Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112227429
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014899099.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: G.. U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., H. XX, zast.
Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25, proti odporcovi:
Europäische Reiseversicherung Aktiengesellschaft, so sídlom Viedeň 1220, Kratochwjlestrasse 4,
Rakúsko, v mene ktorej koná Europäische Reiseversicherung AG, poisťovňa z iného členského štátu,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 681 512, zast. JUDr. Borisom Pagáčom, advokátom so

sídlom Bratislava, Topoľčianska 31, o zaplatenie 1.425,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 07. 2013 č.k. 15C/127/2013-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.425,30 eura s 9 % úrokom z omeškania od 09. 05. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo

výške 675,07 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk Advokátskej kancelárie STOKLASA &
STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25. Odporcovi uložil tiež povinnosť titulom trov, ktoré platil
štát, zaplatiť na účet súdu prvého stupňa sumu 85,65 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne oprel o ust. § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ako i ust. § 8 ods. 3 zák.
č. 281/2001 Z.z.. Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že títo uzatvorili poistnú zmluvu, ktorá

bola súčasťou Zmluvy o obstarávaní zájazdu zo dňa 26. 03. 2012, ktorou si navrhovateľ u odporcu
objednal letecký zájazd do Ríma v termíne 06. 04. 2012 na 4 dni pre 3 osoby. Cena objednaných
služieb bola dohodnutá vo výške 2.308,80 eura a poistné 3 x 5,60 eura, ktoré navrhovateľ i uhradil.
Dňa 30. 03. 2012 navrhovateľ zaslal CK PAXTRAVEL s.r.o., so sídlom Bratislava, u ktorého si zájazd
objednal, žiadosť o stornovanie zájazdu zo zdravotných dôvodov s tým, že hlásenie o poistnej udalosti
- formulár po vyplnení lekárom bol zaslaný odporcovi dňa 17. 04. 2012, nakoľko navrhovateľ v čase od

30. 03. 2012 do 02. 04. 2012 bol hospitalizovaný v nemocnici. Dospel k záveru, že poistná udalosť v
prípade navrhovateľa nastala a že čl. 16 bod 3.1 výluky všeobecných podmienok odporcu, podľa ktorého
poistnou udalosťou nie je: súvisí s jedným z nasledujúcich ochorení poistných osôb, ktoré si posledných
12 mesiacov pred nástupom na cestu vyžadovali hospitalizáciu poistenej osoby v dôsledku srdcového
ochorenia, nebola zo strany odporcu preukázaná. V tejto súvislosti uviedol, že výpoveď svedka P.
vyhodnotil ako výpoveď konateľa CK PAXTRAVEL s.r.o. Bratislava, túto nepovažoval za vieryhodnú a

preukazujúcu, že všeobecné poistné podmienky neboli navrhovateľovi oznámené. Pokiaľ svedok tvrdil,
že poistné podmienky boli uverejnené na internetovej stránke odporcu, na túto skutočnosť ako zo strany
navrhovateľa, tak i zo strany odporcu neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by uvedenú skutočnosť
potvrdzovali alebo vyvracali. Hodnotiac dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 132 OSP, ako i prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, preto považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi

sumu 1.425,30 eura. V zmysle § 517 ods. 2 OZ priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania od 09. 05. 2012
podľa návrhu navrhovateľa vo výške 9 % určený podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a toaž do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva proti odporcovi,
ktorý vo veci úspech nemal, a to vo výške 675,07 eura, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku

v sume 85,50 eura, ako aj trov právneho zastúpenia v sume 589,57 eura, reprezentovaných odmenou
za 7 úkonov právnej služby, režijným paušálom, ako i 20 % daňou z pridanej hodnoty podľa Vyhl. č.
655/2004 Z.z.. Poukazujúc na ust. § 149 ods. 1 OSP priznané plnenie a náhradu trov konania uložil
odporcovi zaplatiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľa a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O
náhrade trov štátu rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 veta prvá OSP tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní

neúspešný, uložil zaplatiť i trovy, ktoré platil štát titulom svedočného svedkovi P.. G.. F. I. vo výške 85,65
eura.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
zamietnutia návrhu navrhovateľa, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na
ďalšie konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so
záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno v konaní a preukázal základ
nárokuavýškunároku,akoisjehotvrdením,žepoistnáudalosťnastala.Jehorozhodnutievtomtosmere
označil za nezrozumiteľné, keďže nie je zrejmé, ktorú zo skutočností súd označil za nepreukázanú z jeho
strany. Pokiaľ sa jedná o nepreukázanie naplnenia podmienky uvedenej v čl. 16 bod 3.1 všeobecných

