Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/330/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207235023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1207235023.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou vo veci

navrhovateľa : 1. Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., so sídlom Letisko M.R. Štefánika,
Bratislava, IČO : 35 884 916, 2. Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, , proti odporkyni: W.
Ď., Z. M. XX, Z., zast. advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľ v 2. rade je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/
XX B., parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: E. B. I. T. H. O. XXX m2, tak ako je vyznačený na

priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX( stav podľa registra C KN) vypracovanom dňa 10.03.2004
R.. V. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra
pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou tohto rozsudku, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava, Mestská časť L. v okrese Bratislava II.

Súd u r č u j e, že navrhovateľ v 2. rade je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX
pozemku, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere

XXXX m2, tak ako je vyznačený na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra
C KN) vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne
overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý
bude prílohou tohto rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom území Trnávka obci Bratislava, Mestská
časť L., okrese Bratislava II.

Súd navrhovateľovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. rade sa pôvodne návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.12.2007 domáha vydania

rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ v 1. rade je vo vzťahu odporkyniam v 1. a 2. rade
( K. G., I.. XX.XX.XXXX) spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho B. X/X pozemku, par.č. XXXXX/
XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 595m2, tak ako je vyznačený na
priloženom geometrickom pláne č. 49/2004 ( stav podľa registra C KN), vypracovaným dňa 10.03.2004
R.. V. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra
pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v
katastrálnom území G., obci Bratislava - mestská časť L., v okrese Z. R., a zároveň, ktorým by súd určil,

že navrhovateľ je vo vzťahu k odporkyniam v 1. a 2. rade spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu X/X pozemku, parc.č. XXXXX/XXX, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o celkovej
výmere XXXXmX, tak ako je vyznačený na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX ( stav podľa
registra C KN), vypracovaným dňa 10.03.2004 R.. V. W., autorizovaným kartografom a geodetom aúradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu,
ktorý bude prílohou rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obci Bratislava - mestská časť
L., v okrese Z. R.. Navrhovateľ v 1. rade sa okrem určenia vlastníckeho práva dožaduje aj náhrady

trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 57 zo dňa
20.04.2004 došlo k vyňatiu časti podniku Letisko M. R. Štefánika v Bratislave v správe Slovenskej správy
letísk za účelom založenia akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava., a.s., a

týmto rozhodnutím jediného akcionára Slovenskej republiky formou notárskej zápisnice č. N 153/2003,
Nz 35011/2004 došlo k založeniu súkromnej akciovej spoločnosti a to vložením nepeňažného vkladu
do tejto spoločnosti i dotknutej nehnuteľnosti pozemok, par. č. 16314, druh pozemku orná pôda o
výmere XXX m2 v k. ú. G., obec Bratislava, m.č. L., evidovaná v pozemkovo-knižnej vložke XXXX, v
súčasnosti registrovanej na LV č. XXXX ako parcela registra "E", vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
X/X ( pozemok č. 1) a časť pozemku, par. č.XXXXX, orná pôda o výmere XXXX m2 v k. ú. G., obec

Bratislava, m.č. L., evidovaná v pozemkovo-knižnej vložke XXXX, v súčasnosti registrovanej na LV č.
XXXX ako parcela registra "E", vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, pričom časť pozemku bola
vymedzená geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Brno, č.z. XXX/XX zo
dňa 17.05.1967, pôda ktorého sa stala súčasťou EN parcely XXXX/X. Celková veľkosť pôvodnej parcely
predstavovala výmeru XXXX m2, z ktorej časť parcely vymedzená geometrickým plánom o výmere

XXXX m2 bola vykúpená vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8 (pozemok č. 2).

Uvedené pozemky č. 1 a č. 2 nadobudol právny predchodca navrhovateľa t.j. Československý štát,
zastúpený Československými aerolíniami vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8, na základe kúpnej
zmluvy č. j. XX/XX-B.-XX od právnych predchodcov odporcov v 1. a 2. rade.

V zmysle geometrického plánu č.E.. XXX/XX zo dňa 17.05.1967 sa uvedené pozemky č. 1 a č. 2 stali
súčasťou novovytvorenej parcely č. XXXX/X presne identifikovanej v tomto geometrickom pláne.
V procese identifikácie zložiek nepeňažného vkladu navrhovateľ zistil, že v registri "E" mapy určeného
operátu sú uvedení ako podieloví spoluvlastníci pozemku č. 1 a č. 2 vedení a zapísaní odporcovia v 1.

a 2. rade, a to na LV č. XXXX, a to každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8. Na tento nesúlad
upozornil navrhovateľa R.. V. W., autorizovaný geodet a kartograf, ktorý vypracovával geometrické plány
za účelom majetko-právneho usporiadania areálu letiska M.R.Štefánika.. Navrhovateľ žiadal oboch
odporcov o vyriešenie tohto stavu mimosúdnou dohodou, avšak k tejto dohode nedošlo do podania
návrhu na súde.

Navrhovateľ uviedol, že odporcovia resp. ich právni predchodcovia nie sú spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností, keďže ich právni predchodcovia na základe kúpnej zmluvy previedli vlastníctvo k
týmto pozemkom na právneho predchodcu navrhovateľa t.j. na Československý štát, ktorý nadobudol
vlastnícke právo k týmto pozemkom dňom podpisu uvedenej na kúpnej zmluve, keďže táto nepodliehala

registrácii na bývalom štátnom notárstve a to s poukazom na ust. § 134 v spojení s ust. § 507a Obč.
zákonníka. Keďže vlastnícke právo nadobúdal Československý štát na základe kúpnej zmluvy, tak
registrácianaštátnomnotárstvenebolapotrebná.Následnepotomnavrhovateľ,ktorývmeneSlovenskej
republiky koná, pozemok č. 1 a č. 2 vložil ako nepeňažný vklad do majetku navrhovateľa. Vlastnícke
právo k pozemkom preto svedčí navrhovateľovi.

Navrhovateľ poukázal na geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý bol vyhotovený Ing. Jánom Mrvom,
autorizovaným geodetom a kartografom dňa 10.03.2004, podľa ktorého pozemok č. 1 má nové par. č.
XXXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok č. 2, par. č.
XXXXX/XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a žiada súd, aby určil s

odkazom na tento geometrický plán vlastnícke právo navrhovateľovi vo veľkosti 2/8.

Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty
a záväzne sa určí otázka vlastníckeho práva, pričom rozsudok súdu bude podkladom pre zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Na návrh navrhovateľa, aby na jeho strane súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka - Slovenská
republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky súd uznesením č.k.50C/330/2007-49 návrh navrhovateľa odmietol a na odvolanie navrhovateľa odvolací súd uznesením
č.k. 4co 195/08-71 vstup vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa pripustil.

Nakoľko navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou v 1. rade mimosúdnu dohodu a vzal návrh vo vzťahu
k odporkyni v 1. rade späť, súd uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C 330/2007-101 zo
dňa 09.09.2009 konanie voči odporkyni v 1. rade zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
07.11.2009.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C 330/2007-249 zo dňa 13.01.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co 129/2010-287 zo dňa 28.02.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.04.2011 vstúpil do konania na stranu navrhovateľa v 2. rade Slovenská republika
- Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (v súčasnosti Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky).
Na pojednávaní dňa 13.01.2010 súd pripustil zmenu petitu v znení :

Súd určí, že
- navrhovateľ 1 je vo vzťahu k odporcovi 2 spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8
pozemku, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy nádvoria o celkovej výmere
XXX m2, tak ako je vyznačený na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa
10.03.2004 R.. V. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004

Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorej bude prílohou tohto rozsudku,
nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obci Bratislava, Mestská časť L., okrese Bratislava II.
- navrhovateľ 1 je vo vzťahu k odporcovi 2 spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8
pozemku, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy nádvoria o celkovej výmere
XXXX m2, tak ako je vyznačený na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa

10.03.2004 R.. V. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004
Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorej bude prílohou tohto rozsudku,
nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obci Bratislava, Mestská časť L., okrese Bratislava II

alebo

súd určí, že
- vo vzťahu k odporcovi 2 je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 pozemku,
parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy nádvoria o celkovej výmere XXX m2, tak
ako je vyznačený na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa 10.03.2004 R.. V.
W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorej bude prílohou tohto rozsudku, nachádzajúci sa v
katastrálnom území G., obci Bratislava, Mestská časť L., okrese Bratislava II, štát - Slovenská republika
a správu vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
- vo vzťahu k odporcovi 2 je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 pozemku,
parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy nádvoria o celkovej výmere XXXX m2,

tak ako je vyznačený na priloženom geometrickom pláne č. 49/2004 vypracovanom dňa 10.03.2004 R..
V. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra
pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorej bude prílohou tohto rozsudku, nachádzajúci
sa v katastrálnom území G., obci Bratislava, Mestská časť L., okrese Bratislava II , štát - Slovenská
republika a správu vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Následne na základe návrhu navrhovateľa, ktorým zobral návrh v časti spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1/16 k vyššie uvedeným pozemkom späť ( z dôvodu správneho matematického prepočtu
spoluvlastníckeho podielu) sú uznesením č.k. 50C 330/2007-327 zo dňa 18.03.2014 , ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.04.2014 konanie v časti navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/16 pozemku, par.č. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, o celkovej výmere 595m2, tak ako je vyznačený na priloženom geometrickom pláne č. XX/
XXXX ( stav podľa registra C KN), vypracovaným dňa 10.03.2004 Ing. Jánom Mrvom, autorizovaným
kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou tohto rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom

území G., obci Bratislava - mestská časť L., v okrese Bratislava II a navrhovateľ v 1. rade
je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 pozemku, parc.č. XXXXX/XXX, druh
pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere XXXXmX, tak ako je vyznačený na
priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovaným dňa 10.03.2004R.. V.Á. W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou tohto rozsudku,
nachádzajúci sa v katastrálnom území G., obci Bratislava - mestská časť L., v okrese Bratislava II

alebo spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 pozemku, par.č. XXXXX/XXX, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere XXXmX, tak ako je vyznačený na priloženom
geometrickom pláne č. XX/XXXX ( stav podľa registra C KN), vypracovaným dňa 10.03.2004 Ing. Jánom
Mrvom, autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra
pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou tohto rozsudku, nachádzajúci sa

v katastrálnom území G., obci Bratislava - mestská časť L., v okrese Bratislava II je štát - Slovenská
republika a správu k ním vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
a spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 pozemku, parc.č. XXXXX/XXX, druh
pozemku : zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 3090m2, tak ako je vyznačený na priloženom
geometrickom pláne č. 49/2004 ( stav podľa registra C KN), vypracovaným dňa 10.03.2004 R.. V.
W., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 01.04.2004 Správou katastra pre

hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou tohto rozsudku, nachádzajúci sa v
katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov, v okrese Bratislava II, je štát -
Slovenská republika a správu k ním vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky zastavil.

Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu s návrhom nesúhlasila, keď uviedla, že je dedičkou po
zosnulom J. Z. spolu s jej sestrou (odporkyňou v 1. rade) a to podľa Osvedčenia o dedičstve Okresného
súduBratislava3sp.zn.X.XXX/XX,X.I.XX/XX.Jejotecvlastnilviacerépozemkovénehnuteľnosti,ktoré
prenajímal na poľnohospodárske účely. V dedičskom konaní vydané osvedčenie o dedičstve deklaruje
nadobudnutie jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ku dňu smrti poručiteľa t.j. ku dňu

05.01.1994. Následne potom pozemky v k.ú. G. odporkyňa prenajala Poľnohospodárskemu družstvu
O., Hospodárska 9 s účinnosťou od 01.01.1995 do 31.12.1997 a od 01.01.1998 do 31.12.2018. Návrh
žiadala zamietnuť aj z toho dôvodu, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľa
v 1. resp. v 2. rade, ani na žiadneho jeho právneho predchodcu, nakoľko kúpna zmluva z roku XXXX je
absolútne neplatným právnym úkonom, pričom o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy rozhodol tunajší súd

rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XXX v právnej veci navrhovateľky t.j. odporkyne v tomto konaní proti
odporcomt.j.navrhovateľomvtomtokonaní,kdevrozsudkusúdkonštatuje,žepredmetnákúpnazmluva
nespĺňa náležitosti podľa § 46 ods.2 OZ. Uvedené rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Spochybnila
aktívnu legitimáciu navrhovateľov v tomto konaní, nakoľko súdu nepreukázali vierohodne dôkaz o tom,
že v súpise v zakladateľskej listine boli zahrnuté aj sporné nehnuteľnosti.

Právny zástupca odporkyne poukázal na to, že kúpna zmluva z roku 1986 nebola schválená v zmysle
ust. § 2 odsek. 2 vyhl. 90/1984 o správe národného majetku, účinnej v čase zmluvy z roku 1986,
pričom táto vyhláška podmieňuje platnosť a účinnosť právneho úkonu ktorým nadobúdajú vlastníctvo
št. organizácie od občanom schváleným so strany federálneho ministerstva dopravy ako nadriadeného

orgánu štátnej organizácie československej aerolínie ktorá v mene štátu ako tzv. štátna organizácie
tento právny úkon uzatvárala. Z uvedeného dôvodu sa odporkyňa domnieva, že práve pre absenciu
tohto schvaľovacieho procesu nepredložil právny predchodca navrhovateľov túto kúpnu zmluvy na zápis
do evidencie nehnuteľnosti v roku 1986 resp. bezprostredne v nasledujúcom čase, a domáha sa zápisu
vlastníctva vo svoj prospech až teraz s odstupom 28 rokov, pričom však v zmysle všeobecnej úpravy

občianskeho práva platí, že pre posúdenie platnosti a účinnosti tohto právneho úkonu musíme použiť
úpravu platnú v čase uzatvorenia tohto právneho úkonu.

Navrhovateľ v 1. rade súdu uviedol, že odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní, ako
aj spoluvlastnícke právo k predmetným pozemkom od legitimácie a vlastníckeho práva pôvodného

vlastníka týchto nehnuteľností, t. j. štátu - Slovenskej republiky (na základe Kúpnej zmluvy č. j. 92/86-
POZ/S-84), pričom správu nehnuteľností vykonávala príspevková organizácia Slovenská správa letísk.
V konaní nie je sporné to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľov a právnymi predchodcami
odporkyne bola uzavretá riadna Kúpna zmluva č. j. XX/XX-B.-XX zo dňa 19.08.1986, na základe ktorej
právny predchodca navrhovateľov - Československý štát, zastúpený Československými aerolíniami,

kúpil predmetné pozemky pre potreby letiska Z. - R. a tieto sa stali súčasťou novovytvorenej parcely
parcelné č. XXXXX/X ako súčasť vzletovej pristávacej dráhy. Dňom podpisu uvedenej kúpnej zmluvy
nadobudol Československý štát i vlastnícke právo k týmto pozemkom, nakoľko zmluva nepodliehala
registrácii na bývalom štátnom notárstve. Tento záver vyplýva z ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskehozákonníka v spojení s intertemporálnym ustanoveniam § 507a Občianskeho zákonníka: "Ak sa
nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva."

Súčasne podľa Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a
vodného hospodárstva zo dňa 19.05.1964 č. 297/64-MS-OK a č. j. 61-516-MZ-práv., publ. pod č.
8/1964 SIS, ktorou sa vydáva Smernica o postupe pri registrácii zmlúv u štátneho notárstva a pri
udeľovanísúhlasukprevodomanájmomniektorýchdruhovnehnuteľnostíokresnýminárodnýmivýbormi
registrácia potrebná nebola, nakoľko nehnuteľnosti boli prevádzané do socialistického a nie súkromného

vlastníctva. Uvedené vyplýva aj z platnej judikatúry Najvyššieho súdu ČR (22Cdo 91/2000, 22Cdo
562/2001).

V priebehu konania odporkyňa nespochybnila podpisy predávajúcich na predloženej kúpnej zmluve
a nie je sporné ani to, že za uvedené pozemky bola vyplatená náhrada. V súčasnosti predmetné
pozemky využíva navrhovateľ v 1. rade za účelom prevádzkovania vzletovej pristávacej dráhy, teda

neprichádza do úvahy užívanie týchto pozemkov odporkyňou alebo treťou osobou. Odporkyňa preto
nemohla nadobudnúť spoluvlastnícke právo ani vydržaním, keďže základným predpokladom vydržania
je oprávnená držba, ktorá v danom prípade u odporkyne absentuje. Práve naopak, ak by v tomto
prípade bola predmetná kúpna zmluva neplatná, navrhovateľ by nadobudol svoje spoluvlastnícke právo
vydržaním, keďže sporné pozemky má navrhovateľ (resp. v minulosti jeho právni predchodcovia) v

niekoľkoročnej oprávnenej držbe. Predmetné pozemky odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy boli užívané
výlučne navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom, a keďže sa jedná o pozemky v oplotenom
areáli vzletovej pristávacej dráhy, neprichádzalo do úvahy užívanie na iné účely.

Navrhovateľ v 1. rade poukázal na skutočnosť, že predmetné pozemky sú prioritným infraštruktúrnym

majetkom, ktorý môže byť len vo vlastníctve štátu, resp. letiskovej spoločnosti. Rozhodnutím ministra
dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 57 zo dňa 20.04.2004, vydaným v súvislosti
s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach v znení neskorších
predpisov, došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko Bratislava (v správe príspevkovej
organizácie Slovenská správa letísk) a táto časť - účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka

Slovenskej správy letísk bola predmetom nepeňažného vkladu štátu, t. j. Slovenskej republiky ako
jediného zakladateľa, vloženého do novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. (BTS) podľa Notárskej zápisnice č. N 153/2004, Nz 35011/2004, zo dňa 26.04.2004.
Sporné pozemky boli súčasťou nepeňažného vkladu do majetku navrhovateľa v 1. rade, čo preukazuje
znalecký posudok vyhotovený na účely ohodnotenia nepeňažného vkladu. Vo veci novozaloženej

letiskovej spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vydalo dňa
28.06.2004 pod spis. zn. XXXX/M-XXXX stanovisko, ktoré sa týkalo prechodu vlastníckeho práva na
akciové spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a Letisko Košice, a.s.,podľa ktorého:
"Predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej
správy letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra, t. j. hmotný a nehmotný majetok, vlastnícke

práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených Slovenskou správou letísk a
jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R. Štefánika Bratislava a územnom obvode
Letisko Košice od 31.07.1945 do dňa predchádzajúceho dňu vzniku akciovej spoločnosti (aj tie, ktoré
nie sú zaevidované v katastri nehnuteľností)..."

