Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 33C/59/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109217158
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Richard Golis

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5109217158.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci starostlivosti

o maloleté deti: Q. Z., K.. XX.XX.XXXX U. V. Z., K.. XX.XX.XXXX, oboch bytom u matky, štátnych
príslušníkov Slovenskej republiky, v konaní zastúpených súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, Hurbanova 16, 010 01 Žilina, za účasti rodičov maloletých
detí: otca H.. V. Z., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX Y. XXX, Š. V. W. Y., právne zastúpeného splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie M.R. Štefánika
5, 010 01 Žilina a matky Y.. Q. Z., Y.. I., V.., K.. XX.X.XXXX, I.. O. U. R. Q. P., I. Č. O. (H. U. U. K.
P.) V. XXX, XXX XX Y., Š. V. W. Y., právne zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Jankou

Chorvátovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, v
konaní o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, rozhodujúc po právoplatnom
rozvode manželstva rodičov maloletých detí na návrh otca maloletých detí ako navrhovateľa proti matke
maloletých detí ako odporkyni čiastočným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 33C/59/2009-443 zo
dňa 28.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Maloleté deti účastníkov Q. Z., K.. XX.XX.XXXX a V. Z., K.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j
e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí Q. Z., K.. XX.XX.XXXX a V. Z.,
K.. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 06.02.2013 do 31.8.2013 sumou 120,- eur mesačne na maloletého Q.
a 100,- eur mesačne na maloletú V. a s účinnosťou od 01.9.2013 sumou po 125,- eur mesačne na každé
dieťa,sosplatnosťouvždydo15.dňapríslušnéhokalendárnehomesiacakrukámmatkymaloletýchdetí.

Nedoplatok splatného výživného na maloletého Q. za čas od 06.02.2013 až do vyhlásenia tohto
rozsudku, vrátane splatného výživného za mesiac máj 2014, spolu vo výške 361,- eur a na maloletú V.

za čas od 01.9.2013 až do vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane splatného výživného za mesiac máj 2014,
spolu vo výške 225,- eur, súd p o v o ľ u j e otcovi maloletých detí splácať v splátkach vo výške po 10,-
eur mesačne na každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou výživného
splatnou v prvom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia,
pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky, alebo
jej časti.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi Q. Z., K.. XX.XX.XXXX a V. Z., K.. XX.XX.XXXX tak,
že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s obomi maloletými deťmi v prítomnosti matky maloletých
detí každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15.00 h do 18.00 h a každý nepárny kalendárny
týždeň v nedeľu v čase od 14.00 h do 17.00 h, s tým, že matka je povinná maloleté deti pripraviť na
stretnutie s otcom, odovzdať ich otcovi v čase určenom pre začiatok styku v mieste svojho bydliska a
bydliska maloletých detí a umožniť otcovi nerušený kontakt s deťmi a otec je povinný maloleté deti matke
v čase určenom pre ukončenie styku na rovnakom mieste odovzdať.V týmto rozsudkom dotknutých výrokoch sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k. 13P/62/2009-672 zo dňa 07.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012.

Žiaden z účastníkov, ani štát n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I/ K predmetu, procesnému priebehu a vykonanému dokazovaniu v konaní

Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 26.6.2009, otec maloletých detí

ako navrhovateľ požiadal súd o rozvod svojho spoločného manželstva s matkou maloletých detí ako
odporkyňou, uzavretého dňa 28.6.2003 pred príslušným orgánom rímsko-katolíckej cirkvi v Y.. Navrhol,
aby na čas po rozvode manželstva súd obe maloleté deti účastníkov zveril do osobnej starostlivosti
matke,ktoráichbudezastupovaťaspravovaťichmajetokazaviazalotcaprispievaťnavýživumaloletých
detí v sume 120,- eur mesačne na maloletého Q. a 80,- eur mesačne na maloletú V. s tým, že otec

maloletých detí bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia.

Matka maloletých detí ako odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 20.7.2009 k návrhu vyslovila
súhlas s rozvodom manželstva účastníkov i s navrhovaným zverením oboch detí na čas po rozvode
do svojej osobnej starostlivosti. Nesúhlasila však s navrhovanou výškou výživného na maloleté deti,

navrhujúc výživné v sume po 250,- eur na každé dieťa a navrhujúc tiež úpravu podmienok styku otca s
maloletými deťmi - na každú párnu sobotu v čase od 15.00 h do 18.00 h v prítomnosti matky maloletých
detí, dôvodiac v časti navrhovanej úpravy styku otca s maloletými deťmi vekom detí, dovtedajšiu v
podstate výlučnú osobnú starostlivosť matky o deti, ktoré s otcom, nemajúcim podľa matky danosti na
zabezpečenie potrieb detí, neboli dosiaľ bez jej prítomnosti.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletých detí v písomných správach zo dňa 03.8.2009 a
11.12.2009 o prešetrení pomerov maloletých detí tlmočil predovšetkým vyjadrenia matky maloletých
detí, v ktorej starostlivosti boli maloleté deti po tom, ako sa dňa 25.7.2009 spolu s deťmi odsťahovala zo
spoločnej domácnosti z miesta trvalého bydliska účastníkov do domu svojich rodičov. Matka maloletých

detí podľa obsahu cit. správy kolízneho opatrovníka odôvodnila svoj návrh na úpravu podmienok styku
otca s deťmi (len v jej prítomnosti) svojou v správe bližšie nešpecifikovanou obavou zo sexuálneho
obťažovania maloletej dcéry otcom. V nasledujúcej správe kolízny opatrovník túto svoju informáciu
doplnil o ďalšiu, podľa ktorej matka maloletých detí vo veci svojho podozrenia kontaktovala OZ Náruč a
podala na otca maloletej trestné oznámenie. Otec sa s deťmi podľa matky kontaktuje v jej prítomnosti,

za podmienok určených v medzičasom nariadenom predbežnom opatrení súdu (v rámci súčasne s
konaním v tejto veci prebiehajúceho konania na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13P/62/2009, vo veci
starostlivosti o maloleté deti účastníkov, ako bude ešte ďalej podrobne uvedené) a súčasne kontaktuje
kolízneho opatrovníka, ako má postupovať, ak mu matka nedáva deti a obmedzuje ho v kontakte s nimi.

Ďalší priebeh konania v tejto veci sa prelínal a bol v rôznych obdobiach vo väčšej či menšej miere
ovplyvňovaný účastníkmi predkladanými a súdom a ďalšími príslušnými orgánmi zabezpečenými
dôkazmi predovšetkým v súčasne prebiehajúcom konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti sp. zn.
13P/62/2009 (ako je podrobne uvedené v nasledujúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku), vrátane
priebežne vydávaných predbežne vykonateľných rozhodnutí o úprave pomerov rodičov a maloletých

detí, ale tiež v oznámením matky maloletých detí zo dňa 01.10.2009 iniciovanom trestnom konaní,
vedenom Ministerstvom vnútra SR, sekciou kontroly a inšpekčnej služby (SKIS), 3. inšpekčným
oddelením v Banskej Bystrici pod ČVS: SKIS-199/IS-3-V-2009, vo veci vyšetrovania podozrenia zo
spáchania trestných činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) Trestného
zákona a sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. b) Trestného zákona.

Po tom, ako okresný súd postupne vykonal dokazovanie na pojednávaniach vo veci samej dňa
14.12.2009,dňa29.3.2010adňa28.01.2013,keďmedzičasomuznesenímč.k.33C/59/2009-127zodňa
29.3.2010nanávrhvšetkýchúčastníkovrozhodoloprerušenítohtokonaniadoprávoplatnéhoskončenia
konania vo vyššie označenej trestnej veci (o pokračovaní v prerušenom konaní potom rozhodol

uznesením č.k. 33C/59/2009-140 zo dňa 13.01.2011) a naopak uznesením č.k. 33C/59/2009-220 zodňa 13.6.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/363/2012-236 zo dňa28.9.2012
zamietol ďalší návrh odporkyne na opätovné prerušenie konania (ktorým navrhovala konanie prerušiť
do právoplatného skončenia predmetného trestného konania, vzhľadom na rozhodnutie o zrušení

uznesenia vyšetrovateľa o zastavení konania), čiastočným rozsudkom č.k. 33C/59/2009-443 zo dňa
28.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2013, rozhodol o rozvode spoločného manželstva
navrhovateľa a odporkyne, rodičov maloletých detí a po právoplatnosti cit. čiastočného rozsudku ďalej
pokračoval v konaní v zostávajúcej časti jeho predmetu - o úprave pomerov manželov ako rodičov na
čas po rozvode manželstva k ich maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, ktoré konanie je zo

zákona, za podmienok ust. § 113 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov („OSP“), spojené s konaním o rozvod manželstva.

Okresný súd Žilina uznesením č.k. 33C/59/2009-483 zo dňa 10.4.2013 zamietol v celom rozsahu
návrh matky maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia, podaný na súde dňa 18.3.2013,
ktorým požiadala súd o dočasnú úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej, navrhujúc dočasne zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti,
uložiť povinnosť otcovi maloletých detí prispievať na výživu maloletého Q. sumou 200,- eur mesačne
a na výživu maloletej V. sumou 150,- eur mesačne a navrhujúc dočasnú úpravu podmienok styku otca
s maloletými deťmi v prítomnosti matky v každom párnom týždni v stredu od 16.00 h do 18.00 h a v
každom nepárnom týždni v sobotu od 09.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 09.00 h do 18.00 h po dobu 6

mesiacov od právoplatnosti predbežného opatrenia. Na odvolanie matky maloletých detí Krajský súd v
Žiline uznesením č.k. 6Co/250/2013-497 zo dňa 14.6.2013 (právoplatným dňa 04.7.2013) cit. uznesenie
okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a o určenie výživného, potvrdil. V časti, v ktorej bol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia o úpravu styku zamietnutý, uznesenie okresného súdu zmenil tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s obomi maloletými deťmi v každom párnom týždni v stredu od 16.00 h
do 18.00 h a v každom nepárnom týždni v sobotu od 09.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 09.00 h do 18.00
h v prítomnosti matky, ktorej uložil povinnosť maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť a umožniť
nerušený kontakt s deťmi, s tým, že po ukončení času vymedzeného na styk matka maloleté deti od
otca prevezme (súd poznamenáva, že ide o posledné predchádzajúce rozhodnutie súdu, ktoré dočasne

upravuje podmienky styku otca s maloletými deťmi i v čase vyhlásenia rozsudku v tejto prejednávanej
veci).

