviseli s tým, že žalovaná ako riaditeľka školy dala
žalobkynivýpoveďzpracovnéhopomeru,ktorejplatnosťbolapredmetomsúdnehokonania.Užsamotné
danie výpovede žalobkyňa znášala veľmi citlivo a zle, preto jej platnosť napadla na Okresný súd Q.É.,
kde sa vec riešila v konaní vedenom pod spisovou značkou XXC/XXX/XXXX.

Zo spisu Okresného súdu Q. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, najmä oboznámením sa s rozsudkom vydaným
dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že výpoveď žalovanej Základnej školy s Materskou školou vo U. Q. zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola daná žalobkyni a doručená dňa XX.XX.XXXX, súd určil za neplatnú.
Zároveň zaviazal žalovanú školu zaplatiť žalobkyni trovy konania. Proti rozsudku podala žalovaná
škola odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v T. v konaní XCo/XX/XXXX a rozsudkom zo dňa

XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil okrem výroku o trovách konania. Zmenil rozsudok
vo výroku o trovách konania tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 515,38
eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni aj trovy odvolacieho konania. Práve táto okolnosť - danie výpovede
žalobkyni a okolnosti, za akých k tomu došlo, považovala žalobkyňa za zásah do jej osobnostných práv,

pretože žalovaná podľa žalobkyne rozširovala nepravdivé informácie o porušení pracovnej disciplíny
a o nezodpovednej pracovníčke nielen medzi žiakmi, spolupracovníkmi, ale aj vo verejnom živote.
Žalobkyňa poukazovala na to, že aj Okresný súd Q., aj Krajský súd v T. vo svojich rozhodnutiach
vyhodnotil výpoveď ako neplatnú a vyslovil názor, že zo strany žalobkyne nedošlo k úmyselnému
porušeniu pracovnej disciplíny. Samotné konanie žalovaného, ktorý jej dal výpoveď, preto považovala

za poškodenie svojej osoby, keďže to malo znížiť jej vážnosť a česť na pracovisku, i vo verejnom živote.
Výpoveď daná žalobkyni bola skutkovo odôvodnená porušením pracovnej disciplíny žalobkyňou v dvoch
prípadoch a to dňa XX.XX.XXXX, keď sa žalobkyňa mala nevhodne správať k žiačkam školy, ktorých
správanie označila ako bezcharakterné a dňa XX.XX.XXXX, keď neuposlúchla príkaz nadriadenej na
návrat do triedy k žiakom počas vyučovania. Z formulácie výpovede, ale i upozornenia na porušenie

pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalovaná mala rozviazať so žalobkyňou pracovný
pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre opakované menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Okresný súd Q. a Krajský súd v T. považovali výpoveď za neplatnú najmä preto, že v
konaní bolo preukázané, že pre danie výpovede nebola splnená jedná zo základných formálnych
podmienok a to písomné ospravedlnenie zo strany zamestnávateľa, ktoré musí byť doručené pred

druhým porušením pracovnej disciplíny. Keďže toto nebolo splnené, z tohto dôvodu bola aj výpoveď
neplatná. Súd konštatoval, že je v rozpore so zákonom, aby zamestnanec spáchal dve porušenia
pracovnej disciplíny a až po nich bol písomne upozornený na prvé porušenie, a následne mu až bola
doručená výpoveď pre opakované menej závažné porušenie.

Žalobkyňa považovala za zásah do svojich osobnostných práv celé konanie okolo výpovede a aj
samotné konštatovanie porušenia pracovnej disciplíny a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny,
ktoré mala konštatovať komisia dňa XX.XX.XXXX, v ktorej žalovaná bola predsedníčkou. Žalobkyňa
považovala aj zasadnutie komisie a upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny za prácu a iniciatívy
žalovanej, pričom išlo o bezdôvodné, účelové a zámerne zastrašujúce konanie. Ďalej uviedla, že dňa

