Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213202423
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213202423.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu: H. N., K..E.., E. E. G.

XX, L.Š., B.: XXXXXXXX, proti žalovanému: E. T., U.. XX.X.XXXX, U. R. L., U.. O. Č.. X, zastúpenej
opatrovníkom Vierou Hernandéz, pracovníčkou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie
XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu vo výške
XX eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu

sumy XXX,XX eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.12.2010 bola u žalovanej vykonaná kontrola
odberného miesta (odberného zariadenia) na Nám. oceliarov č. 6 v Košiciach a bol zistený neoprávnený
odber elektriny v zmysle § 39 zák. č. 656/2004 zb. zákonov o energetike. Doba neoprávneného odberu
od 14.6.2010 do 14.12.2010 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z.z. a v
rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom si žalobca uplatnil sumu 540,01 eur,
ktorú vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2010 s lehotou splatnosti 29.12.2010. Žalovaná
zároveň bola trestným rozkazom Okresného súdu Košice II č.k. 4T 57/2011-44 zo dňa 14.6.2011

uznaná za vinnú z trestného činu krádeže a žalobca s nárokom na náhradu škody bol odkázaný na
občianskoprávne konanie.

Tunajší súd vydal dňa 18.3.2013 Platobný rozkaz pod č.k. 37Ro/26/2013-14, ktorý sa žalovanej
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 37Ro/26/2013-32 zo dňa 8.1.2014
zrušil.

Žalovaná sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, podľa správy O. D. L.-Š. dlhodobo sa zdržiava vo
Veľkej Británii na bližšie neurčenom mieste, preto jej súd podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. ustanovil na
zastupovanie v konaní opatrovníčku. Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené, ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods.
4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 14.12.2010 na ulici U.. O. Č.. X L.-Š. u odberateľa,
užívateľa Č. M. bolo zistené, že v elektromerovom rozvádzači umiestnenom na chodbe bytovky na
3. poschodí sa elektromer nenachádzal. Vodiče určené na zapojenie do svorkovnice elektromera bolispojené na priamo bez merania priamo do elektroinštalácie bytu. Takýmto spôsobom na odbernom
mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie bez uzavretej zmluvy. Následne po
zdokumentovaní zisteného neoprávneného odberu, bolo odberné miesto odpojené od siete VSE.

Nezistený odber bol stanovený od 16.6.2010 do 14.12.2010 celkovo za 183 dní.

Z dokladu pod označením výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa
14.12.2010 vyplýva, že škoda bola vypočítaná podľa § 1 vyhl. MH SR č. 154/2005 Z.z. a v technických
jednotkách bola stanovená na sumu 12 627 kWh.

Žalobcafaktúrouč.6100049119vystavenoudňa15.12.2010sdátumomsplatnosti29.12.2010vyúčtoval
M. Č. za obdobie od 14.6.2010 do 14.12.2010 sumu vo výške XXX,XX eur titulom škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny.

OkresnýsúdKošiceIItrestnýmrozkazomč.k.4T57/11-44zodňa14.6.2011uznalžalovanúvinnú,ževL.

- Š.,U.Z..U.G..O.Č..Xvčaseod14.6.2010do14.12.2010uskutočňovalaneoprávnenýodberelektriny
a to takým spôsobom, že v elektromerovom rozvádzači umiestnenom na chodbe bytového domu sa
elektromer nenachádzal a vodiče určené na zapojenie do svorkovnice elektromera boli napojené mimo
určeného meradla do elektroinštalácie bytu a bez riadne uzatvorenej zmluvy na odber elektrickej
energie, čím takto svojím konaním spôsobila pre Východoslovenskú distribučnú, a.s. Košice škodu vo

výške 83,91 eur. Žalobca bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný s nárokom na náhradu
škodu na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2012.

Účastníci konania dňa 4.4.2011 uzatvorili dohodu o spôsobe náhrady škody, kde žalovaná sa zaviazala
nahradiť žalobcovi škodu vo výške XXX,XX eur spôsobenú neoprávneným odberom od 14.6.2010 do

14.12.2010 a to v 27.-mesačných splátkach vo výške XX eur mesačne počnúc májom 2011.

Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o

1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 154/2005 Z.z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke
elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez

uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou,
ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,

b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,

ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny.Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.

Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny
odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly
odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od
doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 154/2005 Z.z. denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa

vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,

b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,

c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje

rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov
všetkých transformátorov,

d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

Podľa § 1 ods. 4 vyhl. č. 154/2005 Z.z. denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že
a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná

doba využitia dlhšia,

b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia
neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia;
pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje,

či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz,

c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického
zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

Podľa § 1 ods. 5 vyhl. č. 154/2005 Z.z. vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu elektriny.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe kontroly bolo zistené, že na ulici U..
O. Č.. X H. L. prebiehal neoprávnený odber elektrickej energie tak, že v elektromerovom rozvádzači

umiestnenom na chodbe bytovky na 3. poschodí sa elektromer nenachádzal. Vodiče určené na
zapojenie do svorkovnice elektromera boli spojené na priamo bez merania priamo do elektroinštalácie
bytu. Takýmto spôsobom na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie
bez uzavretej zmluvy, pričom neoprávnený odber bol stanovený na posledných šesť mesiacov, t.j.
za obdobie od 14.6.2010 do 14.12.2010 a výška škody spôsobenej neoprávneným odberom bola

vypočítanávzmysle§1vyhl.č.154/2005zb.z.apredstavovalacelkováspotrebaelektrinyvtechnických
jednotkách 12 627 kWh, pričom neoprávnený odber bol uskutočňovaný bez uzatvorenej zmluvy a ide
o domácnosť, celková spotreba sa vynásobila cenníkovou cenou v najvyššej tarife čo pre rok 2010
predstavuje X,XXXX eur. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom v
peňažnom vyjadrení teda predstavuje sumu X.XXX,XX eur, pričom žalobca si voči žalovanej uplatnil len

sumu vo výške XXX,XX eur.

To, že neoprávnený odber v období od 14.6.2010 do 14.12.2010 realizovala žalovaná vyplýva z
trestného konania, pričom žalovaná bola v konaní pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 4T57/2011 trestným rozkazom zo dňa 14.6.2011 uznaná za vinnú z neoprávneného odberu elektriny a
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.7.2012. Súd v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. je týmto
trestným rozkazom viazaný pokiaľ ide o trestný čin a kto ho spáchal. Na základe vyššie uvedeného

mal teda za preukázané, že žalovaná spôsobila neoprávnený odber, ktorý bol vyčíslený za obdobie
od 14.6.2010 do 14.12.2010 celkovo vo výške X.XXX,XX eur a to v súlade s vyhl. č. 154/2005 Z. z.,
ktorá ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, z čoho žalobca
požadoval len 540,01 eur. Je teda preukázaná výška škody, porušenie povinnosti žalovanej, ako aj
príčinná súvislosť medzi výškou škody a porušením povinnosti žalovanej a zavinenie minimálne na

úrovni z nedbanlivosti.

Súd teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalobca bol v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdneho
poplatku, súd jeho žalobe vyhovel , preto podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške XX €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.