Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220801
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210220801.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobkyne: E. Z., E..

XX.XX.XXXX, I. I. Č.. X, D., právne zastúpená Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom so sídlom Košice,
Vojenská 5, proti žalovanému: I. J. S..X..F.. S. S. J.. S. Č.. XX/A, D., U.: XXXXXXXX, právne zastúpený
AK CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom Rumanova č. 2, Košice, IČO: XXXXXXXX, v konaní o
zaplatenie XX.XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2010 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa
4.10.2006 uzavrel jej právny predchodca so žalovaným zmluvu o budúcej zmluve o prevode bytu a
pozemku s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr do 30.9.2007 na písomnú zmluvu budúceho
predávajúceho uzatvoria zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku, pričom k uzavretiu kúpnej
zmluvy došlo až dňa 20.10.2008. Pre tento prípad mali v zmluve dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške
X,XX% zo zaplatenej časti kúpnej ceny za každý deň omeškania.

Tunajší súd vydal dňa 19.11.2013 pod číslom konania 20Ro 298/2010-124 Platobný rozkaz, proti
ktorému podal žalovaný odpor a poukázal na to, že vznik nároku na zmluvnú pokutu predpokladá
konsenzuálny právny úkon, v rámci ktorého strany sú povinné vymedziť porušením akej zmluvnej
povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty to znamená musia určiť hlavný záväzok
a porušenie takejto zmluvnej povinnosti z čoho vyplýva. Poukázal na to, že zmluvná pokuta má
akcesorickú povahu a citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 7/1998. V prvom rade musí
súd riešiť ako predbežnú otázku to, či došlo alebo nedošlo k porušeniu hlavného záväzku, pretože v

prípade neexistencie hlavného záväzku nemohlo dôjsť ani k jeho porušeniu a teda ani k vzniku nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty. V čl. 3 ods. 1 Zmluvy sa účastníci dohodli, že hlavným záväzkom v
zmysle zmluvy bolo uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku a to na výzvu budúceho
predávajúceho v lehote do 30.9.2007, pričom účastníci sú povinní uzatvoriť zmluvu najneskôr do 10
dní od doručenia písomnej výzvy. Z tohto dôvodu teda právo vyzvať na uzatvorenie budúcej zmluvy a
teda aj právo požadovať od budúceho kupujúceho, aby bola zmluva uzatvorená patrilo žalovanému a
taktiež žalovaný ako budúci predávajúci bol oprávnený a nie povinný svoje právo využiť najneskôr do

30.9.2007. Žalovaný nemal povinnosť vyzvať budúceho kupujúceho na uzatvorenie budúcej zmluvy
a v prípade aj keby túto povinnosť bol mal s prihliadnutím na čl. 8 ods. 4 Zmluvy, nesplnenie tejto
povinnosti nie je hlavným záväzkom a nemôže byť v zmysle tohto ustanovenia sankcionovaný. Do
momentu doručenia písomnej výzvy žalovaného budúcemu kupujúcemu na uzatvorenie budúcej zmluvyteda žiadnemu z účastníkov nezačala plynúť 10 dňová lehota na uzatvorenie budúcej zmluvy a nevznikla
ani povinnosť uzatvoriť budúcu zmluvu. Na základe toho teda s odvolaním sa na čl. 3 Zmluvy ods. 1 a čl.
8 ods. 4 žalovanému vzniklo právo, nie povinnosť vyzvať budúceho kupujúceho na uzatvorenie zmluvy

a budúcemu kupujúcemu uzatvorením zmluvy nevzniklo ani právo žalovaného vyzvať na uzatvorenie
budúcejzmluvyažalovanýbudúcehokupujúcehopočasplatnostizmluvynauzatvoreniebudúcejzmluvy
nikdy písomne nevyzval a teda žiadnemu z účastníkov konania nevznikla povinnosť budúcu zmluvu
uzatvoriť,nezačalaplynúť10dňoválehotanauzatvoreniebudúcejzmluvyažalovanýsanemoholdostať
do omeškania s uzatvorením budúcej zmluvy. Ak žalovanému nevznikla povinnosť budúcu zmluvu,