Navrhovateľ v 1. rade teda nadobudol predmetné pozemky ako súčasť nepeňažného vkladu podľa
zákona č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach v znení neskorších predpisov, a to formou vkladu
časti podniku, pričom pri vklade časti podniku sa aplikuje ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka,
ktoré umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Dôsledkom uvedeného je skutočnosť,
že v prípade, keby súd prisvedčil námietkam odporkyne o nevyhnutnosti registrácie kúpnej zmluvy, resp.

iným dôvodom spôsobujúcim neplatnosť kúpnej zmluvy, aj v tomto prípade by navrhovateľovi svedčilo
spoluvlastnícke právo, keďže bol dobromyseľný, a teda žaloba bola navrhovateľom v 1.rade podaná
dôvodne. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 3Co 105/2010-853,
zo dňa 21.06.2011, ktorým Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací priznal vlastnícke právo letiskovej
spoločnosti Letisko Košice - Airport Košice, a.s. k nehnuteľnostiam, aj keď tieto neboli uvedené v súpise

majetku: "Podnik je pritom chápaný ako subjekt obchodno-právnych vzťahov. Vychádzajúc z povahy
podniku je možné konštatovať, že podnik je vec hromadná. Základnou charakteristikou podniku je to,
že je to určitý celok podnikateľskej činnosti a ako taký slúži na dosahovanie zisku. Jednotlivé zložky
podniku slúžia podnikaniu alebo podnikaniu slúžiť majú. Druhým pojmovým znakom podniku je to, žejeho jednotlivé súčasti patria podnikateľovi. Rovnaké charakteristiky platia aj pre časť podniku, pričom
sa jedná o účtovne oddelenú vnútornú organizačnú zložku. Z pojmu podniku ako hromadnej veci je
potom možné vyvodiť, že predmetom prevodu sú nielen tie aktíva, ktorú sú popísané v súpise, ale aj

také veci a práva, ktoré sú vo vlastníctve štátu, avšak toto vlastnícke právo nie je deklarované v Katastri
nehnuteľností, pretože sa viedol spor o vlastníctvo."

Aj s ohľadom na uvedený záver má za to, že prioritne by mal súd vyhovieť žalobnému návrhu
navrhovateľa v 1. rade. Ak by súd túto argumentáciu neuznal, potom je namieste vyhovieť návrhu

navrhovateľa v 2. rade, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva nespochybniteľný záver, že
spoluvlastnícke právo nepatrí odporkyni, ale práve jednému z navrhovateľov titulom nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu na základe Kúpnej zmluvy č. j. 92/86-POZ/S-84 zo dňa 19.08.1986.

K otázke vydržania navrhovateľ v . rade uviedol, že v prípade, ak by sa konajúci súd nestotožnil
s právnou argumentáciou navrhovateľa v 1. rade ohľadom nadobudnutia spoluvlastníckeho práva

k sporným pozemkom na základe kúpnej zmluvy, navrhovateľ v 1. rade má za to, že nadobudol
spoluvlastníctvo sporných pozemkov vydržaním ako všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na základe Kúpnej zmluvy č. j. 92/86-POZ/S-84 kupujúci
Československý štát, zast. Československými aerolíniami (a jeho posledný právny nástupca, t. j.
navrhovateľ v 1. rade) po podpise zmluvy, v zmysle bodu VII. tejto zmluvy, nadobudol vlastnícke právo k

sporným nehnuteľnostiam, pričom zároveň podľa bodu V. tejto zmluvy predávajúci dali súhlas na zápis
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho do evidencie nehnuteľností na
stredisku geodézie Bratislava - mesto v zmysle zákona č. 22/1964 Zb.

Poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti boli odkúpené pre potreby letiska Bratislava - Ivanka, stali

sa súčasťou novovytvorenej parcely parcelné číslo XXXXX/X a je preukázateľné, že odo dňa podpisu
predmetnej kúpnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa v 1. rade, ako aj navrhovateľ v 1. rade do
dnešných dní fakticky užíva sporné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v oplotenom areáli letiska. Preto
v danej veci nie je pochýb, že sporné nehnuteľnosti boli v nepretržitej držbe viac ako desať rokov, keďže
predmetné pozemky sa nachádzajú v areáli letiska M.R. Štefánika a slúžia výlučne leteckej prevádzke

ako predpolie vzletovej pristávacej dráhy (VPD 13-31). Súčasne niet pochýb ani v tom smere, že sporné
nehnuteľnosti navrhovateľ v 1.rade, ako i jeho právni predchodcovia, užívali na základe rôznych titulov,
a to napr. kúpnych zmlúv, vyvlastňovacích rozhodnutí, hospodárskych zmlúv a pod., pričom s týmito
vecami nakladali ako s vlastnými. Subjektívne presvedčenie navrhovateľa v 1. rade o oprávnenosti držby
nebolo ničím narušené, uvedené pozemky sa evidovali ako majetok Československého štátu a všetky

okolnosti svedčia v prospech oprávnenosti držby navrhovateľa v 1. rade a jeho právnych predchodcov.

Navrhovateľ v 2. rade žiadal návrhu vyhovieť v prospech navrhovateľa v 1. rade, keď uviedol,
že na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 57 zo
dňa 20. 04. 2004 v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach

došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko Bratislava (dovtedy v správe Slovenskej správy
letísk) a táto časť t.j. účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk
bola predmetnom nepeňažného vkladu štátu do majetku novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko
M. R. Štefánika- Airport Bratislava, a.s. (BTS) (navrhovateľa v 1. rade), pričom sporné pozemky
boli súčasťou nepeňažného vkladu. Vo veci novozaloženej letiskovej spoločnosti vydalo Ministerstvo

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pod sp. zn. 1403/M-2004 28.6.2004 stanovisko,
ktoré sa týkalo prechodu vlastníckeho práva aj na akciovú spoločnosti navrhovateľa v 1. rade. V
stanoviskusaokreminéhouvádza,žepredmetomnepeňažnéhovkladubolaúčtovneoddelenávnútorná
organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra, t.j.
hmotný aj nehmotný majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv

uzatvorených Slovenskou správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska
M. R. Štefánika Bratislava od 31.7.1945 do dňa predchádzajúceho deň vzniku akciovej spoločnosti.
Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 44 zo dňa 24. marca
2010 o zmene súpisu nehnuteľností tvoriacich nepeňažný vklad do letiskovej spoločnosti navrhovateľa v
1.rade sa doplnil pôvodný súpis nehnuteľností zo dňa 26.4.20004 tvoriaci nepeňažný vklad do letiskovej

spoločnosti navrhovateľa v 1. rade. Doplnené pozemky, medzi ktorými boli aj sporné pozemky, boli
súčasťou vymedzenej časti podniku Slovenskej správy letísk predstavujúcej Letisko M. R. Štefánika
v Bratislave, avšak v čase vykonania nepeňažného vkladu neboli zapísané v evidencii katastra
nehnuteľností ako vlastníctvo štátu Slovenskej republiky v správe príspevkovej organizácie Slovenskejsprávy letísk. Poukázal na závery súdu v Košiciach v právnej veci 3Co 105/2010, ktorý potvrdila
aj Generálna prokuratúra ako i Ústavný súd Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že v súpise
nehnuteľností nemuseli byť uvedené všetky pozemky tvoriace súčasť podniku, postačuje len to, aby

tieto pozemky prináležali k časti tvoriacej Letisko M. R. Štefánika v Bratislave. To, že sporné pozemky
prináležali k časti tvoriacej Letisko M. R. Štefánika v Bratislave počas konania navrhovatelia preukázali,
nakoľko sporné pozemky sú od začiatku výstavby letiska v 50. rokoch 20.storočia súčasťou vzletovej
a pristávacej dráhy a nachádzajú sa v oplotenom areáli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Tvrdenia
odporkyne o neplatnosti a neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila právna predchodkyňa odporkyne,

a z právneho titulu ktorej navrhovatelia odôvodňujú prechod vlastníckeho práva sporných pozemkov na
Československý štát považuje za účelové. Kúpnu zmluvu uzatvorila F. Z. dobrovoľne, vážne, slobodne
na znak čoho ju podpísala. Podpis bol overený Miestnym národným výborom v Bratislave- O.. Zmluva
bola uzatvorená dňa 19. 8. 1986 a následne vyplatená kúpna cena. Samotná predávajúca ani jej syn J.
Z., ani ďalšia z dedičov a to Helena Turčeková nikdy nenamietali neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy.
Neplatnosť a neúčinnosť predmetnej kúpnej zmluvy je namietaná po vyše 20 rokoch od jej uzatvorenia

aj to len jednou z dedičiek a to až v súvislosti s uplatňovaním si vlastníckeho práva štátu a navrhovateľa
v 1. rade k sporným pozemkom, ktoré boli riadne odkúpené a kúpna cena vyplatená. Takýto výkon
práva zo strany odporkyne je podľa názoru navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi a narúša princíp
právnej istoty.

Pokiaľ ide o námietky odporkyne vo vzťahu k neregistrovaniu predmetnej kúpnej zmluvy, tieto boli
v priebehu konania vyvrátené, nakoľko podľa čl. II ods. 9 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a
Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 19. 5. 1964 č. 297/64-MS -
OK a č.j. 61-516-MZ-práv., publ. Pod č. 8/1964 SIS, ktorou sa vydala Smernica o postupe pri registrácií
zmlúv u štátneho notárstva a pri udeľovaní súhlasu k prevodu a nájmom niektorých druhov nehnuteľností

okresnými národnými výbormi zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského
vlastníctva, napr. štátu nepodliehali registrácii ani súhlasu okresného národného výboru. Z tohto
dôvodu preto ani predmetná kúpna zmluva, ktorou sa prevádzalo vlastnícke právo do socialistického
spoločenského vlastníctva nepodliehala registrácii. Poukázala na súdne rozhodnutie NS ČR č. 22Cdo
91/2000 v ktorom sa uvádza, že : " systematickým výkladom ObčZ v znení pred novelou zákona č.

