Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/989/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226284
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112226284.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo

dňa 17. septembra 2013, č. k. 15C/215/2012-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy, vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Trenčíne,
v konaní vedenom pod sp. zn. 60Er/116/2007, nerozhodol o žiadosti o zmenu exekútora v zákonom

stanovenej lehote 30 dní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil
žiadnu listinu, z ktorej by vyplynulo, že príslušný orgán, na základe sťažnosti žalobcu, konštatoval v
predmetnej exekučnej veci zbytočné prieťahy, teda nesprávny úradný postup, čo je v zmysle § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. predpokladom pre priznanie náhrady škody. Pretože žalobca v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu, súd prvého stupňa v celom rozsahu žalobu
zamietol. Na skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1

písm. d), § 9 ods. 1, 2 § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z.. Rozhodnutie o trovách konania súd
prvého stupňa odôvodnil podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania
trovy konania nevznikli, preto súd prvého stupňa ich náhradu žalovanému nepriznal.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 60Er/116/2007 a rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2

OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, ktorý vyhlásil verejne ako drobný spor v zmysle § 200ea OSP.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosťkonaťpredsúdom(§205ods.2písm.a/OSPvspojenís§221ods.1písm.f/OSP),rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP), súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 205ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP), pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nemohol

postupovaťpodľa§101ods.2OSPavecprejednaťvjehoneprítomnosti.Žalobcariadneavčaspožiadal
o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým jeho právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal
napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol bez
toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci.

Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa
k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to,
že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny
súdny proces tým bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si
určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný

a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval
na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle § 114 ods. 3
OSP, mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP. Žalobcovi nebolo z odôvodnenia
napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že majetková škoda
a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však

dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 OSP a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenomčase.Napadnutérozhodnutiepovažovalžalobcazavnútornerozporné,nakoľkosúdprvého
stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto

súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,

že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 OSP aj náležitosti podľa § 205 ods.
1 OSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 OSP) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods.

1 písm. a) až g) OSP a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f) OSP je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.

Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 OSP). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) a písm. g) OSP, keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 175 eur titulom majetkovej škody
a zaplatenia 110,64 eur titulom nemajetkovej ujmy. Je nepochybné, vzhľadom na predmet konania a
sporu nepresahujúci sumu 1 000 eur, že danú vec možno považovať za drobný spor, nakoľko spĺňapodmienky ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 OSP, ktorý v zmysle § 115a ods. 2 OSP umožňuje súdu
rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie veci, ktorá spĺňa podmienky drobného
sporu bez nariadenia pojednávania neprichádza do úvahy v každom prípade. Citované ustanovenie

bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie,
keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za splnenia
zákonom stanovených podmienok zaručujúcich ochranu práv účastníkov konania.

Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 123 OSP účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.
Zprocesnéhohľadiskamusísúdpostupovaťpredverejnýmvyhlásenímrozhodnutiavovecisamejnajmä
podľa ustanovenia § 114 ods. 2, § 115a, § 120 ods. 4 a § 156 ods. 3 OSP. Základom pre rozhodnutie
súduposplnenítýchtoprocesnýchpodmienoksúzhodné(nespochybniteľné)listinnédôkazypredložené

účastníkmi konania. V prípade pochybností nie je možné vydať súdne rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi
bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. OSP. Súd sa len oboznámi s
listinami, a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže ich vziať za základ svojho
rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav môže súd ustáliť len z predložených listinných dôkazov a je

vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na listine, ktorú účastníci nepredložili - napr. exekučný spis,
z ktorého po oboznámení a zistení z neho vyplývajúcich skutočností, dospel k záverom potrebným pre
prijatie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ však súd prvého stupňa nenariadil pojednávanie,
nemohol vykonávať dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. OSP listinami obsiahnutými v exekučnom spise,
pretože tieto listiny nepredložil žiaden z účastníkov konania. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za

potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobe označil ako dôkaz exekučný (súdny) spis Okresného súdu
Trenčín bez označenia konkrétnej listiny na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvého stupňa vykonal
tento dôkaz tak, že celý exekučný spis pripojil ako dôkaz do tohto konania. Žalobcaani žalovaný neboli
oboznámení s tým, že súd prvého stupňa akceptoval návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu, teda že
žalobcom navrhnutý dôkaz vykoná. Účastníci konania neboli oboznámení, ktoré listiny a skutočnosti z

nich vyplývajúce sú pre súd významné pre právne posúdenie uplatnených nárokov. Za tejto procesnej
situácie musel odvolací súd konštatovať, že skutkové zistenia, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal
pri rozhodnutí vo veci samej, boli získané spôsobom nesúladným s Občianskym súdnym poriadkom a
súd prvého stupňa konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Týmto postupom bola žalobcovi a žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania
prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia
momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou
(zásada formálnej pravdy), ktorá úzko súvisí na strane účastníka konania s povinnosťou tvrdenia podľa