XX.XX.XXXX žalobkyňa doručila žalovanej výzvu, ktorou požiadala žalovanú o dodržiavanie zákonnosti
a etických noriem vo vzťahu k jej osobe. Následkom zásahu, ktorým malo dôjsť zo strany žalovanej
do osobnostných práv žalobkyne mala byť podľa žalobkyne skutočnosť, že v dôsledku výpovede, ktorá
jej bola daná, prišla o funkciu predsedníčky C. Š. a tvrdila, že žalovaná pred členmi školskej rady
verejne prehlásila, že výpoveď žalobkyne bola z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny

a je potrebné zorganizovať doplňujúce voľby do školskej rady a zvoliť nového predsedu školskej rady.
Podľa žalobkyne týmto ju žalovaná poškodila, keďže vyhlásenie mala urobiť pred členmi školskej rady,
kdesúzástupcoviazradovpedagogických,inepedagogickýchzamestnancovškoly,rodičovaposlancov
Obecného zastupiteľstva. V súvislosti so skončením pracovného pomeru sa cítila žalobkyňa poškodenáaj tým, že potvrdením, ktoré vydala žalovaná zo dňa XX.XX.XXXX o dĺžke odpracovaných rokov je
uvedenýdôvodskončeniapracovnéhopomeru-opakovanéporušeniepracovnejdisciplíny.Tentodoklad
ju poškodzoval najmä pri hľadaní nového zamestnania a práve pre tieto okolnosti žalobkyňa bola

presvedčená, že sa mohla zamestnať, pretože jej prijatie do zamestnania bolo práve týmto konaním
žalovanej sťažené. Neplatná výpoveď žalobkyni mala poškodiť práva žalobkyne aj v súvislosti s jej
výkonom funkcie poslankyne Obecného zastupiteľstva v Obci U. Q. a v súvislosti s jej kandidatúrou
na funkciu starostky Obce v V. v mimoriadnych voľbách v apríli XXXX a jej nekandidovaním do
tejto funkcie v riadnych komunálnych voľbách v roku XXXX. V apríli v roku XXXX kandidovala na

funkciu starostky obce V., kde skončila s volebným výsledkom XX hlasov ako druhá v poradí a bola
presvedčená, že práve z dôvodu poškodenia dobrého mena žalobkyne zo strany žalovanej bola nútená
sa žalobkyňa stiahnuť zo spoločenského života v rámci obce, kde dovtedy aktívne pôsobila a v riadnych
komunálnychvoľbáchvrokuXXXXužnekandidovala.Žalovanámalapoškodiťžalobkyňuajnesprávnym
vypracovaním podkladov k daňovému priznaniu za rok XXXX, ktoré Daňovému úradu Q. dokladovala.
Rovnaký postup zaujala aj žalovaná pri plnení povinností voči Sociálnej poisťovni, kde boli uhrádzané

odvody za žalobkyňu len zo zákonom stanovenej minimálnej mzdy, nie z reálnej mzdy, ktorú v tom čase
žalobkyňa poberala. Konanie žalovanej bolo dôvodom toho, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX urobila
na Okresnom riaditeľstve PZ v Q., Obvodné oddelenie PZ Q. oznámenie vo veci priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukazovala na to, že z
podania a samotnej žaloby, ktorú podala žalobkyňa, nie je jasné, akým konkrétnym konaním, alebo
výrokom mala zasiahnuť žalovaná do osobnostných práv žalobkyne a nie je jasné ani to, či žalovaná
mala zasiahnuť do jej osobnostných práv ako fyzická osoba, alebo ako riaditeľka školy, na ktorej
žalobkyňa pracovala pri výkone svojich pracovných povinností. Vo svojom písomnom vyjadrení, ale

aj výpovedi žalovaná uviedla, že nikdy sa o žalobkyni z pozície riaditeľky Základnej školy, a teda jej
nadriadenej na verejnosti, pred žiakmi, pred spolupracovníkmi, ale ani v súkromí nevyjadrila, že je
nezodpovedná pracovníčka, alebo že by z jej strany vo vzťahu k plneniu si pracovných povinností
došlo opakovane k porušeniu pracovnej disciplíny. Rovnako sa takto nevyjadrila ani ako fyzická osoba
na verejnosti pred cudzími ľuďmi. Svoju nespokojnosť voči nevhodnému správaniu sa žalobkyne ku