Po právoplatnom rozvode manželstva rodičov maloletých detí cit. čiastočným rozsudkom súd ďalej
pre potreby rozhodnutia vo veci samej, o vyššie uvedenom zostávajúcom predmete konania, doplnil

dokazovanie (§§ 120 a nasl. OSP) predovšetkým prostredníctvom súdom v tejto veci ustanovenej
znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých (znalecké dokazovanie
okresný súd nariadil uznesením č.k. 33C/59/2009-458 zo dňa 26.02.2013) a potom zabezpečením
aktuálnej správy o pomeroch rodičov a maloletých detí prostredníctvom súdom ustanoveného kolízneho
opatrovníka, doplnením výsluchu oboch rodičov maloletých detí, tiež vyjadrení ich právnych zástupcov

a vykonaním dokazovania účastníkmi predloženými a súdom zabezpečenými listinnými dôkazmi (najmä
podrobným oboznámením podstatného obsahu spisov tunajšieho súdu sp. zn. 13P/62/2009 - vo veci
starostlivosti o maloleté deti, sp. zn. 8C/90/2011 - z konania vo veci návrhu otca maloletých detí ako
navrhovateľa proti matke maloletých detí ako odporkyni o zrušenie manželského výživného, sp. zn.
21Em/2/2011 - z konania vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi, sp.

zn. 17C/59/2013 - vo veci návrhu otca maloletých detí ako navrhovateľa proti matke maloletých detí
ako odporkyni o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a nakoniec tiež sp. zn. 1T/104/2013 - z konania v trestnej veci vedenej proti
matke maloletých detí ako obžalovanej pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia)
na pojednávaniach vo veci samej dňa 14.4.2014 a dňa 05.5.2014, ktoré posledné pojednávanie - po

takto vykonanom dokazovaní, ktoré nikto z účastníkov konania nežiadal ďalej doplniť (§ 120 ods.4 OSP)
a potrebu jeho prípadného ďalšieho doplnenia pre riadne zistenie skutkového stavu veci (§ 153 ods.1
OSP) nezistil ani súd v konaní v tejto veci starostlivosti o maloletých (§ 120 ods.2 v spojení s § 81 ods.1
a § 113 ods.1 OSP) - po skončení dokazovania (§ 118 ods.4 OSP) odročil postupom podľa ust. § 156
ods.2 OSP na účel verejného vyhlásenia tohto rozsudku.

II/ K priebehu konania, vykonaným dôkazom a rozhodnutiam vo veci samej v súvisiacom konaní vo veci
starostlivosti o maloleté deti sp. zn. 13P/62/2009Začatie tohto konania (sp. zn. 13P/62/2009) inicioval ako navrhovateľ otec maloletých detí, dňa
30.7.2009 podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dočasnou (na čas konania o rozvod
manželstva rodičov maloletých detí a úpravu ich pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode sp.

zn. 33C/59/2009) úpravou jeho styku s maloletými deťmi, žiadajúc styk s deťmi (bez prítomnosti matky)
každý nepárny týždeň od soboty 09.00 h do nedele do 17.00 h a každý párny týždeň v stredu od 16.00 h
do 18.00 h, s odôvodnením, že matka sa dňa 21.7.2009 i s maloletými deťmi odsťahovala z ich spoločnej
domácnosti a neumožňuje mu kontakt s deťmi.

Okresný súd Žilina uznesením č.k. 13P/62/2009-7 zo dňa 04.8.2009 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 5CoP/75/2009-82 z 29.9.2009 (právoplatným dňa 24.11.2009 a vykonateľným
17.8.2009) nariadil predbežné opatrenie o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi, v súlade s
jehovyššiecitovanýmnávrhom.Matkamaloletýchdetívosvojomodvolaníproticit.uzneseniuokresného
súduokreminéhooznačilasvojodchodspolusdeťmizospoločnejdomácnostidňa25.7.2009zanútený,
vzhľadomnastresujúce,nezdravéprostredie,vytváranéotcomodzačiatkuapríla2009,psychickýnátlak

a z obavy o bezpečnosť najmä maloletej dcéry, pri ktorej sa otec údajne vzrušil; tvrdiac ďalej, že otcovi v
styku s deťmi nebráni, vzhľadom na jeho správanie však vyžaduje svoju prítomnosť pri ich stretnutiach.
Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky naopak tvrdil, že matka s deťmi sa zo
spoločnej domácnosti odsťahovala dobrovoľne, snaží sa deti od otca izolovať, používa ich ako zbraň na
jeho vydieranie a ohovára ho zo sexuálneho obťažovania maloletej dcéry, pričom ako by to bola pravda,

logicky by mala deti chrániť podaním na polícii a kolíznemu opatrovníkovi, avizujúc v opačnom prípade
i vzhľadom na svoje povolanie vyšetrovateľa polície podanie trestného oznámenia na matku maloletých
detí pre ohováranie. Odvolací súd v odôvodnení svojho cit. potvrdzujúceho uznesenia označil tvrdenia
matky maloletých detí v jej cit. odvolaní bez dosiaľ vykonaného dokazovania vo veci za nepreukázané.

Otec maloletých detí v čase po nariadení cit. predbežného opatrenia postupne v období od 17.8.2009 do
07.12.2009 adresoval opatrovníckemu súdu viacero písomných oznámení o porušovaní predbežného
opatrenia matkou maloletých detí, ktorá mu neumožňuje styk s deťmi bez svojej prítomnosti. Matka
maloletých detí i prostredníctvom vyjadrenia podaného kolíznemu opatrovníkovi a citovaného v jeho
správe podanej súdu dňa 28.8.2009 opakovane informovala, že akceptuje stretávanie sa detí s otcom v

rozsahu určenom cit. predbežným opatrením, trvá však na svojej prítomnosti pri styku; ako hlavný dôvod
uvádzala svoju obavu zo sexuálneho obťažovania maloletej dcéry otcom.

Na nasledujúci návrh matky maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia, podaný na súde dňa
08.12.2009 (v ktorom ako novú skutočnosť uviedla začatie trestného stíhania vyšetrovateľom Inšpekčnej

služby SKIS MV SR uznesením zo dňa 04.11.2009 pre zločin sexuálneho zneužívania a uznesením
zo dňa 18.11.2009 i pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby) okresný súd uznesením č.k.
13P/62/2009-137 zo dňa 15.12.2009, v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho Krajského súdu
v Žiline č.k. 6CoP/14/2010-190 z 11.3.2010 (právoplatným dňa 31.3.2010), nariadil predbežné opatrenie
o úprave styku otca s deťmi v súlade s cit. návrhom matky maloletých detí - dočasnou úpravu styku otca

s maloletými deťmi v prítomnosti matky každú nepárnu sobotu od 09.00 h do 17.00 h, v nedeľu od 09.00
h do 17.00 h a každú párnu stredu od 16.00 h do 18.00 h.

Po tom, ako matka maloletých detí v prílohe svojho vyjadrenia k odvolaniu otca proti vyššie citovanému
uzneseniu okresného súdu č.k. 13P/62/2009-137 predložila súdu správu psychológa Q.. O. P.Č. zo dňa

03.9.2009 o psychologickom vyšetrení maloletej V., otec maloletých detí zas v prílohe svojho podania,
doručeného súdu dňa 17.3.2010, predložil fotokópiu znaleckého posudku znalca z odboru psychológie
V.. X. Š. č. 21/2009, podaného v trestnej veci ČVS: SKIS-199/IS-3-V-2009, v ktorého záveroch znalec
okrem iného konštatuje u matky maloletých detí aktuálne paranoidno - depresívne nastavenie a jej
výpovede označuje ako pravdepodobne výsledok vlastných projekcií, prekoncepcií, obáv a podozrení;

u otca maloletých detí dostatočnú interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem, z hľadiska sexuality
preferujúceho dospelý ženský objekt; nezistiac u neho sklon k lživosti, tendencii javiť sa sociálne
žiaducim spôsobom, fabulovať, zveličovať.

Proti vyššie citovaným záverom znaleckého posudku V.. Š. adresovala vyšetrovateľovi v trestnej veci

svoje podrobné námietky matka i prostredníctvom OZ Náruč Žilina (podaním zo dňa 19.02.2010),
proti jeho záveru o aktuálnom paranoidno - depresívnom nastavení matky a príčinách jeho vzniku,
navrhujúc vyšetrenie duševného stavu matky iným znalcom a podrobenie otca ďalšiemu znaleckému
(sexuologickému) skúmaniu.Na pojednávaní v predmetnej veci dňa 14.6.2010 otec okrem iného žiadal zveriť deti do svojej
osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, na základe súčasne

navrhovaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru pedopsychológie; kolízny opatrovník
maloletých detí na tom istom pojednávaní podporil stanovisko matky, navrhujúc zverenie detí do jej
osobnej starostlivosti a styk otca s deťmi upraviť s podmienkou prítomnosti matky maloletých detí.

Okresný súd Žilina uznesením č.k. 13P/62/2009-246 zo dňa 24.8.2010, v spojení s potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/79/2010-303 zo dňa 12.10.2010 (právoplatným dňa
19.10.2010) zamietol nasledujúci návrh otca maloletých detí na zrušenie predbežného opatrenia (cit.
uznesením č.k. 13P/62/2009-137 zo dňa 15.12.2009 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k.
6CoP/14/2010-190 z 11.3.2010) a na nariadenie nového predbežného opatrenia (s predmetom dočasnej
úpravy podmienok jeho styku s maloletými deťmi zhodne s dovtedajšou dočasnou úpravou, s výnimkou
prítomnosti matky pri jeho styku s deťmi, s odkazom i na cit. znalecký posudok V.. Š.). Krajský súd v

Žiline v odôvodnení cit. rozhodnutia okrem iného skonštatoval, že „je potrebné, aby sa medzi otcom a
maloletými deťmi rozvíjal rodičovský vzťah a boli upevňované a rozvíjané citové väzby. Maloleté deti
majú právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom, preto je dôležitá realizácia osobného styku toho
rodiča s maloletými deťmi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti, aby sa aj tento mohol
spolupodieľať na ich výchove“, nepovažujúc za relevantný dôvod dostatočne opodstatňujúci zmenu

dovtedajších podmienok styku otca s deťmi (v prítomnosti matky) ani tie tvrdenia otca maloletých detí,
ktorými odôvodňoval svoju požiadavku na styk s deťmi bez prítomnosti matky, podľa ktorých ho matka
pri stretnutiach obmedzuje, stresuje tým, že ho bez jeho súhlasu fotí, natáča na kameru resp. nahráva
na diktafón.

Matka maloletých detí v prílohe svojho vyjadrenia k odvolaniu otca maloletých predložila súdu tiež
psychologické vyjadrenie Detského krízového centra Náruč zo dňa 24.3.2010, podané na základe
psychologického vyšetrenia matky maloletých a maloletej V., okrem iného konštatujúcej, že matku
vnímajú ako obeť partnerského násilia s následkami na prežívanie a správanie, vrátane zvýšenej
podozrievavosti ako následku, nie príčiny prežitých udalostí, odporúčajúc zverenie maloletých detí do

starostlivosti matke, u ktorej majú deti emočne pocit bezpečia a na základe interakcie psychológa s
maloletou V. pripájajúc sa k podozreniu matky, že zo strany otca mohlo dôjsť k zneužitiu maloletej dcéry
a odporúčajúc preto, aby bol deťom umožnený kontakt s otcom iba v prítomnosti tretej osoby, najlepšie
matky.

I v neskoršom priebehu uvedeného konania vo veci starostlivosti o maloleté deti matka maloletých
predložila opatrovníckemu súdu ďalšie listinné dôkazy, sčasti zabezpečené zo súčasne prebiehajúceho
trestného konania, predovšetkým fotokópie znaleckých posudkov o vyšetrení duševného stavu oboch
rodičov maloletých detí, podané v trestnej veci ČVS: SKIS-199/IS-3-V-2009, menovite najmä:

Znalecký posudok znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a sexuológie V..
Q.. U. W. U. Q.. X. S. č. 30/2010, č. 54/2010 zo dňa 16.7.2010 - s predmetom vyšetrenia duševného
stavu a sexuologického vyšetrenia otca maloletých detí, v zmysle záverov ktorého znalci nezistili u
otca maloletých detí žiadnu duševnú chorobu ani poruchu v čase spáchania sledovaného trestného
činu, ani aktuálne pri znaleckom vyšetrení, ani nezistili u otca žiadnu sexuálnu úchylku, ktorá by sa

prejavovala v jeho konaní a takisto nezistili u otca sklony ku klamstvám a skresľovaniu skutočností, ktoré
by ovplyvňovali vierohodnosť jeho výpovede;

Znalecký posudok znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie V.. Q.. U. W. U. Q..
X. S. zo dňa 04.10.2010 - psychiatrický posudok na matku maloletých detí, v zmysle záverov ktorého

znalci u matky v čase údajne spáchaných skutkov (otcom) aj aktuálne zistili závažnú duševnú poruchu
- diagnosticky sa jedná o bludovú poruchu s persekučným obsahom; v dôsledku tejto bludovej poruchy
boli jej rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti vymiznuté, čo má a malo podstatný vplyv na jej schopnosť
správne vnímať a vypovedať, jej kritičnosť v tomto okruhu je vymiznutá (vo vzťahu k protispoločenskému
konaniu a krivému obvineniu manžela), čo vylučuje zodpovednosť za jej konanie; znalci u matky nezistili

syndróm týranej osoby.

