Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/74/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811202527
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8811202527.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Y.. R.

V., F. M. Č.. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova č. 20, Košice, proti
žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova
č. 2, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 161,92 € v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.3.2011 domáhal zaplatenia sumy 4.000,- € a náhrady trov

konania. V odôvodnení žaloby poukázal na to, že podaním doručeným OR PZ Vranov nad Topľou dňa
9.7.2008 oznámil, že S. Y. v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn. XC/XXX/
XXXX uviedla nepravdivý údaj o tom, že mal vyklčovať porasty rastúce pri hranici ich pozemkov, v
dôsledku čoho konanie vedené pred Okresným súdom Vranov nad Topľou, sp. zn. XC/XXX/XXXX súd
uznesením XC/XXX/XXXX zo dňa 30.5.2008 zastavil a zaviazal Y.. V. (vtedy žalovaného) na povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov z dôvodu podľa § 146 ods. 2, veta druhá OSP, v zmysle ktorej, ak sa pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Žalobu odôvodnil okrem iného tým, že „...postup viacerých zložiek polície pri vybavovaní podania
žalobcu zo dňa 9.7.2008 a podaní na tento list nasledujúcich, nebol v súlade s ustanoveniami právnych
predpisov, vrátane interných predpisov upravujúcich postup policajných orgánov pri objasňovaní
priestupkov."

Okresný súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.11.2011 tak, že žalobu

zamietol a zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 25.2.2013
tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol
popísaltakto:„Trebaprisvedčiťodvolateľovivtomsmere,ženapadnutérozhodnutiejenepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Konštatovanie, že súd považuje obsah písomných oznámení MV SR zo dňa
16.12.2009 a OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa 13.5.2010 za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na

ujmu (tvrdenú žalobcom) spôsobenú nesprávnym úradným postupom, považuje odvolací súd za prípad,
keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácií nevyplývajú. Tento záver trpí
tiež úplnou absenciou dôvodov rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nemožnozistiť, ako súd prvého stupňa k záveru, že žalobcom tvrdená ujma nezakladá nárok žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, dospel.“

Odvolací súd uložil okresnému súdu v novom konaní rozhodnutie zdôvodniť spôsobom vyplývajúcim z
§ 157 ods. 2 OSP.

Okresný súd nariadil pojednávanie, na ktorom dňa 22.07.2014 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala
na svojich doterajších podaniach a prednesoch a trvala na tom, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 4 000 € a nahradiť trovy konania s uvedením, že nesprávnym úradným postupom
orgánov policajného zboru pri vybavovaní oznámenia žalobcu zo dňa 9.7.2008 došlo k tomu, že jeho
oznámenie nikdy nebolo vybavené zákonom predpísaným spôsobom, nemohlo byť ani zistené, či p. S.
Y. spáchala priestupok, alebo nie. Takéto rozhodnutie prípadne o tom, že priestupok spáchala, nemohol
žalobca predložiť v spomínanom konaní vedenom na OS Vranov nad Topľou, čo preňho znamenalo
ujmu v tom, že trovy konania, ktoré mu boli uložené zaplatiť, aj zaplatiť musel, a pokiaľ bolo žalobcovi

vyčítané, že zahlcoval orgány PZ SR viacerými podaniami, právna zástupkyňa poukazovala, že nie
žalobca spôsobil to, že jeho podanie nebolo vybavené zákonnom predpísaným spôsobom, ale boli to
práve orgány policajného zboru, ktoré takýto následok spôsobili. Žalobca bol tým, ktorý sa nedomohol
nápravy vo vzťahu k nesprávnemu vybaveniu svojho podania zo dňa 9.7.2008.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.07.2014 taktiež zotrvala na predchádzajúcich
písomných, aj ústnych vyjadreniach s uvedením, že samotné konštatovanie porušenia postupu zo
strany orgánu verejnej moci nezakladá automaticky nárok na náhradu škody a už vôbec nie nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda neboli splnené podmienky pre priznanie nároku žalobcu,
preto navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

Okresným súdom zistený skutkový stav popísaný v rozsudku zo dňa 11.11.2011 sa v ničom podstatnom
nezmenil a súd len v snahe o zjednodušenie preskúmateľnosti tohto rozsudku opakovane uvádza
najdôležitejšie skutkové okolnosti:

V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom sa žalobkyňa
S. Y., F. M. Č.. XXX, domáhala voči žalovanému Y.. R. V. (teraz žalobca) rozsudku, v ktorom by ho súd
zaviazal urobiť určité opatrenia na ochranu jej vlastníckeho práva na hranici pozemkov vo vlastníctve
účastníkov konania, súd uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.5.2008 konanie zastavil, nakoľko
žalobkyňa písomným podaním pred začatím pojednávania zobrala návrh na začatie konania späť

v celom rozsahu s odôvodnením, že konaním žalovaného došlo k vyklčovaniu porastov na hranici
pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve účastníkov konania.

Citovaným uznesením súd zaviazal žalovaného Y.. R. V. zaplatiť S.V. Y. trovy konania vo výške 5.784,70
Sk. Y.. R. V. podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie, v ktorom uviedol, že on žiadne stromy

nevyklčoval, iba prevádzal bežnú údržbu zelene. Uznesením Krajského súdu v Prešove XCo/XXX/XXXX
zo dňa 25.9.2008 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou XC/XXX/XXXX zo dňa
30.5.2008 v napadnutom výroku a o trovách konania. Uznesením Najvyššieho súdu SR XCdo/X/XXXX
zo dňa 19.3.2009, bolo dovolanie Y.. R. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25.9.2008 sp.
zn. XCo/XXX/XXXX, odmietnuté.

Žalobca podaním zo dňa 9.7.2008 podal podnet na preverenie skutočností nasvedčujúcich tomu, že
konaním pani S. Y. F. M. XXX, žalobkyne v súdnom spore vedenom na OS Vranov pod sp. zn. XC/XXX/
XXXX, mohlo dôjsť k spáchaniu priestupku tým, že uviedla nepravdivé údaje v konaní pred súdom.

Riaditeľ OO PZ Vranov nad Topľou upovedomil oznamovateľa (žalobcu) listom sp. zn. I.-T.-XXX/PP-U.-
XX zo dňa 8.9.2008, o tom, že bolo prešetrené jeho oznámenie zo dňa 9.7.2008 s výsledkom, že v
danej veci nejde o trestný čin ani o priestupok. Oznamuje mu ďalej, že: „Vo veci vyklčovania stromov,
ktoré rástli na hranici pozemkov medzi železnými stĺpikmi, ktoré ste vykonali v mesiaci marec 2008 sa
jedná o občiansko-právny spor, ktorý bol riešený Okresným súdom vo Vranove nad Topľou č.k.: XC/

XXX/XXXX. Prípad bol odložený podľa § 60 ods. 3 písm. a) zák. SNR č. 327/1990 Zb., nakoľko vo veci
nejde o podozrenie z priestupku.“.Žalobca sa od 22.11.2008 opakovanými sťažnosťami a podaniami domáhal náležitého prešetrenia
postupu policajta vybavujúceho jeho podanie zo dňa 9.7.2008.

Žalobca bol po prešetrení radu jeho podaní listom Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou
zo dňa 13.5.2010 (čl. 15) upovedomený o prijatých opatreniach na základe zápisnice z prešetrenia
sťažnosti. Riaditeľ OR PZ konštatuje, že za nedostatky pri postupe vybavenia podania žalobcu zo dňa
22.11.2008 je zodpovedný zástupca riaditeľa pre výkon služby OO PZ Vranov nad Topľou. Nakoľko však
k pochybeniu zodpovednej osoby došlo ešte v roku 2008 nebolo možné za toto disciplinárne previnenie

uložiť disciplinárne opatrenie. Aby sa však predišlo obdobným pochybeniam u zodpovednej osoby, bolo
vykonané preškolenie a výsledok z prešetrenia sťažnosti bol zovšeobecnený na mesačnom hodnotení
práce OO PZ Vranov nad Topľou konanom v mesiaci máj 2010.