tak neexistuje ani hlavný záväzok a nemohlo dôjsť k jeho porušeniu a nie je možné uložiť povinnosť
žalovanému zaplatiť zmluvnú pokutu. Zároveň poukázal na čl. 8 ods. 4 a v tejto súvislosti na dôkazné
bremeno žalobcu smerujúce k preukázaniu, že došlo k omeškaniu žalovaného s uzatvorením budúcej
zmluvy, keďže nepreukázal existenciu písomnej výzvy žalovaného na uzatvorenie budúcej zmluvy a ak
došlo k omeškaniu, tak že k nemu došlo z dôvodov na strane žalovaného. Tieto skutočností je povinný
preukazovať žalobca. Na základe vyššie uvedeného teda popiera nárok žalobcu ako do výšky, tak aj

pravosti. Zároveň poukázal na to, že je sporné, či dohoda v rámci ktorej sú určené dve rôzne lehoty na
uzatvorenie budúcej zmluvy je platná a teda či zmluva, ktorej chýba presná dohoda o čase, do kedy
sa má budúca zmluva uzatvoriť je platná. Zároveň ďalej poukázal na ust. § 50a ods. 3 Občianskeho
zákonníka, že v prípade, aj keby žalovanému vznikol záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu, tak by došlo
k jeho zániku aj z dôvodu toho, že náklady na výstavbu na m2 bytu vzrástli minimálne o 232 eur

na m2, čím sa cena obstarania bytu podstatným spôsobom prevýšila kúpnu cenu, za ktorú bol byt
budúcemu kupujúcemu predaný a došlo k podstatnej zmene pomerov (cena za m2 pri výstavbe bola cca
19.000 Sk/m2, vyvolaná zmenami v ekonomike cca XX.XXX Sk (z ktorých účastníci pri vzniku záväzku
vychádzali, ktorá spôsobila, že nebolo možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby bola budúca
zmluva uzatvorená).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
výsluchom žalobkyne a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Žalovaný ako budúci predávajúci a O.. K. S. ako budúci kupujúci uzatvorili dňa 4.10.2006 zmluvu o

budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a pozemku č. B-6.3, kde v článku 3 bod 1 sa zmluvné strany
dohodli, že v lehote najneskôr do 30.9.2007 na písomnú výzvu budúceho predávajúceho uzatvoria
zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku a to s obsahom zodpovedajúcim tejto zmluve. Zmluvné
strany sa zaväzujú uzatvoriť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku najneskôr do 10
dní od doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho budúcemu kupujúcemu. V čl. 5 bodu 2

sa zmluvné strany dohodli na budúcej kúpnej cene vo výške X.XXX.XXX Sk bez DPH. V čl. 7 si
dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy a v čl. 8 sankcie s tým, že v čl. 8 bodu 4 bolo zmluvnými
stranami dohodnuté, že v prípade omeškania s uzatvorením budúcej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a pozemku z dôvodov na strane budúceho predávajúceho je budúci predávajúci povinný uhradiť
budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo zaplatenej časti budúcej kúpnej ceny za

každý deň omeškania.

JUDr. Vladimír Stanko ako budúci kupujúci vyzval žalovaného výzvou zo dňa 20.10.2009 k úhrade
zmluvnej pokuty vo výške XX.XXX eur do 14 dní.

Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 15.8.2010 O.. K. S. ako postupca postúpil na Natašu
Petrovú ako postupníka pohľadávku vo výške XX.XXX,XX eur vyplývajúcu z čl. 8 bodu 4 zmluvy o
budúcej zmluve - týkajúcu sa zmluvnej pokuty.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemkov uzatvorenou medzi žalovaným a O.. K. S. vyplýva,

že táto bola uzatvorená dňa 20.10.2008.

Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že predmetnú pohľadávku nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávky,
pričom postupcom bol jej brat a k postúpeniu došlo z dôvodu jeho vážnych zdravotných problémov. Za
postúpenú pohľadávku neplatila žiadnu odplatu.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobkyne z dôvodu,
že žalovanému doposiaľ nebolo oznámené postúpenie pohľadávky, či už novým resp. pôvodným
účastníkom zmluvy.Podľa § 50a ods. 1 občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby
uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa§544ods.1občianskehozákonníkaakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako budúci predávajúci a O.. K. S.
ako budúci kupujúci uzatvorili zmluvu o budúcej zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku č.
B-6.3. dňa 4.10.2006. Na základe predmetnej zmluvy si účastníci konania v čl. 3 v bode 1 dohodli,