žiakom vyjadrili rodičia žiakov, ktorí sa s touto sťažnosťou obrátili na žalovanú ako riaditeľku školy
už v apríli XXXX. Tento problém žalovaná riešila najprv ústnym napomenutím na pracovnej porade
dňa XX.XX.XXXX a bolo oznámené, že toto sa bude prejednávať na pracovnej porade ako porušenie
pracovnej disciplíny. Až na tento podnet žalobkyňa doručila žalovanej výzvu zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorou reagovala na tieto sťažnosti rodičov a postoj žalovanej. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že

okolnosti, za akých bola daná žalobkyni výpoveď, boli predmetom prejednávania v konaní pre Okresným
súdom o neplatnosť výpovede, ktoré je vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a samotné danie výpovede
v žiadnom prípade nemôže byť považované za zásah do osobnostných práv žalobkyne zo strany
žalovanej. Upozornenie o porušení pracovnej disciplíny, ktoré jej bolo uložené menovanou komisiou,
vyplýva priamo z pozície riaditeľky školy, ktorá je povinná hodnotiť zamestnancov a nemôže ich hodnotiť

pozitívne, pokiaľ sa v práci zamestnanca vyskytnú nedostatky, na ktoré je povinná poukázať. Žalovaná
poukazovala vo svojom vyjadrení aj na to, že sťažnosti, ktoré podávala žalobkyňa na Štátnu školskú
inšpekciu a ktoré sa týkali činnosti riadiacej a kontrolnej riaditeľky školy nikdy nesúviseli s právami
žalobkyne, a preto aj keď boli zistené nejaké nedostatky, tieto nemôžu byť zásahom do osobnostných
práv žalobkyne, keďže prešetrovaná a kontrolovaná činnosť sa nikdy nedotýkala správania sa žalovanej

vo vzťahu k žalobkyni.

Žalovaná poukazovala tiež na to, že ak žalobkyňa prišla o funkciu predsedníčky Rady školy, nie
vinou žalovanej, ktorá nemá ani kompetenciu a dosah na fungovanie Rady školy a nemôže ovplyvniť
členstvo v Rade školy. Okolnosť, že sa žalobkyňa rozhodla nekandidovať v roku XXXX, je jej osobným

právom, ktoré realizovala a nie je pravdou ani to, aby žalovaná zavinila výsledky volieb v apríli XXXX
nejakým poškodzovaním osoby žalobkyne a spôsobila, že sa nestala starostkou Obce V.. Ak nebola
vo voľbách úspešná, tak nie je to vinou žalovanej. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa mala spory
v obci aj s obyvateľmi obce. Mediálne sa zviditeľňovala prostredníctvom televízie a v komunálnych
voľbách nekandidovala práve z dôvodu rozporov v obci. Samotné skončenie pracovného pomeru

výpoveďou so žalobkyňou nie je podľa žalovanej zásahom do osobnostných práv, ktoré by mohlo
spôsobiť a ovplyvniť nezvolenie žalobkyne do funkcie starostky obce. Žalovaná poprela, aby bola
voči žalobkyni zaujatá. Naopak, poukazovala na to, že so žalobkyňou uzavrela pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú. Napriek nedostatočnej kvalifikácii ju prijala do pracovného pomeru a navýšila jejpracovný úväzok. Vyplatila žalobkyni aj odmeny, čo potvrdil aj Inšpektorát práce. Pre žalobkyňu vytvorila
veľmi dobré pracovné miesto vzhľadom na jej kvalifikačné predpoklady. Ďalšie vymenované zásahy
zo strany žalobkyne, ktoré sa mali týkať predloženia nesprávnych dokladov Daňovému úradu, alebo