131/1982 Sb. možno dôvodiť, že požiadavka registrácie sa týkala iba nadobudnutia nehnuteľnosti do
osobného a súkromného vlastníctva. Pokiaľ v §134 ods. 2 ObčZ v znení novely zákona č. 131/1982
Sb. bolo uvedené, že pokiaľ sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
účinnosťou zmluvy. K jej účinnosti je potrebná registrácia štátnym notárstvom, pokiaľ sa nejedná o
prevod do socialistického vlastníctva, tak táto novela iba výslovne upravila, čo už skôr vyplývalo z

výkladu právnej úpravy." V rozhodnutím NS ČR č. 22Cdo 562/2001 sa uvádza: "skutočnosť, že kúpna
zmluva zo dňa 7.6.1979 nebola registrovaná štátnym notárstvom, nečiní túto zmluvu neplatnú alebo
neúčinnú, pretože k prevodu vlastníctva k pozemkom na štát registrácia nebola potrebná." Napokon k
argumentácii odporkyne, že kúpna zmluva nebola schválená podľa § 2 ods. 2 vyhlášky Federálneho
ministerstva financií č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku, pričom táto vyhláška podmieňuje

platnosť a účinnosť právneho úkonu, ktorým nadobúdajú vlastníctvo štátne organizácie od občanov
schválením zo strany priamo nadriadeného orgánu uvádzame nasledovné. Ustanovenie § 1 ods. 2
vyhlášky vylučuje použitie vyhlášky v prípade aj sa jedná o nadobúdanie vecí od občanov, ktoré je
predmetnom činnosti štátnej organizácie. Podľa názoru navrhovateľa kúpna zmluva je platným právnym
úkonom a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s nadobudnutím vlastníckeho práva Československým

štátom na základe kúpnej zmluvy, navrhovateľ má za to, že predmetné pozemky boli vydržané. Počas
konaniabolopreukázané,žespornépozemkynavrhovateľv1.raderesp.jehoprávnipredchodcoviaodo
dňa podpisu predmetnej kúpnej zmluvy (19. 8. 1986) fakticky užívali a do dnešných dní užíva. Sporné
nehnuteľnosti mal navrhovateľ v 1. rade v nepretržitej držbe po dobu podstatne dlhšiu ako vyžaduje §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. dobu 10 rokov. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka sa i právne

vzťahy, ktoré vznikli pred 1. 1. 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako i nároky, ktoré z nich vznikli sa
však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Navrhovateľ v 1. rade spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na vydržanie, t.j., je oprávneným
držiteľom, uplynula vydržacia doba, predmet vydržania je spôsobilý byť vydržaný a držiteľ je

dobromyseľný. V prípade pochybnosti o oprávnenosti držby poukazujeme na hmotnoprávnej
ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, podľa ktorej sa v prípade pochybností predpokladá, že
držba je oprávnená. Odporkyni sa túto právnu domnienku počas konania nepodarilo vyvrátiť. Slovenská
republika bola oprávnená so spornými pozemkami nakladať a svoje právo aj využila a predmetnépozemky na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 57
zo dňa 20. 04. 2004 v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach ako
súčasť časti podniku vložila ako nepeňažný vklad štátu do majetku novozaloženej letiskovej spoločnosti

Letisko M. R. Štefánika- Airport Bratislava, a.s. (BTS) (navrhovateľa v 1. rade).
Navrhovateľ v 2. rade žiadal návrhu vyhovieť v prospech navrhovateľa v 1. rade a v prípade, ak bude
mať súd za to, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nesvedčí navrhovateľovi v 1. rade,
žiadal o prisvedčenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľovi v 2. rade.

Právny zástupca odporkyne v rámci záverečnej reči žiadal návrh zamietnuť z viacerých dôvodov, najmä,
že kúpna zmluva z roku 1986 nebola do evidencie nehnuteľností zapísaná, pretože neboli splnené
náležitosti podľa vyhl. 90/1984 Zb. o správe národného majetku, ako aj, že kúpna zmluva z roku 1986
nespĺňala požiadavky na formálnu stránku zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorú požaduje § 46 ods. 2
OZ a napokon preto, že k otázke možného vydržania predmetných pozemkov zo strany navrhovateľov
neboli splnené zákonné podmienky vydržania.

Pre splnenie podmienok vydržania uviedol, na splnenie tejto podmienky sa vyžaduje, aby vydržiteľ
vstúpil do držby veci dobromyseľne aspoň na základe putatívneho (domnelého) titulu. Opakom
dobromyseľného vstúpenia do držby je tzv. uzurpácia držby, t.j. svojvoľné zabratie držby bez
akéhokoľvek občianskoprávneho titulu. Navrhovateľ v 1. rade v prehlásení zo dňa 28.5.2009, ktoré

je súčasť spisu, uvádza, že predmetné pozemky sú ním využívané od roku 1963. Nie je sporné,
že pre vstup štátu (Československých aerolínii) do držby (ktorá sa začala v roku 1963) neexistoval
žiadny občianskoprávny titul (pretože tento sa snažil štát - Československé aerolínie získať až v
roku 1986) , držba bola teda svojvoľne uzurpovaná bez súhlasu vlastníka; nemožno preto hovoriť
o dobromyseľnom vstupe do držby, ktorý by mohol vyústiť do vydržania. Navrhovateľ v 1. rade

ďalej nemohlo predmetné pozemky vydržať, pretože sa nenachádzajú v ich nepeňažnom vklade, ani
v špecifikácii prioritného nepeňažného vkladu (vypracovanom podľa § 5 až 7 zákona č. 136/2004
Z.z. o letiskových spoločnostiach). Navrhovateľ v 1. rade teda nemá na základe akej skutočnosti
dovodzovať, že naň bolo prevedené vlastníctvo, prípadne oprávnená držba predmetných pozemkov.
Na navrhovateľa v 1. rade mohla byť prevedená akurát tak faktická držba (detencia), ktorá nikdy

neústi do vydržania. Navrhovatelia neboli a ani nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností (evidencii
nehnuteľností). Pokiaľ teda boli dobromyseľní a s vecou mali nakladať ako vlastníci, bolo ich zákonnou
povinnosťou ako nadobúdateľa podľa § 4 ods. 3 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností,
do 60 dní odo dňa vzniku právneho vzťahu podliehajúceho evidovaniu v evidencii nehnuteľností,
podať na vtedajšie Stredisko geodézie návrh na zápis kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva však nikdy

na Stredisku geodézie nebola zapísaná, nadobúdateľ si nesplnil ani túto svoju zákonnú povinnosť
vyplývajúcu z § 4 ods. 3 zákona č. 22/1964 Zb., preto nemožno hovoriť o tom, že sa k predmetným
pozemkom navrhovatelia alebo ich právni predchodcovia správali ako vlastníci. Zdôraznil, že ovládanie
veci (nakladanie s vecou) má dve zložky: 1) faktické ovládanie (užívanie, kosenie pozemku a pod.) a
2) právne ovládanie (zápis v evidencii nehnuteľností). Navrhovatelia s predmetnými nehnuteľnosťami

nikdy právne nenakladali, napriek jednoznačne znejúcej zákonnej povinnosti nadobúdateľa uvedenej
v cit. ustanovení zákona č. 22/1964 Zb. Podotýkame, že opakom ovládania veci je nečinnosť
držiteľa, čo je aj prípad navrhovateľov. Navrhovatelia sa naviac mohli kedykoľvek presvedčiť, že
ako vlastníčka predmetných pozemkov je v katastri vedená odporkyňa, pretože evidencia katastra
nehnuteľností je verejnou evidenciou. Navrhovatelia prehliadajú, že pokiaľ mali nadobudnúť vlastníctvo

vydržaním, nie je ich povinnosťou preukázať súdu vykonávanie vlastníckeho práva k celej veci,
ale dobromyseľné vykonávanie spoluvlastníckeho práva (pretože predmetom námietky vydržania je
menšinový spoluvlastnícky podiel 1/16 z celku). Je nesporné, že ostatnými spoluvlastníkmi sú väčšinou
fyzické osoby - dedičia po ďalších pozemkovoknižných vlastníkoch, t.j. od ďalších spoluvlastníkov
podiely vykúpené neboli. Medzi dobromyseľným vykonávaním vlastníckeho práva k celej veci a

dobromyseľným vykonávaním spoluvlastníckeho práva menšinového spoluvlastníka je zásadný rozdiel.
Ak boli navrhovatelia dobromyseľní, že sú menšinovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností,
musia súdu preukázať, že vykonávali svoje spoluvlastnícke právo na rokovaniach o hospodárení so
spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporkyňa bola v kontakte
s niektorými z ostatných spoluvlastníkov predmetných pozemkov vie, že navrhovatelia s nimi nikdy

nerokovalo o hospodárení so spoločnou vecou, nehlasovali ako menšinový spoluvlastník na takých
rokovaniach, nežiadali väčšinových spoluvlastníkov, aby rozhodli podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou. Z toho vyplýva, že navrhovatelia nikdy nevykonávali k
pozemkom spoluvlastnícke právo, a preto nemohli nadobudnúť spoluvlastnícky podiel do vlastníctvavydržaním. Vydržanie ako právny inštitút rímskeho práva, bolo opätovne do nášho právneho poriadku
zakotvené novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., avšak mohlo sa týkať výhradne občanov
(t.j. nie socialistických organizácií). Až od 1.1.1992, od účinnosti novely Občianskeho zákonníka č.

