Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/244/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233465
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112233465.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal

zaviazať odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 497,88 Eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ predovšetkým poukázal na to, že pridelenie
veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Žilina by porušilo právo navrhovateľa na prerokovanie veci
nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol
vo veci zaujatý. Navrhovateľ preto v zmysle ust. §12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred
prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Žilina sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich

pomer k veci a k účastníkom konania.
Navrhovateľ na odôvodnenie návrhu uviedol, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je
slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v
prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s pravidlami riadneho
hospodáreniaakooprávnenýsubjekt(veriteľzozmluvyoúvereč.:5740141)navrholpísomnýmpodaním
spísaným procedurálnym postupom podľa ust. §38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný
poriadok") súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní

azákonnýchustanovenízostranydlžníka.Exekúciunavrholvykonaťpresvojupohľadávku,ktorávznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 5740141 dlžníkom (povinným): K. H., nar.
XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo EX 14773/2011. Exekučný súd (Okresný súd Žilina) poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5511 025215*. Navrhovateľ pre obavy o právny
a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené
poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 9/16/2010 a podal postupom podľa ust. §44 ods. 8

Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, o ktorom návrhu nerozhodol v
zákonom stanovenom čase.
Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení označil dôkaz: Súdny spis exekučného súdu (Okresný
súd Žilina) založený pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:35 807 598 so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava 811 09 a povinným: K. H., nar. XX.X.XXXX pre
vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č.: 5740141 (registrácia súdneho exekútora EX14773/2011, číslo poverenia: 5511 025215*).

K dôkaznému bremenu navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného
titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum
doručenia súdu. Rovnopis exekučného titulu použil ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a
zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Navrhovateľ legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora

rozhodnutímsúduvzákonomstanovenejlehote.Taksavšaknestalo,atonapriektomu,žepodanýnávrh
spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občianskym
súdnym poriadkom. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
8.7.2011 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene
súdneho exekútora).

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období sumu 70,- EUR na správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému,
sumu 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému a sumu 50,- EUR na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, sumu 15,- EUR na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Celkovo tak navrhovateľ vynaložil vo veci správy a
vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného
súdu sumu 175,- EUR. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne
a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

Navrhovateľsizároveňuplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného ČI. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky
predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 497,88 EUR. Uskutočnil výpočet
nároku alikvotným pomerom 55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to

na základe aplikácie v návrhu uvedenej doktríny ústavného súdu, teda 663,88 EUR za rok : 12 mesiacov
v roku = 55,32 EUR za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 295 dní.
Navrhovateľ postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č.514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania tejto žaloby na
žiadosť pozitívne nereagoval. Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Žilina v konaní, kde ako žalobca
vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a ako žalovaný Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy
zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.

5600029 dlžníkom (povinným): P. K., nar. X.XX.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX16156/2011Súd vyzval navrhovateľa dňa 10.10.2012 na oznámenie, či opisom skutkových okolností tak, ako sú tieto
uvedené v čl. I. žaloby, uplatňuje námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť
a na oznámenie, či je v žalobe navrhovateľom len poukazované na nevyhnutnosť postupu v zmysle § 12

ods. 1 O.s.p., t.j. na nevyhnutnosť prikázania veci z dôvodu nutnosti v prípade, ak budú všetci sudcovia
tunajšieho súdu z prejednania veci vylúčení, alebo navrhovateľ výslovne navrhuje v zmysle § 12 ods. 2
O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Súd dňa 18.10.2012 oznámil podľa § 35 ods. 4 O.s.p. začatie konania Okresnej prokuratúre Žilina.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu 30.10.2012 oznámil, že navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti
podľa ust. § 15 O.s.p., ale v úvode žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne
príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení,
keďže majú pomer k veci a účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí. (§ 14 O.s.p.). Preto má okresný
súd požiadať príslušný krajský súd podľa § 12 ods. 1 v spojitosti s § 12 ods. 3 O.s.p., aby prikázal vec

na prejednanie inému súdu toho istého stupňa, nejde teda o vhodnosť, ale o nutnosť.

