Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611207137
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6611207137.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky P.. U. O., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom D., O. XXXX/X, zastúpenej splnomocneným advokátom JUDr. Milanom Franekom, Advokátska
kancelária so sídlom Lučenec, Komenského 17, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 2.334,86
EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.

9C/69/2011-279 zo dňa 28. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky zamietol a v konaní úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej pôvodne

domáhala, aby súd zaviazal odporcu (pôvodne v postavení odporcu 1/) a spolu s ním aj Slovenskú
republiku, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova
2 (ako odporcu 2/) a Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 (ako odporcu 3/) spoločne a nerozdielne zaplatiť
jej sumu 2.334,86 EUR s príslušenstvom ako náhradu škody vzniknutú nezákonnými rozhodnutiami
vyšetrovateľa, prokurátora i okresného súdu, a alternatívne i nesprávnym úradným postupom týchto

orgánov. V návrhu na začatie konania uviedla, že uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec zo dňa 22. 2. 2006 pod ČVS: ORP-582/
OEK-LC-2005 bolo voči nej vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3
zákona č. 140/1961 Zb. a následne prokurátorom Okresnej prokuratúry v Lučenci bola na ňu dňa 5.
12. 2006 pod č. 1Pv 160/05-47 podaná obžaloba. Trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci č.
k. 4T/172/2006-286 bola následne uznaná vinnou a bol jej uložený trest odňatia slobody na 1 rok s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Po podaní odporu voči trestnému rozkazu
bola navrhovateľka rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 4T/172/2006-348 zo dňa 15. 4. 2008
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 7. 2008 sp. zn. 3To/165/2008
oslobodenáodobžaloby.Vpriebehutrestnéhokonaniauhradilazvolenémuadvokátovizmluvnúodmenu
2.382,95 EUR a tiež uhradila náklady na vypracovanie odborného stanoviska G.. B. U. v sume 265,55
EUR. V zákonnej lehote podala návrh na predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody

voči štátu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvu spravodlivosti SR. Dňa 2. 2. 2010
Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo jej žiadosť Generálnej prokuratúre SR, nakoľko podľa právneho
názoru ministerstva posúdenie danej veci spadá pod právomoc Generálnej prokuratúry SR. Generálna
prokuratúra SR však žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku dňa 3. 3. 2010 odmietla.
Následne okresný súd konštatoval, že Okresný súd Veľký Krtíš prvým rozsudkom zo dňa 25. 10.
2012 návrh navrhovateľky voči odporcom 1/ - 3/ zamietol. Po vykonanom dokazovaní dospel k

záveru, že pokiaľ ide o odporcu 2/, bol návrh navrhovateľky podaný predčasne, pretože navrhovateľka
odporcovi 2/ nepodala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Voči odporcovi 3/ okresný súd návrhzamietol z dôvodu, že odporca 3/ preukázal, že žiadosť navrhovateľky postúpil odporcovi 1/, ktorý
túto žiadosť aj prejednal. Tým bola teda založená príslušnosť odporcu 1/ konať za štát. Pokiaľ ide
o návrh voči odporcovi 1/ v tej časti, kde sa navrhovateľka domáhala náhrady škody spôsobenej

nesprávnym rozhodnutím, konštatoval, že tento je podaný predčasne, a to z dôvodu, že návrhom
na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľka žiadala predbežne prerokovať len náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Čo sa týka náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, navrhovateľka neuviedla, že by išlo o nesprávny úradný postup v súvislosti
s porušením povinnosti orgánu urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie, nečinnosť orgánu, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb. Navrhovateľka uviedla len to, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že došlo k
porušeniu zákonnosti. V žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu neuviedla, v čom vidí nesprávny
úradný postup a z jej podaní v rámci súdneho konania vyplýva, že si uplatňuje náhradu škody v
súvislosti s rozhodnutiami, ktoré boli vydané v priebehu trestného konania. Tieto však neboli predbežne
prerokované. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľky na začatie konania v plnom