Žalobca v odôvodnení odvolania podaného proti rozsudku okresného súdu zo dňa 11.11.2011 upozornil,
že vyššie uvedená reakcia Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou listom zo dňa 13.5.2010

riešila nesprávny úradný postup týkajúci sa vybavenia sťažnosti žalobcu zo dňa 22.11.2008. Žalobca
v súvislosti s okruhom súdom skúmaných úradných postupov uviedol, že „súd v konaní nie celkom
sústredene vnímal obsah listinných dôkazov, na ktoré sa v citovanej časti odôvodnenia odvoláva a
to predovšetkým so zreteľom na to, ktoré konanie bolo nesprávnym úradným postupom, na základe
ktorého sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy“. Žalobca v odôvodnení odvolania podanému

proti rozsudku okresného súdu zo dňa 11.11.2011 zdôraznil, že „právnym dôvodom uplatneného nároku
žalobcom, je pochybenie orgánov polície pri vybavení jeho podania zo dňa 9.7.2008“.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16.12.2009 vyplýva, že bolo konštatované porušenie
služobných povinností pri prešetrovaní opakovanej sťažnosti zo dňa 9.11.2009, aj sťažnosti zo dňa

20.5.2009, ako aj sťažnosti zo dňa 6.3.2009. Žalobca bol súčasne upovedomený o tom, že zo strany
nadriadeného budú voči dotknutej osobe vyvodené opatrenia na zabránenie podobných pochybení.

Žalobcavodôvodneníodvolaniapodanémuprotirozsudkuokresnéhosúduzodňa11.11.2011upozornil,
že predmetom vyššie uvedeného oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16.12.2009 opäť nebol

žalobou namietaný nesprávny úradný postup orgánov polície pri vybavení jeho podania zo dňa 9.7.2008.

Odvolací súd v uznesení sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 25.2.2013, ktorým zrušil rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, uložil okresnému súdu opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s §

157 ods. 2 OSP.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Okresný súd v snahe o splnenie povinnosti uloženej odvolacím súdom uvádza, že pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku, ktorý má plynúť z nesprávneho úradného postupu, súd vychádzal z už

skôr citovaného odôvodnenia odvolania žalobcu podaného proti rozsudku okresného súdu (zo dňa
11.11.2011), v ktorom jasne určil podanie žalobcu, pri vybavení ktorého malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu - k pochybeniu orgánov polície malo dôjsť pri vybavení jeho podania zo dňa 9.7.2008.

Žalobca v odôvodnení odvolania podaného proti rozsudku okresného súdu zo dňa 11.11.2011, totiž

vytýkal súdu (okrem iného), že vyhodnocoval nesprávne určený nesprávny úradný postup týkajúci sa
vybavenia iných podaní žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okresný súd sa v (zrušenom)
rozsudku zaoberal hodnotením úradného postupu žalovaného týkajúceho sa vybavenia iných podaní
žalobcu v dôsledku jeho žalobného návrhu, v ktorom okruh svojich podaní, pri vybavení ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, vymedzil takto: „ Z doposiaľ uvedeného nesporne vyplýva,

že postup viacerých zložiek polície pri vybavovaní môjho podania zo dňa 9.7.2008 a podaní na tento
list nasledujúcich, nebol v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, vrátane interných predpisov
upravujúcich postup policajných orgánov pri objasňovaní priestupkov.“Z citovaného je zrejmé, že žalobca okrem spôsobu vybavenia jeho podania zo dňa 9.7.2008 namietal
aj nesprávny úradný postup pri vybavení „podaní na tento list nasledujúcich“. Práve vo vzťahu k
vyhodnoteniu spôsobu vybavenia tohto okruhu podaní žalobcu súd v (zrušenom) rozsudku uvádzal

závery oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16.12.2009 týkajúce sa porušenia služobných
povinností pri prešetrovaní opakovanej sťažnosti zo dňa 9.11.2009, aj sťažnosti zo dňa 20.5.2009, ako
aj sťažnosti zo dňa 6.3.2009.

Žalobca však v každom štádiu konania disponuje s návrhom a je jeho výsostným právom meniť, či

upresňovať odôvodnenie návrhu. Žalobca tak urobil v odôvodnení odvolania, v ktorom jednoznačným
špecifikovaním podania žalobcu, pri vybavení ktorého malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
- k pochybeniu orgánov polície malo dôjsť pri vybavení jeho podania zo dňa 9.7.2008, zúžil okruh
skúmaného úradného postupu polície na spôsob vybavenia jeho podania - „podnet na preverenie“
doručený OR PZ Vranov nad Topľou dňa 9.7.2008 (žalobca žiadal preveriť skutočnosti uvádzané S.V.
Y. F. M. XXX, v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn. XC/XXX/XXXX).