Predseda Okresného súdu Žilina predložil vec podľa § 16 O.s.p. Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie
vzhľadom na vyjadrenia všetkých sudcov tunajšieho súdu, ktorí oznámili existenciu skutočností, ktoré
by mohli vyvolať objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci a

vzhľadom na nemožnosť prideliť veci inému sudcovi podľa § 15 O.s.p.
Keďže navrhovateľ nevzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola nadriadenému súdu
predložená na rozhodnutie o takejto námietke.
Krajský súd rozhodol uznesením č.k. 10NcC/171/2013-22 tak, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/244/2012.

Zákonná sudkyňa má preto za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a
prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.

Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.9.2013. Všeobecne poukázal

na nedostatky v žalobách hromadne podávaných navrhovateľom, ich zmätočnosť v označovaní
povinných, odlišne uvedených dátumoch narodenia, neuvedenie spisových značiek príslušných
exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, absenciu relevantných údajov, ako dátumy doručenia
podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel
o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti odporca namietal, že navrhovateľ nepriložil

ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania v tejto
veci, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov, najmä
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Jednak navrhovateľ namieta „nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o návrhu

na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov.
Navrhovateľ neuviedol ani kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti (t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného
súdu SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť,
že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu.
Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy

v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR.
Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až
po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody.Predbežnéprerokovanienárokujezákonom(§15ods.1zákona
č. 514/2003 Z. z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne

konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R
28/1978).Odporcapoukazujenato,žeprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody
zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bolokresnému súdu Žilina doručený už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí
6-mesačnei lehoty, ale skôr, a odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody opakované výzvy na doplnenie žiadostí, Ministerstvu
spravodlivosti SR však bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy
na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy,

kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, skutočnosť,
či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce
„ohrozenie" práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými
odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhraduškody,oktoréhoprerokovaniesámpožiadal.MinisterstvospravodlivostiSRakoorgánpríslušný

podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Vzhľadom na to, že navrhovateľ ani na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR žiadosť v
potrebnom rozsahu nedoplnil a nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z
uplatnených nárokov navrhovateľa uspokojený nebol.

Odporca namietal nepreukázanie vzniku a výšky škody. Namietal existenciu prieťahov v konaní,
nakoľko tieto neboli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní,
ktorým by sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, ani v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým

by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo ani v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Odporca vzniesol i námietku premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom", keďže
v niektorých konaniach malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu v období
pred marcom 2009. Ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote,
lehota na uplatnenie týchto nárokov (premlčacia lehota) uplynula pri každom takomto nároku osobitne,

a to po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovei lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho
exekútora. Vzhľadom na uvedené odporca vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred
dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku).

Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uviedol,

že škoda zaťažila navrhovateľa výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému,
udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné
výdaje, poštovné. Navrhovateľ však v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú

podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk.
Odporca zároveň zastáva názor, že navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie
je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce
škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody
navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorýminavrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Odporca má za to, že navrhovateľ
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje
a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel

využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období, ako aj po ňom, nielen na správu
pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali,
resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu
informačného systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie
považuje odporca za účelové. Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody

„udržiavanie" systému, jedná sa taktiež o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania
spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí
mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti,
je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou na administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje je viac ako zrejmé, že si navrhovateľ

uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných zaslaných
žiadostí o poskytnutie informácií sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej strane,
samotný zástupca navrhovateľa uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že „disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom

procese)" a že, „návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme
rovnakotakelektronicky".Ztohtodôvoduodporcamáznovuzato,žeuplatňovanienárokunamajetkovú
škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,- € paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené,
ale aj nepreukázané.

Pokiaľ v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal navrhovateľ na viacero
nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy, odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať
z paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha.

Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v
tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada aj
na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je
neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu
SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Ďalej odporca zdôraznil, že vznik

nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná
judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde
je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi

v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež navrhovateľ nespresnil,
v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa".
Navrhovateľ nepreukázal pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, že konštatovanie

porušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinením.Uvedenézožalobnýchnávrhovnevyplývaaztoho
dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať
jej náhrada v peniazoch.
Podľa odporcu nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Nie je

možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a
to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa
v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci
zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov.

Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
Odporca v tejto súvislosti upozornil a ako prílohu vyjadrenia k žalobe doložil list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemupredstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto

praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec 0-76/10). Žalovaná dal do pozornosti celý text priloženého
listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky:
Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky
sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia.

Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv,
ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa

odchyľujúodkogentnýchustanovenínaochranuspotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujú
spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch, napr.:
„Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch
predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.

Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky."
„Podľa bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške
0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne."
„Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však

nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej výške."
„Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na
ochranu spotrebiteľa..."
Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku

SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá odporca v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku
napr. vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku
Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť,
pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv
(s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,

chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť,
že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila
navrhovateľa zo svojich radov.
Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v

konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto aj
súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu
na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia

alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku
samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu
navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo
nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za

konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva
navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené
vylučuje možnosť priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnostis negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a
následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa
odporcu priznaná navrhovateľovi žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla postupom okresného súdu škoda.
Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíjeodporcatohonázoru,ženavrhovateľnepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Odporca má skôr za to, že stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám, a
to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už
v súčasnosti zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či
už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje odporca žalobu za právne neopodstatnenú
a žiadal, aby Okresný súd Žilina žalobu v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si náhradu trov konania.

Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov súd nariadil pojednávanie na deň

25.10.2013, na ktoré predvolal účastníkov konania a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne a včas. Na
pojednávanie sa nikto nedostavil, súd však pojednávanie nevykonal a odročil pojednávanie na neurčito z
dôvodu doručenia súdu dňa 24.10.2013 návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na prerušenie konania
vedenéhopodsp.zn.4C/244/2012,atoaždoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na

nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci.

Uznesením č.k. 4C 244/2012 zo dňa 13.1.2014 bol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie

práva navrhovateľky na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietnutý. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.4.2014 v spojitosti s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu Žilina č.k.
8Co/146/2014-105 zo dňa 31.3.2014.

Navrhovateľ súdu dňa 13.6.2014 oznámil, že na tunajšom súde založil, a to s poukazom na zásadu

hospodárnosti konania, len v konaní č.k. 27C/265/2012 jediný originál znaleckého posudku č. 1/2014,
ktorý dňa 17.01.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia
majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá majetková škoda je predmetom tohto
súdneho konania a týmto odkazuje na tento originál znaleckého posudku ako na skutočnosť súdu známu
z jeho činnosti. Navrhovateľ uviedol, že predmetný znalecký posudok považuje za dôležitý dôkaz o

skutočnostiach tvrdených v jednotlivých žalobách, a to dôkaz preukazujúci minimálnu výšku spôsobenej
škody. Podľa jeho názoru sú spoľahlivo identifikované: udalosť vyvolávajúca škodu, mechanizmus
vzniku škody, zodpovedný subjekt, ako aj príčinná súvislosť, preto ostávalo len ustáliť výšku škody, čo sa
nespochybniteľne stalo metódami a postupmi, ktoré zvolila a vykonala zásadná autorita - znalecký ústav,
a to prostredníctvom činnosti skupiny profesionálnych odborníkov. Navrhovateľ preto žiada, aby súd

vnímal znalecký posudok ako zásadný dôkaz o podstate a výške škody a aby z jeho obsahu vychádzal
pri meritórnom rozhodovaní.
Súdu je z vlastnej činnosti známe, že originál hore uvedeného znaleckého posudku číslo 1/2014 je
uložený na súde pod číslom 1SprV/563/14.
Súd nariadil na deň 18.7.2014 pojednávanie, na ktoré sa nedostavili účastníci, ani právni zástupcovia.

Odporca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu elektronickou poštou
dňa 11.7.2014. Právny zástupca navrhovateľa požiadal podaním doručeným súdu elektronickou poštou
dňa 14.7.2014 o zrušenie nariadeného pojednávania vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd
a navrhol, aby súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorú k podaniu pripojil (č.l. 121 spisu). Súd skonštatoval, že sa jedná o totožnú sťažnosť,

ako bola pripojená k návrhu navrhovateľa na prerušenie konania doručeného súdu dňa 24.10.2013,
ktoré prerušenie konania bolo dňa 24.10.2014 navrhnuté z tých istých dôvodov a o ktorom návrhu už
bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 4C 244/2012 (č.l. 48 spisu) dňa
13.1.2014 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/146/2014-105 zo dňa 31.3.2014 tak,že návrh navrhovateľa na prerušenie konania bol zamietnutý. Pokiaľ teda navrhovateľ dňa 14.7.2014
opakovane žiadal z tých istých dôvodov prerušiť konanie, súd na návrh navrhovateľa na prerušenie
konania doručený súdu 14.7.2014 neprihliadol a pojednávanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná a bolo vecou
navrhovateľa označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala

byť navrhovateľovi spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a

označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým

sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z. Navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň navrhovateľ podal
žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa

oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR žiadosti navrhovateľa nevyhovel a následne navrhovateľ
podal predmetnú žalobu na náhradu škody.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods.1 písm. m) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 orgán príslušný podľa
písm. a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15 ), ak
ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak
žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o žiadosti zo
dňa 16.9.2010 na zmenu súdneho exekútora až dňa 8.7.2011, a to rozhodnutím o vyhovení žiadosti

oprávneného na zmenu exekútora, teda k rozhodnutiu došlo podľa údaja uvedeného navrhovateľom až
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní odporcovi, medzi
účastníkmi nebolo sporné, že žiadosť bola podaná, odporca uviedol, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Odporca

žiadostiam navrhovateľa nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol proces predbežného
prerokovania zmarený.

Súd mal preukázané, že žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená

v zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súdu
je z vlastnej činnosti známe (z konania sp. zn. 18C/238/2012 vedenom na OS Žilina), že žiadosti
navrhovateľ podal u odporcu v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012, a to viac vo ako 45 000
prípadoch, ktorým odporca nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol proces predbežného
prerokovania zmarený. Súd má za to, že vzhľadom na označenia obdobia doručovania žiadostí

(posledné doručenie dňa 25.09.2012) a vzhľadom na dátum rozhodnutia súdu v tejto veci, zákonom
stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá
súčinnosť navrhovateľa, alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť
požadovaná odporcom. Je totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody, alebo jeho časť nebol
uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Podmienka pre súdne konanie bola teda

splnená.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 17.9.2012 žiadal, aby mu odporca nahradil škodu vo výške 175,- Eur a
nemajetkovúujmuvovýške497,88€. Škodapodľauvedenianavrhovateľavzniklanesprávnymúradným
postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu mal spočívať v prieťahoch v konaní (k rozhodnutiu

o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 295 dní), súd porušil
zásadu právnej istoty. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu mala vzniknúť
navrhovateľovi škoda v žalovanej výške.Podľa uvedenia navrhovateľa skutočná škoda - majetková škoda vo výške 175,- Eur vznikla
navrhovateľovi ako účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu

exekútora a rozhodnutím o ňom:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,- Eur
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur

- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,... 15,- Eur.

Zároveň žiadal priznať aj nemajetkovú ujmu vo výške 497,88 € , pretože podľa názoru navrhovateľa
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o zmenu exekútora v zákonom
stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods.2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného

čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal vystaviť oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku

povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného.

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. 18Er/4013/2006 mal súd zistené, že dňa 16.9.2010 oprávnený
žiadal súd o zmenu exekútora vo veci EX 732/06. Poverenie bolo udelené súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému dňa 8.7.2011. Podľa uznesenia zo dňa 8.7.2011 mal byť následne pôvodný exekútor

(ktorému bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 3.4.2007) vyzvaný na vyčíslenie dovtedy
vzniknutých trov exekúcie

Podľa§44ods.7Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo30.11.2006oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.

Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa prechodného ustanovenia § 240 ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. decembra 2006
konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky
2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že okresný súd v konaní č.k. 18Er/4013/2006 bol povinný
rozhodnúť o zmene exekútora v lehote 30 dní od doručenia žiadosti.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu

Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskejrepubliky a postup alebo výsledok

postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119
písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho

v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo

povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo k doplneniu §
9 o nové odseky
3 a vnadväznostinamožnosť

dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom
alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods.
1 Ústavy SR . Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR , je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).
Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by

existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup
toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené zákon výslovne
ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č.
514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo

právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred
Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR. Toto však bolo vnesené
do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013.Je nepochybné, že v danom prípade navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik
škody, ktorej náhradu si uplatnil pred účinnosťou novelizovaného znenia zák.č. 514/2003 Z.z. Na
predmetné konanie je preto nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady

škody, teda znenie § 9 cit. zák. v znení účinnom v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012.
Je neprípustné, aby sa obdobné konanie v rámci súdneho konania, resp. predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody odporcom, spravovalo predchádzajúcim znením zákona č. 514/2003 Z.z. a
zároveňvpriebehukonaniabysazačalaplikovaťnovelizovanýpredpis(hmotnoprávnybezprechodného
ustanovenia).