Sociálnej poisťovni, nepovažovala žalovaná za zásah do osobnostných práv, ktoré by spôsobila ona ako
fyzická osoba, ale ani ako riaditeľka školy. Vo svojom vyjadrení zdôrazňovala, že žalobkyňa žalobou,
ale ani výpoveďou nekonkretizovala, akým konkrétnym konaním bol spôsobený zo strany žalovanej
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Pokiaľ ide o priestupkové konanie, ktoré bolo
začaté z podnetu žalobkyne, navrhovala žalovaná oboznámiť priestupkový spis, ktorý by obsahoval

výpovede tak žalobkyne a žalovanej, ale aj ostatných spolupracovníkov a učiteľov školy, ktorí by sa mali
vyjadrovať k vhodnosti, či nevhodnosti správania sa žalovanej voči žalobkyni.

ZpriestupkovéhospisuOOPZV.č.p.I.-T.-XXX/PP-V.-XXXXbolozistené,žedňaXX.XX.XXXXoznámila
žalobkyňa na OO PZ v Q. konanie majúce znak priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého
sa mala dopustiť žalovaná, kde ku skutkom malo dôjsť v Obci U. Q. v škole. Podľa výpovede žalobkyne

v tomto spise a oznámenia o spáchaní priestupku mala žalovaná žalobkyňu urážať uštipačnými
poznámkami na pracovisku, podrývať jej autoritu, vydávať ju na posmech pred kolegyňami a kolegami a
ponižovať jej ľudskú dôstojnosť tým, že jej navodila stav choroby a následne svojim konaním spôsobila
zhoršenie zdravotného stavu. Po útokoch doručila žalobkyňa žalovanej dňa XX.XX.XXXX výzvu, kde
žiadala žalovanú o etické správanie. Žalovaná mala v ten istý deň v poobedňajších hodinách na zvolanej

porade pokračovať v slovných útokoch tým, že zvyšovala bezdôvodne hlas, hrubým spôsobom jej
zakázala písať si poznámky z porady. Arogantne jej prikázala odložiť si písacie pero. Nevyberaným
spôsobom ju osočovala a neumožňovala jej vyjadriť sa k prejednávanej problematike. Na základe takto
navodenej atmosféry prišlo žalobkyni nevoľno a požiadala žalovanú ako riaditeľku školy o možnosť
opustiť poradu. Žalovaná mala na to reagovať tak, že odmietla tomuto vyhovieť. Neposkytla jej žiadnu

pomoc, ba naopak trvala na tom, aby žalobkyňa bola naďalej prítomná na porade. Vzhľadom na
zhoršujúci stav žalobkyňa privolala manžela, ktorý ju odviezol z pracoviska na stanicu lekárskej prvej
pomoci, na dôkaz čoho predložila aj záznam o vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Sťažovala
sa na tlak v hrudi, pocit tŕpnutia a pálenia končatín, vyšší tlak.

Súd vyzval žalobkyňu aj v priebehu konania opakovane, aby špecifikovala zásahy zo strany žalovanej
do osobnostných práv žalobkyne, pre ktoré podala žalobu o ochranu osobnosti, pretože v podanej
žalobe sú iba všeobecné tvrdenia, ktoré práve súvisia s konaním o neplatnosť výpovede. Žalobkyňa
na výzvu súdu reagovala opäť všeobecným tvrdením o tom, že žalovaná o nej podávala negatívne
informácie na pôde školy, aj mimo pôdy školy, na základe čoho nekandidovala na funkciu starostky obce

a negatívne informácie jej poškodzovali medzi zamestnancami školy, rodičmi žiakov a inými občanmi,
pričom mala za to, že ak by žalovaná riešila aj výpoveď, alebo nezhody na pracovisku iným vhodnejším
spôsobom, tak by nedošlo k žiadnemu poškodeniu žalobkyne a neznámi ľudia by si o tom nerozprávali
v hromadných dopravných prostriedkoch. Na dôkaz svojich tvrdení navrhovala vypočuť aj svedkov F. L.,
Y. Š., U. Q., Y. T., zástupcu riaditeľa Gymnázia v Y., resp. niektorých rodičov žiakov. Na výzvu súdu, aby