poistných podmienok mal za to, že navrhovateľ naplnil podmienku uvedenú v tomto článku, resp. sa
na navrhovateľa vzťahuje výluka z poistenia v ňom uvedená, pretože navrhovateľ bol v posledných
12-tich mesiacoch pred nástupom na cestu hospitalizovaný v dôsledku srdcového ochorenia, ktorá
skutočnosť v konaní ani nebola sporná. Potvrdil to jednak samotný navrhovateľ, jeho právny zástupca,
ako i P.. N. E., internistka v hlásení o poistnej udalosti. V prípade navrhovateľa tak nenastala poistná

udalosť, na základe ktorej by mu vznikla ako poisťovateľovi povinnosť poskytnúť navrhovateľovi poistné
plnenie. Nie je mu preto jasné, na základe čoho súd dospel k záveru, že poistná udalosť nastala.
Tvrdenia súdu prvého stupňa preto označil za nesprávne a nezrozumiteľné. Rovnako za nesprávne
označil tvrdenie súdu prvého stupňa, že neprodukoval žiadne dôkazy, keď sám zároveň uviedol, že
nemoholvychádzaťzvýpovedesvedkaP..G..F.I.,leboideokonateľacestovnejkanceláriePAXTRAVEL

s.r.o.. Zdôraznil, že práve uvedený svedok vypovedal, že znenie všeobecných poistných podmienok
cestovného poistenia ECP - VPP 2012 bolo zverejnené na webovej stránke cestovnej kancelárie v čase,
keď si navrhovateľ objednával zájazd a teda potvrdil, že predmetné VPP boli navrhovateľovi oznámené,
čo je dôkaz o tom, že ust. § 788 ods. 3 OZ bolo dodržané. V tejto súvislosti poukázal i na vyjadrenie
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 03. 2013 vo veci vyjadrenia k

internetovej stránke cestovnej kancelárie ako možnosti jej písomnej ponuky, o ktoré požiadala cestovná
kancelária PAXTRAVEL, podľa ktorého internetovú stránku možno považovať za písomnú formu ponuky
alebo dopĺňajúcej informácie. Ak teda súd prvého stupňa tvrdí, že neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal, že znenie všeobecných poistných podmienok bolo zverejnené na internetovej stránke
cestovnej kancelárie i napriek výpovedi svedka I., potom ani navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno,

pretože nepredložil žiaden dôkaz o tom, že znenie poistných podmienok mu nebolo oznámené. Záverom
tiež uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že znenie poistných podmienok mu nebolo oznámené, a pre
prípad, že by mu oznámené bolo poistenie by neuzavrel, v takomto prípade možno považovať poistnú
zmluvu za neplatnú ex tunc, čím by mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nie výšku žalovaného
poistného plnenia, ale cenu poistenia vo výške 16,80 eur, na ktorú skutočnosť upozorňoval už v priebehu

konania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S tvrdeniami uvádzanými odporcom v jeho odvolaní sa
nestotožnil ako zavádzajúcimi. Poukázal na to, že v priebehu celého konania v súlade s ust. § 788 ods. 3

OZ tvrdí, že všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, sú súčasťou
poistnej zmluvy, len ak k nej boli pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené. Nakoľko navrhovateľovi všeobecné poistné podmienky nikdy odovzdané
nebolianebolimuaninikdyoznámené,výlukazpoisteniasananehonevzťahuje,apretonastalapoistná
udalosť. Keďže s týmto záverom sa stotožnil i súd prvého stupňa, nesúhlasil s tvrdeniami odporcu o

nezrozumiteľnostirozsudku.Argumentovaltiež,žedôkaznébremenoohľadompreukázaniaskutočnosti,
že mu boli všeobecné poistné podmienky odovzdané alebo bol s nimi oboznámený zaťažuje odporcu
a nie je mu známe, ako by z právneho hľadiska mohol poskytnúť negatívny dôkaz. Preukázanie, že
všeobecné poistné podmienky sa na internetovej stránke nenachádzali, nie je možné ani z technickéhohľadiska. Na podporu svojich tvrdení však poskytol výtlačky z internetu, ktoré presne zodpovedajú
priebehu objednávania zájazdu cez internet a z ktorých vyplýva, že všeobecné poistné podmienky mu
oznámené ani odovzdané neboli. V tomto smere poukázal i na to, že v súčasnosti je na internetovej

stránke, na ktorej si objednával zájazd, odkaz na všeobecné poistné podmienky a bez odkliknutia o
oboznámení sa s týmito podmienkami nemožno zájazd spolu s poistením objednať, pričom táto zmena
nastala, ako to potvrdil svedok I., po podaní návrhu na súd. Na námietku odporcu, že v prípade, že by
mu bola výluka známa, by poistenie neuzavrel, a preto je poistná zmluva neplatná ex tunc, odkázal na
ust. § 788 ods. 3 OZ, ktoré uvádza, kedy sú všeobecné poistné podmienky súčasťou zmluvy. V prípade,

