Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/536/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210201
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712210201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

ZimmermannaasudcovJUDr.MárieRišiaňovejaJUDr.DaniceKočičkovejvprávnejvecinavrhovateľky:
L. I. M., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 9, B., zast. advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou,
Advokátska kancelária so sídlom Bajzova 2, Košice, proti odporkyni: L. E., rod. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F. XX, R., o zaplatenie 6 000 € s prísl., na odvolanie navrhovateľky zo dňa 27. 02. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/126/2012-99 zo dňa 24. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom návrh v istine a príslušenstve zamietol. Odporkyni náhradu trov konania voči
navrhovateľke nepriznal.

Rozhodnutie súd odôvodnil: „Navrhovateľka návrhom zo dňa 29.06.2012 si uplatnila voči odporkyni
zaplatenie 6.000 Eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do
zaplatenia, titulom, že sa v roku 2008 dohodla s odporkyňou, že vymení staré okná za nové plastové
na nehnuteľnosti a vymení vchodové dvere. Montáž okien, ako cena diela, bola zvýšená zo 106.500,-
Sk na sumu 138.000,- Sk. Montáž vchodových dverí mala byť 38.000,- Sk, podľa jej názoru rodinný
dom zhodnotila najmenej o sumu 180.000,- Sk. V čase uzatvorenia zmlúv o dielo bol rodinný dom vo

vlastníctve odporkyne. V návrhu popísala rodinné vzťahy medzi ňou a odporkyňou ako aj právny režim
nehnuteľnosti. Navrhovateľka bola vypočutá pred dožiadaným súdom, pojednávania dňa 24.01.2014 sa
nezúčastnila, neúčasť neospravedlnila.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Na pojednávanie dňa 24.01.2014 sa dostavila, poukázala na to, že
navrhovateľka nedostala od nej ani ústny, ani písomný súhlas na rekonštrukciu nehnuteľnosti, vôbec sa
nedohodli na výmene plastových okien a vchodových dverí.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

Z notárskej zápisnici, notárky T.. T. J., M zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že I.. B. M., nar. XX.XX.XXXX,
L. M., rod. N., nar. XX.XX.XXXX ako darcovia darovali obdarovanej L. E., rod. F., nar. XX.XX.XXXX
nehnuteľnosť vedenú v katastrálnom území B., na LV XXX, parcela č. XXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, rozostavaná stavba postavená na pozemku parcela č. XXX/XX. Na čísle

listu XX sú na LV zo dňa XX.XX.XXXX uvedenej parcely v katastrálnom území B., evidovaní vlastníci
I.. Q. P. a R. P.. Zo zmluvy o úvere na čísle listu 15 súd zistil, že navrhovateľka dňa 15.04.2008 si
zobrala úver 100.000,- Sk. Zo zmluvy o dielo medzi navrhovateľkou a F. Q., C. zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že navrhovateľka dohodla montáž plastových okien na nehnuteľnosti v celkovej cene 138.000,-Sk. Zo zmluvy o dielo medzi navrhovateľkou a F. Q., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľka
dohodla montáž plastových dverí na sumu 38.000,- Sk. Záloha 14.000,- Sk je zaplatená príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa 21.04.2008. Na čísle listu XX sa nachádza lekárska správa o tom,

že navrhovateľka bola napadnutá podľa jej udania dcérou a zaťom. Lekárske potvrdenie sa nachádza
na čísle listu XX. Ďalšia lekárska správa z 13.05.2011 sa nachádza na čísle listu XX, ďalšia lekárska
správa na čísle listu XX. Obvodné oddelenie B., R. hrdinov, dňa XX.XX.XXXX prijalo oznámenie o tom,
že navrhovateľku napadol zať A. E. so svojou manželkou. Na čísle listu XX sa nachádza zápisnica o
výsluchu navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX pred Okresným súdom Košice I. Vyjadrenie odporkyne zo