509/1991 Zb., sa vydržanie rozšírilo aj na právnické osoby (teda aj štát), pričom započítanie vydržacej
doby podľa § 872 ods. 6 OZ bolo možné iba pre občanov (keďže sa započítanie týkalo iba prípadov vo
vzťahu k osobnému užívaniu pozemkov). Vydržanie pozemkov navrhovateľmi teda vylučuje aj právna
úprava.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, ich písomných vyjadrení,
výsluchom odporcov, listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä výpisom z OR na navrhovateľa,
kúpnou zmluvou č.j. XX/XX-B.-XX zo dňa 19.08.1986, Geometrickým plánom č. XX/XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, osvedčením o dedičstve X. XXX/XX, X. I. XX/XX, zmluvou o nájme pôdy zo dňa28.10.1998,
kópiou listov vlastníctva č. 1395, 4600 a kópiou listín doručených Správou katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu, zakladateľskou listinou zo dňa 26.04.2004, notárskou zápisnicou N

153/2004, Nz 35011/2004, špecifikáciou prioritného infraštruktúrneho majetku, znaleckým posudkom č.
115-2004, geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Brno, č.z. 500/07 zo
dňa 17.05.1967 ako aj ďalšími listinami založenými v spise a dospel k tomuto skutkovému a právnemu
stavu veci :

Podľa geometrického plánu vyhotoveného Ústavom geodézie a kartografie Brno, č.z. XXX/XX zo dňa
17.05.1967 par. č. XXXXX/X bola v správe Správa dopravných letíšť a podľa identifikácie parciel ( č. l.
132) poz. vložka XXXX, par. č. XXXXX, druh pozemku roľa, par. č. XXXXX/X o výmere XXX m2 užívala
Slovenská správa letísk a par. č. XXXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2 užívalo v časti
PD Vajnory a časť par. č. XXXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2 užívala Slovenská

správa letísk.

Z kúpnej zmluvy č.j. XX/XX-B.-XXX zo dňa 19.08.1986 podľa čl. I. mal súd preukázané, že predmetom
tejto zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX, k.ú. Bratislava a to časť z PK par. č. XXXXX
vo výmere XXXX m2 a PK par. č. XXXXX vo výmere XXX m2, spolu XXXX m2, ktorých sú predávajúci :

F. Z., L.. B. F. M. J. Z. spoluvlastníkmi podielom X/X-X/X. J. Z. nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel
dedením po otcovi V. Z., E.. X. XX.XX.XXXX ( ded. konianie X. XXXX/XX potvrdené Štánym notárstvom
Bratislava-mesto dňa 22.12.1974). Predávajúci odpredali svoje spoluvlastnícke podiely z uvedených
nehnuteľností Československému štátu, zastúpeného Československými aerolíniami, Praha 6 a to : F.
Z. vo veľkosti XXX m2 a J. Z. o veľkosti XXX m2, spolu XXX m2.

Podľa čl. II tejto zmluvy nehnuteľnosti boli zabraté pre potreby letiska Bratislava - Ivanka a vyčlenené
geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Brno č. zák. 500/07 zo dňa
17.05.1967 a overeným Správou geodézie a kartografie - Stredisko geodézie Bratislava-mesto dňa
13.12.1984, podľa ktorého sa stali súčasťou novoutvorenej EN par. č. XXXXX/X.

Podľa čl. III tejto zmluvy za odpredanú nehnuteľnosť zaplatili kupujúci predávateľom do 60 dní po vrátení
tejto zmluvy podpísanej predávajúcimi kúpnu cenu spolu 368,80 Kčs.

Uvedená kúpna zmluva bola podpísaná predávajúcimi, ktorých podpisy boli úradne overené Miestnym

národným výborom Bratislava - Vajnory dňa 21.04.1986.

Podľa osvedčenia o dedičstve po neb. J. Z. X. XXX/XX, X. I. XX/XX dedičmi zo zákona sa stali W. Z.
F. K. G., ktoré nadobudli po nebohom na základe dohody nehnuteľnosti v k. ú. Bratislava, vl. č. XXXX,
par. č. XXXX, roľa XXX m2 / k.ú. Trnávka/ a par. č. XXXXX roľa7209 m2 / k.ú. G./, časť par. č. XXXXX,

časť par. č. XXXXX/X, B 17/a na V. Z. O. 1/8 vedené, poručiteľom titulom X. XXXX/XX-XX nadobudnuté
každá v ?-ici, t.j. v pomere k celku v 1/16-ine.

Podľa zmluvy o nájme č. X/XX/XXXX zo dňa 28.10.1998 Z. W. (odporkyňa) ako prenajímateľ prenajala
Poľnohospodárskemu družstvu O., K. X, Z. ( v zastúpení predsedom R.. W. Z.Ú.) ako prenajímateľovi

poľnohospodársku pôdu vo výmere 0,8884 ha na čas od 01.01.1998 do 31.12.2018.Podľa LV č. XXXX par. registra "E" odporkyňa je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v časti B : vlastníci
par. č. XXXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/64
( 1/16) titulom nadobudnutia X. XXX/XX, X. XX/XX.

Z Dohody o odstránení duplicitného vlastníctva uzavretej dňa 03.06.2009 medzi K. G. a Letisko M.
R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. súd zistil, že predmetom dohody bolo vyporiadanie duplicitného
vlastníctva ( par. č. 16313 identická s par. č. XXXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy
a nádvoria a par. č. XXXXX identická s par. č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy

a nádvoria) v prospech Letiska M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.. Predmetná dohoda bola
zavkladovaná dňa 26.06.2009 pod V-12589/09 zo dňa 26.06.2009.
Podľa súčasného LV č. XXXX par. registra "C" je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti par. č. XXXXX/
XXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria a par. č. XXXXX/XXX o výmere 595 m2,
zastavanéplochyanádvoria včastiBvlastníci:odporkyňa vpodiele4/64titulomdedeniaa navrhovateľ
v 1. rade v podiele 4/64 titulom Dohody na odstránenie duplicitného vlastníctva V-12589/09 zo dňa

26.06.2009.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 03. 05.2012, ktorý
nenadobudol právoplatnosť ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia, súd zistil, že W. Z. v konaní sp. zn.
XXC/XXX/XXXX sa proti odporcom 1. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a 2. Letisko M.

R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a 3. K. G. domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/8 z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., pozemok s par. č. C-KN XXXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXX m2 a pozemok s par. č. C -KN XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 evidovaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
patrí do dedičstva po zosnulej F. Z., L.. B., naL.. XX.XX.XXXX, E.. X. XX.XX.XXXX. Konanie sp. zn.

XXC/XXX/XXXX bolo začaté na tunajšom súde dňa 07.09.2010. Tunajší súd návrhu vyhovel.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd sa zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa
19.08.1986 uzatvorenej medzi F. Z., rod. B. F. M. Z. ako predávajúcimi a Československým štátom,
zastúpeným Československými aerolíniami ako kupujúcim , predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti

(k. ú. Trnávka ,par. č. C-KN XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a pozemok
s par. č. C -KN XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 evidovaný na LV č.
4600), pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože nespĺňa
požiadavku formálnych náležitostí stanovených § 46 ods. 2 OZ., nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa
19.08.1986 a geometrický plán č. 500/07, na ktorý sa účastníci v zmluve odvolávali bol vypracovaný dňa

17.05.1967, ale nebol prílohou tejto zmluvy.

Z Rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii číslo 57 zo dňa 20. 04. 2004 o vyňatí časti
majetku zo správy príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk vyplýva, že minister vyňal ku dňu
vzniku navrhovateľa z majetku štátu v správe príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk účtovne

oddelenú, vnútornú organizačnú jednotku - letisko M. R. Štefánika, ktorá má povahu časti podniku. Tento
majetok je predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti - navrhovateľa, ktorého hodnota
bude určená znaleckým posudkom vypracovaným ku dňu založenia navrhovateľa.

Z čl. VII Notárskej zápisnice I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX vyplýva, že zakladateľ - Slovenská republika

sa zaväzuje splatiť celé základné imanie, a to vložením nepeňažného vkladu do spoločnosti, ktorého
predmetom je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená
Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 zo dňa 20. 04. 2004. Súčasťou
nepeňažného vkladu je prioritný infraštruktúrny majetok. Hodnota nepeňažného vkladu zakladateľa
je určená znaleckým posudkom č. 33 - 2004 zo dňa 26. 04. 2004 vypracovaným ku dňu založenia

spoločnosti. Hodnotu nepeňažného vkladu znalecký posudok určil vo výške 7.505.940.000,- Sk. V
znaleckom posudku je osobitne určená hodnota prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorého znalecké
ohodnotenie predstavuje výšku 2 871 259 208,- Sk.