rozsahu zamietol i voči odporcovi 1/.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/412/2012-227 zo dňa
20. 2. 2013 prvý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že je to štát, ktorý je zodpovednostným subjektom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Štát však nemôže byť v
konaní viacerými odporcami, aj keď označený tak, že vždy za neho koná iný subjekt. Je totiž nutné
rozlišovať medzi pasívnou legitimáciou a oprávnením jednotlivých orgánov za štát konať, kedy tieto
orgány v prípade zákona č. 514/2003 Z. z. stanovuje § 4 tohto zákona. Ak je v prejednávanom prípade

v návrhu označená 3 x Slovenská republika (t. j. opakovane ten istý odporca) a petit návrhu na začatie
konania je formulovaný tak, že sa má uložiť alternatívna povinnosť trom (totožným) odporcom, návrh na
začatie konania nie je zrozumiteľný. Ide o vadu návrhu na začatie konania, na odstránenie ktorej je súd
povinný (postupom podľa § 43 O. s. p.) vyzvať žalujúcu stranu. Aj v prípade, ak by totiž proti štátu boli
jednou žalobou uplatnené viaceré nároky jednotlivo spadajúce do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov,

alebo ak by bol proti štátu uplatnený nárok, ktorý by mohol byť posudzovaný podľa rôznych právnych
predpisov, a ktorý by tak mohol patriť do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov, môže štát ako ten istý
subjekt mať procesné postavenie žalovaného len jedenkrát. Ďalej uviedol, že za štát podľa zákona č.
514/2003 Z. z. koná vždy len jeden orgán. Tento je návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody povinný prerokovať, a to aj z hľadiska tvrdeného vzniku škody v iných oblastiach verejnej moci.

Pokiaľ uvedený orgán poškodenému nevyhovie, je to opätovne tento orgán, ktorý v prípadnom súdnom
konaní bude oprávnený za štát konať. Okresný súd orgán, ktorý je oprávnený za štát konať ex officio,
neskúmal. Navyše si v prebiehajúcom konaní neustálil, kto je účastníkom konania, keď (ako už bolo
uvedenévyššie)nemožnoviesťkonanievočitomuistémusubjektutak,žetentojeakoodporcaoznačený
niekoľkokrát. Pokiaľ potom vydal meritórne rozhodnutie, ktorým návrh voči Slovenskej republike trikrát

zamietol, je takéto jeho rozhodnutie zmätočné, a preto ho bolo potrebné zrušiť. Zároveň vyslovil právny
názor, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj názor, že v súdnom konaní si možno v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. uplatňovať nárok na náhradu škody len z toho istého titulu, aký bol
predbežne prerokovaný postupom podľa § 15 a 16 tohto zákona.

Po zrušení pôvodného rozsudku a po vrátení veci okresnému súd na ďalšie konanie navrhovateľka
vzala návrh na začatie konania späť proti odporcom 1/ a 3/ (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť,
že navrhovateľka vzala späť svoj návrh proti odporcom 2/ a 3/). Uznesením č. k. 9C/69/2011-257 zo
dňa 24. 6. 2013 okresný súd konanie voči odporcom 2/ a 3/ zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť
nahradiť im trovy konania.

Po doplnení dokazovania mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľka podala Ministerstvu
spravodlivosti SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v sume 2.336,65 EUR, zo dňa 26. 1.
2009. Listom zo dňa 2. 2. 2009 Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo navrhovateľke, že predmetnú
žiadosť postúpilo na vybavenie odporcovi. Podaním zo dňa 8. 3. 2010 odporca navrhovateľke oznámil,