dňa 11.09.2013 sa nachádza na čísle listu XX - XX, vzniesla v nej námietku premlčania.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Súd z predložených listinných dokladov a z výpovedí účastníčok konania zistil, že rodinný dom v
čase uzatvárania zmlúv o dielo bol vo vlastníctve odporkyne, táto nedala navrhovateľke ani ústny, ani
písomný súhlas k uzatvoreniu zmlúv o dielo, naopak s výmenou okien a dverí nesúhlasila, preto i keď
navrhovateľka investovala do výmeny plastových okien a vchodových dverí nemá nárok na zaplatenie
vynaloženej sumy, ktoré uhradila zo zmlúv o dielo. Tým sa navrhovateľka bezdôvodne neobohatila,

a preto súd návrh zamietol. Súd mal za to, že pohľadávka je aj premlčaná v dvoj ročnej subjektívnej
a v troj ročnej objektívnej lehote, nakoľko k rekonštrukcii rodinného domu došlo dňa 21.04.2008, dňa
12.06.2008 a návrh podala až 29.06.2012, teda po uplynutí subjektívnej aj objektívnej lehoty. Návrh
je preto zamietnutý v istine, tým, že je zamietnutý predmet návrhu je zamietnuté aj príslušenstvo,
odporkyňasanemohladostaťdoomeškania.Pribezdôvodnomobohatenísúdpríslušenstvopohľadávky

ani nepriznáva.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Odporkyňa bola úspešná, vzniklo jej právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke. Žiadne trovy jej
nevznikli, preto súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva“.

Proti rozsudku odvolanie podala navrhovateľka. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že

žalovaná bude zaviazaná zaplatiť žalobkyni 6 000 € s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa prevzatia
žaloby až do zaplatenia a to všetko do troch dní. Zároveň žalobkyňa navrhla, aby jej žalovaná zaplatila
trovy prvostupňového konania v sume 874,12 € a trovy odvolacieho konania v sume 218,85 € na účet
advokátky JUDr. Tatiany Vorobelovej, do troch dní.Navrhovateľka sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, podľa ktorého sa žalovaná ako vlastníčka
rodinného domu bezdôvodne neobohatila, pretože i keď ona ako žalobkyňa do domu investovala,
žalovaná s tým nesúhlasila a žalobkyňa nemala ani ústny ani písomný súhlas na výmenu okien a dverí v

celom dome. Tento záver však z vykonaného dokazovania nevyplynul. Bezdôvodné obohatenie vzniká
predovšetkýmtak,žesadoterajšímajetokobohatenéhorozmnožíonovémajetkovéhodnoty.Občianske
právo stojí na zásade, ktorá korešponduje s dobrými mravmi a to, že nikto sa nesmie obohacovať na
úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je určitý stav, ktorý nastáva priamo zo zákona a v dôsledku ktorého
vzniká osobitný záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na koho úkor

sa niekto obohatil.

§ 451 ods. 2 OZ stanovuje, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd prvého stupňa iba konštatoval, že žalovaná ako vlastníčka rodinného domu sa bezdôvodne
neobohatila, pretože i keď do domu investovala, žalovaná s tým nesúhlasila a ona nemala ani ústny ani
písomný súhlas na výmenu okien a dverí v celom dome. Takýto záver však z vykonaného dokazovania
nevyplynul.

Súd zistil, že k výmene okien a dverí, ktoré ona zakúpila a za ich montáž do domu aj zaplatila zo
svojich finančných prostriedkov, došlo 21. 04. 2008. Žalovaná tvrdí, že s tým nesúhlasila. Žalovaná však
nepreukázala súdu, že s takouto rekonštrukciou domu nesúhlasila, pretože od roku 2008 predsa svoj
nesúhlas by nejakým spôsobom mohla vyjadriť. Až teraz, keď ju vyzvala, aby bezdôvodné obohatenie
vydala, uviedla súdu, že jej nedala súhlas s výmenou dverí a okien.