Zo Stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 28. 06. 2004 vyplýva, že

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR založilo dve akciové spoločnosti, a to Letisko M. R.
Štefánika - Airport Bratislava, a. s. (BTS) a Letisko Košice - Airport Košice, a. s. Na ich založenie
sa použil majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vyňalo rozhodnutiami
č. 57 a 58 z 20. 04. 2004 ku dňu vzniku akciových spoločností, z majetku štátu v správe Slovenskejsprávy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka
Slovenskej správy letísk, vymedzená predmetným rozhodnutím ministerstva, t. j. hmotný a nehmotný
majetok, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených Slovenskou

správou letísk a jej právnymi predchodcami v územnom obvode letiska M.R. Štefánika. Vlastnícke právo
k celému nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku.

Z prílohy znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou Výskumným
ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. za účelom stanovenia všeobecnej

hodnoty majetku a cudzích zdrojov k dátumu vzniku spoločnosti v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ma súd preukázané, že pozemok označený na LV č.
XXXX, parc. č. XXXXX/X, je o výmere XX.XXX m2, druh pozemku ostatné plochy.

Z prehlásenia navrhovateľa v 1. rade zo dňa 28.05.2009 vyplýva, že sporné nehnuteľnosti v tomto
konaní slúžia výlučne leteckej prevádzke ako predpolie vzletovej pristávacej dráhy (VDP 13-31) bez

možnosti iného využitia. stavba predpolia O. XX-XX bola zahájená 01.04.1963, pričom tieto pozemky
boli Rozhodnutím č.j. Pod 628/1962 zo dňa 05.11.1962 vyňaté z poľnohopodárskeho pôdneho fondu na
"ostatné plochy". Do roku 1962 predmetné pozemky boli v užívaní JRD Vajnory. Zvyšná časť pozemku
reg. E-KN p.č, 16313 s výmerou 4119 m2, orná pôda, je situovaná mimo areál Letiska M. rR. Štefánika
v užívaní PD Vajnory.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa § 37 OZ právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 40 ods. 1 cit. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 cit. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 cit. zák. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

Podľa § 399 ods. 1 cit. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 134 ods. 2 OZ účinného od 01.04.1983 do 31.12.1992, ak sa nehnuteľná vec prevádza na
základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia
štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa § 507a OZ (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 1983 s účinnosťou do
31.12.1991), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy
vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Podľa § 868 OZ ( prechodné ustanovenia podľa z.č. 509/1991 Zb. od 01.01.1992) pokiaľ ďalej nie je
uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 90/1984 Zb. o správe majetku štátu (účinnej od 01.01.1985 do 01.07.1988)
táto vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí zmluvou do štátneho socialistického vlastníctva
(ďalej len "štátne vlastníctvo"), správu národného majetku štátnymi organizáciami, výkon správy
národného majetku organizačnými jednotkami štátnych organizácií, ktoré vystupujú v hospodárskychvzťahoch vo svojom mene (ďalej len "organizačné jednotky"), a nakladanie s pohľadávkami a inými
majetkovými právami štátnych organizácií.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 90/1984 Zb. táto vyhláška sa nevzťahuje na nadobúdanie vecí od iných
socialistických organizácií než štátnych, od občanov a iných organizácií než socialistických, ktoré je
predmetom činnosti štátnej organizácie, na prevody správy a prevody vlastníctva národného majetku,
ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení. (§67 HZ)

Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 90/1984 Zb. od občanov a iných organizácií než socialistických môžu
štátne organizácie len výnimočne nadobúdať veci do štátneho vlastníctva, a to za cenu podľa cenových
predpisov, ak ich nemôžu nadobudnúť od socialistických organizácií a ak ich nevyhnutne potrebujú
na plnenie určených úloh. Štátne organizácie nemôžu nadobúdať od občanov a iných organizácií než
socialistických do štátneho vlastníctva rodinné domčeky, stavby na individuálnu rekreáciu a byty v
osobnom vlastníctve na ubytovanie a rekreáciu svojich pracovníkov.

Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 90/1984 Zb. na účinnosť zmluvy o nadobúdaní vlastníctva podľa § 2
ods. 2 potrebujú štátne organizácie schválenie priamo nadriadeného orgánu, národný výbor schválenie
národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí
môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie.

Podľa§1ods.1zákonač.265/1992Zb.ozápisochvlastníckychainýchvecnýchprávknehnuteľnostiam
do katastrov nehnuteľností (účinného od 01. 01. 1993) do katastrov nehnuteľností zriadených
zákonmi národných rád (ďalej len "kataster") a vedených príslušnými orgánmi Českej republiky a
príslušnými orgánmi Slovenskej republiky (ďalej len "príslušné orgány republík") sa zapisujú práva

k nehnuteľnostiam, a to vlastnícke právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
predkupné právo, pokiaľ má mať účinky vecného práva, a iné práva, pokiaľ boli zriadené ako vecné
práva k nehnuteľnostiam.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona geometrický plán je technický podklad

právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k
nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do
katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia
osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu
do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.

Poľa § 30 ods. 5 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva,
na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími
prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,

e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 70 ods. 1 a 2. zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho

územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".
Podľa § 1 zákona č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č.

143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 37/2002 Z. z. (ďalej aj len "zákon o letiskových spoločnostiach") tento zákon upravuje
podmienky, spôsob založenia a právne pomery akciových spoločností založených z majetku štátu v
správe Slovenskej správy letísk alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky na prevádzkovanieverejných letísk (ďalej len "letisková spoločnosť"), ako aj podmienky prechodu takého majetku štátu na
územnú samosprávu.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona zakladateľom letiskovej spoločnosti je štát; v jeho mene koná ministerstvo.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona na založenie letiskovej spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý
ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej
správy letísk. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona sa nevyžaduje.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je
účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená rozhodnutím

ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona (ďalej
len "časť podniku Slovenskej správy letísk"); ustanovenie § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté. Ustanovenia
osobitného zákona o predaji podniku sa nepoužijú.
Podľa § 7 ods. 2 zákona o letiskových spoločnostiach vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu
prechádza na letiskovú spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu

k zakladateľskej listine. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a letisková spoločnosť
je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica
podpísaná oboma stranami. Ustanovenia osobitného zákona o vklade spoločníka sa nepoužijú.

Podľa čl. 2 ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a
Slovenskú republiku Majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je predmetom delenia
podľa čl.1, sú na účely tohto ústavného zákona:

a) nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

b) štátne finančné aktíva a pasíva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
c) menové aktíva , pasíva a rezervy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d) iné majetkové práva a záväzky patriace Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a štátnym organizáciám v pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
nachádzajúce sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky aj mimo tohto

územia.

Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) cit. úst. zák. princípy delenia majetku uvedeného v čl. 2 sú územný
princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa nachádza;
pre nehnuteľnosti na území Českej republiky a Slovenskej republiky sa použije tento princíp vždy, pre

hnuteľné veci sa použije v prípadoch, keď tieto veci vzhľadom na ich určenie, účel použitie, prípadne
povahu tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v
platnom znení Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným

orgánom štátnej správy pre:

a) dráhy a dopravu na dráhach,
b) cestnú dopravu,
c) kombinovanú dopravu,

d) pozemné komunikácie,
e) vnútrozemskú plavbu a prístavy, námornú plavbu,
f) civilné letectvo,
g) pošty,
h) telekomunikácie,

i) verejné práce,
j) stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov,
k) stavebnú výrobu a stavebné výrobky,
l) tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky,
m) poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu a štátneho príspevku k

hypotekárnym úverom,
n) cestovný ruch,
o) energetickú hospodárnosť budov,
p) tvorbu a uskutočňovanie politiky mestského rozvoja.Podľa § 126 ods. 1 OZ úč. od 1.1.1992 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 cit. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 cit. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 cit. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 cit. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.

Predmetomtohtokonaniaje určenievlastníckehoprávak nehnuteľnostiam,evidovanýmnaLVč.XXXX,
registra "C", kde vlastníkom časti nehnuteľností par. č. XXXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavané
plochy a nádvoria a par. č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria v časti B

vlastníci je odporkyňa v podiele X/XX (X/XX) titulom dedenia podľa osvedčenia o dedičstve X. XXX/XX,
X. I. XX/XX, ktorá je súčasne evidovaná LV č. XXXX par. registra "E" a ku ktorým najmä navrhovateľ v
1. odvodzuje svoje vlastnícke právo titulom kúpy týchto nehnuteľností, resp. titulom vydržania.

S poukazom na ust. § 80 písm. c) O. s. p., súd má za to, že naliehavý právny záujem na určení

vlastníckeho práva navrhovateľov v konaní bol preukázaný, keďže zo všetkých skutočností, ktoré boli
predmetom konania vyplýva, že jeho právne postavenie je neisté a naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť,
pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny
záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo

kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým, preto sa pri určovacích žalobách
zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak
je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom a ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia.