Pred samotným hodnotením úradného postupu polície pri vybavení podania žalobcu- „podnet na
preverenie“ doručenom OR PZ Vranov nad Topľou dňa 9.7.2008, súd za potrebné považuje uviesť, že
skutočnosti uvádzané žalobcom o tom, že nevyklčoval porasty a teda nezavinil, že konanie vedené pred
Okresným súdom Vranov nad Topľou, sp.zn. XC/XXX/XXXX,

sa muselo zastaviť, vyhodnocoval aj Krajský súd v Prešove - v rámci konania o odvolaní Y.. V. proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. XC/ XXX/XXXX zo dňa 30.5.2008, ktorým
Okresný súd Vranov nad Topľou konanie zastavil a zaviazal Y.. V. (vtedy žalovaného) na povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov z dôvodu podľa § 146 ods. 2, veta druhá OSP, podľa ktorej ak sa však pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia XCo/XXX/XXXX, zo dňa 25.9.2008, ktorým potvrdil
uzneseniesúduprvéhostupňavjehonapadnutejčasti,satedamuselvyrovnaťsargumentácioužalobcu
(obsahom totožnou s podstatou oznámenia H.. V. - list žalobcu doručený OR PZ Vranov nad Topľou
9.7.2008 na čl. 17,18), ktorý v odvolaní uviedol, že nevykonal žiadne klčovanie a teda nezavinil, že

konanie sa muselo zastaviť a preto pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby žalobkyňou nemal byť
zaviazaný na náhradu jej trov vzniknutých v konaní. Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia 2Co/
124/2008, zo dňa 25.9.2008, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, sa
s dôvodmi odvolania Y.. V. vyrovnal takto: „K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný ešte pred
prvým pojednávaním splnil to, čoho sa ona domáhala žalobou a iba z uvedeného dôvodu zobrala žalobu

späť“ (posledný odsek čl. 101 spisu XC/XXX/XXXX).

Žalobca v odôvodnení odvolania proti rozsudku okresného súdu zo dňa 11.11.2011 poukazoval na to,
že sa domáhal nemajetkovej ujmy plynúcej mu z nesprávneho úradného postupu polície pri vybavení
jeho oznámenia zo dňa 9.7.2008 a že obsah písomného oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa

16.12.2009 a písomného upovedomenia o prijatých opatreniach OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa
13.5.2010, týkajúce sa nedostatkov zistených Oddelením kontroly KR PZ Prešov v konaní I.-T.-XXX/PP-
U.-XXXX sa netýkali nesprávneho postupu polície pri vybavovaní podania žalobcu zo dňa 9.7.2008 -
teda týmto nemohlo byť poskytnuté dostatočné zadosťučinenie.

Súd opätovne sa zaoberajúc argumentáciou žalobcu uvádza, že jeho podanie doručené OR PZ Vranov
nad Topľou dňa 9.7.2008, ktoré právny zástupca žalobcu označil za oznámenie o priestupku, bolo
vybavené oznámením Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou zo dňa 8.9.2008 (čl. 16) tak, že:
„Prípad bol odložený podľa § 60 ods. 3 písm. a) zák. SNR č. 372/1990 Zb., nakoľko vo veci nejde o
podozrenie z priestupku“.

Podľa zák. č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, v znení účinnom v čase od 1.apríla 2008 do 1. augusta
2008, teda v znení účinnom, v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu priestupku, zmysle ust. § 60 ods. 3
písm. a), správny orgán vec odloží záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno
priestupok prejednať.

Podľa § 66 ods. 3 cit. zák., rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí
len poškodený.Procesne presne podľa vyššie citovaných ustanovení postupoval policajný orgán, ako orgán oprávnený
objasňovať priestupky.