I proti obom vyššie citovaným znaleckým posudkom podala vyšetrovateľovi v trestnej veci svoje
podrobné námietky matka i prostredníctvom Poradne pre rodinu v kríze Náruč, ako splnomocnencompoškodenej v trestnom konaní zo dňa 29.10.2010, spolu s návrhom na doplnenie vyšetrovania. Matka
maloletých detí svoje námietky proti vyššie citovaným záverom znalcov doplnila ďalej o správu zo
psychologického vyšetrenia matky u Q.. O. P. zo dňa 23.11.2010, v zmysle obsahu ktorej u matky

maloletých „ak ide o jej najbližších, zvýrazňuje sa pocit ohrozenia, bezmocnosti, môže sa následne
spustiť senzitívne vzťahovačné až paranoidné nastavenie, ktoré funguje ako obranný, ale aj zdolávací
osobnostný mechanizmus; paranoidita nepatrí do jej výbavy osobnosti ako osobnostná povahová črta;
nemá ani tendencie k hysterickému, či zbrklému impulzívnemu správaniu bez racionálneho podkladu;
citová viazanosť na deti je intenzívna; ... aktuálne sa známky duševného ochorenia nepotvrdili“.

Uznesením č.k. 13P/62/2009-386 zo dňa 03.12.2010, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 5CoP/11/2011-417 zo dňa 07.02.2011 a s opravným uznesením č.k. 5CoP/11/2011
z 25.3.2011-467 zo dňa 25.3.2011 (právoplatným dňa 15.02.2011 a vykonateľným dňa 22.12.2010),
vyhláseným na pojednávaní dňa 03.12.2010 Okresný súd Žilina nariadil predbežné opatrenie o
podmienkach dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktorým súd nanovo upravil styk otca s

maloletými deťmi na každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 h do 18.00 h, v nedeľu od 09.00 h do
18.00 h a v každom párnom týždni v stredu od 16.00 h do 18.00 h, bez prítomnosti matky maloletých
detí - v odôvodnení cit. uznesenia konštatujúc zmenu pomerov, dôvodiac, že pri stretnutiach dochádza
ku konfliktom medzi rodičmi i starou matkou zo strany otca a odkazujúc na vyššie citované závery
znaleckých posudkov v trestnom konaní o duševnom stave oboch rodičov, v neposlednom rade tiež na

skutočnosť, že deti sú staršie. Odvolací súd vyslovil ďalej názor, že „je v záujme maloletých detí, aby
stretávanie sa s otcom prebiehalo v pokojnej atmosfére, bez konfliktov, ktoré ich nepochybne negatívne
ovplyvňujú“.

V nasledujúcom období trvajúcej dočasnej úpravy podmienok styku otca s maloletými deťmi, až do

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej dňa 26.6.2012 (rozsudkom Krajského súdu
vŽilineč.k.10CoP/79/2011-846zodňa12.4.2012),otecmaloletýchpostupneadresovalopatrovníckemu
súdu (a potom i súdu vo veci jeho návrhu na výkon rozhodnutia), počnúc podaním zo dňa 29.12.2010
a končiac podaním doručeným súdu dňa 24.01.2012 vo forme návrhu otca maloletých detí na zmenu
rozhodnutia o zverení maloletých detí podľa § 25 ods.4 Zákona o rodine množstvo písomných podaní, v

ktorých oznamoval súdu opakované nerešpektovanie rozhodnutím súdu stanovených podmienok jeho
styku s maloletými deťmi matkou, neumožňujúcou mu styk s deťmi v určenom čase bez jej prítomnosti,
usilujúcou sa podľa neho vypestovať u detí tzv. syndróm zavrhnutého rodiča a domáhajúc sa z tohto
dôvodu opakovane jednak zmeny rozhodnutia o zverení maloletých detí s poukazom na ust. § 25 ods.4
Zákona o rodine a tiež nariadenia výkonu rozhodnutia (v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 21Em

2/2011), neskôr i prostredníctvom podania trestného oznámenia na matku maloletých detí pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia (v súčasnosti po podaní obžaloby prokurátorom dňa 13.6.2013
pod sp. zn. Okresného súdu Žilina 1T/104/2013. Okresný súd Žilina vo veci rozhodol trestným rozkazom
zo dňa 28.6.2013, ktorým súd uznal matku maloletých detí ako obvinenú za vinnú v bodoch 1 a 2
obžaloby pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona,

za čo ju odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, s podmienečným odkladom výkonu trestu
na skúšobnú dobu jeden rok. Po tom, ako obvinená proti cit. trestnému rozkazu podala dňa 02.8.2013
riadne a včas odpor podľa § 355 Trestného poriadku, súd vo veci pripravuje hlavné pojednávanie, určené
na termín 26.5.2014).

Na niektoré z početných oznámení otca maloletých detí reagovala písomne i matka maloletých, vrátane
podania návrhu na súde dňa 07.3.2011 na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku otca
s maloletými deťmi, navrhujúc úpravu styku v nezmenenom rozsahu, ale s opätovným doplnením
podmienky svojej prítomnosti pri styku. Svoj návrh okrem iných príloh doložila i lekárskym nálezom
z pedopsychiatrického vyšetrenia maloletého syna Q. zo dňa 10.02.2011 v ambulancii Q.. Q. Š.,

vykonaného na odporučenie nefrológa z dôvodu pomočovania sa dieťaťa (podľa obsahu ktorého
maloletý má „s otcom pravidelné kontakty, akceptuje ich len v prítomnosti matky, postoje k otcovi skôr
negatívne“).

Otec maloletých detí zas v rámci jedného zo svojich oznámení o porušení predbežného opatrenia

matkou, podaného súdu dňa 07.3.2011, súčasne navrhol nariadenie výkonu rozhodnutia a ďalej tiež
nariadenie predbežného opatrenia - dočasným zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti,
odôvodňujúc svoj návrh obavami o deti vzhľadom na duševný stav matky maloletých, v zmysle skôr
citovaných záverov znalcov V.. Š. a potom Q.. W. U. Q.. S..Okresný súd Žilina uznesením č.k. 13P/62/2009-460 zo dňa 15.3.2011 oba vyššie citované návrhy
rodičov maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Matka maloletých detí podala

proti výroku cit. uznesenia, ktorým súd zamietol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
odvolanie, o ktorom z dôvodu nepredloženia veci odvolaciemu súdu tento až do neskoršieho
právoplatného rozhodnutia vo veci samej nerozhodoval (k tejto procesnej vade potom zaujal stanovisko
odvolací Krajský súd v Žiline v odôvodnení ďalej citovaného rozsudku č.k. 10CoP/79/2011-846 zo dňa
12.4.2012).

Medzičasom podali ďalšie znalecké posudky súdom v uvedenej veci starostlivosti o maloletých
ustanovení znalci - Q.. H. U., V.. posudok zo dňa 10.5.2011, z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie
a sexuológie a P.. Q.. P. S., V.. posudok č. 10/2011 zo dňa 20.5.2011, znalecký psychologický posudok
(ako posudok konzultanta - psychológa), v ich záveroch okrem iného zhodne konštatujúc, že:
- u ani jedného z rodičov maloletých nebola zistená duševná choroba v užšom slova zmysle a ani žiadna

iná duševná porucha v širšom ponímaní;
- ... rovnako neboli psychologickým vyšetrením zistené žiadne osobnostné vlastnosti, ktoré by bránili
niektorému z rodičov vychovávať deti; vzhľadom k veku detí je vhodnejšie, ak by deti boli zverené do
stálej(trvalej)výchovymatkysúpravoustykudetísotcomvprospechstanoveniadostatočnéhopriestoru
pre styk detí s otcom;

- obaja rodičia sú schopní vytvoriť bezpečné prostredie pre maloleté deti, obaja majú vyvinutý
zodpovednostný vzťah k následkom svojho konania a u žiadneho z nich neboli zistené závažné sklony
ku klamstvu a vedomému skresľovaniu skutočnosti, čiastočné skresľovanie obrazu skutočnosti znalci
nachádzajú u oboch rodičov v dôsledku zaplavenia silnými emóciami ako produktu stresovej situácie v
matrimoniálnom konflikte;

- emocionálny vzťah oboch rodičov je vysoko pozitívny a obaja sú silne citovo viazaní k deťom; z
hľadiska emotivity a stability je pre výchovu detí jednoznačne vhodnejšia matka, nakoľko poskytuje
deťom silnejšiu a pohotovejšiu emocionálnu rezonanciu, ktorá je v ich veku aktuálne veľmi potrebná;
- z psychosexuálneho hľadiska znalcami neboli zistené žiadne sexuálne aktivity, ktoré by mohli mať
negatívny vplyv na vývin detí; u otca nebola zistená či potvrdená sexuálna deviácia, je možné, že

u neho došlo k nevhodným prejavom (chodil vyzlečený pred deťmi apod.), čo však nevyplývalo z
poruchy sexuálneho pudu, ale išlo skôr o nevhodný zvyk; vyšetrením z hľadiska psychológie sexuality
a špecializovaným prístrojovým sexuologickým vyšetrením falopletyzmografiou (PPG) neboli zistené
žiadne znaky svedčiace pre prítomnosť preferencie detských objektov pred dospelými;
- znalci odporúčajú celodenné stretávanie oboch detí s otcom bez účasti matky; pred rozhodnutím

o konkrétnej forme styku s otcom však znalci doporučujú deti vyšetriť psychologicky u detského
psychológa.

V zmysle záveru uvedeného v písomnej správe Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Ž., referátu
poradensko-psychologických služieb zo dňa 16.8.2011 o priebehu konzultácií s rodičmi maloletých a

s ich deťmi, maloleté deti sa verbálne vyjadrili, že u otca chcú tráviť čas v prítomnosti matky, pričom
maloletý Q. by vedel byť u otca so sestrou aj istý čas sám; z pozorovania usudzujúc, že deti sú schopné
pri vhodnej komunikácii a podmienkach zotrvať istý čas s otcom bez prítomnosti matky; takýto kontakt
s otcom nepredstavuje pre maloleté deti zvýšenú záťaž; z tejto interakcie však nijako nevyplýva ako
prebiehajú skutočné interakcie, keď otec a matka nie sú pozorovaní a ani ako maloleté deti reagujú pri

ich príprave na styk s otcom, resp. nie je zrejmé, čo alebo kto odmietavú reakciu u detí vyvoláva alebo
spôsobuje; so záverečným odporučením preto realizovať vyšetrenie detí u súdneho znalca.