že tieto poistné podmienky nie sú jej súčasťou, nespôsobuje to v žiadnom prípade jej neplatnosť aj
vzhľadom na to, že je spotrebiteľom, ale má za následok, že výnimky a výluky v nich uvedené, sa na
neho nevzťahujú. Tvrdenie odporcu v tomto smere považoval za účelovú snahu oddialiť rozhodnutie
súdu, pretože v prípade, ak odporca bol presvedčený o neplatnosti poistnej zmluvy, nie je zrejmé, prečo
doposiaľ mu nevrátil sumu 16,80 eura. Pokiaľ sa odporca odvoláva na vyjadrenia Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 03. 2013, uvádza sa v ňom, že v súčasnosti platný

zákon č. 281/2011 Z.z. o zájazdoch v podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných
agentúr definuje, že katalóg alebo inú formu písomnej ponuky, pod ktorú sa môže zahrnúť aj internetová
stránka, možno považovať za písomnú formu ponuky alebo doplňujúcej informácie. Uvedený zákon v
rámci poistného upravuje podmienky poistenia cestovných kancelárií a agentúr pre prípad ich úpadku,
avšak neupravuje ani nemení podmienky ustanovené v § 788 ods. 3 OZ, a preto odporcom uvádzaný

výklad je v príkrom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o poistení, ako aj ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách. Naviac právna úprava ani judikatúra neustanovuje, že poistení má aktívne
poistné podmienky vyhľadávať alebo aktívne konať, ale tieto mu majú byť odovzdané alebo oznámené.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie
je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy
1.425,30 eura s 9 % úrokom z omeškania od 09. 05. 2012 do zaplatenia z titulu poistného plnenia v

súvislosti s poistnou udalosťou, a to stornom leteckého zájazdu do Ríma pre 3 osoby podľa Zmluvy
o obstaraní zájazdu, uzatvorenou dňa 26. 03. 2012 medzi navrhovateľom a PAXTRAVEL s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pečnianska 23, ktorej súčasťou bolo i cestovné poistenie. Napadnutým rozsudkom
súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel majúc za to, že navrhovateľ v konaní
preukázal základ nároku a to existenciu poistnej udalosti, ako i jeho výšku. Prv než odvolací súd

pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti
vzhľadom na obsah odvolania odporcu, ktorý okrem nesprávneho právneho posúdenia veci vytýkal
i nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či
napadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňanebolovydanévkonanípostihnutomniektorouzprocesných
vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP, zaoberal sa odvolací súd predovšetkým otázkou, či konanie

v danej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ OSP,
t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prozačatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným.
Odvolací súd procesné vady konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. a/ až e/, g/ OSP nezistil a tieto ani
účastníkmi konania neboli namietané.

Nakoľko odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i v odvolaní uplatnenými dôvodmi, ktoré

neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku,
osobitne skúmal, či konanie nebolo postihnuté vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími, všeobecne záväznými právnymi predpismi a

týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Odvolacísúddospelkzáveru,žeotakýtoprípadidevprejednávanejveci,atozdôvodu,žeprvostupňový
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a odporcovi takznemožnil uplatniť jeho procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práva
a oprávnených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „ústava“) zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa § 92 ods. 1 OSP na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Citované zákonné ustanovenie upravuje pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a to výlučne na

návrh, ktorý v zásade môže podať len navrhovateľ, pretože iba tento je oprávnený určovať okruh
účastníkov v sporovom konaní. Ak má pristúpiť do konania ďalší účastník na strane navrhovateľa, je
potrebný i súhlas toho, kto má do konania takto vstúpiť, nakoľko nikto sa proti svojej vôli nemôže
stať navrhovateľom. V prípade, že do konania má pristúpiť ďalší účastník na strane odporcu, okrem
návrhu nie je potrebný jeho súhlas a rovnako tak ani súhlas doterajšieho odporcu, keďže ani jeden