Na základe uvedeného súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že v zmysle § 9 cit.zák. môže prieťahy
konštatovať len Ústavný súd SR,..., nakoľko taká úprava je platná až od 01.01.2013.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní ako
dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni, a nie pred
Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP

teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu
vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko,
rozsudok zo 16. septembra 1996). Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená
charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov
súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa

zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný
postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť
splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú:
1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

Navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý
spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože o žiadosti rozhodoval po uplynutí zákonnej lehote
30 dní s omeškaním viac ako 295 dní.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 17 ods. 1 cit. Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä

s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže
byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa
osobitného predpisu.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/24/04 konštatuje, že nesprávny úradný postup možno
vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu

postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak
tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Všetky podmienky musia byť
splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie
ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení čo i len jednej podmienky.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú

všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k prieťahom v konaní došlo.Odporca správne poukázal aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný
prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR).

Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná
súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú
sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho
znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03).

V konaní navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Vyúčtované režijné náklady
navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každý
obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské riziko
- možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov.

Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi požadovať tieto náklady v takmer 45 000 žalobách len z
titulu správy pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí samozrejme dostávajú mzdu,
ako aj za náklady za spracovanie urgencií súdom, kontrolu stavu konania na exekučnom súde a za
udržiavanie a správu informačného systému, ktoré vyčíslil len nejakou paušalizovanou sumou bez
riadneho preukázania. Navrhovateľ nepreukázal ani tvrdené urgencie. Navrhovateľ si dokonca túto

paušálne určenú sumu uplatňuje aj v iných konaniach o náhradu škody, pričom je evidentné, že v jednej
exekučnej veci sú podané viaceré žaloby - z dôvodu neskorého rozhodnutia o žiadosti na udelenie
poverenia a vo veciach nesprávneho a nezákonného postupu, keď súd skúmal exekučný titul a následne
zamietol žiadosť o udelenie poverenia, avšak v každom takom konaní si uplatňuje túto paušalizovanú
náhradu majetkovej škody.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody za správu, či evidenciu pohľadávok, túto činnosť
vykonávajú jeho zamestnanci za odmenu a nie je preto žiadny dôvod, aby tieto náklady znášala tretia
osoba.
Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh
zamietol.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ uviedol, že ju považuje za satisfakciu za porušenie
jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu,
nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie; zánik ďalších podnikateľských
aktivít, spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Súd však s týmto

nesúhlasí a považuje to za účelovú a špekulatívnu obranu navrhovateľa. Navrhovateľ ničím nepreukázal
údajné „následky", ako je pocit úzkosti, frustrácie, neistoty, ani nijako nešpecifikoval, či nekonkretizoval
zánik podnikateľských aktivít. Nepresnil, ani nepreukázal, ako daná situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ naďalej vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť. Súd poukazuje na to, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,... sú

irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo (30Cdo 675/2011).
Navrhovateľ si uplatňuje nemajetkovú ujmu s odôvodnením, že márnym uplynutím času boli reálne

ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych
občianskychprávazároveňjeajjednýmzpredpokladovobčianskoprávnejzodpovednosti.Nemajetková
ujma je adekvátna, keď ide o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti ich konania
(vrátane podnikateľských aktivít). Ujma sa často stotožňuje so škodou, čo je nesprávne. Vzťah ujma -
škoda ako pojmy netreba stotožňovať, nakoľko škoda sa preukazuje a ujma sa zdôvodňuje.

Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné predovšetkým zohľadňovať:
- závažnosť a intenzita konania,
- dosah konania motívy konania,
- úmysel konania,
- dĺžku protiprávneho konania.

A zároveň podľa § 17 cit.zák. je potrebné zohľadňovať:
- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy
navrhovateľa rizikám, a to neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným
súdom nastalo riziko zániku povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
insolvencie povinného, navrhovateľ ničím nepreukázal žiadne z týchto tvrdení.
Súd mal nepochybne zistené iba to, že došlo k prieťahom, keďže o návrhu na zmenu exekútora nebolo

rozhodnuté v lehote 30 dní.
Je však nepochybné, že súdny exekútor Mgr. Marián Kráľ bol dňa 3.4.2007 poverený na vykonanie
exekúcie a bolo jeho povinnosťou vykonávať exekúciu až do jeho zmeny a nebol žiadny dôvod na vznik
škody navrhovateľovi, ak súd aj nerozhodol o zmene exekútora v 30-dňovej lehote. Pokiaľ oprávnený
nebol spokojný s výkonom predchádzajúceho exekútora, za prípadnú škodu spôsobenú exekútorom
nenesie zodpovednosť štát v dôsledku nerozhodnutia o zmene v zákonnej lehote.