Vo vyjadrení z 11. 09. 2013 žalovaná uviedla, že sa s ňou žalobkyňa rozprávala predbežne o výmene
okien a dverí, nesúhlasila však preto, že okná a dvere boli predražené, nekvalitné. Ďalej vo vyjadrení
uvádza „no keď už sa tak stalo a dohodla kúpu a výmenu bez nás, dohodli sme sa s manželom, že
jej budeme naďalej posielať peniaze, alebo prispievať v hotovosti, keď sa vrátime zo zahraničia“. Toto

vyjadrenie žalovanej je potom v rozpore so záverom súdu, že žalovaná nesúhlasila s výmenou okien a
dverí a nedala ani ústny ani písomný súhlas a preto nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľka uvádza, že od žalovanej požadovala, aby jej aspoň polovicou prispela, ale to odmietla.

Súd ďalej prihliadol aj na vznesenú námietku premlčania. V konaní však bolo dokázané, že predmetný

rodinný dom pôvodne patril jej a jej manželovi a tvoril ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Po rozvode
manželstva žalovanej, ktorá je jej dcéra, darovala spolu s manželom rodinný dom. So žalovanou a s
jej manželom mala pekný vzťah. V rodinnom dome bývala aj so žalovanou a jej manželom a žiadne
nezhody medzi nimi neboli. Medzi nimi bola dohoda, osobný záväzok žalovanej a jej manžela, že sa o
ňu v starobe postarajú. Dom bol veľký, pozostával zo X izieb. K zhodnoteniu majetku žalovanej došlo

na základe dohody uzatvorenej medzi nimi a podľa ktorej bola oprávnená nehnuteľnosť užívať, bývať v
nej natrvalo, vykonávať jej údržbu a vylepšovať jej stav.

V máji 2011 jej žalovaná znemožnila užívať nehnuteľnosť a začala ju s manželom vyhadzovať z
rodinného domu, začali vznikať konflikty, bola nimi fyzicky napadnutá a pod ich nátlakom z rodinného

domu odišla v júni roku 2011. Pre premlčanie práva na vydanie vlastníkovho bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v zhodnotení nehnuteľnosti v dôsledku investícií urobených nevlastníkom na základe
dohody a prísľubu spoločného bývania, zaopatrenia a dochovania, ktorý odpadol, platí dvojročná
subjektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 1 OZ) počítaná od okamžiku, kedy sa investujúci nevlastník
dozvedel o tom, že ho vlastník odvolal alebo vytvoril stav, kedy je zrejmé, že tento prísľub, dohodu

nebude realizovať. Najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí - ak nebolo
získané úmyselne - za tri roky odo dňa, kedy vlastník zmienený prísľub odvolal, alebo vytvoril stav,
kedy je zrejmé, že prísľub nebude realizovaný (§ 107 ods. 2 OZ). Dodatočné odvolanie prísľubu,
prípadne nesplnenie dohody osobného záväzku, eventuálne vytvorenie takého stavu, kedy je zrejmé,
že prísľub, dohoda, nebude naďalej realizovaná, potom znamená odpadnutie dôvodu k plneniu a vznik

bezdôvodného obohatenia. Tu navrhovateľka poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR z 18. 12. 1997
uverejnený pod sp. zn. 2Cdon 944/97, SJ 66/1998.Z rozhodnutia vyplýva, že za neoprávnený majetkový prospech vzniknutý vynaložením nákladov na
cudziu vec (investíciami do cudzej nehnuteľnosti) je potom treba považovať to, o čo bola cudzia vec
zhodnotená, teda rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti pred vynaložením investícií a cenou nehnuteľnosti

po ich vynaložení. Je toho názoru, že prevzatím kúpnej ceny žalovanou od kupujúcich manželov
Sobotových, došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že nemá
ani morálne právo na tento nárok. Ona naopak považuje vznesenie námietky premlčania žalovanou

za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Námietka premlčania bola vznesená v rozpore s dobrými
mravmi a je výrazom zneužitia objektívneho práva na úkor oprávnenej, teda ide o výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi. Týmto sa však súd nezaoberal a nevysvetlil ani z akých dôvodov.

