Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111223349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111223349.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň 1. J. P., bytom v T., J. Č.. XX, 2. L. P., bytom E. T., J. Č..
XX, proti žalovanej T.Í. V., bytom v T., N. Č.. X, o zaplatenie 6.384,51 eura s prísl., o odvolaní žalobkýň
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.11.2013 č.k. 19C 262/2012-155 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku ohľadom žaloby, vo vyhovujúcich výrokoch ohľadom
vzájomných návrhov a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a zároveň vyhovel vzájomnému návrhu
žalovanej a zaviazal každú zo žalobkýň zaplatiť žalovanej sumu 1.158,24 eura s 8,5% úrokom z
omeškania od 24.8.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti protinávrh zamietol a žalobkyne zaviazal
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej na trovách konania sumu 2.976,89 eura, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom náhrady škody a o
protinávrhu žalovanejtitulomvynaložených nákladovspojenýchspohrebomporučiteľa.Prirozhodovaní
vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že predmetom konania bol nárok žalobkýň uplatňovaný titulom
náhradyškody,ktoráimmalavzniknúťvsúvislostistvrdením,žežalovanáposmrtiichotcaneoprávnene

zadržiavala kľúče od bytu vlastnícky patriacemu nebohému, čím im znemožnila právo disponovať s
bytom. Žalobkyniam teda mala vzniknúť škoda jednak v podobe ušlého zisku v sume 3.683,52 eura,
ktorý by boli získali z prenájmu predmetného bytu a ďalej aj v podobe skutočnej škody vo výške 2.700,99
eura spočívajúcej v nedoplatku za služby spojené s bývaním, spravovacej réžie a odvodu do fondu opráv
za roky 2008, 2009 a v nezaplatených zálohových platbách za mesiac máj-november 2010.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalovaná svojím konaním konala v
rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ minimálne v čase, kedy disponovala s kľúčmi, tieto neodovzdala matke
žalobkyniam ako ich zákonnej zástupkyni, hoci si bola vedomá toho, že ako dedička neprichádza do
úvahy a do úvahy ako dedičia prichádzajú žalobkyne ako deti poručiteľa, čím uprela žalobkyniam právo
disponovať s bytom. Podľa názoru súdu žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania
vzniku škody v podobe ušlého zisku. Súd mal za preukázané, že žalobkyne počas celej rozhodnej doby

nevyvíjali žiadnu činnosť smerujúcu k prenájmu bytu, napr. podaním inzerátu, vyhľadávaním záujemcom
o prenájom bytu, či už svojpomocne alebo pomocou realitnej kancelárie a súčasne žalobkyne ani
netvrdili, že by mali nejakého záujemcu o prenájom bytu a pod. Navyše do dnešného dňa byt užívajú
bez toho, aby ho niekedy dali do prenájmu tretej osobe, alebo sa o to aspoň pokúsili. Preto ich tvrdenia
o vzniku ušlého zisku je podľa názoru súdu iba v hypotetickej rovine. Ďalej bol súd toho názoru, že
žalobkyniam nemohla vzniknúť škoda ani z titulu zaplatených nedoplatkov na službách spojených

s bývaním, spravovacia réžia a odvody do fondu opráv za kalendárne roky 2008, 2009 a z titulu
nezaplatených zálohových platieb na byt za mesiac máj - november 2010 v tomto prípade ako skutočnáškoda resp. ohľadne tohto nároku absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej
a prípadnou škodou. Pokiaľ žalobkyne uhradili tieto platby správcovi bytu, urobili tak na základe svojej
povinnosti ako vlastníčok bytu. Súčasne pokiaľ v konaní nebolo sporným, že žalovaná predmetný byt

nikdy neužívala, na strane žalobkýň nemohla vzniknúť žiadna škoda, pretože úhradu týchto platieb
správcovi bytu sa ich majetok nezmenšil - pokiaľ ide o platby nezávislé od reálneho užívania (napr.
úhrady do fondu opráv, správna réžia a pod.), pretože povinnosť na ich úhradu sa viaže na existenciu
vlastníckeho práva k bytu a nie na užívací stav; inak je to v prípade tých platieb, ktoré sú závislé od
skutočnej spotreby, v tomto prípade za ich vznik nepochybne nezodpovedá žalovaná, keďže byt nikdy

neužívala. V tomto prípade podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou, ktorej vznik v súvislosti s prípadným užívaním bytu
treťou osobou mohol nastať. Súd bol teda toho názoru, že žalobkyne nepreukázali v konaní splnenie
všetkých zákonom požadovaných podmienok pre úspešnosť predmetnej žaloby uplatňovanej titulom
náhrady škody, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Nárok žalovanej považoval súd čo do jeho základu za dôvodný. Žalobkyne potvrdili vynaloženie
pohrebných nákladov žalovanou v súvislosti s úmrtím poručiteľa priamo v dedičskom konaní vo výške
2.316,48 eura, súčasne zohľadnili tento nárok žalovanej priamo v žalobe. Predmetný nárok žalovanej
pritom zaväzuje obe žalobkyne podľa § 470 Obč. zákonníka avšak nie spoločne a nie nerozdielne ale
každú samostatne podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Splatnosť uvedenej pohľadávky súd

stanovil dňom doručenia protinávrhu právnemu zástupcovi žalobkýň, t.j. dňom 23.8.2012 a preto uložil
žalobkyniam zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,5% od 24.8.2012 a v prevyšujúcej časti protinávrh
zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vychádzajúc z toho, že

neúspech žalovanej je nepatrný vo vzťahu k jej úspechu v konaní, preto zaviazal žalobkyne na náhradu
trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v celej výške.

Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku podali včas odvolanie žalobkyne. Žiadali, aby odvolací súd
rozsudok v zamietavom výroku zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedli, že napadnutý rozsudok

je v celom rozsahu nesprávny, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Podľajejnázorusúdprvéhostupňanevyhodnotilsprávneskutkovýstavvovecitým,ženepreukázal
vkonanívznikušléhozisku.VtejtosúvislostipoukázalinarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo
319/2008. Súd prvého stupňa síce v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, že je nepochybné,

že v období po smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva sú dedičia považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva a že predmetné konanie žalovanej nemôže byť akceptovateľné
a z hľadiska práva žalobkýň ako budúcich dedičiek je potrebné ho považovať za konanie v rozpore s
dobrými mravmi a teda súčasne za protiprávne z pohľadu vzniku zodpovednosti za uplatňovanú škodu.
Napriek tomu súd ďalej konštatoval, že nemohlo dôjsť k vzniku ušlého zisku z dôvodu, že neprejavili

žiaden záujem prenajať predmetný byt, nepodali žiaden inzerát, nevyhľadali realitnú kanceláriu, ani
nepreukázali žiaden záujem o nájom predmetného bytu zo strany tretej osoby. Žalobkyne tento názor
odmietajú ako neopodstatnený, nakoľko nemali k dispozícii kľúč od tohto bytu, ako bolo v konaní
preukázané, žalovaná im úmyselne tento kľúč nechcela vydať. Z tohto dôvodu je nelogické, aby hľadali
nájomcu do bytu, ku ktorému aj napriek ich formálnemu vlastníckemu právu nemali prístup a nebolo

v ich možnostiach ho fakticky užívať alebo dať užívať inej osobe. Právo užívať byt, ktorí zdedili ako
dedičky im bolo znemožnené konaním žalovanej a v príčinnej súvislosti s týmto konaním nepochybne
došlo k vzniku škody v podobe ušlého zisku (nájomného ). Podľa ich názoru, ak konajúci súd mal za
to, že uplatnená výška ušlého zisku, teda ušlého nájomného nekorešponduje s realitou, mali nariadiť
dokazovanie smerujúceho k určeniu reálnej výšky nájomného za uplatnené obdobie. Odmietajú tiež

názor, že im nevznikol nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla zaplatením nedoplatkov na
službách spojených s bývaním, spravovacej réžie a odvodov do fondu opráv za kalendárny roky 2008
a 2009 a z titulu nezaplatených zálohových platieb na byt za mesiac máj až november 2010. Žalovaná
svojím protiprávnym konaním znemožnila užívať predmetný byt, a tieto nemali žiaden hospodársky
úžitok z predmetu ich vlastníckeho práva a teda nie je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces,

ak by mali povinné znášať akékoľvek náklady súvisiace s predmetným bytom. Za nesprávne považujú
aj priznanie nákladov na pohreb vo forme uplatneného protinároku, nakoľko majú za to, že si ich mala
žalovaná uplatniť v dedičskom konaní. Za nesprávny považujú aj výrok o náhrade trov konania a v tejto
súvislosti poukazujú na aplikáciu ust. § 150 O.s.p. z dôvodov ich majetkových pomerov a sociálnehopostavenia. Poukázali na skutočnosť, že súd prvého stupňa ich v tomto konaní oslobodil od platenia
súdnych poplatkov.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a
konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k
uplatnenému ušlému zisku nemožno považovať za správne, ak vychádza z názoru „že žalobkyne počas
celej rozhodnej doby nevyvíjali žiadnu činnosť smerujúcu k prenájmu bytu ...., preto ich tvrdenie o vzniku
ušlého zisku je iba v hypotetickej rovine“.

Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať,užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 685 ods. 1 Obč. zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitá, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Porušenie vlastníckeho práva je protiprávnym konaním, s ktorým právo spojuje niekoľko dôsledkov.
Jedným z nich je i zodpovednosť za škodu toho, kto protiprávne obmedzí, či vylúči z užívania jej
vlastníka. Ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, podmienkami

ktorej sú porušenie právnej povinnosti, t.j. konanie či opomenutie, ktoré je v rozpore s objektívnym
právom (s právnym poriadkom), ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ust. §
420 ods. 3 Obč. zákonníka sa škodca môže zodpovednosti zbaviť. Tieto podmienky musia byť splnené
všetky (kumulatívne), inak zodpovednostný vzťah nevzniká.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom , t.j. peniazmi (a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii
- napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí). Odškodniteľnou
ujmou je i ušlý zisk, teda strata na zárobku či odmene, ktorú možno odškodniť, ak porušenie vlastníckeho

práva znemožnilo poškodenému užívať vec a vykonávať s ňou činnosť vedúcu k dosiahnutiu prospechu,
ktorý by mu pri normálnom behu okolností prináležal a ktorého by sa mu dostalo v prípade, že by škodná
udalosť nenastala.