že nebol zistený žiadny nesprávny úradný postup a túto žiadosť v plnom rozsahu odmietol. Okresný
súd konštatoval, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala svojho nároku z titulu nesprávneho úradného
postupu, neuviedla, že by išlo o nesprávny úradný postup v súvislosti s porušením povinnosti niektorého
orgánu uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákon stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnejmoci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo o iný nezákonný zásah do právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Uviedla len, že nesprávny úradný postup vidí v tom,
že došlo k porušeniu zákonnosti, a to z titulov princípov všeobecnej zodpovednosti, z ktorej sa odporca

vyviniť nemôže. V návrhu na začatie konania navrhovateľka rovnako uviedla, že si uplatňuje náhradu
škody z titulu nezákonných rozhodnutí, ktoré boli vydané v priebehu trestného konania. Na základe
takto zisteného skutkového stavu mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľka sa návrhom na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom. V tomto podaní teda neuviedla, že by jej škoda bola spôsobená nezákonným

rozhodnutím, pričom ani žiadne rozhodnutie neuviedla. Uzatvoril, že pokiaľ navrhovateľka svoj nárok
prerokovala len z titulu nesprávneho úradného postupu, v súdnom konaní si môže uplatniť svoj nárok
len z toho istého titulu, a nie z titulu nezákonného rozhodnutia. Preto z dôvodu, že navrhovateľka
nepreukázala nesprávny úradný postup a svoj nárok z titulu nezákonného rozhodnutia predbežne
neprerokovalaspríslušnýmorgánom,okresnýsúdnávrhnazačatiekonaniazamietol.Otrováchkonania
okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej aj „O. s. p.") a § 151 ods. 7 O. s. p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu účelne
vynaložených trov konania vo výške 100 %.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V prvom
rade uviedla, že nesprávny úradný postup zo strany orgánov činných v trestnom konaní vidí v tom,
že vyšetrovateľ už v prípravnom konaní mohol a mal pribrať znalca, ktorý by posúdil účtovné doklady

vedené navrhovateľkou, ako aj skutočnosť, či sa v rámci účtovníctva nájdu nezrovnalosti nasvedčujúce
tomu, že navrhovateľka mala spreneveriť finančné prostriedky. Touto svojou nečinnosťou vyšetrovateľ
spôsobil, že v rámci prípravného konania nebol riadne objasnený skutkový stav veci. Aj keď v konaní
neboli zabezpečené priame dôkazy usvedčujúce navrhovateľku, prokurátor nevydal rozhodnutie o
zastavenítrestnéhostíhaniavsúlades§215zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,hocitakučiniť

mohol a mal. Navyše podanie obžaloby bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup možno
jednoznačne považovať za nesprávny úradný postup. Vzhľadom na uvedené mala za to, že zo strany
orgánov činných v trestnom konaní došlo i k nesprávnemu úradnému postupu, keďže sa opakovane
dopustili nečinnosti v rámci trestného konania, hoci mali konať tak, ako navrhovateľka uviedla vyššie.
Ďalej sa navrhovateľka nestotožnila s názorom okresného a ani odvolacieho súdu o tom, že podľa §

16 ods. 4 zákona č. 514/2003 z. z. si môže účastník pred súdom uplatňovať svoj nárok len na základe
toho titulu, z ktorého si uplatňoval nárok na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania. Citované
ustanovenie bolo totiž do zákona zakotvené len s účinnosťou od 1. 1. 2013, a teda v čase predbežného
prerokovania nároku a ani v čase podania žaloby neexistovalo. Aplikácia uvedeného ustanovenia na
prejednávaný prípad je preto vylúčená. Naopak v zmysle zásady iura novit curia mohla navrhovateľka

rozšíriť titul vzniknutej škody aj o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko v tom
čase platný a účinný zákon túto možnosť nevylučoval. Na základe uvedeného odvolateľka navrhla
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Spolu s odvolaním si
uplatnila i trovy odvolacieho konania v sume 130,87 EUR.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť. V tomto smere poukázal na závery odvolacieho súdu, z ktorých okresný súd správne vychádzal.
Krajský súd, ako súd odvolací odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej v texte aj „zákon
č. 514/2003 Z. z."), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (§ 15 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z. z.).
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľka sa návrhom vo veci samej po ostatnej úprave petitu
domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 2.334,86 EUR s príslušenstvom ako náhradu
škodyvzniknutúnezákonnýmirozhodnutiamivyšetrovateľa,prokurátoraiokresnéhosúdu,aalternatívne