Okresný súd Žilina vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 13P/62/2009-672 zo dňa 07.9.2011, ktorým
zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu

maloletého Q. sumou 145,- eur mesačne od 01.11.2009 do 31.12.2010 a sumou 100,- eur mesačne od
01.01.2011 a na výživu maloletej V. sumou 145,- eur mesačne od 01.11.2009 do 31.12.2010 a sumou
100,- eur mesačne od 01.01.2011, uložil otcovi povinnosť uhradiť nedoplatok výživného po 1.016,- eur
na každé dieťa v splátkach po 30,- eur mesačne na každé dieťa a upravil podmienky styku otca s
maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s obomi maloletými deťmi bez prítomnosti matky

vnepárnomtýždnivpondelok,stredu,piatok,sobotuanedeľuavpárnomtýždnivutorok,streduaštvrtok
a to počas pracovných dní vždy od 16.00 h do 18.00 h a cez dni pracovného voľna alebo pracovného
pokoja v období od vyhlásenia rozsudku do 30.9.2011 v čase od 15.00 h do 18.00 h, od 01.10.2011 do
31.10.2011 v čase od 14.00 h do 18.00 h a od 01.11.2011 v čase od 09.00 h do 18.00 h, nakoniec vyslovilpredbežnú vykonateľnosť rozsudku a rozhodol o zrušení predbežného opatrenia zo dňa 03.12.2010
(č.k. 13P/62/2009-386) v celom rozsahu. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd
odôvodnil vekom maloletých detí a vyššie citovanými závermi a odporučeniami znalcov Q.. U. U. P.. Q..

S..Podmienkyúpravystykuotcasmaloletýmideťmi-bezprítomnostimatky-okresnýsúdpoprivekudetí
takisto oprel o citované závery znalcov, vrátane záveru o nezistení sexuálnej deviácie u otca maloletých,
tiež o cit. správu Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Ž., referátu poradensko-psychologických služieb.
Vysloviltiežnázor,žestretávaniesaotcasdeťmibudeprebiehaťbezproblémovovtedy,„pokiaľsarodičia
vyhnú vzájomným invektívam a matka poskytne väčšiu súčinnosť pri odovzdávaní maloletých detí otcovi

a nebude stupňovať napätie či vytvárať stresovú situáciu“. Súd označil tvrdenia matky, odmietajúcej styk
otca s deťmi bez jej prítomnosti, za účelovo sa meniace podľa vývoja dokazovania a upozornil matku
na jej povinnosť dodržiavať vykonateľné rozhodnutia súdu, vrátane upozornenia na možné dôsledky
bránenia v styku s deťmi otcovi, spočívajúce v založení dôvodu na zmenu rozhodnutia vo veci zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti.

Po tom, ako citovaný rozsudok okresného súdu napadli odvolaniami tak otec maloletých detí
(smerujúcim proti výroku rozsudku o výživnom na deti, ktoré označil za neprimerané; navrhujúc určiť
výživné po 100,- eur mesačne na každé dieťa, z toho po 85,- eur mesačne ako bežné výživné a po 15,-
eur mesačne na tvorbu úspor), ako aj matka maloletých (smerujúcim proti výrokom rozsudku o výživnom
a o úprave styku otca s maloletými deťmi; trvajúc na svojej prítomnosti pri styku otca s deťmi a navrhujúc

preto výživné na deti od 01.11.2009 do 31.12.2010 vo výške 270,- eur mesačne na maloletého Q. a
230,- eur mesačne na maloletú V. a od 01.01.2011 vo výške 230,- eur mesačne na maloletého Q. a 180,-
eur mesačne na maloletú Petru), o odvolaniach oboch rodičov maloletých rozhodol Krajský súd v Žiline
rozsudkom č.k. 10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012 (právoplatným dňa 26.6.2012), ktorým potvrdil
rozsudok okresného súdu č.k. 13P/62/2009-672 zo dňa 07.9.2011 v napadnutom výroku o výživnom na

maloleté deti za obdobie od 01.11.2009 do 31.8.2011 a naopak napadnutý rozsudok okresného súdu
zmenil v časti výroku o splácaní nedoplatku výživného (odvolací súd určil otcovi maloletých splátky po
10,- eur mesačne na každé dieťa) a nakoniec tiež v časti výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi
a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s obomi deťmi bez prítomnosti matky 3 krát v bežnom mesiaci
v rozsahu 2 hodín na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž., referáte poradensko-psychologických

služieb v období prvých troch mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku a počnúc štvrtým
mesiacom je otec oprávnený stretávať sa s obomi maloletými deťmi bez prítomnosti matky každý párny
týždeň v stredu od 16.00 h do 18.00 h a každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu, vždy od 09.00 h
do 18.00 h s tým, že cit. rozsudok krajského súdu sa nedotýka výrokov rozsudku okresného súdu o
predbežnej vykonateľnosti, o zrušení predbežného opatrenia a o zverení maloletých detí do osobnej

starostlivosti matke. V odôvodnení cit. rozsudku odvolací súd vo vzťahu k medzi rodičmi maloletých
detí zásadne problematickej otázke podmienok styku otca s maloletými deťmi definoval nevyhnutnú
súčinnosť a úlohy oboch rodičov maloletých detí, s cieľom prostredníctvom styku rodiča s dieťaťom
zabezpečenia spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na
jeho výchove: „Úlohou rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, je, aby pri styku uplatňoval len

pozitívnym spôsobom svoju rolu vo výchove maloletého dieťaťa, bez toho, aby maril výsledky výchovy
druhého rodiča. Naproti tomu úlohou druhého rodiča, ktorý dieťa vychováva, je okrem iného, aby -
prihliadajúc na záujem dieťaťa na pokojnom a bezproblémovom priebehu styku s druhým rodičom -
vytváral priaznivé podmienky na tento styk, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto
rodičovi.“ Odvolací súd potom s odkazom na konkrétne skutkové zistenia v konaní v predmetnej veci

okreminéhokonštatoval,žematkanezvládasvojuúlohupripraviťdetinastyksotcombezjejprítomnosti,
pričom vzhľadom na až hostilný (nepriateľský) vzťah rodičov navzájom nepovažoval krajský súd úpravu
podmienok styku otca s deťmi v prítomnosti matky za súladné so záujmami maloletých detí, naopak,
takáto úprava by viedla k vytváraniu stresových situácií. Preto odvolací súd na prechodné obdobie
podmienil styk otca s deťmi účasťou kolízneho opatrovníka, personálne vybaveného psychológom, s

ktorým by mali obaja rodičia i deti spolupracovať. Pri úprave rozsahu styku odvolací súd ďalej popri
dennom režime maloletých detí prihliadal aj na skutočnosť, že pre dlhší čas trvajúce problémy pri
realizácii styku otca s deťmi tento nebol riadne vykonávaný, čo mohlo spôsobiť „ochladnutie“ vzťahov
maloletých.

Matka maloletých detí podala dňa 01.8.2012 proti cit. rozsudku odvolacieho súdu mimoriadny opravný
prostriedok formou dovolania (v časti výrokov o výživnom na deti a o úprave styku otca s maloletými
deťmi). Dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave uznesením sp. zn. 6 Cdo 99/2013 zo
dňa 19.6.2013, právoplatným dňa 23.7.2013, jej dovolanie odmietol pre neprípustnosť.Súd dodáva, že medzičasom (od vyhlásenia cit. rozsudku okresného súdu č.k. 13P/62/2009-672 zo dňa
07.9.2011 až do nadobudnutia právoplatnosti cit. rozsudku odvolacieho súdu č.k. 10CoP/79/2011-846

zo dňa 12.4.2012), požiadala najskôr matka maloletých detí návrhom podaným na súde dňa 28.12.2011
o nariadenie predbežného opatrenia - dočasnou úpravou styku otca s maloletými deťmi (zotrvávajúc
na požiadavke svojej prítomnosti pri stretávaní sa otca s deťmi s odôvodnením, že vyšetrovanie v
trestnej veci, v ktorej podala trestné oznámenie na otca maloletých, stále pokračuje). Okresný súd
uznesením sp. zn. 13P/62/2009 zo dňa 25.01.2012, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/11/2012 zo dňa 19.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2012, jej
návrh zamietol. Nasledovalo podanie návrhu starej matky detí Q.. A. Z. (otcovej matky) dňa 04.01.2012
na nariadenie predbežného opatrenia - dočasnou úpravou styku starej matky s maloletými deťmi
(navrhujúcej upraviť svoj styk s deťmi na každú párnu sobotu v čase od 15.00 h do 18.00 h), ktorý
Okresný súd takisto zamietol - uznesením sp. zn. 13P/62/2009 zo dňa 27.01.2012, právoplatným
dňa 01.3.2012. Ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal tentoraz otec maloletých detí

dňa 17.01.2012, žiadajúc dočasné zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, úpravu
primeraného rozsahu vyživovacej povinnosti matky k deťom a úpravu jej primeraného styku s maloletými
deťmi, „podľa zváženia súdu“, ktorý návrh však krátko na to podaním zo dňa 24.01.2012 vzal späť
s odôvodnením svojho pochybenia, pretože mal v úmysle na základe § 25 ods.4 Zákona o rodine
žiadať o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti a Okresný súd Žilina preto uznesením sp. zn.

13P/62/2009 zo dňa 25.01.2012, právoplatným dňa 01.3.2012, konanie o tomto návrhu otca maloletých
detí na nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Nasledovalo podanie vyššie avizovaného návrhu
otca maloletých detí dňa 24.01.2012 - vo veci samej, o zmenu rozhodnutia o zverení oboch maloletých
detí podľa § 25 ods.4 Zákona o rodine, ich zverením do jeho osobnej starostlivosti, ponechávajúc sumu
výživného na deti i podmienky úpravy styku matky s deťmi na zváženie súdu.

Matka maloletých popri odmietavom písomnom vyjadrení zo dňa 04.7.2012 k cit. návrhu otca maloletých
dňa30.11.2012podalanasúdeďalšínávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia-nazmenupodmienok
úpravy styku otca s deťmi, navrhujúc opätovne styk otca s deťmi podmieniť svojou prítomnosťou,
s odôvodnením, že deti vyžadujú prítomnosť matky pri stretnutiach, otec však principiálne odmieta

požiadavky samotných detí akceptovať.

V prílohe svojho cit. návrhu matka maloletých predložila súdu i kópiu časti (záver) znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečby alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatrie) a z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých č. 232/2012 a

č. 32/2012 zo dňa 28.10.2012, podaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o.
prostredníctvom poverených znalcov z odboru zdravotníctva Q.. W.Y. P. U. Q.. X. J. a z odboru
psychológie V.. V. B., v trestnej veci ČVS: SKIS-199/IS-3-V-2009, na duševný stav matky maloletých
detí, so záverom, že matka netrpí a ani v čase údajných spáchaných skutkov otcom netrpela žiadnou
duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti; pokiaľ bola v čase eskalácie matrimoniálnej krízy

podozrievavejšia, jednalo sa o zrozumiteľný, situačne determinovaný prejav, nie o prejav závažnej
duševnej choroby; znalci nezisťujú závažnejšiu psychopatológiu, tobôž psychotickú, ani reziduálne; u
matky sa v čase spolužitia s manželom rozvinul tzv. syndróm týranej ženy ... aktuálne, viac než 3 roky
po odchode od manžela, tento syndróm už odznel do formy len niektorých reziduálnych znakov; ... s
posudkami znalcov Q.. U. U. P.. S. sa v záveroch prakticky stotožňujú; ... v dobe údajného spáchania

trest. činu sexuálneho zneužívania bol vzťah matky k manželovi jednoznačne negatívny, všetko jeho
konanie bolo matkou hodnotené negatívne, katatýmne - subjektivisticky, skreslene, ... v súčasnosti je
jej vzťah k už bývalému manželovi do značnej miery zbavený katatýmneho skresľovania; ... snaží sa
svoje postoje a nastavenia voči expartnerovi korigovať ... chcela by s ním mať dobrý vzťah práve kvôli
deťom, ... keď už nie sú manželia, ale mali by zostať a musia zostať v prvom rade rodičmi; viaceré

popisované prejavy matky by zapadali do tzv. syndrómu týranej ženy; ... začala túto pre ňu záťažovú
situáciu riešiť až pri subjektívne veľmi vážnom ohrození, za ktoré pokladala manželovo správanie vo
vzťahu k dcérke, kde z jej pohľadu po „prepojení“ niekoľkých skúseností nemohla ignorovať možnosť jej
sexuálneho zneužitia, na čo už reagovala aktívne, trestným oznámením.