Navrhovateľv1.radeodvodzuje svojevlastníckeprávooduzatvorenejkúpnejzmluvyč.j.XX/XX-B.-XXX
zo dňa 19.08.1986 , uzavretej medzi právnymi predchodcami odporkyne a Československým štátom
tvrdiac, že predmetné sporné nehnuteľnosti má v faktickej držbe štát od tohto času, tieto nehnuteľnosti
slúžili s slúžia navrhovateľovi v 1. rade výlučne leteckej prevádzke ako predpolie vzletovej pristávacej
dráhy (VDP 13-31) bez možnosti iného využitia, a keďže sporné pozemky boli súčasťou nepeňažného

vkladu štátu do majetku novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika- Airport Bratislava,
a.s. (BTS) t. j. navrhovateľa v 1. rade, vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam svedčí navrhovateľovi.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Československý štát, zastúpený československými
aerolíniami, Praha 6 ako kupujúci, odkúpil dňa 19.08.1986 nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX,

k.ú. Bratislava a to časť z PK par. č. 16313 vo výmere XXXX m2 a PK par. č. XXXXX vo výmere XXX
m2, spolu XXXX m2 od právnych predchodcov odporkyne F. Z., rod. B. a syna J. Z. spoluvlastníkmi
podielom 1/8-1/8.
Súd mal tiež preukázané podľa LV č. XXXX a LV č. XXXX, že odporkyňa je vlastníčkou 1/16 týchto
sporných nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve po neb. J. Z. X. XXX/XX, X. I. XX/XX, keď

dedičmi zo zákona na základe dohody sa stali W. Z. F. K. G., ktoré nadobudli po nebohom nehnuteľnosti
v k. ú. Z., vl. č. XXXX, par. č. XXXX, roľa XXX m2 / k.ú. G./ a par. č. XXXXX L. m2 / k.ú. G./, časť
par. č. XXXXX, časť par. č. XXXXX/X, B 17/a na V. Z. v 1/8 vedené, poručiteľom titulom D 2834/74-23
nadobudnuté každá v ?-ici, t.j. v pomere k celku v 1/16-ine. V konaní mal ďalej súd preukázanéa nesporné, že navrhovateľ v 1. rade uzatvoril s K. G. (pôvodne odporkyňou v 2. rade) Dohodu o
odstránení duplicitného vlastníctva zo dňa 03.06.2009, ktorá bola zavkladovaná dňa 26.06.2009 pod
O.-XXXXX/XX zo dňa 26.06.2009. v prospech Letiska M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.. t.j.

navrhovateľa v 1. rade.

Spornou zostala skutočnosť namietaná odporkyňou, a to, že predmetná kúpna zmluva uzatvorená
medzi právnymi predchodcami odporkyne a Československým štátom je absolútne neplatným právnym
úkonom z viacerých dôvodov, ako aj, že navrhovatelia nemohli tieto nehnuteľnosti vydržať, nakoľko

neboli splnené zákonom stanovené podmienky na vydržanie.

K namietanej registrácii kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.08.1986 súd uvádza, že ust. §134 OZ
(účinného k tomuto dňu) upravuje registráciu prevodu nehnuteľnosti zmluvou, avšak s výnimkou ak
sa nadobúda vlastníctvo do socialistického vlastníctva. V tomto smere súd sa stotožnil s výkladom
navrhovateľa pri aplikácii tohto ustanovenia, keď do účinnosti novely zák. č. 131/1982 Zb. (Občiansky

zákonník) registrácia zmluvy ako predpoklad prevodu vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku
bola nutná len pri jeho nadobudnutí do súkromného vlastníctva, a nie pri nadobudnutí do vlastníctva
socialistického. Navyše ust. § 507a OZ po novele vykonanej z.č. 131/1982 Zb. upravil v prechodných
ustanoveniach pravidlo povinnosti registrácie zmlúv s prihliadnutím na nemožnosť retroaktivity pri
zápisoch.

Z uvedeného dôvodu registrácia zmlúv pri nadobúdaní nehnuteľností do socialistického vlastníctva
nebola potrebná. Zmena, ktorá nastala účinnosťou zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a
iných vecných práv k nehnuteľnostiam sa vzťahuje výlučne na prípady, kedy registrácia zmluvy bola
potrebná, ale do dňa účinnosti menovaného zákona nebola vykonaná. V danom prípade ide o opačný

prípad, t. j. registrácia zmluvy nebola potrebná, a teda nebol potrebný ani dodatočný zápis (registrácia)
tejto zmluvy vkladom podľa tohto zákona.

K namietanej neplatnosti a neurčitosti tejto zmluvy z dôvodu, že geometrický plán z roku 1967 nie
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, t. j. že zmluva nespĺňa náležitosť technickej jednoty listiny súd

uvádza, že geometrický plán je len grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú ich rozdelením,
zlúčením, prípadne zmenou tvaru a vyjadruje stav nehnuteľností a práv viažucich sa k nehnuteľnostiam
pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov
a ďalších údajov. V konaní mal súd preukázané, že geometrickým plánom z roku XXXX sporné
pozemky č. 1 a č. 2 sa stali súčasťou novovytvorenej parcely č. XXXX/X a tento geometrický plán bol

overený aj katastrálnym úradom - Správou geodézie a kartografie Bratislava-mesto dňa 13.12.1984, čo
vyplýva z čl. II. kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.1986. Súd v danej veci poukazuje na platnú judikatúru
( rozsudok Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 16. 11. 2004, sp. zn. 22 Cdo 356/2004) podľa
ktorého…." súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľnosti, týkajúcej sa časti parcely doposiaľ v katastri
nehnuteľnosti neoddelenej, musí byť geometrický plán, ktorým bola prevádzaná časť oddelená. Ak však

bol geometrický plán priložený len ako príloha k zmluve a napriek tomu zmluva bola registrovaná a z
obsahu k nej priloženého geometrického plánu je objektivne jasné, aká nehnuteľnosť bola prevedená,
nie je zmluva o jej prevode neplatná pre neurčitosť…." Keďže v predmetnej zmluve boli uvedené,
konkrétne časti (výmery) z pozemkov vo vlastníctve predávajúcich (parcela, číslo, výmera, podiel) a tiež
zmluva obsahovala odkaz na overený geometrický plán, na ktorom boli tieto časti parciel vyznačené,

súd má za to, že predmet kúpy bol v predmetnej kúpnej zmluve dostatočne určito vymedzený. V
konaní síce nebolo jednoznačne preukázané, či uvedený geometrický plán bol aj prílohou zmluvy a že
kúpna zmluva bola pevne spojená s týmto geometrickým plánom, preto uvedená skutočnosť by mohla
spôsobovať neplatnosť tejto kúpnej zmluvy pre rozpor s § 46 ods. 2 OZ ( R 69/2001), avšak ak by aj bola
predmetná kúpna zmluva z tohto dôvodu neplatná, do úvahy by prichádzalo nadobudnutie vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

Odporkyňa ďalej poukázala na neplatnosť predmetnej zmluvy aj z dôvodu, že podľa vyhl. č. 90/1984
Zb. o správe majetku štátu účinnej od 01.01.1985 do 01.07.1988 t. j. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
zo dňa 18.09.1986 sa vyžadoval na účinnosť a platnosť zmluvy o odplatnom prevode vlastníctva št.

organizácií od občanom súhlas nadriadeného orgánu. V tomto smere sa súd stotožňuje s odporkyňou
a má za to, že predmetná kúpna zmluva je bez súhlasu nadriadeného orgánu neúčinná, keď síce ust.
§ 1 ods. 2 tejto vyhlášky vylučuje nadobúdanie vecí od iných socialistických organizácií než štátnych a
od občanov ..., ale v ust. § 2 ods. 2 a ust. §3 ods. 2 pripúšťa výnimku.Napriekuvedenémuprávnemustavu,keďsúddospelkzáveru,žepredmetnákúpnazmluvajeneúčinná,
vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam svedčí

navrhovateľovi v 2. rade titulom vydržania.

V konaní mal súd preukázané, že že sporné nehnuteľnosti boli v období do dňa vzniku navrhovateľa v
1. rade t. j. do 05. 05. 2004 vo vlastníctve štátu a v správe a užívaní Slovenskej správy letísk. Uvedenú
skutočnosť preukazuje jednak geometrický plán z roku 1967 a jednak identifikácie parciel z roku 1999,

kde sa výslovne uvádza, že nehnuteľnosť užíva Slovenská správa letísk. Skutočnosť, že letiská a ich
areál,t.j.pozemkyspravovaladoroku2004Slovenskásprávaletísknebolaspornáanimedziúčastníkmi
konania. V roku 2004 sa Slovenská správa letísk pretransformovala na letiskové (akciové) spoločnosti,
pričom jednou z týchto letiskových spoločností je aj navrhovateľ v 1. rade.

V konaní odporkyňa ďalej namietala, že navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, či pozemky, ktoré sú

predmetom tohto konania boli vnesené do majetku navrhovateľa v 1. rade. Na založenie letiskovej
spoločnosti sa v zmysle zákona použije majetok štátu, ktorý Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií
SR rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej
správy letísk. Predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná
organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená vyššie uvedeným rozhodnutím Ministerstva

dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že minister
dňa 20. 04. 2004 rozhodol o vyňatí časti majetku zo správy Slovenskej správy letísk, t. j. o vyňatí
účtovne oddelenej, vnútornej organizačnej jednotky - letiska M. R. Štefánika, ktorá má povahu časti
podniku a ktorá je predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti - navrhovateľ v 1. rade.
Z listinných dôkazov ale vyplýva, že podľa geometrického plánu vypracovaného R.. V. W. č. 49/2004

(č.l.157), časť právnych vzťahov k pôvodnej parcele 16313 je uvedená na LV č. XXXX a časť na LV v
pozemkovoknižnej vložke 1150, pričom podľa znaleckého posudku č. XXX-XXXX, kde podkladom pre
vypracovanie tohto posudku bol LV č. XXXX k.ú. G. ( č.l. 233 a č.l. 234) par. č. XXXXX/XXX a par. č.
XXXX/XXX v hodnotenom majetku sa nenachádza. Z uvedeného dôvodu sa súd nemohol stotožniť s
navrhovateľom v I. rade, že predmetom nepeňažného vkladu do jeho majetku bolo celé letisko M. R.