i nesprávnym úradným postupom týchto orgánov, s tým, že v návrhu na začatie konania uviedla, že
uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Lučenec zo dňa 22. 2. 2006 pod ČVS: ORP-582/OEK-LC-2005 bolo voči nej vznesené obvinenie pre
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 zákona č. 140/1961 Zb., následne prokurátorom Okresnej
prokuratúry v Lučenci bola na ňu dňa 5. 12. 2006 pod č. 1Pv 160/05-47 podaná obžaloba, na čo

bola trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci č. k. 4T/172/2006-286 uznaná vinnou a bol jej
uložený trest odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Po podaní odporu voči trestnému rozkazu bola navrhovateľka rozsudkom Okresného súdu Lučenec
č. k. 4T/172/2006-348 zo dňa 15. 4. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 30. 7. 2008 sp. zn. 3To/165/2008 oslobodená od obžaloby. V priebehu trestného konania
uhradila zvolenému advokátovi zmluvnú odmenu 2.382,95 EUR a tiež uhradila náklady na vypracovanie

odborného stanoviska G.. B. U. v sume 265,55 EUR, čo spolu predstavuje majetkovú škodu, ktorej
nahradenia sa voči odporcovi domáha. V návrhu na začatie konania vychádzajúc z ustálenej judikatúry
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 183/2009 a sp. zn. 4M Cdo 15/2009) poukazovala na
skutočnosť, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, sa posudzuje ako nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V priebehu konania (napr. na pojednávaní dňa 18. 1. 2012 a
v písomnom podaní zo dňa 5. 4. 2012) uviedla, že sa nároku na náhradu škody domáha aj z titulu
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, prokurátora i sudcu okresného súdu. Okresný súd v
odvolanímnapadnutomrozsudkuuviedol,žepokiaľnavrhovateľkasvojnárokpredbežneprerokovalalen
z titulu nesprávneho úradného postupu, v súdnom konaní si môže uplatniť svoj nárok len z toho istého

titulu a nie z titulu nezákonného rozhodnutia. Nakoľko navrhovateľka nesprávny úradný postup orgánov
činných v trestnom konaní a súdu nepreukázala, okresný súd návrh na začatie konania zamietol.
S uvedeným názorom okresného súdu sa však odvolací súd mohol stotožniť len čiastočne.
Odvolací súd v prvom rade súhlasí s názorom okresného súdu, že z návrhu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 26. 1. 2009, ktorý adresovala navrhovateľka Ministerstvu spravodlivosti

SR jednoznačne vyplýva, že týmto sa navrhovateľka domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupompodľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z..Uvedenévýslovneplynieužzosamotného
označenia tohto podania, ďalej tiež z citácií zákonných ustanovení (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).
Z obsahu uvedeného podania ďalej vyplýva, že trestné stíhanie svojej osoby navrhovateľka výslovne
označila za „nezákonný zásah", ktorý je jedným z typov nesprávneho úradného postupu. Návrh na