Navrhovateľka ďalej poukázala, že námietka premlčania vznesená žalovanou je výrazom zneužitia
objektívneho práva na úkor oprávnenej, ide o výkon práva v rozopre s dobrými mravmi. Poukazovala

na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 643/04. Navrhovateľka teda žiadala,
aby sa súd zaoberal, či je v súlade s dobrými mravmi, vzhľadom na okolnosti prípadu, vznesená
námietka premlčania. Za úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
akceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov
medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom

na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti
a nezávislosti od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva (rozhodnutie NS SR
3Cdo/137/2003).

K podanému odvolaniu sa odporkyňa vyjadrila. Uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za

správny. K výmene okien a dverí došlo v apríli 2008, s čím ona ako majiteľka domu nesúhlasila, a to, že si
na tento účel žalobkyňa vybavila pôžičku, vôbec netušila. Oznámila jej to až keď boli okná namontované,
čo ju veľmi prekvapilo a vôbec ju nenapadlo, že ide o takú nevýhodnú zmluvu, ktorú podpísala. Detaily,
ktoré súviseli s kúpou okien a dverí a so všetkým čo súviselo s ich výmenou, sa dozvedela až keď sa
vrátila s manželom a deťmi zo zahraničia.

S dohodou, o ktorú sa žalujúca strana opiera to vôbec nie je pravda. S celou žalobou a hlavne
prekrúcaním skutočností vo svoj prospech jej zrejme nemálo pomáha jej advokátka a podľa všetkého
za nemalú sumu. Sama žalobkyňa by nikdy nezaútočila na rozhodnutie súdu v takom znení ako je
to v odvolaní. Ona vo svojom vyjadrení nikdy neprekrúcala skutočnosti a uviedla len to čo je pravda,

ako sa všetko udialo. Opakovane uviedla, že o výmene okien a dverí sa rozprávali iba v rovine
predbežného zistenia možnosti ponuky, cenových relácií atď... a potom sa rozhodnú pre aké riešenie sa
smanželom rozhodnú.Vôbecvecnechceliuponáhľaťavôbecsanechcelinechať„oklamať“činahovoriť
na nevýhodnú zmluvu. Každopádne nechceli, aby toto rozhodnutie za nich urobila žalobkyňa. Napriek
tomu, keď sa to dozvedeli, sa s manželom dohodli, že jej budú posielať naďalej peniaze na prilepšenie

dôchodku a zároveň ako splátku za výmenu okien. Keď prišli cez letné prázdniny domov a pri iných
príležitostiach, tak jej stále dávali hotovosť (niekedy viac inokedy menej, podľa okolností). Odporkyňa
si myslí, že navrhovateľka by si mala zrátať o koľko by to prevýšilo sumu, ktorú požaduje od nej. Za
peniaze, ktoré jej posielala pravidelne a tiež ktoré jej dala v hotovosti, si navrhovateľka nakúpila rôzne
zariadenie do domu ako nábytok, elektroniku atď. A keď a z domu sťahovala k terajšiemu manželovi,

tak si to aj vzala so všetkým čo bolo jej.

Rodinný dom, v ktorom bývali, bol dlho predtým ako sa uskutočnila výmena okien, ponúkaný na predaj
a žalobkyňa to dobre vedela. Nie je preto pravdou, že tam mala doživotné právo užívania ako uvádza.
S manželom nemali dôvod a ani nechceli, aby sa navrhovateľka odsťahovala, pretože si veľmi dobre

rozumeli a keďže dom bol veľký, tak tam bývali spolu a všetky výdavky hradili ona a jej manžel. Nemali
nikdy nezhody a vždy jej pomáhali.