že v lehote najneskôr do 30.9.2007 na písomnú výzvu budúceho predávajúceho uzatvoria zmluvu o
prevode vlastníctva bytu a pozemku a to s obsahom zodpovedajúcim tejto zmluve. Zmluvné strany
sa zaviazali uzatvoriť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku najneskôr do 10 dní od
doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho budúcemu kupujúcemu. V zmysle čl. 8 bodu 4 sa
zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s uzatvorením budúcej zmluvy o prevode vlastníctva

bytu a pozemku z dôvodov na strane budúceho predávajúceho je budúci predávajúci povinný uhradiť
budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo zaplatenej časti budúcej kúpnej ceny
za každý deň omeškania. Na základe predmetnej zmluvy budúci kupujúci O.. K. S. výzvou zo dňa
20.10.2009 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom v konaní nie je preukázané, či
predmetná výzva bola žalovanému aj zaslaná. Výšku zmluvnej pokuty vyčíslil na sumu XX.XXX eur.

Následne zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 15.8.2010 postúpil túto pohľadávku E. Z.,
t.j. žalobkyni. Zmluva o prevode vlastníctva bytu a pozemku bola medzi žalovaným ako predávajúcim a
O.. K. S. ako kupujúcim uzatvorená dňa 20.10.2008.

Spornou skutočnosťou v danom prípade bolo, či žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo

zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 4.10.2006 a či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť sankcie v
súlade s porušením zmluvy tak, ako to mali účastníci konania dojednané v čl. 8 a to konkrétne zmluvnú
pokutu vyplývajúcu z čl. 8 bodu 4 a či na strane žalovaného ako budúceho predávajúceho došlo k
omeškaniu s uzatvorením budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemku z dôvodov na jeho
strane.

Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom , a preto sa jeho existencia a dôsledky
viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického
záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti ( judikát R 14/1999).

Vznik nároku na zmluvnú pokutu predpokladá konsenzuálny právny úkon, v rámci ktorého sú zmluvné
strany povinné vymedziť porušením akej zmluvnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, to znamená, že si musia určiť hlavný záväzok, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený a
porušenie takejto zmluvnej povinnosti. Z tohto teda vyplýva, že zmluvná pokuta má akcesorickú povahu
to znamená, že jej vznik a trvanie je podmienené existenciou hlavného záväzku. Zmluvná pokuta je

teda vedľajším záväzkom, ktorý je závislý od hlavného záväzku, ale aj z hľadiska svojho obsahu je
podmienená obsahom hlavného záväzku.

Súd teda ako predbežnú otázku riešil, či došlo k porušeniu hlavného záväzku a či z toho dôvodu vznikol
žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu.

Hlavný záväzok v zmysle zmluvy o budúcej zmluve je uvedený v čl. 3 bodu 1 tak, že účastníci konania v
lehote najneskôr do 30.9.2007 na písomnú výzvu budúceho predávajúceho uzatvoria zmluvu o prevode
vlastníctva bytu a pozemku a to s obsahom zodpovedajúcim tejto zmluve. Zároveň sa zaväzujú uzatvoriť
budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku najneskôr do 10 dní od doručenia písomnej výzvy

budúceho predávajúceho budúcemu kupujúcemu.

Z predmetného čl. 3 ods. 1 zmluvy teda vyplýva, že právo vyzvať na uzatvorenie budúcej zmluvy a
teda právo požadovať od budúceho kupujúceho uzavretie zmluvy patrí len žalovanému, pričom tentomal právo nie povinnosť svoje právo využiť najneskôr do 30.9.2007. Žalovaný teda nemal povinnosť
vyzvať budúceho kupujúceho na uzatvorenie budúcej zmluvy a v prípade, ak by aj túto povinnosť mal,
platilo by, že nesplnenie takejto povinnosti nie je hlavným záväzkom a teda nemôže byť v zmysle

tohto ustanovenia sankcionované. Pre prípad, že by žalovaný svoje právo využil a písomne by vyzval
budúceho kupujúceho na uzatvorenie budúcej zmluvy, tak účastníkom konania by vznikla povinnosť v 10
dňovej lehote uzatvoriť budúcu zmluvu. Do momentu doručenia písomnej výzvy žalovaného budúcemu
kupujúcemunauzatvoreniebudúcejzmluvysodvolanímsanačl.3ods.1zmluvyžiadnemuzúčastníkov
nezačala plynúť 10 dňová lehota na uzatvorenie budúcej zmluvy a nevznikla povinnosť uzatvoriť budúcu

zmluvu.

Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, ktorý odkazuje na ustálenú súdnu prax týkajúcu sa toho, že
právo vyzvať na uzatvorenie budúcej zmluvy, to znamená právo požadovať uzatvorenie budúcej zmluvy,
má len jedna zo zmluvných strán, v danom prípade žalovaný ako budúci predávajúci a záväzok výzvu
prijať,to znamenázáväzokbudúcuzmluvuuzatvoriť,málenjednazozmluvnýchstrán,vprípadezmluvy

išlo o budúceho kupujúceho.

Vzhľadom na to, že v zmysle zmluvy sa účastníci konania dohodli, že budúcu zmluvu uzatvoria na
písomnú výzvu žalovaného, pričom žalovaný žiadnu písomnú výzvu právnemu predchodcovi žalobkyne
nedoručil,pričomdoručenievýzvybolopredpokladomzačatiaplynutia10dňovejlehoty,počasktorejmali

zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoriť a teda ak nedošlo k uplynutiu 10 dňovej lehoty na uzatvorenie
zmluvy, žalovaný sa nemohol dostať s uzatvorením budúcej zmluvy do omeškania.

Zároveň súd poukazuje na znenie čl. 3 ods. 1 zmluvy a to na vetu prvú ako aj vetu druhú, kde v
jednom odseku sú stanovené dve lehoty na uzatvorenie zmluvy jednak v prvej vete najneskôr do

30.9.2007 na písomnú výzvu budúceho predávajúceho a v druhej vete najneskôr do 10 dní od doručenia
písomnej výzvy, na základe toho teda možno konštatovať, že nie je daná presná dohoda o čase dokedy
je potrebné uzatvoriť budúcu zmluvu, tento právny úkon v tejto časti je nejasný a neurčitý a keďže
základnou podmienkou zmluvy o budúcej zmluve je jednak určenie predmetu, ako aj času, dokedy má
byť uzavretá. Určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy

o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým
a zrozumiteľným spôsobom. Náležitosť času poskytuje rôzny výklad ,t.j. či sa má zmluva uzavrieť do
30.9.2007 na písomnú výzvu budúceho predávajúceho alebo do 10 dní od doručenia písomnej výzvy, z
tohto dôvodu je preto zmluva o budúcej zmluve ako celok neplatná.

Podľa § 524 ods. 1 občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto

prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To
by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník ( judikát
R 119/2003).

K námietke žalovaného týkajúcej sa nepreukázania aktívnej legitimácie žalobkyne, t.j. oznámenia

skutočností, že došlo k postúpeniu pohľadávky či už pôvodným resp. novým veriteľom súd uvádza,
že splnenie tejto povinnosti či už žalobkyňou ako postupníčkou pohľadávky, resp. O.. K. S. ako
postupcom nevyplýva ani z listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa. Žalovanému prostredníctvom
jeho právneho zástupcu to bolo oznámené až súdom pri doručovaní príloh k žalobe, ktoré právny
zástupca prevzal dňa 31.1.2014.

Súd vykonávanieďalšiehodokazovaniavzhľadomnaprávnynázorsúdutýkajúcisaneplatnostizmluvyo
budúcej zmluve, ako aj vzhľadom na to, že nebolo preukázané porušenie hlavného záväzku žalovaným
a teda následne vznikom nároku žalobcu na zmluvnú pokutu a z tohto dôvodu doplnenie dokazovania,ktoré navrhovala žalobkyňa, t.j. poskytnutie na lehoty na preukázanie, že k omeškaniu došlo na strane
budúcehopredávajúceho,kpredloženiuvýpočtuzmluvnejpokuty,kpredloženiu oznámeniao postúpení
pohľadávky žalovanému a výsluch svedka O.. K. S. nepripustil, pretože by to bolo v rozpore so zásadou

hospodárnosti konania a nemalo by to vplyv na meritórne rozhodnutie veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností, teda súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol, že rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.