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26. 1. 2009 pritom neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že
by škoda navrhovateľke bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, keď navrhovateľka navyše žiadne
rozhodnutie, či už vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu, ktorým by jej bola spôsobená ujma, neuvádza.
Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľka pred podaním žalobného návrhu na okresný súd, svoj
nárok na náhradu škody predbežne prerokovala len z titulu nesprávneho úradného postupu, čo navyše

nespochybnila ani v podanom odvolaní.
Krajský súd dáva navrhovateľke (najmä vzhľadom na jej odvolacie dôvody, v ktorých opakovane
poukazuje i na skutočnosti, v ktorých vidí nesprávny úradný postup vyšetrovateľa a prokurátora) ďalej
do pozornosti, že ako už uviedol vo svojom skoršom uznesení (pod č. k. 16Co/412/2012-227 zo dňa 20.
2. 2013), ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho súdu ČR, od ktorej nemá odvolací súd

dôvod odkláňať sa, dospela k záveru, že v prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k
oslobodeniu spod obžaloby, ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím
a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej,
a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako
zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež

zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody
sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí
trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (k uvedenému pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1 Cz 6/90, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/53/1993,

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 183/2009 a tiež aj rozhodnutie Najvyššieho súd SR 3 Cdo
194/2010). V tejto súvislosti teda možno konštatovať, že pokiaľ navrhovateľka svoj nárok na náhradu
škody žiadala predbežne prerokovať z titulu nesprávneho úradného postupu, nepostupovala správne,
a z tohto titulu nie je možné jej nároku vyhovieť ani v súdnom konaní. Preto sa odvolací súd nezaoberalúvahami navrhovateľky, prezentovanými v odvolacom konaní o tom, či vyšetrovateľ mal alebo nemal
pribrať do trestného konania znalca, či boli alebo neboli splnené podmienky na to, aby prokurátor trestné
stíhanie navrhovateľky zastavil, či bolo alebo nebolo odôvodnené podanie obžaloby, a podobne.

Pokiaľ okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku (a rovnako i odvolací súd vo svojom uznesení
č. k. 16Co/412/2012-227 zo dňa 20. 2. 2013) uviedli, že v súdnom konaní si navrhovateľka môže
uplatňovaťsvojnároklenztohoistéhotitulu,ktorýbolpredbežneprerokovaný(anieztitulunezákonného
rozhodnutia), na uvedenom je potrebné trvať, a to aj napriek tomu, že odvolateľka správne poukázala
na skutočnosť, že ust. § 16 ods. 4 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení: „Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný") bolo vložené do § 16 tohto zákona až s účinnosťou od
1. 1. 2013, zatiaľ čo navrhovateľka požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie
jej nároku listom zo dňa 26. 1. 2009 a žalobu na okresný súd podala dňa 30. 5. 2011. Podľa názoru
odvolacieho súdu totiž záver o tom, že súdnou cestou sa možno voči štátu domáhať nároku na náhradu
škody len z toho titulu, ktorý bol s príslušným štátnym orgánom predbežne prerokovaný, platí aj

v prípade nárokov uplatnených pred 1. 1. 2013. Cieľom ust. § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z. z.
aj v znení účinnom do 31. 12. 2012 totiž bolo, aby sa poškodený subjekt obracal na súd až vtedy,
ak predbežné prerokovanie nebude viesť k uspokojeniu jeho nárokov a aby tak došlo k určitému
odbremeneniu súdov. Predbežné prerokovanie nároku by pritom malo smerovať k objasneniu situácie
a zároveň k vytvoreniu podmienok na mimosúdne urovnanie sporných nárokov. Samotné predbežné

uplatnenie nároku na náhradu škody totiž predpokladá (po skutkovej i právnej stránke) vo vzťahu k
orgánu konajúcemu v mene štátu odborné vysvetlenie všetkých podstatných okolností, ktoré môžu mať
vplyv na uspokojenie nároku na náhradu škody. Vhodná formulácia tak skutkových, ako aj právnych
záverov, môže mať jednak celkom zásadný dopad na úspech poškodeného subjektu pri predbežnom
prerokovaní nároku pred orgánom štátu a jednak je nevyhnutná na to, aby príslušný orgán vôbec