Z hľadiska právneho posúdenia sa súd prvého stupňa správne zaoberal otázkou ušlého zisku tak, ako

bol uplatnený v žalobe, t.j. požadovaný ušlý zisk z prípadného prenájmu sporného bytu za obdobie
2 rokov. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyne počas
celej rozhodnej doby nevyvíjali žiadnu činnosť smerujúcu k prenájmu bytu, napr. podaním inzerátu,
vyhľadaním záujemcov o prenájom bytu, či už svojpomocne alebo pomocou realitnej kancelárie a ani
netvrdili, aby mali nejakého záujemcu o prenájom bytu, teda podľa názoru súdu ich tvrdenie o vzniku

ušléhozisku(dosiahnutéhonájmu)jeibavhypotetickejrovine.Uvedenýzáversúdunemožnopovažovať
za správny.

Ako bolo uvedené ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh veci. Poškodený musí preukázať, že mal zaistené predpoklady pre tzv. pravidelný
beh veci, teda, že v prípade nájmu sú splnené určité podmienky (vlastníctvo bytu) a teda bol reálny
predpoklad uzavretia nájomnej zmluvy pokiaľ by nepriaznivo nezasiahla škodná udalosť.Pre právny záver o vzniku škody (spočívajúcej v ušlom zisku na nájomnom ) nie je nevyhnutné,
aby bol zistený konkrétny nájomca, ktorý by zmluvu uzatvoril, resp. aby zo strany poškodeného bolo
preukazované, či vyvíjal činnosť smerujúcu k prenájmu bytu, ale rozhodujúcim je, či pri tzv. pravidelnom

behuvecipoškodenýmoholtakútonájomnúzmluvuuzatvoriť.Súdprvéhostupňasprávnevnapadnutom
rozhodnutí uviedol, že je nepochybné, že v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva
právoplatným rozhodnutím súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku, patriaceho do
dedičstva, z čoho im súčasne vyplýva aj právo hospodárenia s predmetom dedičstva - vlastníctva.
Žalobkyne ako dedičky boli oprávnené hospodáriť s predmetom dedičstva - bytom ale v dôsledku

protiprávneho konania žalovanej ktorá ich obmedzila vo výkone ich vlastníckeho práva (§ 123 Obč.
zákonníka) tým, že im nevydala kľúče od sporného bytu - zisk z nájmu bytu nedosiahli.

Samotná okolnosť, že žalobkyne neoznačili prípadného potencionálneho nájomcu bytu, nič nemení na
tom, že na trhu s nehnuteľnosťami evidentne existovala možnosť prenájmu sporného bytu a to z hľadiska
veľkosti,miesta,čicharakterunájmu.Tojepodstatné,pretožepripravidelnombehuvecimohližalobkyne

z tohto hľadiska uspieť a získať tak majetkový prospech z nájmu sporného bytu. Nemožno v neprospech
žalobkýň hodnotiť situáciu, ak žalovaná im nevydala kľúče od sporného bytu (v čase od 6.12.2006 do
26.1.2011) a z tohto zistenia vyvodiť záver, že žalobkyne nevyvíjali žiadnu činnosť smerujúcu k prenájmu
bytu, lebo nájomný vzťah za takejto situácie ani nemohli realizovať.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyne preukázali, že mali zaistené všetky predpoklady pre tzv.
pravidelný beh veci, smerujúci k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k bytu, preto mohli dôvodne očakávať
zväčšenie ich majetku spočívajúceho v nájomnom.

Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne v tejto časti posúdil,

preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok v zamietavom
výroku a vo vyhovujúcich výrokoch ohľadom vzájomných návrhov ako výrokov závislých (§ 212 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, že
žalobkynevkonanípreukázali,žemalizaistenépredpodkladypretzv.pravidelnýbehveci,alendôsledku
protiprávneho konania žalovanej ktorým došlo k porušeniu vlastníckeho práva nedošlo k rozmnoženiu
ich majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo s ohľadom na pravidelný bez udalosti očakávať. Ide teda o
náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku, ktorej výška je daná rozdielom medzi prípadným nájmom

a medzi nákladmi, ktoré by prípadne žalobkyne ako prenajímateľky na dosiahnutie tohto zisku museli
vynaložiť. V ďalšom konaní sa preto súd prvého stupňa bude zaoberať výškou uplatneného ušlého
zisku, pre ktorý je rozhodujúce akého prospechu by sa žalobkyniam dostalo, nebyť neoprávneného
zásahu žalovanej a o aký prospech teda v dôsledku jej konania prišli.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že
úhradou platieb správcovi bytu sa im majetok nezmenšil, pretože povinnosť na ich úhradu sa viaže na
existenciu vlastníckeho práva k bytu a nie na užívací stav. Z tohto dôvodu považuje nárok žalobkýň v
tejto časti za nedôvodný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.