Pozornosti súdu neušlo, že sám oznamovateľ neposkytol orgánu oprávnenému objasňovať priestupky
potrebnú súčinnosť, napriek povinnosti uvedenej v § 56 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb., o priestupkoch,
podľa ktorého, každý je povinný podať správnym orgánom a orgánom oprávneným objasňovať
priestupky nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. 2); podanie
vysvetlenia sú oprávnené odoprieť, ak by im alebo osobám blízkym hrozilo nebezpečenstvo postihu za

priestupok, prípadne za trestný čin alebo by porušili štátne alebo služobné tajomstvo alebo zákonom
výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti.

Žalobca paradoxne ako oznamovateľ skutočností, ktoré žiadal preveriť, odmietol podať dňa 25.7.2008
vo veci vysvetlenie. Zo záznamu OO PZ Vranov nad Topľou vyplýva že: „Na základe uvedeného
oznámeniaboldňa25.7.2008požiadanýY..R.V.opodanievysvetleniaksvojmupísomnémuoznámeniu

zo dňa 9.7.2008, nakoľko uvedené písomné oznámenie je nezrozumiteľné a je veľmi ťažko zistiť a
pochopiť, čoho sa menovaný v oznámení domáha. Y.. R. V. odmietol podať vo veci vysvetlenie, pričom
uviedol, že vypovedať a celú vec ozrejmi za prítomnosti svojho právneho zástupcu, pričom určil svojho
právneho zástupcu JUDr. Ivetu Rajtákovú, ktorá má Advokátsku kanceláriu v Košiciach, ul. Štúrova 20. S
menovanou sa nepodarilo skontaktovať aj napriek viacerým telefonátom na jej kanceláriu. U pracovníčky

kancelárie bolo zistené, že menovaný JUDr. Ivetu Rajtákovú nepožiadal o právne zastupovanie vo veci
horeuvedeného písomného oznámenia, no menovaná Y.. R. V. právne zastupovala na Okresnom súde
vo Vranove nad Topľou vo veci vlastníckeho práva S. Y. Č..V.. XC/XXX/XXXX.

Menovaný bol predvolaný k výsluchu na deň 28.8.2008 s tým, že pokiaľ chce mať právneho zástupcu,

má si ho zabezpečiť vo vlastnom záujme, nakoľko polícia mu ho nezabezpečí, pretože k danej veci to
nie je potrebné a nevyplýva to zo zákona. Y.. R. V. sa k výsluchu nedostavil, preto nebolo zistené, čoho
sa domáha v písomnom oznámení.“

Súd poukazuje na vec sa vzťahujúcu právnu úpravu (v znení účinnom v čase, kedy malo dôjsť k

nesprávnemu úradnému postupu):

Článok 46 ods. 3, Ústavy SR č. 460/1992 Zb., zaručuje každému ústavné právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.

Zákon vykonávajúci ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, je zákon č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa základných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je predmetom úpravy tohto zákona:
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Ustanovenie § 3 zák. č. 514/2003 Z.z., upravuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 15 ods. 1, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.Podaním zo dňa 7.9.2010, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, požiadal Ministerstvo
vnútra SR, o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom.

Ministerstvo vnútra SR, listom zo dňa 3.3.2011, oznámilo žalobcovi, že žiadosti nevyhovie, nakoľko
podľa názoru ministerstva vnútra, žalobca vo vzťahu k nemajetkovej ujme neuniesol dôkazné bremeno
a žiadnym spôsobom ju nepreukázal.

Vzmysleustanovenia§9ods.1,zák.č.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, pričom podľa druhého odseku cit.
ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Pre všetky právne tituly náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci platia spoločné ustanovenia
- štvrtá časť zákona. Spôsob a rozsah náhrady škody upravuje § 17 v jednotlivých odsekoch takto:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd teda konštatuje, že zákon nedefinuje "nesprávny
úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti,
pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti (nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho

vydanie).

Podľa § 25 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone osobitným predpisom. Legislatívny odkaz na Občiansky zákonník je prirodzený pretože

právna úprava nadväzuje na Občiansky zákonník, ktorý v tomto prípade pôsobí subsidiárne k právnej
úprave zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov.

V občianskom súdnom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade škody taktiež postupuje podľa ustanovení

druhej hlavy šiestej časti Občianskeho zákonníka, a to aj pri rozhodovaní o náhrade škody, spôsobenej
pri výkone verejnej moci.