žalobkyňa uviedla, čo by navrhnutí svedkovia mali dosvedčiť a objasniť v konaní, žalobkyňa uviedla, že
pouplynutítakejdobysinespomínanakonkrétneznenieinformácii,ktorémalažalovanášíriťpredľuďmi,
ale mohli by to práve vypočutí svedkovia uviesť a upresniť, ak by ich súd vypočul. Zároveň žalobkyňa na
pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že doposiaľ nekonkretizovala výroky žalovanej, ktoré
mala povedať pred navrhnutými svedkami preto, lebo tieto konkrétne výroky nepozná. Vie iba výsledok

toho, že ju žalovaná poškodila pred inými osobami, pretože sa pred nimi v súvislosti s výpoveďou
a porušením pracovnej disciplíny mala negatívne vyjadrovať a tým ovplyvnila vlastne aj členku napr.
hodnotiacej komisie za hlasovanie pre skončenie pracovného pomeru. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že
podľa nej tento stav naďalej trvá a to napriek tomu, že v Základnej škole s Materskou školou vo U. Q.
skončila pracovný pomer a už tam nepracuje. Ako príklad uviedla, že jej niekto telefonoval anonymne

a jej túto okolnosť oznámil, avšak ona nemôže uviesť meno tohto svedka, pretože na to nemá dôkaz,
aj keď z telefonátu sa dozvedela, o koho vlastne ide. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s poukazom
na to, že žalobkyňa podanou žalobou nikdy neuviedla presne čim a akým spôsobom, alebo konaním
mala žalovaná poškodiť jej osobnostné práva a s akým následkom. Tvrdila, že nikdy pred cudzími ľuďmi
neuviedla nepravdivé informácie, ani negatívne neosočovala osobu žalobkyne. Naopak, v poslednej

dobe je ona viacej obeťou, keď žalobkyňa podáva rôzne trestné oznámenia, sťažnosti na všetky orgány,
privoláva kontroly na prácu žalovanej ako riaditeľky školy a keď nie je spokojná s výsledkom, aký zaujme
kontrolný orgán, sťažuje sa ďalej na vyšší orgán na kontrolórov, ktorí vykonávajú túto kontrolu a pod. Cíti
sa dotknutá aj tým, že ako súkromná osoba sa zúčastnila výberového konania pre obsadenie funkcievedúceho odboru školstva v Q. a hoci to nemá nijakú súvislosť so žalobkyňou, táto zaslala na Mesto Q.
informácie o tom, že žalovaná je trestne stíhaná, nespĺňa predpoklady pre obsadenie tejto funkcie, čo
nakoniec bola nútená vysvetľovať u primátorky. Napriek takémuto negatívnemu zásahu však uspela aj

v konaní o túto funkciu. Sama žalovaná práve pre počínanie sa žalobkyne zvažuje podanie žaloby na
ochranu osobnosti, lebo obeťou sa cíti ona sama pre konanie a správanie sa žalobkyne.

Z obsahu priestupkového spisu OO PZ v V. č. p. I.-T.-XXX/PP-V.-XXXX bolo zistené, že vec bola
postúpenázmiestnejpríslušnostinaobjasnenienaObvodnýúradQ.kprejednaniu.ZospisuObvodného

úradu Q.É. č. spisu E. registrovej značky E. bolo zistené, že Obvodný úrad Q. podanie žalobkyne,
ktoré učinila na OO PZ V. vo forme trestného oznámenia pre nevhodné správanie sa žalovanej na
porade konanej v auguste XXXX bolo odložené z dôvodu, že nejde o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, ale o pracovný vzťah medzi riaditeľkou a jej podriadenou učiteľkou a jeho riešenie
nie je v kompetencii správneho orgánu. Z obsahu tohto spisu, kde súd oboznámil aj výpovede
svedkov prečítaním bolo zistené, že svedkovia a spolupracovníci účastníčok konania nepotvrdili tvrdenie