Okresnýsúduznesenímč.k.13P/62/2009-942zodňa20.12.2012vyššiecit.návrhmatkymaloletýchdetí
zo dňa 30.11.2012 na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, konštatujúc nesplnenie podmienok
navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežným opatrením po tom, ako tieto upravil
cit. rozhodnutím vo veci samej Krajský súd v Žiline (rozsudkom č.k. 10CoP/79/2011-846 zo dňa12.4.2012). Matka maloletých detí podala proti cit. uzneseniu odvolanie podaním zo dňa 10.01.2013,
o ktorom odvolací súd nerozhodol; medzičasom však o jej ďalšom takom istom návrhu na predbežné
opatrenie rozhodol súd v konaní v tejto prejednávanej veci sp. zn. 33C/59/2009, ako je už uvedené v

predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Dňa 03.01.2013 podal opatrovníckemu súdu kolízny opatrovník správu z prešetrenia pomerov v rodine
účastníkov, ku ktorej pripojil ďalšie správy o stretnutiach otca s maloletými deťmi, uskutočnených za
podmienok určených cit. rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012

na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny v Žiline v dňoch 07.9.2012, 12.9.2012, 18.9.2012, 21.9.2012
a dňa 07.11.2012, popri tlmočení zistených stanovísk oboch rodičov maloletých detí opakovane
odporúčajúc súdu znalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie s odôvodnením, že psychológovi
Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Ž. sa nepodarilo prelomiť odmietanie otca maloletými deťmi a
deti odmietali súdom určené stretnutia s otcom bez prítomnosti matky i na Úrade práce, sociálnych veci
a rodiny v Ž..

Tak ako pred rozhodnutím súdu vo veci samej cit. rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012 i potom otec maloletých detí priebežne neustále písomne
informoval opatrovnícky súd, ako i súd konajúci vo veci jeho návrhu na výkon rozhodnutia a tiež súd
konajúci v tejto prejednávanej veci, o porušovaní a nerešpektovaní súdom upravených podmienok jeho

styku s maloletými deťmi matkou, počnúc doručením oznámenia dňa 20.8.2012 a končiac v predmetnej
veci doručením takéhoto oznámenia súdu (označeného otcom maloletých poradovým číslom 67) dňa
12.7.2013. Na posledné označené oznámenie otca reagovala matka maloletých detí podaním zo dňa
24.7.2013, v ktorom informovala súd, že aj keď deti na jednotlivé stretnutia s otcom v určených termínoch
pripravuje, tieto sa neuskutočňujú, pretože otec detí odmieta vôľu detí a teda stretávanie sa s deťmi tak,

ako to ony samé vyžadujú, tj. v prítomnosti matky, odmietajúc si deti prevziať za takýchto podmienok.

Uznesením č.k. 13P/62/2009 z 30.7.2013-1039 zo dňa 30.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.9.2013, okresný súd rozhodol o zastavení konania o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov (iniciovaného vyššie citovaným návrhom otca

maloletých detí zo dňa 24.01.2012 vo veci samej, o zmenu rozhodnutia o zverení oboch maloletých
detí do osobnej starostlivosti, o výživné a úpravu styku s deťmi), vzhľadom na procesnú prekážku tzv.
litispendencie, spočívajúcu v prebiehajúcom konaní Okresného súdu Žilina v tejto prejednávanej veci
sp. zn. 33C/59/2009, vo veci starostlivosti o maloleté deti, s tým istým predmetom konania.

III/ K záverom znaleckého dokazovania z odboru psychológie v tomto konaní

Nadväzujúc na vykonané dokazovanie v konaní sp. zn. 13P/62/2009 znalcami z odboru psychiatrie
a psychológie Q.. U. U. P.. S., v spojení s ďalšími znaleckými posudkami znalcov - psychiatrov a
psychológov v trestnom konaní ČVS: SKIS-199/IS-3-V-2009, predmetom znaleckého skúmania ktorých

boli obaja rodičia maloletých detí, súd pre potreby rozhodnutia v tejto prejednávanej veci dokazovanie
ďalej v súlade s opakovanými návrhmi kolízneho opatrovníka v priebehu konania, ako aj oboch rodičov
maloletých detí a nakoniec objektívnou potrebou riadneho zistenia skutkového stavu veci doplnil o
znalecké skúmanie vzťahov rodičov a maloletých detí znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej
psychológie detí a dospelých. Súdom ustanovená znalkyňa V.. W. X. v písomnom znaleckom posudku

č. 50/2013 zo dňa 22.10.2013 vyslovila okrem iných tieto závery a podala tieto odporučenia súdu pre
potreby rozhodovania o úprave pomerov rodičov a maloletých detí:
- emocionálna reaktivita maloletých detí v citovej polarite k matke zahrňuje vyslovene pozitívne citové
väzby, voči otcovi sa javí citový postoj detí ambivalentný (zahrňuje pozitívne i negatívne citové postoje),
nie však negativistický, odmietavý; deti sú menej zrelé vzhľadom na aktuálny fyzický vek pochopiť

príčinné súvislosti napätia rodičov, ale sú senzitívne k ich napätiu a tým môžu strácať žiaduci pocit
bezpečia v rodinných vzťahoch, následne sa v dôsledku vynárajúceho sa pocitu neistoty, dezorientácie
v problémoch dospelých, ešte výraznejšie emočne naviazali na rodičovskú osobu, s ktorou sú v
intenzívnejšom kontakte, na matku, preferujú ju;
- vzťah matky k maloletý deťom je pozitívny, súčasne sýtený vrúcnymi citovými polaritami; psychická

reaktivita matky odráža prejav nadmerne protektívneho (hyperprotektívneho, nadmerne ochraňujúceho)
materského citu k maloletým deťom;
- otec detí takisto prejavuje svoj vzťah k maloletým deťom ako pozitívny, primerane emocionálne a
racionálne sýtený, čo súvisí s adekvátnou kritickosťou úsudku otca detí i vo vzťahu k širšej realite;- vzťah medzi rodičmi je aj v súčasnej dobe determinovaný vzájomnou nevraživosťou, pretrváva
vzájomne konfliktogénny postoj; matka síce verbalizuje svoju snahu kooperovať v komunikácii s otcom
detí, ale otec detí vníma jej správanie ako jej snahu znemožniť mu rozvíjanie citovej väzby s deťmi,

neakceptuje jej motiváciu viesť deti k postupnému opätovnému zbližovaniu sa s otcom;
- emocionálna a sociálna zrelosť matky maloletých detí je aktuálne podmienená prevažujúcou
psychickou stabilitou jej osobnosti, napriek záťaži v súvislosti s matkou popisovaným konfliktogénnym
správaním otca detí; psychickú integrovanosť jej osobnosti potenciálne zvyšuje schopnosť racionálnej
kontroly psychických prejavov, ... vyváženosť celkového vývinu matky detí síce nepriaznivo zasiahol

partnerský nesúlad s otcom detí, rozvinuté zvládacie mechanizmy osobnosti matky jej však umožňujú
postupne vysporiadať sa s touto záťažou;
- osobnosť otca maloletých detí je adekvátne psychicky integrovaná, vyvážená, prevažuje emocionálna
stabilita, v reaktivite nie je výrazný podiel emotivity až lability afektivity, ktorá by nepriaznivo ovplyvňovala
jeho sociálne správanie; ... v oblasti vyšších citov je rozvinutá schopnosť vytvárať primerane vrúcne
citové väzby; ... zaznamenané charakteristiky v profile vyváženého vývinu osobnosti, ktoré vyúsťujú

do predvídavého, cieľavedome regulovaného a adaptívneho správania; nie je prítomný sklon k
nadmernému vyzdvihovaniu vlastnej významnosti i uprednostňovaniu vlastných prianí, egocentrizmus;
- osobnosť oboch maloletých detí je vo vývine, pre ktorý je charakteristická sugestibilita, ovplyvniteľnosť
postojmi, názormi najbližšieho výchovného prostredia, v popredí je nerovnováha najmä emocionálneho
a sociálneho zrenia; z anamnézy vývinu detí aj z výsledkov psychologického vyšetrenia možno

predpokladať mierne sťaženú adjustabilitu detí na sociálne prostredie;
- v reaktivite detí aktuálne nezistená rozvinutá symptomatológia, ktorá by potvrdzovala syndróm
zavrhnutého rodiča v postoji k otcovi, ale nemožno vylúčiť jeho postupný rozvoj, ak bude napätie v
rodičovskej komunikácii pretrvávať;
- obraz otca, ktorý majú deti vytvorený, je determinovaný aktuálne prevládajúcou ambivalenciou ich

citového postoja k otcovi, čo súvisí s pretrvávajúcou vzájomne konfliktnou komunikáciou rodičov;
súčasne je podmienený dosiahnutou vývinovou úrovňou detí, ... deti prirodzene preberajú názory okolia,
výchovného prostredia, v ktorom žijú, prirodzene sa s nimi stotožnia a to aj bez vedomého úmyslu
vychovávateľov ovplyvňovať ich; deti dokážu pochopiť, že rodinu tvoria rodičia a deti, starí rodičia ... ale
nie sú dostatočne zrelé pochopiť aktuálne zmenenú vlastnú rodinnú situáciu, ani pochopiť racionálne

súvislosti tejto zmeny v dôsledku konfliktu rodičov; deti neodmietajú otca, styk s ním podmieňujú
prítomnosťou matky, s ktorou sú prevažne v kontakte a citová väzba s ňou je intenzívnejšie rozvinutá
než s otcom; nebolo zistené priame ovplyvňovanie maloletých detí vo vzťahu k druhému rodičovi;
- neboli zistené negatívne skutočnosti a zážitky, ktoré by mohli nasvedčovať neadekvátnemu správaniu
niektorého rodiča a mohli negatívne ovplyvniť ďalší vývin detí; vzhľadom na zistené pozitívne väzby

oboch rodičov k deťom nie je predpoklad, že by rodičia aplikovali nevhodné výchovné prostriedky, ktoré
u detí môžu vyvolávať neprimeraný strach a obavy; výchova a zdravý telesný vývin maloletých detí pri
styku s niektorým z rodičov nie je ohrozená;
- v socializácii a kontaktoch sa prejavuje mierna neistota detí, v neznámom prostredí aj tenzia (vnútorné
napätie); tieto prejavy môžu súvisieť so zmenami, ktoré nastali v najbližšom sociálnom prostredí, v

intrafamiliárnych vzťahoch;
- matka sa správa v interakcii s deťmi primerane, verbálne ani neverbálne ich neovplyvňuje a tak
poskytuje priestor pre interakciu otec - deti; otec sa prirodzene snaží o dobrý kontakt s deťmi, aktívne
verbalizuje, vytvára pritom priestor pre spontánnu aktivitu detí; zo vzájomne prebiehajúcej interakcie deti
- rodičia je zjavné, že matku deti prirodzene rešpektujú, súčasne akceptujú aj otca ako rodiča, citová