Konflikty začali, až keď sa žalobkyňa zoznámila s o dosť mladším mužom, ktorý mal na ňu veľký vplyv a
úplne sa zmenila. Po krátkej dobe si ho nasťahovala do domu (bez jej súhlasu) a pod zámienkou, že sa

zosobášili.Onatomuneverilaaneskôrsaukázalo,žetonebolapravdaaišloimlenoto,abyspolubývali.
Ten, ktorý sa vydával za jej manžela nikde nepracoval, holdoval alkoholu a stále huckal žalobkyňu proti
nej a manželovi. Po čase sa dozvedel o ich úvahe dom predať, čo sa mu zjavne nepáčilo. Mal obavy kde
budebývaťkeďsapredajzrealizuje.Žalobkyňazačalavyvolávaťkonfliktyaonjuevidentnepodporovalakeď mu povedala, aby s tým prestal, lebo sa bude musieť vysťahovať, až potom sa skutočne zosobášili,
čím si pravdepodobne chcel zabezpečiť, aby ho z domu nemohla vysťahovať.

Keďže sa konflikty stupňovali a ona bola v tom čase na rizikovom tehotenstve pričom svedkami konfliktov
boli aj ich dve deti, bola nútená volať aj políciu a za prítomnosti príslušníkov polície sa dotyčný
odsťahoval. Následne ju žalobkyňa udala, že ju ohrozuje, napáda, bije atď., čo samozrejme bolo naopak
a keby tam nebol jej manžel, ktorý jej zabránil vo fyzickom napádaní, tak by to asi nedopadlo dobre
(mala najmä obavy o ešte nenarodené dieťa). Ona môže dokázať nahrávkami, ako to bolo.

Po nejakom čase sa aj žalobkyňa odsťahovala k svojmu manželovi a onedlho sa dom predal. Ona naviac
žalobkyni poskytla finančnú čiastku na bývanie a so svojím bratom sa dohodla, že jej zabezpečí bývanie
a poskytla jej na to určitú čiastku z predaja domu, ale žalobkyňa s tým nesúhlasila. Odporkyňa dodáva,
že jej situácia nie je „závideniahodná“ a má dosť starostí, aby zabezpečila svoje tri maloleté deti.

Odporkyňa trvala na svojich vyjadreniach, jej úmysly boli seriózne a nechcela uškodiť navrhovateľke.
Táto však od zoznámenia so svojím manželom bola ako vymenená a akokoľvek sa s manželom snažili,
aby sa to urovnalo, nič nepomohlo a bola stále pod vplyvom svojho partnera a neskôr manžela.

Záverom odporkyňa uviedla, že zvažujúc všetky okolnosti jednoznačne súhlasí s rozsudkom Okresného

súd Zvolen č. k. 12C/126/2012-99 z 24. 01. 2014.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolanie vytýka súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie a záver z ktorého vyplýva, že k

výmene okien a dverí došlo bez súhlasu odporkyne. Naviac sa žiada oproti prednesom na súde prvého
stupňa rozhodnúť, že prijatie názoru o premlčaní nie je v súlade s dobrými mravmi.

K tvrdeniam pred súdom prvého stupňa v odvolaní je naviac dodávané, že k získaniu bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu na strane odporkyne došlo až prevzatím kúpnej ceny žalovanou od

kupujúcich manželov Sobotových.

Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7. Podľa ods. 2 ak je odvolací súd toho názoru, že sa
na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité

a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto
ustanovenia vyjadrili. Podľa ods. 3 ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám.

Podľa ods. 4 odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých
účastníkmi konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa hoci mu ich účastník navrhol, alebo za
podmienok ustanovených v § 205a.

Podľa ods. 5 odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli

účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretia veta, alebo pri zisťovaní vád konania
podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie
vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.

Odvolateľka nenavrhuje vykonanie nových dôkazov, ktoré by už neboli vykonané pred súdom prvého

stupňa, ale navrhuje prehodnotiť skutkové závery súdu prvého stupňa a prijať iný právny záver.

Na postup požadovaný navrhovateľkou však odvolací súd nie je oprávnený s poukazom na vyššie
citované zákonné ustanovenia.Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil tak ako znie enunciát tohto rozsudku.

O odvolacích trovách krajský súd nerozhodoval, pretože úspešná odporkyňa si nárok na ich náhradu
neuplatnila.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.