Odporca správne namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, nevymožiteľnosť pohľadávky.
Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nezdôvodnil.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné.
V takejto situácii teda platí, že aj keď došlo k porušeniu práva navrhovateľa na rozhodnutie o návrhu

navrhovateľa na zmenu exekútora, už samotné konštatovanie porušenia práva musí byť považované
za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu
nemajetkovej ujmy voči štátu.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
porušením povinností a tvrdenou škodou. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú

súvislosť s postupom exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania
rozhodnutiaexekučnéhosúdu,bezprieťahovexekučnéhosúdu,bynebolodošlokvznikutvrdenejškody.
Veď je nepochybné, že predchádzajúci súdny exekútor bol riadne poverený na vykonanie exekúcie a
táto jeho povinnosť trvala do rozhodnutia o zmene exekútora. Teda exekúcia pokračovala, resp. mohla
pokračovať plynule bez ohľadu na to, kedy bol exekútor zmenený. Dokonca v danom prípade súdny

exekútor Mgr. Marián Kráľ bol poverený dňa 3.4.2007 a oprávnený žiadal súd o zmenu exekútora až dňa
16.9.2010, pričom rozhodnuté bolo 8.7.2011, teda dovtedy bol poverený na vykonávanie exekúcie Mgr.
Marián Kráľ, ktorý bol povinný vykonávať exekúciu do rozhodnutia o zmene exekútora. Preto i keď o
návrhu na zmenu exekútora nebolo rozhodnuté po zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, nebol žiadny
dôvod pre vznik škody a preto s poukazom na § 17 ods. 2 uvedeného zákona iba samotné konštatovanie

porušenia práva je postačujúce a je dostatočným zadosťučinením.

Keďže súd nemal preukázaný vznik škody na strane navrhovateľa, neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou

ujmou.

Súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré zákon vyžaduje, aby súd
mohol konštatovať vznik zodpovednosti odporcu za škodu. Preto návrh na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom voči odporcovi v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa na náhradu škody, súd sa síce ex offo
touto námietkou prioritne zaoberal, avšak vzhľadom na konštatovanie neexistencie práva na náhradu
škody súd podrobne premlčanie neskúmal, nakoľko premlčanie sa skúma len u existujúceho nároku a
v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol preukázaný.

Pokiaľnavrhovateľsúdudňa13.6.2014oznámil,ženatunajšomsúde založilvkonaníč.k.27C/265/2012
jediný originál znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o., ktorý má preukazovať výšku spôsobenej škody, súdu je z vlastnej činnosti známe, že originál
hore uvedeného znaleckého posudku číslo 1/2014 je uložený na súde pod číslom 1SprV/563/14. Súd
však vzhľadom na konštatovanie neexistencie jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a síce vznik škody, dokazovanie týmto listinnýmdôkazom nevykonal, nakoľko vykonanie dokazovania na výšku síce tvrdenej, ale neexistujúcej škody,
by bolo nadbytočné. Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby súd vnímal znalecký posudok ako zásadný dôkaz
o podstate škody a aby z jeho obsahu vychádzal pri meritórnom rozhodovaní, navrhnutý dôkaz je pre

rozhodnutie súdu za preukázaného skutkového a právneho stavu právne irelevantný. Znalecký posudok
nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia navrhovateľa alebo uvádzať právne posúdenie. Je neprípustné,
aby bol znaleckým posudkom predkladaný nejaký právny názor, či stanovisko, toto je na posúdení súdov
(iura novit curia).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojitosti s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorých
zákonných ustanovení účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom však
súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Nakoľko odporca si trovy konania vo vyjadrení k návrhu
na začatie konania uplatnil, súd na pojednávaní o trovách v konaní úspešného odporcu rozhodol tak, že

trovy mu priznal vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca trovy v lehote podľa § 151 ods. 1 druhej vety Os.p. nevyčíslil, preto súd na základe cit.
zákonných ustanovení súd rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).