§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP a dôkaznou povinnosťou podľa § 120 ods. 1 OSP. Účastníci konania
majú možnosť na dosiahnutie účelu konania pri plnení dôkaznej povinnosti predkladať skutočnosti
a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých
bolo nariadené pojednávanie, alebo najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vo veciach,
v ktorých sa pojednávanie nenariaďuje (§ 115a OSP). Zákon uvedené procesné následky viaže na

vedomosť účastníka o tejto procesnej povinnosti, a preto ukladá súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť,
ktorú je povinný poskytnúť každému účastníkovi vrátane účastníka zastúpeného v konaní právnym
zástupcom. Povinnosť podľa § 120 ods. 4 OSP uložená súdu musí byť splnená kvalifikovane, a
to na začiatku súdneho konania (viď ÚS 67/2002). V prípade konaní, v ktorých sa pojednávanie
nenariaďuje, realizuje súd túto poučovaciu povinnosť v rámci prípravy pojednávania v zmysle § 114 ods.

2 OSP. Prípravou pojednávania
podľa citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť všetku činnosť súdu od začatia súdneho
konania (§ 82 ods. 1 OSP) až do začatia pojednávania, resp. do verejného vyhlásenia rozhodnutia voveci samej. V rámci prípravy pojednávania súd doručí žalobu žalovanému spolu s prílohami a poučí
účastníkov podľa § 120 ods. 4 OSP, doručovanie uskutoční do vlastných rúk.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri príprave pojednávania nedodržal procesný
postup podľa § 114 ods. 2 OSP. Predovšetkým súd prvého stupňa nesplnil obligatórnu poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 OSP a vo veci rozhodol bez toho, aby žalobcovi a žalovanému umožnil
zúčastniť sa vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa § 123 OSP. Predmetom
dokazovania v drobných sporoch sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje

skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb.
Splnenie povinností podľa § 114 ods. 2 OSP z obsahu súdneho spisu vôbec nevyplýva. Napriek tomu,
že súd prvého stupňa nemal splnené podmienky prípravy pojednávania rozhodol vo veci samej bez
nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP postupom podľa § 156 ods. 3 OSP.

Nesplnenie povinnosti podľa § 120 ods. 4 OSP a neumožnenie účastníkom konania realizovať procesné

práva podľa § 123 OSP považoval odvolací súd za vady konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pre rozhodnutie veci samej
postupom podľa § 115a ods. 2 OSP v spojení s možnosťou realizácie procesných práv účastníkov

konania podľa § 123 OSP dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi spolu so
skutkovými zisteniami, ktoré vykonal súd prvého stupňa, a ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodzuje,
aby sa k dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadrili, prípadne, aby navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto
skutkových zistení.

Porušením procesných práv a povinností postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom, najmä za situácie, kedy súd prvého stupňa mienil vo veci verejne
vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým, že súd prvého
stupňa znemožnil účastníkom procesné práva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v rozsahu
ustanovenom zákonom. Súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom

konania realizáciu ich procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom a porušil ich právo
na spravodlivý súdny proces v intenciách článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a
došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je preto dôvodná.

Odvolací súd sa taktiež zaoberal tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vylúčeným
sudcom. V ustanovení § 14 OSP sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je
vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje
len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. g) OSP. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,
či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený
súd (§ 16 OSP). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prejednávaná vec bola od začiatku konania
pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi E.. G. Y., ktorý ako zákonný sudca vo veci rozhodol.

Z obsahu spisu vyplýva, že o zákonnom sudcovi bolo odvolacím súdom už rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č. k. 4NcC/73/2012-9 a z prejednania a rozhodnutia
veci nebol vylúčený. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany
žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho
v zmysle § 14a nasl. OSP vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci

a účastníkom konania. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1 OSP žiadne skutočnosti
predstavujúce dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu.
Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu, nemôžu byť ani úvahy žalobcu založené
na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom)
zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu

namietaného sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá
ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu
námietku žalobcu ako nedôvodnú.Pretože procesný postup súdu prvého stupňa nebol z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. a) OSP správny, odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie, podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať podľa § 114 OSP, splní voči účastníkom
poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 OSP tak, aby svojím procesným postupom poskytol
účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky

a Občianskym súdnym poriadkom (§ 123), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.

Podľa § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224

ods. 3 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.