žalobkyne, naopak vypovedali v súlade s výpoveďou žalovanej, že táto postupovala štandardne v
prípade, ak žalobkyňa uviedla, že je jej zle, chcela jej privolať lekársku pomoc, nezvyšovala hlas len na
žalobkyňu, ale rovnako sa správala aj k iným spolupracovníkom. Zároveň napr. svedok Y. T. uviedol, že
pani K.. U., t.j. žalobkyňa nerešpektuje pokyny riaditeľky a vyhľadáva konflikty. V rovnakom duchu je aj
výpoveďY..R.Y.,ktorávcelomrozsahupotvrdilavýpoveďžalovanej.TakistovýpoveďY..E.M.podporila

v celom rozsahu tvrdenie žalovanej, a nie žalobkyne. Aj Y.. R. V. uviedla, že žalobkyňa nerešpektuje
pokyny a príkazy riaditeľky, skáče jej do reči, oponuje jej a slovne vyskakuje na ňu a to v zborovni pred
ostatnými a to pri riešení pracovných záležitosti, pričom tieto niekedy hraničia so slušnosťou na strane
K.. U.. Po nespokojnosti rodičov žiakov ZŠ s vyučovacími metódami žalobkyne svedčia aj do spisu
doložené listy rodičov žiakov školy, ale aj výpoveď L. C. v tomto priestupkovom spise.

Žalobkyňa žiadala podanou žalobou a aj ďalšími písomnými podaniami zaviazať žalovanú k zdržaniu sa
tvrdení, že je nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušovala pracovnú disciplínu. Aj keď súd
vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a vykonával dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, ktoré predkladali obidve účastníčky konania, a aj s priestupkovým spisom, je potrebné uviesť,

žežalobkyňavžalobeneuviedla,žebysprávaniesažalovanejnaporadekonanejdňaXX.XX.XXXXbolo
zásahom do jej osobnostných práv. Súd sa oboznamoval a vyhodnotil tieto vykonané dôkazy z hľadiska
ozrejmenia vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou a istým spôsobom aj vyhodnotenia
dôveryhodnosti tvrdenia žalobkyne o žalovanej. Podľa žaloby a vyjadrenia žalobkyne žalovaná sa mala
vyjadrovať pred bližšie neurčenými osobami len v tom, že žalovaná mala porušiť pracovnú disciplínu a v

tomto smere žiadala žalobkyňa aj o ochranu osobnosti vrátane ospravedlnenia a náhradu nemajetkovej
ujmy.

Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosti vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z vykonaného dokazovania je zjavné, že žalobkyňa svoj nárok na ochranu osobnosti odvodzuje od
konania o neplatnosť výpovede, v ktorom bola úspešná a kde súd návrhu o neplatnosť výpovede
vyhovel. Mala za to, že v rámci tohto konania bola poškodená, pretože podkladom pre danie výpovede

bolo porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bola aj písomne upozornená, mala sa ho opakovane
dopustiť a keďže pôsobila ako učiteľka na Základnej škole s Materskou školou vo U. Q. a bola aj verejne
činná, tak tento spor a následne šírenie sa informácii o tom, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu
a vedie sa tento spor, mali spôsobiť zásah do jej osobnostných práv, vytvoriť negatívnu predstavu ožalobkyni, čo znášala veľmi citlivo a ťažko. Keďže takéto konanie malo pretrvávať aj po tom, čo konanie
o neplatnosť výpovede bolo skončené, žalobkyňa žalobou žiadala uložiť žalovanej zdržať sa povinnosti
tvrdenia o žalobkyni, že je nezodpovedná pracovníčka, ale zároveň následok tohto zásahu bol podľa

žalobkyne taký rozsiahly, že jej nepostačovalo ani ospravedlnenie, ale žiadala od žalovanej aj úhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur.

Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených
ustanovením § 11 O.z. a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu, alebo stanoveným právnym

poriadkom.

Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že k zásahu do osobnostných práv žalobkyne malo dôjsť
výrokom žalovanej o tom, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu a to nielen v škole, ale aj v súkromí.
Iné konkrétne výroky, alebo konanie žalovanej, ktoré by jej poškodilo, žalobkyňa neuviedla a to napriek
výzve, aby svoj nárok presne špecifikovala a výroky, ktoré mala uviesť žalovaná pred svedkami, ktorých

navrhovala žalobkyňa vypočuť, upresnila. Naopak žalobkyňa uviedla, že má iba všeobecnú informáciu
o tom, že sa mala negatívne vyjadrovať žalovaná na jej adresu a práve títo svedkovia, ktorých súd má
vypočuť, by upresnili, akými výrokmi, alebo akým spôsobom sa o nej žalovaná mala pred nimi negatívne
vyjadriť. Súd návrh na výsluch týchto svedkov zamietol a to z toho dôvodu, že je dôkaznou povinnosťou
žalobkyne, pokiaľ podala žalobu o ochranu osobnosti, aby presne vymedzila zásah žalovanej do svojich

osobnostných práv. Ak žiada nielen ospravedlnenie, ale aj náhradu nemajetkovej ujmy, tak je potrebné
presne vymedziť aj následok tohto zásahu a poškodenie, ktoré by malo byť v takej miere, že nestačí
ospravedlnenie, ale na mieste je aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa názoru súdu nie je
možné uplatňovať nárok na ochranu osobnosti, pokiaľ žalobkyni nie sú známe konkrétne výroky, ktoré
mala učiniť pred cudzími osobami na jej adresu, pretože ak jej nie sú známe, nemohli spôsobiť zásah

do jej osobnostných práv a už vonkoncom nie je možné, aby súd až z výpovede týchto svedkov zistil
narušenie chránených práv žalobkyne.

Žalovaná v konaní jednoznačne tvrdila, že sa nevyjadrovala na verejnosti na adresu žalobkyne a
svedkov ani nepozná. Aj keby sa žalovaná vyjadrila na adresu žalobkyne výrokom, že porušila pracovnú

disciplínu a to v období a v čase, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou práve pre
porušenie pracovnej disciplíny, má súd za to, že toto nie je zásahom do osobnostných práv žalobkyne zo
strany žalovanej. Žalovaná konala ako riaditeľka ZŠ a týmto výrokom, aj keby ho učinila na pracovisku,
nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, pričom do úvahy je potrebné zobrať aj to, že
žalovaná konala v rámci výkonu svojich pracovných povinností, kde je prípustný určitý stupeň kritiky, ak

je pravdivá, svojou formou primeraná. Neoprávneným zásahom preto nie sú ani upozornenia, podnety
a sťažnosti, ktoré sú urobené primeraným spôsobom. V konaní pred súdom aj žalovaná predložila
písomné dôkazy svedčiace o tom, že práve správanie sa žalobkyne voči nej je v rozpore so zákonom,
dobrýmimravmiajepoškodzujúce.Tietodôkazy,ajkeďlistinnévoformenajmäsťažnostisudoboznámil,
alenevyhodnocoval,keďžepredmetomkonaniajeochranaosobnostizostranyžalobkynevočižalovanej

a nie naopak a teda nemajú priamu súvislosť s predmetom tohto konania. Na základe takto vykonaného
dokazovania súd žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa
nepreukázala v konaní, aby žalovaná zasiahla do jej osobnostných práv.

Žalovaná bola v konaní úspešná a preto v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. jej patrí náhrada

trov konania. Jej trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 495,96 eur (5krát hlavný úkon
po 91,29 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa X. XX. XXXX,
3. vyjadrenie vo veci samej zo dňa X. XX. XXXX, 4. vyjadrenie vo veci samej zo dňa XX. X. XXXX,
5. zastupovanie na pojednávaní dňa X. X. XXXX + 3krát paušál po 7,81 eur + 2krát paušál 8,04 eur),
vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.