z nich nemôže určovať rozsahu účastníctva v konaní. O návrhu účastníka rozhoduje súd uznesením,
ktorým buď pripustí vstup ďalšieho účastníka do konania alebo jeho vstup do konania nepripustí. Proti
uzneseniu súdu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania je odvolanie zásadne prípustné.
Môže ho podať navrhovateľ, ktorý takýto návrh nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil,
pokiaľ súd pristúpenie účastníka pripustil. Pôvodný odporca, ani ten, koho pristúpenie na strane odporcu

bolo pripustené, však právo podať odvolanie nemajú. Uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo
samosudca prítomným účastníkom (§ 168 ods. 1 OSP) a v súlade s § 168 ods. 2 OSP sa doručuje
účastníkom konania. Pristúpivšiemu účastníkovi sa zároveň s uznesením doručí i rovnopis návrhu, ako
i ďalšie písomnosti, ktorých prijatie a znalosť je predpokladom ďalšieho postupu v konaní. Dokiaľ súd
nerozhodne o uplatnenom návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, nemôže v konaní ďalej

pokračovať.

V danom prípade však súd prvého stupňa v zmysle hore uvedených zásad nepostupoval, čím svoje
konanie zaťažil vadou, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Obsah
spisu totiž preukazuje, že navrhovateľ v návrhu pôvodne za odporcov označil ako odporcu v 1. rade

Europäische Reiseversicherung AG, poisťovňa z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 36 681 512 a ako odporcu v 2. rade PAXTRAVEL s.r.o., so sídlom Bratislava, Pečnianska
23. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 19. 09. 2012 č.k. 19Ro/345/2012-40 bolo konanie voči
odporcovi v 1. rade zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a to spôsobilosti
odporcu v 1. rade byť účastníkom konania. Následne súd prvého stupňa platobným rozkazom zo dňa

23. 11. 2012 č.k. 19Ro/345/2012-42 uložil odporcovi PAXTRAVEL s.r.o. do 15 dní od jeho doručenia
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.425,30 eura s 9 % úrokom z omeškania od 09. 05. 2012 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 85,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 189,60 eura
alebo v tej istej lehote podať odpor na súde prvého stupňa. K zrušeniu platobného rozkazu došlo v
dôsledku včas podaného odporu odporcom a vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 04. 04.

2013. Dňa 26. 02. 2013 bol súdu prvého stupňa doručený návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby
súd pripustil vstup ďalšieho účastníka konania na strane odporcu a to odporcu v 2. rade, za ktorého
označil Europäische Reiseversicherung Aktiengesellschaft, so sídlom Viedeň 1220, Kratochwjlestrasse
4, Rakúsko, v mene ktorej koná a zastupuje ju Europäische Reiseversicherung AG, poisťovňa z iného
členského štátu, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 681 512. Na pojednávaní konanom dňa

04. 04. 2013, na ktorom odporca nebol prítomný (za navrhovateľa sa ho zúčastnil jeho právny zástupca
a za PAXTRAVEL s.r.o. jeho konateľ P.. G.. F. I.), súd prvého stupňa vyhlásil uznesenie v znení: „Súd
zisťuje, že žaloba bola rozšírená o odporcu v 2. rade Europäische Reiseversicherung, IČO: 36 681
512.“ Uzneseniu vyhlásenému v takomto znení však nie je možné priznať účinky súdneho rozhodnutia
o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania. Nie je totiž z neho zrejmé, či súd prvého

stupňa pripustil, aby do konania vstúpil navrhovateľom označený ďalší účastník (súčasný odporca),
keďže zo slovného spojenia „súd zisťuje“ ani za pomoci výkladových pravidiel nemožno takýto záver
vyvodiť. Naviac navrhovateľ vo svojom návrhu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania
na strane odporcu označil Europäische Reiseversicherung Aktiengesellschaft, Kratochwjlestrasse 4,Viedeň 1220, Rakúsko, v mene ktorej koná a ktorú zastupuje Europäische Reiseversicherung AG,
poisťovňa z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 681 512, pričom
súd prvého stupňa vo vyhlásenom uznesení konštatoval, že žaloba bola rozšírená o odporcu v 2.

rade Europäische Reiseversicherung, IČO: 36 681 512. Učinil tak i napriek tomu, že v tomto smere
bol návrhom navrhovateľa viazaný, a preto bol povinný rozhodnúť o pripustení vstupu do konania
len navrhovateľom označenej právnickej osoby a že opätovne v rozpore s návrhom navrhovateľa za
odporcu označil účastníka bez právnej subjektivity, voči ktorému už bolo v prejednávanej veci konanie
právoplatne zastavené. Okrem toho predmetné uznesenie písomne vypracované nebolo a účastníkom

doteraz nebolo ani doručené. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že úprava doručovania v
občianskom súdnom konaní plní významnú funkciu, pretože súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak
má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom
ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedku procesnej obrany a ochrany a
ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo v súdom ustanovenej lehote. Doručovanie
tak ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok ako základného konania, tak i odvolacieho konania a

konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje
záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto
procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne podľa predpisov upravujúcich tento
úkon alebo nebola doručovaná vôbec, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s
ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky.