Opakom majetkovej ujmy je ujma nemajetková, ktorá spočíva v porušení právnych vzťahov upínajúcich
sa na rôzne tzv. nemajetkové dobrá, ako sú život, zdravie, česť, sloboda alebo autorstvo, či iné.

Pri porovnaní stavu porastu žalobcu rastúceho pri hranici s pozemkom pani S. Y. zobrazeného na
fotografiách na čl. 9 až 14 súdneho spisu sp. zn. XC/. a stavu porastu žalobcu rastúceho pri hranici s
pozemkom pani S. Y. zobrazeného na fotografiách na čl. 52 až 58 súdneho spisu sp. zn. XC/XX/
XXXX (fotografie

vyhotovené pracovníkmi oddelenia kontroly KR PZ Prešov) je už na prvý pohľad zrejmý rozdiel a už len
na základe týchto fotografií možno prijať záver, že rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.
zn. XC/XXX/XXXX, ktorý uznesením XCXXX/XXXX zo dňa 30.5.2008, pre späťvzatie žaloby konanie
zastavil a zaviazal Y.. V. (vtedy žalovaného) na povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov z dôvodu podľa§ 146 ods. 2, veta druhá OSP, v zmysle ktorej ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca, bolo vecne správne.

Žalobca v podaní, ktorého vybavenie považuje za nesprávny úradný postup sa zameral na slovo
„vyklčoval“.
Krátky slovník slovenského jazyka uvádza tieto významy slova vyklčovať:
1. klčovaním odstrániť (porast): v. krovie
2. klčovaním zbaviť niečoho: v. stráň

(zdroj: )

Aj Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia XCo/XXX/XXXX, zo dňa 25.9.2008, ktorým potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti dôvody, pre ktoré žalobkyňa zobrala svoju žalobu
voči H.. V. späť vyhodnotil takto: „K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný ešte pred prvým
pojednávaním splnil to, čoho sa ona domáhala žalobou a iba z uvedeného dôvodu zobrala žalobu

späť“ (posledný odsek čl. 101 spisu XC/XXX/XXXX).

Na tomto mieste súd poukazuje na to, že vôbec nie je dôležité, či úkon, ktorým žalobca „ešte pred prvým
pojednávanímsplnilto,čohosaonadomáhalažalobou“sanazvevyklčovanie,alebovystrihanieporastu,
či údržba porastu - podstatné je, že došlo k jeho odstráneniu.

Rozdiel medzi stavom porastu H.. V. pred podaním žaloby S. Y. a následne po zastavení konania, je
zrejmý z vyššie uvedených fotografií.

Pokiaľ policajný orgán vybavujúci oznámenie žalobcu v upovedomení oznamovateľa (žalobcu) listom

sp. zn. I.-T.-XXX/PP-U.-XX zo dňa 8.9.2008, o tom, že bolo prešetrené jeho oznámenie zo dňa 9.7.2008
s výsledkom, že v danej veci nejde o trestný čin ani o priestupok, použil slovné spojenie: „Vo veci
vyklčovania stromov, ktoré rástli na hranici pozemkov medzi železnými stĺpikmi, ktoré ste vykonali v
mesiaci marec 2008 sa jedná o občiansko-právny spor, ktorý bol riešený Okresným súdom vo Vranove
nad Topľou č.k.: XC/XXX/XXXX“, vyhodnotil dôkazy ktoré vykonal, rovnako ako Krajský súd v Prešove

v odôvodnení uznesenia XCo/XXX/XXXX, zo dňa 25.9.2008.

I keď žalobca v odôvodnení odvolania podanému proti rozsudku okresného súdu zo dňa 11.11.2011
upozornil, že predmetom oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 16.12.2009 nebol žalobou
namietaný nesprávny úradný postup orgánov polície pri vybavení jeho podania zo dňa 9.7.2008,

nemožno pominúť, že v spomínanom oznámení sa konštatuje, že: „Policajt OO PZ v registratúrnom
zázname zo dňa 8.9.2008 pod č. : I.-T.-XXX/PP-U.-XX, uviedol vo vzťahu k vašej osobe skutočnosti,
ktoré nemal žiadnym spôsobom prešetrené a preukázané.“