Štefánika v Bratislave. Zo žiadnych iných dokladov založených do spisu navrhovateľmi jednoznačne
nevyplýva, že by sporné pozemky boli ku dňu vzniku navrhovateľa v 1. rade súčasťou nepeňažného
vkladu štátu do majetku navrhovateľ v 1. rade.

Naopak, podľa identifikácie sporných parciel podľa geometrického plánu vyhotoveného Ústavom

geodézie a kartografie Brno, č.z. XXX/XX zo dňa 17.05.1967 mal súd preukázané, že par. č. 15881/1
bola v správe Správa dopravných letíšť (par. č. 15881/1 o výmere 595 m2 užívala Slovenská správa
letísk a par. č. XXXXX/X druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2 užívalo v časti PD Vajnory a
časť par. č. XXXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere XXXX m2 užívala Slovenská správa letísk).
Z uvedeného dôvodu nemohol navrhovateľ v 1. rade sporné nehnuteľnosti vydržať.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym.

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona

je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické
ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere,
že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka
dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, trebavždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba
totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom

dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po
celú vydržaciu dobu, dôvodné.

Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá
držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ.

Akotovyplývazvykonanéhodokazovaniaspornýpozemokbolvužívanísprávyletískododňa uzavretia
kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.1986 a táto držba trvá nepretržite až do dnešných dní. Súd preto za prvý
deň plynutia vydržacej doby, t. j. prvý deň oprávnenej, nepretržitej a dobromyseľnej držby určil deň
18.09.1986.

Dobromyseľnosť štátu, teda navrhovateľa v 2. rade je daná tým, že dňa 18.09.1986 uzavrel kúpnu
zmluvu na sporné nehnuteľnosti, a teda bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti patria. Odporkyňa
nepredložilažiadnydôkazotom,žebysaonaalebojejprávnypredchodcoviabolidomáhaliuplatňovania
ktoréhokoľvek z práv vlastníka k spornému pozemku resp. že by akýmkoľvek spôsobom toto domnelé
vlastnícke právo uplatňovali. Uvedené odôvodňuje záver súdu o tom, navrhovateľ v 2. rade bol

dobromyseľný, pričom jeho vlastnícke právo nebolo pred podaním návrhu na súd nijako spochybnené. Z
uvedeného vyplýva, že zákonná desaťročná vydržacia lehota pre vydržanie nehnuteľnosti už uplynula.
Je nesporné a v konaní bolo preukázané, že odporkyňa sporný pozemok neužíva a jej právni
predchodcovia kúpnou zmluvou súhlasili, že v čase predaja sporných pozemkov boli tieto nehnuteľnosti
zabraté pre potreby letiska Bratislava Ivánka. Pokiaľ odporkyňa súdu preukazovala, že sporné pozemky

prenajímala, uvedená skutočnosť nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná, nakoľko podľa zmluvy
o nájme nie je špecifikované, či sporné pozemky sú súčasťou prenajatej pôdy v prospech PD Vajnory.

Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním súčasne musia existovať 3 zákonné podmienky, ktoré
ustanovuje zákon:

1. Predmet (hnuteľný alebo nehnuteľný) vydržania musí byť spôsobilý, teda akákoľvek vec, ktorá môže
byť predmetom vlastníctva - okrem vecí (vodné toky, nerastné bohatstvo a pod.), ktoré môžu byť vo
výlučnej držbe štátu alebo na to určených právnických osôb.
2. Vec musí byť v oprávnenej držbe, teda ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí
3. Vec musí byť v nepretržitej držbe (vydržacia doba) - pri hnuteľných veciach 3 roky a
pri nehnuteľnostiach 10 rokov, pričom do tejto doby sa započítava aj doba, kedy vec
mal v držbe jej predchodca (poručiteľ).

Súd pritom splnenie týchto podmienok posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od 1.1.1992 (keďže
podľa úpravy platnej do 31.12.1991 nemohol nadobudnúť vlastníctvo k akémukoľvek predmetu
vydržaním štát, ale iba občan). Vydržanie vlastníckeho práva aj štátom umožnila až novela Občianskeho
zákonníka zák. č. 509/1991 Zb., účinná od 1.1.1992. Teda podmienka spôsobilého subjektu vydržania
bola splnená. Takisto predmetné nehnuteľnosti sú vecami spôsobilými na vydržanie, keďže podľa

právnej úpravy platnej od 1.1.1992, nemôžu byť predmetom vydržania iba veci, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo veci, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 134 ods. 2 OZ). Predmetné nehnuteľnosti takýmito vecami nie sú.

Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v

tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že
je vlastníkom veci, ktorú drží. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre
záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia právaa svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (napr. existencia zmluvy, ktorá
je pre určitú vadu neplatná). Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa
platného práva má za následok prevod vlastníctva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom

omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľný môže byť omyl skutkový
a výnimočne aj omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne
záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov

právnych skutočností.

Dobromyseľný je držiteľ napríklad i vtedy, ak vec nadobudol na základe zmluvy alebo rozhodnutia, ktoré
však sú neplatné, a nevedel to.

Je zrejmé, že štát si má byť vedomý toho, aké náležitosti má mať platná zmluva o prevode nehnuteľnosti.

Napriek tomu, že súd zistil právne vady kúpnej zmluvy t. j. že zmluva nebola pevne spojená s
geometrickým plánom, čo by mohlo spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s § 46 ods. 2 OZ ako aj
preto, že absentoval súhlasu nadriadeného orgánu podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb., súd dospel k
záveru, že toto nemohlo ovplyvniť dobromyseľnosť štátu do takej miery, aby nebola splnená podmienka
dobromyseľnosti v oprávnenú držbu štátu.

Keďže priamo zo zákona ( napr. aj zo z. č. 22/1964 Sb. o evidencii nehnuteľností) nevyplýva, že zmluva
o prevode nehnuteľností musí byť pevne spojená s geometrickým plánom (v praxi ide o vadu, ktorú
je možné odstrániť vo vkladom konaní), nemožno jednoznačne usudzovať, že takýto právny úkon je
neplatný pre neurčitosť. Pokiaľ ide o neúčinnosť kúpnej zmluvy podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 90/1984

Zb., so zreteľom na poslednú vetu tohto ustanovenia, podľa ktorej " orgány oprávnené schvaľovať
odplatné prevody vecí môžu stanoviť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie", súd má za
to, že nemožno jednoznačne vyvrátiť ani potvrdiť, či štát sa mohol výnimočne vyhnúť právnemu omylu.
Uvedená kúpna zmluva je síce neúčinná, ale podľa názoru súdu platná. Na základe uvedeného súd má
za to, že držba štátu bola oprávnená a dobromyseľná.

Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, ktorá je desaťročná, oprávnený držiteľ, ktorý mal vec v oprávnenej držbe
ku dňu 1.1.1992 (aj keď to bol štát), si mohol započítať do vydržacej doby aj dobu, po ktorú mal vec v
oprávnenejdržbepred1.1.1992.Akoužbolouvedenévyššie,štátmalpredmetnépozemkyvoprávnenej
držbe od roku 1986 nepretržite, pričom nebolo preukázané, že by ku dňu 1.1.1992 niekto jeho vlastnícke

právo spochybnil, a teda, že by štát prestal byť dobromyseľný. V konaní nebolo preukázané (pričom v
tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno odporkyňu), že by sa ktorýkoľvek z navrhovateľov dozvedel
o tom, že k predmetným pozemkom si uplatňuje vlastnícke právo iná osoba, pred rokom 2004. Je
preto zrejmé, že k tomuto dátumu, uplynula štátu vydržacia doba potrebná na vydržanie nehnuteľností.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keď je zrejmé, že štát splnil všetky podmienky vydržania nehnuteľností,

pokiaľ by aj bola kúpna zmluva zo dňa 18.09.1986 neplatná, stal sa štát vlastníkom predmetných
nehnuteľností vydržaním.

Odporkyňa napokon poukázala aj na to, že ak boli navrhovatelia dobromyseľní, že sú
menšinovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, musia súdu preukázať, že vykonávali svoje

spoluvlastnícke právo na rokovaniach o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že štát v dobrej viere spoluvlastnícky podiel
k par. č. XXXXX/XXX a par. č. XXXXX/XXX užíval od roku 1986 a majúc za to, že je vlastníkom týchto
nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že až geodetickým zameraním v roku 2004 bol zistený iný
skutkový a právny stav veci, a preto nemožno od navrhovateľa v 2,. ale i od navrhovateľa v 1. rade

spravodlivo požadovať, aby preukazoval niečo, o čom nemal vedomosť.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zatiaľ čo bolo v tomto konaní jednoznačne
preukázané vlastníctvo štátu (navrhovateľa v 2. rade) k sporným nehnuteľnostiam, naopak nebolo
jednoznačne preukázané vlastníctvo navrhovateľ v 1. rade k sporným nehnuteľnostiam.

Keďže súd nerozhodol pri vyhlásení rozsudku o nároku navrhovateľa v 1. rade, súd o jeho nároku
rozhodne dodatočne v súlade s ust. § 166 O.s.p.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1O.s.p., podľa ktorého mal úspešný navrhovateľ
v 2. rade nárok na náhradu trov konania, keďže si však žiadne trovy neuplatnil, súd mu trovy konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).