väzba detí s rodičmi je rozvinutá, aj keď aktuálne determinovaná pretrvávajúcim konfliktným vzťahom
rodičov, čo spôsobuje tenziu („blok“) v komunikácii detí s otcom, prekonateľná je ústupom napätia medzi
rodičmi samotnými;
-obidvajarodičiamajúzhľadiskaintelektovejúrovneapsychickejintegrovanostiosobnostiporovnateľné
predpoklady pre zabezpečenie osobnej starostlivosti a riadnej výchovy maloletých detí; z hľadiska

rozvinutosti citového zázemia deti viac inklinujú k matke, nakoľko jej odchodom zo spoločnej domácnosti
s deťmi sú s ňou v intenzívnejšom kontakte než s otcom a citová väzba s otcom sa neprirodzene
prerušila;
- aktuálne neodporúča striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, využitie ktorého inštitútu odporúča
výlučne za predpokladu, že rodičia maloletých detí dokážu komunikovať ako zrelí rodičia, ich

komunikácia nie je konfliktná a súčasne v situácii, že sa rodičia dokážu dohodnúť na rovnakom
výchovnom prístupe k deťom, aby dodržali nevyhnutnú podmienku kontinuity výchovného prostredia
detí; možno predpokladať, že otec a matka sa vzájomne nesnažia dohodnúť na rovnakom výchovnom
prístupe k deťom, zabezpečení rovnakého denného režimu pre deti, ako aj ďalších každodennýchpravidiel; ak by odporučila striedavú starostlivosť, kde nie je zabezpečená podstatná podmienka
kontinuity výchovného prostredia detí a nekonfliktnej komunikácie rodičov, veľmi vážne by ohrozí vývin
maloletých detí;

- stotožňujúc sa s odôvodnením uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/250/2013-497 zo dňa
14.6.2013 (poznámka súdu: ktorým odvolací súd dočasne upravil podmienky úpravy styku otca s
maloletými deťmi odlišne od právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/79/2011-846
zo dňa 12.4.2012 - a to vychádzajúc ako z nových skutočností, v čase rozhodovania súdu cit. rozsudkom
zo dňa 12.4.2012 neznámych, týkajúcich sa realizácie súdom upraveného styku otca s deťmi pôvodne

v prechodnom období v súčinnosti so psychológom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, keď
stretnutia vzhľadom na odmietanie detí nemohli prebiehať spôsobom vymedzeným v cit. rozhodnutí
súdu, majúc potom za to, že „pre zdravý vývoj detí je žiaduce, aby pri postupnom nadväzovaní kontaktu
s otcom cítili prítomnosť matky, na ktorú sú stále úzko naviazané“) v časti odôvodňujúcej úpravu
podmienok styku otca s deťmi v prítomnosti matky - znalkyňa vyslovila záver, že pre harmonický vývin
detí je zvlášť významné, aby pri postupnom obnovovaní citovej väzby s otcom cítili prítomnosť matky, ku

ktorej sa rozchodom rodičov intenzívnejšie citovo pripútali; odporúča preto zohľadniť zákonitosti vývinu
maloletých detí, ich dosiahnutú vývinovú úroveň a ešte pretrvávajúcu prirodzenú vývinovú zákonitosť,
ktoroujezmienenáintenzívnejšiapripútanosťdetíkmatke;vdanejrodinnejsituáciimožnopredpokladať,
že maloleté deti sa budú ťažšie vyrovnávať s neprítomnosťou matky, ak s nimi matka nebude v súvislom
kontakte, pričom je samozrejme nevyhnutný pravidelný kontakt detí s otcom;

- nevyhnutnou podmienkou obnovenia pozitívnych citových väzieb otec - deti je vzájomná snaha rodičov
nekonfliktne komunikovať; zo vzájomnej interakcie rodičov možno usudzovať, že v ich komunikácii
rezonuje významné napätie, aj v dôsledku tendencií otca detí spochybňovať adekvátnosť starostlivosti
matky o deti (podľa otca detí matka vťahuje deti do problémov dospelých, pochybuje o jej duševnom
zdraví), obdobne tendencií matky spochybňovať adekvátnosť starostlivosti otca o deti (stále v nej

rezonuje strach z potenciálneho neadekvátneho správania sa otca voči deťom v zmysle skúmania
v trestnom konaní); pokiaľ rodičia nevyvinú úsilie o primeranú rodičovskú komunikáciu, sekundárne
negatívne zasiahnu do harmónie vývinu svojich detí; podľa znalkyne je preto žiaduce zvážiť terapeutický
proces s rodinou, najmä s rodičmi navzájom, aby sa naučili konštruktívne komunikovať, napr.
prostredníctvom psychológa referátu PPS príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne

psychologickej ambulancie Q.. O. P., ktorá realizuje psychologickú intervenciu s matkou a deťmi už od
septembra 2009; odporúčajúc potom ponechať na úvahu terapeuta, aby v priebehu terapie s rodinou
prognosticky zvážil možnosť styku otca s deťmi bez prítomnosti matky;
- znalkyňa záverom zdôraznila, že u detí nezistila odmietavý postoj k otcovi, ale adaptácia detí na
zmenený vývin rodiny ešte vyžaduje prítomnosť matky v kontakte detí s otcom; ... očakávajúc od

matky, že v súlade s tým, čo deklaruje, podporí úsilie otca opätovne sa zblížiť s deťmi a nebude
zasahovať do otcovskej komunikácie s deťmi a tiež že mu pomôže poznať aktuálne vývinovú potreby
detí, nakoľko dlhé obdobie nevstupoval do každodennej starostlivosti o deti; akonáhle deti budú vnímať
pokojnú konverzáciu rodičov, zmierni sa ich vnútorná tenzia a postupne sa adaptujú na zmenenú rodinnú
situáciu; ak sa budú rodičia neustále vracať do minulých sporov a neuprednostnia cestu odpúšťania a

uzatvorenia minulosti, obidvaja budú spoluzodpovední za sekundárnu psychotraumatizáciu následného
vývinu svojich detí, ktoré, ako tvrdia, vrúcne ľúbia.

Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2013 k znaleckému posudku uviedol, že so
závermi znalkyne týkajúcimi sa zverenia detí do starostlivosti matke, odmietnutia striedavej osobnej

starostlivosti a odporučenia stretávania sa otca s deťmi v prítomnosti matky nesúhlasí, považujúc tieto
za príliš všeobecné.

Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2013 k znaleckému posudku uviedla, že
závery znalkyne iba potvrdili skutkový stav, vrátane nevyhnutnosti prítomnosti matky pri styku otca s

deťmi. Žiadala súčasne súd, aby vyzval otca maloletých detí k väčšej súčinnosti, keďže neustále odmieta
prevziať deti v prítomnosti matky, tvrdiac, že to nie je v záujme maloletých detí a označujúc posledné
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý takto podmienky jeho styku s deťmi upravil, za nezákonné
a protiústavné.

Znalkyňa V.. X. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.02.2014 k cit. vyjadreniam oboch rodičov
maloletých detí označila námietky otca maloletých detí za subjektívnu interpretáciu odborného nálezu
vo vzťahu k problematike, v ktorej nedisponuje odborným poznaním v odbore psychológie. Znalkyňa
s odkazom na cit. závery svojho posudku zdôraznila nevyhnutnosť postupného obnovenia citovejväzby detí s otcom, ktorá sa v ranom veku detí prirodzene rozvinula, ale v dôsledku neadekvátnej
partnerskej i rodičovskej komunikácie účastníkov sa narušila - apelujúc pritom znovu na oboch rodičov,
aby prekonali vzájomnú nevraživosť a uprednostnili záujem vlastných detí. Znalkyňa na adresu konania

otca maloletých detí označila za smutné, že namiesto zhromažďovania dôkazov o tom, že matka
maloletých detí „plánovite a zámerne neumožňuje jeho stretávanie sa s deťmi“, neuskutoční podstatný
ústretový krok k vylepšeniu rodičovskej komunikácie a to je naplánovanie napr. spoločného výletu s
deťmi, ktorého sa zúčastní aj matka. K obsahu vyjadrenia matky maloletých detí znalkyňa odmietla ako
neopodstatnenú výhradu, že vzťah otca k deťom mala vyhodnotiť „zjavne na základe jeho vyjadrenia

pred znalcom“, ale urobila tak na podklade kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy všetkých údajov,
získaných psychodiagnostickým procesom. Znalkyňa nehodnotila motiváciu otca maloletých detí ako
probanta, ale posudzovala jeho celkový potenciál, teda predpoklad zvládnuť konkrétnu sociálnu rolu,
vrátane rodičovskej. Otec maloletých detí má aktuálne mentálne, osobnostné a sociálne predpoklady
zvládnuť rodičovskú rolu, ale jeho negativizmus voči matke detí sťažuje jeho možnosti obnovenia citovej
väzby s maloletými deťmi.

IV/ Súdom aplikovaná právna úprava

Súd konajúci v tejto prejednávanej veci nevyhnutne vo svojom dokazovaní a pre potreby rozhodnutia
vo veci samej si sčasti osvojil a sčasti nadviazal ďalším dokazovaním na výsledky dokazovania

vykonaného v období od 30.7.2009 až do 30.7.2013 najmä v súvisiacom a súčasne prebiehajúcom
konaní sp. zn. 13P/62/2009, ako je i z toho dôvodu podrobne uvedené v predchádzajúcej časti II/
odôvodnenia tohto rozsudku a za rozhodujúce a podstatné pre svoje rozhodnutie v časti zverenia detí
do osobnej starostlivosti a úpravy styku rodiča s deťmi považoval a plne si osvojil závery a odporučenia
v tejto prejednávanej veci súdom ustanovenej znalkyne z odboru psychológie V.. X., korešpondujúce

s ostatnými vykonanými dôkazmi, z tohto dôvodu a vzhľadom na predmet rozhodovania súdu preto
podrobne uvedené a citované v samostatnej časti III/ odôvodnenia tohto rozsudku.

Rozhodujúc po právoplatnosti cit. čiastočného rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí
týmto rozsudkom o úprave ich pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods.1 OSP),

vrátane podmienok styku s maloletými deťmi, súd z hľadiska tohto predmetu na posúdenie dokazovaním
zisteného skutkového stavu veci, jestvujúceho v rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozsudku (§ 153
ods.1, § 154 ods.1 OSP), aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“), menovite ust. §§ 24 a 25 Zákona o
rodine v spojení s ust. § 62 ods.1 až 5 a §§ 75 a nasledujúcich Zákona o rodine. Zastupovanie a správu

majetku maloletého dieťaťa upravujú podrobnejšie ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine.

S konaním o rozvod manželstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81
ods.1 OSP) a v ktorom preto súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti,

sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého
v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej
zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej
republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28
a nasl. Zákona o rodine predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa - a tento v zmysle citovanej

právnej úpravy v konkrétnych prípadoch jeho kolízie čo i s takisto oprávneným (majúcim oporu v cit.
hmotnoprávnej úprave, vrátane čl. 18 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa) záujmom toho - ktorého, alebo
oboch rodičov nadraďujúc i nad oprávnený záujem rodičov.