Vo vzťahu k citovanému súd uvádza, že týmto konštatovaním súd nie je viazaný a navyše sa s ním

nestotožňuje - policajt OO PZ v registratúrnom zázname zo dňa 8.9.2008 pod č.: I.-T.-XXX/PP-U.-
XX, uviedol vo vzťahu k osobe H.. V. skutočnosti, ktoré považoval za preukázané výpoveďou osoby
podávajúcou vysvetlenie - výpoveďou S.Š. Y. zo dňa 4.9.2008. Táto výpoveď (vysvetlenie) nemohla byť
podrobená previerke práve z dôvodu odmietnutia podať vysvetlenie Y.. V..
Pri teste proporcionality sa rovnako určujúcim pre rozhodnutie orgánu odložiť vec záznamom javí

neposkytnutie súčinnosti oznamovateľa (žalobcu) a uspokojenie sa vec vybavujúceho policajta s
obsahom vysvetlenia podaného S. Y..

Právu občana na prešetrenie ním uvádzaných skutočností (ak nasvedčujú tomu, že mohol byť spáchaný
priestupok) orgánom oprávneným objasňovať priestupky zodpovedá jeho povinnosť podať vysvetlenie

na preverenie podaného oznámenia o priestupku (s výnimkou podľa § 56 ods. 2 veta za bodkočiarkou
zák. č. 372/1990 Zb.).

Súd konštatuje, že pri vybavení podania žalobcu zo dňa 9.7.2008, nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu a vec vybavujúci policajt zistené okolnosti posúdil na základe zabezpečených vysvetlení

správne, keď vec podľa § 60 ods. 3 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, v znení účinnom v
čase od 1.apríla 2008 do 1. augusta 2008, teda v znení účinnom, v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu
priestupku, odložil.Súd poukazuje aj na to, že argumentácia právneho zástupcu žalobcu prednesená na pojednávaní
konanom dňa 22.7.2014 spočívajúca v tom, že „nesprávnym úradným postupom orgánov policajného
zboru pri vybavovaní oznámenia žalobcu zo dňa 9.7.2008 došlo k tomu, že jeho oznámenie nikdy nebolo

vybavené zákonom predpísaným spôsobom, nemohlo byť ani zistené, či p. S. Y. spáchala priestupok,
alebo nie. Takéto rozhodnutie prípadne o tom, že priestupok spáchala, nemohol žalobca predložiť v
spomínanom konaní vedenom na OS Vranov nad Topľou, čo preňho znamenalo ujmu v tom, že trovy
konania, ktoré mu boli uložené zaplatiť aj zaplatiť musel“, vlastne prejudikuje rozhodnutie správneho
orgánu v prípade, že by vec neodložil ale začal konanie o priestupku.

Nad rámec uvedeného súd uvádza úvahu, že aj keby žalobcom tvrdené pochybenie orgánov polície
by bolo možné považovať za postup priečiaci sa postupu, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov činnosti orgánu oprávnenému objasňovať priestupky, tak takto vyhodnotený postup môže mať za
následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z., len vo vzťahu k takému zásahu do
práva na ochranu osobnosti a z toho plynúcej

nemajetkovej ujmy, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto nesprávnym
úradným postupom.

V rámci súdneho konania však poškodený, aby bol úspešný, musí preukázať nasledujúce skutočnosti:
existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, vznik škody resp. nároku na

nemajetkovú ujmu, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a
vznikom škody resp. ujmou spôsobenou nesprávnym úradným postupom.

Žalobca existenciu majetkovej ujmy (škody) v konaní pred okresným súdom netvrdil a ani sa jej náhrady
nedomáhal.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, súd uvádza, že cieľom dôkaznej
povinnostipodľa§120ods.1OSP,bolouneseniedôkaznéhobremenavrozsahu,vktoromtotobremeno
spočívalo na žalobcovi. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. Ak v konaní zistený skutkový základ neumožňuje uzavrieť, že došlo k vzniku ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, v takom prípade súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) sa pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva
dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva),
t. j. žalobcovi.

Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je teda jeho
neúspech v spore. Pri vyhodnotení dôkazov, čím treba, pravdaže, rozumieť aj zhodnotenie absencie
dôkazov(vedúcejkneuneseniudôkaznéhobremenažalobcom)možnovysloviťzáver,ženiejenaplnený
jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom (keby bol nesprávny úradný postup súdom konštatovaný) a preto nárok žalobcu na
nemajetkovú ujmu v peniazoch z dôvodu nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z., nemôže byť daný.

Vzhľadom na vyššie uvedené, je už nadbytočné uvádzať, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť

medzi ním tvrdenou ujmou a (ním tvrdeným) nesprávnym úradným postupom.

Príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou resp. ujmou
spôsobenou nesprávnym úradným postupom zákon č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa
týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)

vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou (či nemajetkovou ujmou) vzťah príčiny a následku.

Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako

príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu
má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, resp. ujma, za ktorú je náhrada
požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym
konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti trebaškodu - v našom prípade ujmu tvrdenú žalobcom - izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá
príčina ju vyvolala. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku

musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne

spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej
príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené
súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a
povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu
fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.
Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom,

t.j. s právnym poriadkom.

Súd nezistil žalobcom vytýkaný nesprávny úradný postup, z ktorého by mu plynul nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd žalobu zamietol, preto žalovanému vzniklo právo na plnú
náhradu trov konania.

Žalovaný vyčíslil trovy podaním zo dňa 23.7.2014, s odkazom na vyúčtovanie zo dňa 14.11.2011
celkom vo výške 776,86 €, takto:

1/ účasť na pojednávaní dňa 9.8.2011
- cestovné - náklady na cestu Bratislava Vranov nad Topľou (vlak) (2x 19,40 €) vo výške 38,80 €

2/ účasť na pojednávaní dňa 11.11.2011
- cestovné náklady na cestu Bratislava - Vranov nad Topľou služobným cestným motorovým vozidlom
Počet najazdených kilometrov - 924 km
Norma spotreby PHM v litroch na 100 km - 15,71
Cena za liter PHM: 1,655 €

Výpočet: 924x15,7x1,655 = 240,087 €
Náhrada za použitie služobného vozidla: 924x0,183 = 169,092 €
(240,087+169,092) vo výške 409,18 €)

3/ stravné v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 110/2009 Z. z. (2x

19,40 €)vo výške 11,40 €

4/ účasť na pojednávaní dňa 22.7.2014
- cestovné náklady na cestu Bratislava - Vranov nad Topľou služobným cestným motorovým vozidlom
Počet najazdených kilometrov - 925 km

Norma spotreby PHM v litroch na 100 km - 15,71
Cena za liter PHM: 1,655 €
Výpočet: 925x1,510x12,01L/100 km = 167,610 €
Náhrada za použitie služobného vozidla: 925x0,183 = 169,275 €
SPOLU: 336,88 €

Súd preskúmal vyčíslené trovy žalovaného a zistil, že k vyčísleniu hotových výdavkov, ktoré
tvorí cestovné služobným cestným vozidlom na trase Bratislava - Vranov nad Topľou a späť za
účelom pojednávania vo veci v dňoch 9.8.2011, 11.11.2011 a 22.7.2014 žalovaný nepredložil údaje
preukazujúce, aké vozidlo bolo použité na vykonanie cesty, kto je jeho vlastníkom a akú má spotrebu

pohonných hmôt (osvedčenie o evidencii - technický preukaz). Ide o okolnosti významné pre rozhodnutie
súdu o náhrade trov konania, ktoré bol žalovaný ako účastník uplatňujúci si náhradu trov konania
povinný preukázať.Poukazujúc na tieto skutočnosti súd priznal žalovanému náhradu cestovného predstavujúcu cenu
cestovného lístka vlakom 1. triedy, podľa cenníka ŽSR, a.s. (zdroj: portál ŽSR, a.s.) a to takto:

- cestovné na pojednávanie dňa 9.8.2011 v uplatnenej výške 38,80 € (19,40 € x 2)
- cestovné dňa 11.11.2011 podľa portálu ŽSR vo výške 61,56 € (30,78 € x 2)
- cestovné dňa 22.7.2014 podľa portálu ŽSR vo výške 61,56 € (30,78 € x 2)

Spolu priznaná náhrada trov konania predstavuje 161,92 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.