mohol nárok poškodeného preskúmať. Ak sa totiž poškodený domáha svojho nároku na náhradu
škody a pri predbežnom prerokovaní svojho nároku tvrdí, že škoda mu bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom toho ktorého orgánu, ktorý sa vyznačoval určitým konkrétnym správaním tohto
orgánu, príslušný prerokúvajúci orgán skúma nárok poškodeného na náhradu škody (a tým aj konanie,
prípadne nekonanie orgánu, ktorý mal škodu spôsobiť) len z dôvodov a v rozsahu, ktoré poškodený v

návrhu na predbežné prerokovanie nároku vymedzil. Len z týchto dôvodov a v tomto rozsahu potom
môže uvedený orgán nároku poškodeného vyhovieť. Umožnením poškodenému obrátiť sa na súd s
nárokom, vyplývajúcim z titulu, ktorý prerokovaný spôsobom vyplývajúcim z ust. § 15 - 16 zákona č.
514/2003 Z. z. nebol, by tak bol popretý samotný zmysel tohto inštitútu, keď príslušnému orgánu by
bolo fakticky znemožnené pred začatím súdneho konania nárok poškodeného uspokojiť. Nie je totiž ani

v prejednávanom prípade vylúčené, že pokiaľ by Generálna prokuratúra SR, ako orgán, ktorému bola
postúpená žiadosť navrhovateľky na predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, tento jej
nárok posudzovala nie z titulu nesprávneho úradného postupu, ale po uplatnení navrhovateľkou z titulu
nezákonného rozhodnutia, nároku navrhovateľky by bolo vyhovené, bez potreby zahájenia súdneho
konania. Preto je potrebné uviesť, že pokiaľ z § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do

31. 12. 2012 vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, a podľa ods. 1 § 16 tohto zákona

v znení účinnom do 31. 12. 2012 platí, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, uvedené značí, že je správny názor okresného i
odvolacieho súdu o tom, že návrhom na začatie konania podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom
do 31. 12. 2013 sa možno voči štátu domáhať len toho nároku (t. j. nároku z toho titulu a v tom rozsahu),

ktorý bol predbežne prerokovaný postupom podľa § 15 - 16 tohto zákona.
Za nesprávny je však potrebné považovať názor okresného súdu, že ak poškodená osoba predbežne
neprerokuje nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia s príslušným orgánom, a napriek
tomu podá na súd žalobu o náhradu škody práve z tohto titulu, uvedené má za následok zamietnutie
návrhu na začatie konania. Z ustálenej judikatúry (napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo

1891/2007, sp. zn. 30 Cdo 532/2013, sp. zn. 30 Cdo 3226/2013, správa o zhodnotení ďalších poznatkov
súdov o účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 15. 1.
1980 sp. zn. Cpjf 145/78, rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 2 Cz 38/76, R 28/1978, R 20/1981,
a pod.) totiž vyplýva, že v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom síce predstavuje predbežné prerokovanie nároku na príslušnom
orgáne zákonom určenú podmienku na to, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne
konanie, avšak nedostatok prerokovania nároku na náhradu škody príslušným orgánom sa považuje

za odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pokiaľ k predbežnému prerokovaniu nároku nedošlo,
nemôže súd o ňom konať a rozhodovať, a v takom prípade sa musí konajúci súd vhodným opatrením
pokúsiť (podľa § 104 ods. 2 O. s. p.) o odstránenie tohto nedostatku. Len v prípade, ak sa i napriek
snahe konajúceho súdu nepodarí uvedený nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie je možné
zastaviť (§ 104 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáhala svojho nároku na náhradu

škody aj z titulu nezákonného rozhodnutia, pričom (ako už bolo uvedené vyššie) jej nárok z tohto
titulu doposiaľ predbežne prerokovaný nebol, bolo povinnosťou okresného súdu vyzvať navrhovateľku
o odstránenie tohto nedostatku v primeranej lehote a len v prípade, ak uvedený nedostatok odstránený
nebude, bude možné vo veci rozhodnúť. Pokiaľ okresný súd uvedeným spôsobom nepostupoval, vec
nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je predčasné.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne okresných súd o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.