Zo zhora popísaných zistení potom vyplýva, že súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol právne
aprobovaným spôsobom a návrhu navrhovateľa, aby do konania pristúpil odporca, ktorý sa tak nemohol
stať účastníkom konania. Pokiaľ súd prvého stupňa s ním ďalej vo veci konal a vydal proti nemu i
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, zaťažil tak konanie vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou preto nemožno považovať za správne a je ho potrebné
vždy zrušiť.

Odvolací súd ale tiež poukazuje na to, že vada konania vymedzená v ust. § 221 ods. 1 písm. f/
OSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces, ktorého imanentnou súčasťou je i požiadavka na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu tak,
ako to vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 OSP. Výkladom
tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery

zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon tiež len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému
výroku rozsudku má spĺňať požiadavku, aby bol účastníkom konania objektívne zrozumiteľným a
presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj

odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenie uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, pričom porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej
strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Účelom rozhodnutia je
predovšetkým preukázať jeho správnosť a súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí. Ak preskúmavaný rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je
nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní a postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť
konať pred súdom.

V posudzovanej veci však napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tieto požiadavky nespĺňa, pričom
jeho najväčším nedostatkom je takmer úplná absencia reakcie na argumenty odporcu. Súd síce nie

je povinný reagovať na akýkoľvek argument účastníkov konania, avšak z hľadiska odôvodnenia musí
spĺňať limity zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Keďže v danom prípade išlo o závažné argumenty odporcu, súd prvéhostupňa bol povinný vyporiadať sa s nimi racionálne a logickým spôsobom, čo sa však nestalo. I
napriek tomu, že napadnutý rozsudok je pomerne rozsiahly (9 strán), súd prvého stupňa sa v ňom
obmedzil na vyjadrenia účastníkov konania, citáciu zákonných ustanovení a jednotlivých článkov

všeobecných zmluvných podmienok účasti na zájazdoch cestovnej kancelárie PAXTRAVEL s.r.o.,
ako i všeobecných podmienok odporcu. V zásade konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že uzatvorili poistnú zmluvu, ktorá bola súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu a to cez internet
dňa 26. 03. 2012 a že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal základ nároku aj jeho
výšku. Stotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že poistné podmienky mu neboli oznámené a že nastala

poistná udalosť. Jeho závery v tomto smere sú však nepostačujúce a postrádajú i vyčerpávajúce
právne posúdenie a to najmä v nadväznosti na námietky odporcu vznášané už v priebehu konania.
V odôvodnení rozhodnutia tiež absentujú akékoľvek úvahy súdu podporené i skutkovými zisteniami,
týkajúce sa výšky priznaného plnenia, ako i určenia lehoty, od ktorej boli navrhovateľovi priznané úroky
z omeškania. Taktiež výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 1.425,30 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 09. 05. 2012

až do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 675,07 eura a to všetko do rúk Advokátska kancelária
STOKLASA&STOKLASOVÁs.r.o.,sosídlomNitra,Farská25do3dníodprávoplatnostitohtorozsudku,
nekorešponduje odôvodneniu rozsudku v časti určenia miesta plnenia, kde tento poukázal na zákonné
ustanovenie § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Uvedený rozpor výroku a odôvodnenia spočívajúci v tom, že výrokom rozsudku bola odporcovi
uložená povinnosť plniť navrhovateľovi i priznanú istinu s príslušenstvom do rúk právneho zástupcu
navrhovateľa, rovnako tak zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku v tejto časti. Prvostupňovým súdom
koncipované odôvodnenie jeho rozsudku tak jasne a zrozumiteľne nedáva odpoveď na otázky, ktoré
majú podstatný význam pre posúdenie dôvodnosti návrhu, v dôsledku čoho nezodpovedá zákonným

požiadavkám, ako i základnému právu účastníka konania na spravodlivý proces. Preto plne obstojí
námietka odporcu, že je nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva a odňatia mu možnosti
konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.

1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) prioritne rozhodne o návrhu
navrhovateľa na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania a následne rozhodne opätovne
vo veci samej, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s
námietkami odvolateľa vznesenými v odvolacom konaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania,

vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.