Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010157
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814010157.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému P. Q. pre zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/61/2014 zo dňa 28. 5. 2014 na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 16. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. Q..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 1T/61/2014 zo dňa 28. 5. 2014 podľa § 166 Trestného poriadku
s prihliadnutím na právoplatný rozsudok o vine rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/122/2010
zo dňa 27.08.2010, ktorým bol P. Q., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom W., S. č. 240, okr. Rožňava, t. č.
v Ústave na výkon väzby Košice, uznaný vinným v bodoch 2/, 3/, 4/, 5/ zo spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 59/2009 Z. z., v bode 7/
zo spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona prečinu pokusu úverového podvodu podľa § 14 ods.
1, § 222 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona č. 576/2009 Z. z., v bodoch 1/,6/ z
pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona
č. 59/2009 Z. z., v bodoch 8/, 9/ z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/

Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona č. 576/2009 Z. z. s poukazom na § 138 písm. b/,j/
Trestného zákona, uložil obžalovanému podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, 2
Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere päť a pol roka a podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že už tým, že súd povolil obnovu konania, bola splnená podmienka
vyplývajúca zo zákona, že nové rozhodnutie môže byť pre odsúdeného priaznivejšie. Má zato, že
v novom konaní bolo spravodlivé znížiť trest oproti pôvodne uloženému trestu predchádzajúcim
rozsudkom, nakoľko v pôvodnom konaní bolo rozhodované podľa asperačnej zásady a v novom
konaní mali tieto skutočnosti privodiť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní.

Navrhol preto, aby odvolací súd aj s prihliadnutím na ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu,
vzhľadom na závažnosť skutku, jeho snahu po náprave a už samotný terajší výkon predchádzajúceho
odsúdenia, je dostatočným predpokladom na zabezpečenie jeho prevýchovy. Ďalej uviedol, že chce byť
prospešný v živote, chce pracovať a nebude páchať trestnú činnosť. Navrhol preto, aby súd opätovne
preskúmal rozsudok v napadnutej časti a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zmiernil uloženie
neprimeraného trestu.Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach obhajkyňa obžalovaného zotrvala v celom rozsahu
na dôvodoch písomného odvolania. Zároveň uviedla, že napadnutý rozsudok je podľa názoru obhajoby
zmätočný, vzhľadom na odsúdenia obžalovaného v trestných veciach Okresného súdu Revúca sp. zn.

1T/19/2011 a Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/17/2013. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a uložil obžalovanému miernejší trest, alternatívne aby vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že Okresný súd Rožňava pochybil vzhľadom na rozsudky Okresného súdu Revúca
sp. zn. 1T/19/2011 zo dňa 2. 5. 2011 a Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/17/2013 zo dňa 27. 3. 2013
a vzhľadom na doposiaľ vykonanú časť trestu vo výmere 48 mesiacov a 20 dní je toho názoru, že táto
doba postačuje na to, aby si uvedomil, že chce byť riadnym občanom republiky.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
ajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,že odvolanieobžalovanéhoniejedôvodné.

Z predloženého spisového materiálu mal krajský súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu

Rožňava sp. zn. 1T/122/2010 zo dňa 27. 8. 2010 bola schválená dohoda o vine a treste pre vyššie
uvedenú trestnú činnosť a bol mu uložený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a §
39 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka nepodmienečne so zaradením pre jeho
výkon podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Následne uznesením sp. zn. 1Nt/2/2014 zo dňa 26. 3. 2014 Okresný súd v Rožňave podľa § 394 ods.
1 Tr. por. z dôvodu podľa § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. povolil obnovu konania vo vyššie uvedenej
trestnej veci a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.
zn. 1T/122/2010 zo dňa 27. 8. 2010 a podľa § 404 ods. 2 Tr. por. vrátil trestnú vec prokurátorovi do
prípravného konania s tým, že podľa § 403 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vzal Mariána

Q. do väzby. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 3. 2014.

Po vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania podal prokurátor dňa 17. 4. 2014 obžalobu, v
zmysle ktorej bolo potrebné rozhodnúť, vzhľadom na výrok o treste zrušený v súvislosti s nálezom
Ústavného súdu SR zo dňa 28. 11. 2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011 o novom treste.

Okresný súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval dôsledne podľa zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 34, § 41 ods. 2 Tr. zák. a dôsledne sa vysporiadal tak s osobou obžalovaného a
jeho predchádzajúcim životom, ako aj s pomerom a mierou závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, na ktoré v súlade s ustanovením § 38 ods. 7 pri ukladaní trestu, vzhľadom na aplikáciu § 41

ods. 2 Tr. zák., neprihliadal.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného okresný súd správne zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 11-krát súdne
trestaný vo všetkých prípadoch pre majetkovú trestnú činnosť. Nepochybil okresný súd aj keď poukázal
pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho predchádzajúceho života na skutočnosť, že po rozhodnutí vo

veci 1T/122/2010, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka, bol
rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/19/2011 zo dňa 2. 5. 2011 uznaný vinným z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. a rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.
3T/17/2013 zo dňa 27. 3. 2013 zo spolupáchateľstva prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.
zák. s tým, že v oboch týchto prípadoch konajúce súdy upustili od uloženia súhrnného trestu práve vo

vzťahu k trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/122/2010.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal viacerými skutkami viacej trestných činov, z ktorých
jedným bol aj pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., okresný
súd správne aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého horná hranica trestnej sadzby

trestného činu najprísnejšie trestného sa zvyšuje o jednu tretinu bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej
sadzby. Keďže Trestný zákon podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere 3 až 10
rokov, okresný súd správne ustálil zvýšenú trestnú sadzbu vo výmere 3 roky až 12 rokov a 4 mesiace,
v rozpätí ktorej určoval výmeru trestu.Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým predchádzajúci život obžalovaného a
aj skutočnosť, že v ďalších dvoch trestných veciach došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu,

dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka spĺňa všetky kritériá tak z
hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby spočívajúcu v tvrdení, že takto uložený trest je zmätočný, vzhľadom na
už uvedené odsúdenia obžalovaného v trestných veciach Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/19/2011

a Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/17/2013 krajský súd podotýka, že v daných veciach okresné
súdy upustili od uloženia súhrnného trestu práve vo vzťahu k trestu uloženému v pôvodnom konaní
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/122/2010 a teda práve vzhľadom na inštitút upustenia od uloženia
súhrnného trestu nemožno konštatovať zmätočnosť napadnutého rozhodnutia.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 5 Tr. zák. okresný súd zaradil obžalovaného pre výkon uloženého

trestu od ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok

nie je prípustný.