Pretože účinky tohto rozsudku o úprave pomerov na čas po rozvode týmto rozsudkom - sa v

zmysle § 113 ods.1 OSP nevyhnutne viažu na cit. čiastočný rozsudok o rozvode manželstva rodičov
maloletých detí a deň jeho právoplatnosti (06.02.2013), ktorá právna skutočnosť v danom prípade
nastala ešte pred vyhlásením tohto rozsudku, súd rozhoduje i spätne, v prípade výživného s potrebou
vyčíslenia nedoplatku výživného v dôsledku zmeny výšky bežného výživného oproti dosiaľ poslednému
právoplatnému a účinnému rozhodnutiu súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.

V tomto smere okresný súd odkazuje i na procesné závery uvedené v odôvodnení v úvodnej časti tohto
odôvodnenia citovaného uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/250/2013-497 zo dňa 14.6.2013
(na strane 4 a 5 odôvodnenia cit. uznesenia).V/ K výroku rozsudku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti rodiča

Pri starostlivosti a riadnej výchove maloletého dieťaťa majú nezastupiteľnú úlohu obaja jeho rodičia,

ktorí sú si vo svojich právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu rovní. Uvedené však neznamená,
že v každom období vývoja a veku maloletého dieťaťa je totožná i vlastná obsahová náplň povinností,
ktorých plnenie sa očakáva od otca a matky dieťaťa, daná ich prirodzeným určením pri starostlivosti a
výchove dieťaťa.

Otec maloletých detí, ktorý začatie tohto konania podaním návrhu na súde dňa 26.6.2009 inicioval -
navrhujúc v tom čase pre prípad rozvodu spoločného manželstva rodičov zverenie oboch maloletých
detí do osobnej starostlivosti matke - neskôr v priebehu konania, počnúc svojim vyhlásením do zápisnice
z pojednávania dňa 14.6.2010 vo veci 13P/62/2009, žiadal zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti,
prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo svojich písomných podaniach, najmä v
početných oznámeniach o porušovaní podmienok rozhodnutí súdu o jeho styku s deťmi matkou detí,

domáhajúcsazmenyrozhodnutiasúduoosobnejstarostlivostiodetiztitulubezdôvodnéhoazámerného
neumožňovania mu styku s maloletými deťmi ich matkou, za podmienok ust. § 25 ods.4 Zákona o rodine.

Tak ako už súd procesným postupom podľa § 100 ods.1 OSP na pojednávaní dňa 14.4.2014 upovedomil
účastníkov a ich zástupcov o predbežnom právnom posúdení medzi účastníkmi spornej otázky komu

z rodičov majú byť maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti a či sú splnené podmienky na
rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti (skúmaním podmienok
ktorej vo vzťahu k záujmu maloletých detí sa súd vzhľadom na stanovisko jedného z rodičov - otca
maloletých detí musel v zmysle ust. § 24 ods.2 Zákona o rodine zaoberať) a ako súd zdôrazňuje i
v predchádzajúcej časti IV/ odôvodnenia tohto rozsudku, na rozdiel od v tomto prípade (vo vzťahu k

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti) otcom maloletých detí zdôrazňovaných
rodičovských práv, súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti neustále a predovšetkým
musí mať na zreteli a ochraňovať najlepší záujem maloletých detí, majúc za to, s odkazom na cit.
závery znaleckého posudku znalkyne V.. X., korešpondujúce s ostatnými výsledkami vykonaného
dokazovania v tejto veci a v konaní sp. zn. 13P/62/2009, takáto eventualita zverenia maloletých detí do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by v konkrétnej veci nezodpovedala súdom chránenému
najlepšiemu záujmu maloletých detí.

Využitie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v ust. § 24 ods.2 Zákona o rodine pri rozhodovaní o
úprave pomerov rodičov a maloletých detí prichádza do úvahy v prípade, ak sú súčasne splnené tieto

zákonom (v cit. ustanovení) definované podmienky: 1/ obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať,
2/ obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, 3/ striedavá osobná starostlivosť je v
záujme dieťaťa a 4/ takto (striedavou osobnou starostlivosťou) budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

I v cit. zákonnom ustanovení, upravujúcom striedavú osobnú starostlivosť, sa presadzuje a zdôrazňuje

ako podstatné hľadisko (najlepšieho) záujmu dieťaťa (okrem vymenovaných podmienok vyplývajúcich
z § 24 ods.2 veta prvá Zákona o rodine tiež prostredníctvom nasledujúceho ust. § 24 ods.2 veta
druhá Zákona o rodine, podmieňujúce skúmanie súladu rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti
súhlasom aspoň jedného z rodičov). Závery vyslovené znalkyňou V.. X. v jej cit. znaleckom posudku,
ktorými neodporúča striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti v tomto prípade sú zhodné s

konštantným právnym názorom, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach presadzuje
i konajúci súd, podľa ktorého pokojná, vecná a konštruktívna komunikácia oboch rodičov a ich vzájomný
rešpekt k rodičovským právam druhého rodiča, žičlivosť a ústretovosť k ich uplatňovaniu a to všetko vždy
prostredníctvom obomi rodičmi spoločne sledovaného a chráneného najlepšieho záujmu spoločného
maloletého dieťaťa, sú vo všeobecnosti tými najlepšími predpokladmi na prijatie záveru súdu o tom, že

striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, ako to má na mysli § 24 ods.2 Zákona o rodine.

I keď nedostatok takejto kvalifikovanej komunikácie rodičov vo veciach týkajúcich sa ich maloletých
detí sám osebe ešte striedavú osobnú starostlivosť o dieťa nevylučuje (ako nakoniec vyplýva priamo
z ust. § 24 ods.2 veta druhá Zákona o rodine) - ako prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

argumentoval i otec maloletých detí na pojednávaní dňa 14.4.2014, s odkazom i na právny názor
vyslovený v náleze Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 2661/10 z 23.11.2010 - v podmienkach tejto
konkrétnej prejednávanej veci nie je s ohľadom na podrobne v predchádzajúcich častiach odôvodnenia
tohto rozsudku opísané skutkové zistenia a doterajší postup účastníkov v tejto i ďalších súvisiacichveciach azda potrebné zdôrazňovať, ako veľmi vzdialení sú rodičia maloletých detí od naplnenia takto
zákonom definovaných a súdom aplikovaných požiadaviek striedavej osobnej starostlivosti o maloleté
deti. Naopak, z chronologicky súdom vymenovaných podaní a vyjadrení oboch rodičov maloletých

detí, ďalších dôkazov o ich konaní a správaní v období nasledujúcom po odchode matky spolu s
deťmi zo spoločnej domácnosti účastníkov je možné vyvodiť, že sa vo svojich vzájomne neústupčivých
postojoch nepohli v ústrety druhému rodičovi (a takým spôsobom predovšetkým v ústrety záujmu
ich maloletých detí) doslova ani „o piaď“ a možno súhlasiť, že za danej situácie jestvujúcej v čase
vyhlásenia tohto rozsudku by otcom maloletých detí navrhované rozhodnutie súdu o zverení detí

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zrejme chránený záujem maloletých detí naopak
ohrozovalo. Súd má pritom v konkrétnej veci „do činenia“ s rodičmi, ktorí obaja sú vysokoškolsky
vzdelaní, s dostatočnou inteligenčnou, osobnostnou, sociálnou i ekonomickou výbavou a predpokladmi
pre to, aby mohli osobnú starostlivosť o deti riadne zabezpečovať, ako konštatuje vo svojom cit. posudku
i znalkyňa PhDr. Jančárová. Dokonca i po odlúčení a následnom rozvode naďalej bývajú v jednej
obci, čo je takisto jedna z okolností pre striedavú osobnú starostlivosť inak priaznivých. Zároveň však

ide o rodičov, ktorí už takmer päť rokov nie sú schopní - a to obaja - spolu riadne komunikovať vo
veciach týkajúcich sa maloletých detí, atakujú sa navzájom podávaním početných oznámení súdom a
kolíznemu opatrovníkovi, trestné oznámenia nevynímajúc, nedokážu sa dohodnúť ani na podmienkach
realizácie styku otca s maloletými deťmi, nerešpektujúc ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutia
súdov v prípade, ak nie sú práve podľa ich predstáv - čo opäť platí obojstranne, iba s tým rozdielom,

že matka detí ako povinná je v takomto prípade na rozdiel od otca ako oprávneného postihnuteľná i
trestnoprávne; uvedený rozdiel sa však stiera pri posudzovaní takéhoto správania sa rodičov (matka sa
v určitom období odmietala podrobiť povinnosti z rozhodnutia súdu, umožňujúceho styk otca s deťmi i
bez jej prítomnosti a naopak otec zas v nasledujúcom období odmietal a odmieta využívať oprávnenie
z rozhodnutia súdu, umožňujúceho mu styk s deťmi len v prítomnosti matky) z hľadiska v tomto konaní

sledovaného najlepšieho záujmu maloletých detí, ponechávajúc bez povšimnutia opakované apely zo
strany súdov, sociálnych pracovníkom, psychológov, vrátane varovaní o možných veľmi nepriaznivých
dôsledkoch takéhoto ich nepriateľského vzťahu a obojstranne neoblomného konania na všestranný
vývin ich maloletých detí. Preto v tomto konkrétnom prípade, ako už súd skôr uviedol, argumentácia
otca maloletých detí v prospech striedavej osobnej starostlivosti, ako eventuálneho prostriedku, ktorý

by mal viesť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi maloletých detí, ani s odkazom na cit. nález I. ÚS
2661/10 neobstojí.

Takisto nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 25 ods.4 Zákona o rodine na zmenu rozhodnutia o
osobnej starostlivosti, tobôž nie podľa stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Súd okrem

odporučení znalcov a kolízneho opatrovníka maloletých detí v konaní sp. zn. 13P/62/2009 i v tejto veci
dáva do pozornosti účastníkov chronologicky vymenované predbežné opatrenia i rozhodnutia vo veci
samej, ktorými postupne v tomto konaní, ale predovšetkým v konaní sp. zn. 13P/62/2009 rozhodoval
o úprave pomerov rodičov a maloletých detí a to i v čase, keď otec maloletých detí doručoval súdu
svoje periodicky sa opakujúce oznámenia o porušovaní podmienok rozhodnutia súdu o podmienkach

jeho styku matkou maloletých detí (s následným postupom v konaní o výkon rozhodnutia a v súčasnosti
i vo forme trestného konania vedeného proti matke maloletých detí). V rozhodnom čase vyhlásenia
tohto rozsudku upravuje podmienky styku otca s maloletými deťmi cit. predbežné opatrenie, nariadené
Krajským súdom v Žiline č.k. 6Co/250/2013-497 zo dňa 14.6.2013 a ani otec maloletých detí netvrdí, že
by toto rozhodnutie matka porušovala a zámerne mu bránila resp. neumožňovala mu styk s deťmi podľa

podmienok tohto rozhodnutia. Naopak je to on, ako už súd uviedol, kto na možnosť styku s maloletými
deťmi za takto upravených podmienok dlhší čas fakticky dobrovoľne rezignuje.

Zverenie oboch maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke je tak nielen v
súlade s dlhodobo (od jej odchodu zo spoločnej domácnosti účastníkov dňa 25.7.2009) jestvujúcim

faktickým stavom výlučnej a riadne vykonávanej osobnej starostlivosti matky o deti, v tomto veku
detí nevyhnutnej a stále prioritnej, ale aj citovanými odporúčaniami znalcov - psychológov i kolízneho
opatrovníka maloletých detí.

VI/ K výroku rozsudku o výživnom na maloleté deti

Pri posudzovaní výšky výživného na maloleté deti súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v
čase vyhlásenia tohto rozsudku (§ 154 ods.1 OSP) a v čase týkajúcom sa posudzovaného obdobia „času
po rozvode“ (tzn. po nadobudnutí právoplatnosti cit. čiastočného rozsudku 06.02.2013) a zisťujúc ichporovnaním s pomermi v čase posledného predchádzajúceho cit. rozhodnutia súdu vo veci starostlivosti
o maloleté deti (rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13P/62/2009-672 zo dňa 07.9.2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012, právoplatným dňa

26.6.2012),čiisprihliadnutímnavšeobecnývývojživotnýchnákladov(§78ods.3Zákonaorodine)došlo
k takej kvalifikovanej (podstatnej) zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného právoplatného
rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (ako predpokladá § 78 ods.1
Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods.1 OSP), posudzujúc výsledky vykonaného dokazovania,
vyjadrenia oboch rodičov a súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka opäť predovšetkým v prospech

a so zreteľom na záujem maloletých detí.

Ako je uvedené, naposledy konal a rozhodol v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti účastníkov
o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom Okresný súd Žilina cit. rozsudkom
č.k. 13P/62/2009-672 zo dňa 07.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Q.

sumou 145,- eur mesačne od 01.11.2009 do 31.12.2010 a sumou 100,- eur mesačne od 01.01.2011 a na
výživu maloletej V. sumou 145,- eur mesačne od 01.11.2009 do 31.12.2010 a sumou 100,- eur mesačne
od 01.01.2011, uložil otcovi povinnosť uhradiť nedoplatok výživného po 1.016,- eur na každé dieťa v
splátkach po 10,- eur mesačne na každé dieťa. Výrok o takomto určení rozsahu vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom súd založil na zhodnotení a vzájomnom porovnaní vykonaným dokazovaním

zistených odôvodnených potrieb maloletých detí ako oprávnených so schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi oboch rodičov ako povinných, diferencujúc pri výške výživného v jednotlivých
obdobiach uvedených v cit. výroku rozsudku na základe porovnania príjmov rodičov maloletých a z toho
vyplývajúceho ich podielu na opodstatnených výdavkoch maloletých detí v období do konca r. 2010 a
od začiatku r. 2011 najmä z dôvodu zmeny pomerov na strane matky maloletých detí, ktorá po ukončení

rodičovskej dovolenky od januára r. 2011 opäť nastúpila do zamestnania.

V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 13P/62/2009 boli obe maloleté deti
v predškolskom veku, navštevovali materskú škôlku (V. od januára 2011). Z matkou maloletých detí
špecifikovaných výdavkov súd považoval za opodstatnené a zodpovedajúce potrebám maloletých detí

účastníkov v danom veku (u oboch rovnaké) výdavky v priemernej sume 180,- eur mesačne na každé
dieťa (z toho 60,- eur na stravu, 35,- eur ošatenie, 20,- eur na hygienu, 15,- eur na kultúru a lieky, 40,- eur
naškôlkua10,-eurinévýdavky,napr.napoistenie).Otecmaloletýchdetíbolvtomčasezamestnanýako
vyšetrovateľ Policajného zboru SR, s priemerným mesačným príjmom v r. 2009 v sume 1.220,- eur, v r.
2010 v sume 1.080,- eur, v období 01 - 05/2011 v sume 1.062,- eur, 06/2011 1.102,- eur a 07/2011 1.091,-

eur, od februára 2011 už bez daňového bonusu na deti. Ako ďalší súd zistil príjem 20,- eur mesačne z
titulu zastávanej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva od r. 2010. Na plnenie otca z titulu výživného
na deti súd nezapočítaval prídavky na deti, hoci odovzdávané otcom matke detí, ako samostatnú štátom
poskytovanú sociálnu dávku deťom, mimo rámca zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.
Matka maloletých detí bola do konca r. 2010 na rodičovskej dovolenke, jej príjmom bol rodičovský

príspevok, vyplácaný vo výške 165,- eur mesačne, naposledy v januári 2011 vo výške 190,- eur. Od
14.01.12010 jej bolo súdom proti odporcovi priznané manželské výživné vo výške 100,- eur mesačne.
Od januára 2011 nastúpila po skončení rodičovskej dovolenky do zamestnania, s priemerným čistým
príjmom 650,- eur mesačne, od februára 2011 spolu s daňovým bonusom na obe deti 40,- eur mesačne.
Matka maloletých detí spolu s deťmi po svojom odchode zo spoločnej domácnosti účastníkov bývala

v domácnosti svojich rodičov. Obaja rodičia maloletých detí boli spoločne spoluvlastníkmi rodinného
domu, otec maloletých detí ďalej vlastnil pozemky - lesné a trvalé trávne porasty v kat. úz. Y.. Ako novú
skutočnosťprisvojomrozhodovaníodvolacíKrajskýsúdvŽilineposudzovalazohľadnilpeňažnéplnenie
vo výške 18.800,- eur, získané otcom maloletých detí z predaja predmetných pozemkov v kat. úz. Y.,
ktoré mal otec maloletých detí podľa svojho vyhlásenia použiť na vrátenie pôžičky, ktorú mal vo výške

20.000,- eur.

V čase rozhodovania súdu týmto rozsudkom v tejto prejednávanej veci obe maloleté deti sú už žiakmi
Základnej školy na Karpatskej ul. v Žiline - maloletý Q. žiakom 2. ročníka (od 01.9.2012) a maloletá V.
žiačkou 1. ročníka (od 01.9.2013 - tzn. maloletá nastúpila povinnú školskú dochádzku na odporučenie

detského psychológa ešte pred dovŕšením 6 roku veku), kde dosahujú výborné výsledky. Obe deti
sa aktívne zapájajú do gymnastického krúžku v Gymnasticko - trampolínovom klube v Žiline, ktorý
navštevujú každý pracovný deň a niekedy aj v sobotu (kedy sa v dopoludňajších hodinách zúčastňujú
súťaží); matka deti vyberá zo školy v rozmedzí medzi 15.00 h -17.00 h, pretože po škole majú tréning.Detispolusmatkounaďalejbývajúvdomácnostirodičovmatky,majúsamostatnúizbu.Matkamaloletých
detí je zamestnaná u zamestnávateľa Žilinská univerzita v Žiline, s priemerným čistým príjmom zisteným
v období 03/2013 - 02/2014 vo výške 682,83 eur mesačne.

Otec maloletých detí býva v rodinnom dome na adrese trvalého bydliska účastníkov, ktorý je podľa
stavu zápisu na LV č. XXX spoločne s pozemkami v spoluvlastníctve oboch rodičov maloletých detí -
v časti (v 1/2) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v časti ich podielovom spoluvlastníctve
(každý je spoluvlastníkom v 1/4). Otec maloletých detí je okrem toho i po už v predchádzajúcom konaní

zmienenom predaji časti pozemkov zo svojho vlastníctva, naďalej titulom darovania z r. 2006 a zámeny
z r. 2008 výlučným vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz.
Y. a podielovým spoluvlastníkom i ďalších pozemkových nehnuteľností v kat. úz. Y., špecifikovaných
v jeho podaní zo dňa 21.3.2014. Otec maloletých detí podľa správy svojho zamestnávateľa OR PZ v
Žiline zo dňa 30.4.2014 pracoval postupne v nasledujúcich pracovných zaradeniach: od 01.3.2008 -
31.12.2010 ako vyšetrovateľ odd. ekonomickej kriminality, od 01.01.2011 - 14.02.2012 ako vyšetrovateľ

2. odd. všeobecnej kriminality, od 15.02.2012 - 30.6.2013 ako starší referent 2. odd. všeobecnej
kriminality a od 01.7.2013 do súčasnosti ako referent - s územnou a objektovou zodpovednosťou
OO PZ Terchová. V predmetnom období mu boli uložené tri disciplinárne opatrenia - dňa 10.7.2009
výčitka a dňa 09.12.2009 písomné pokarhanie (obe bez priameho vplyvu na výšku jeho platu) a dňa
07.4.2010 zníženie služobného platu o 5 % na dobu troch mesiacov. Všetky zmeny jeho funkčného

zaradenia boli vykonané na základe jeho vlastných žiadostí s tým, že vo funkciách vyšetrovateľa
ani staršieho referenta nedosahoval požadované výsledky. Pri pohovoroch uvádzal ako príčinu vážne
osobné problémy a na základe nasledujúceho odporučenia zamestnávateľa využil možnosť preloženia
na inú, menej zodpovednú a náročnú funkciu v rámci Policajného zboru (z vyšetrovateľa na staršieho
referenta odd. všeobecnej kriminality) a neskôr, keďže nespĺňal požadované kritériá výslednosti práce

ani v tejto funkcii, na súčasné, menej zodpovedné a náročné pracovné zaradenie, v ktorom ho jeho
nadriadený hodnotí kladne. Zmeny vo funkčnom zaradení policajta majú vplyv na výšku jeho príjmu
v jednotlivých obdobiach. Podľa pripojených potvrdení o mzde bol tak priemerný čistý príjem otca
maloletých detí v období r. 2009 vo výške 1.220,25 eur mesačne, v r. 2010 vo výške 1.079,26 eur
mesačne, v r. 2011 vo výške 1.093,33 eur mesačne, v r. 2012 vo výške 1.021,12 eur mesačne, v r.

2013 vo výške 943,21 eur mesačne a za obdobie 01 - 04/2014 vo výške 906,06 eur mesačne (vrátane
nemocenských dávok vyplatených v marci 2014).

Obaja rodičia v súčasnosti vedú občiansko-právne sporové konanie na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 17C/59/2013, vo veci návrhu matky maloletých detí ako navrhovateľky proti otcovi maloletých detí

ako odporcovi o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Y., ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania
navrhovateľkou na súde dňa 22.02.2013 a dosiaľ nie je právoplatne skončené (po tom, ako súd najskôr
rozhodoval o opakovaných návrhoch navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a tiež na
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, určil termín prvého pojednávania v predmetnej veci na

deň 09.6.2014).

Z ďalšieho pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 8C/90/2011, z konania vo veci návrhu otca
maloletých ako navrhovateľa proti matke maloletých ako odporkyni o zrušenie manželského výživného
(ktorým sa domáhal zrušenia manželského výživného, na ktoré bol v sume po 100,- eur mesačne

zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/410/2010 zo dňa 31.3.2011, ktorým odvolací
súd takto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 25C/10/2010-177), súd okrem iných sa oboznámil
s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, menovite zmluvou o pôžičke zo dňa 19.12.2011,
ktorú ako dlžník uzavrel s veriteľom X. B., s predmetom poskytnutia peňažnej pôžičky vo výške 20.000,-
eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť najneskôr do 31.12.2013 a so zmienenou kúpnou zmluvou zo

dňa 07.3.2012, ktorú navrhovateľ ako predávajúci uzavrel s kupujúcim V. S., s predmetom predaja
nehnuteľnostívovlastníctvepredávajúceho-pozemkovvkat.územíY.,zapísanýchvpríslušnomkatastri
nehnuteľností na LV č. XXXX, za dohodnutú kúpnu cenu 10,- eur / 1 m2 prevádzaného pozemku,
spolu 18.730,- eur, zaplatenú k rukám predávajúceho podľa vyhlásenia účastníkov zmluvy pri podpise
zmluvy. Vo veci rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 8C/90/2011-162 zo dňa 13.6.2012, ktorým

s účinnosťou od 01.01.2011 znížil manželské výživné na 40,- eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh
zamietol - v spojení s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/182/2012 zo dňa
30.5.2013, ktorým odvolací súd zmenil odvolaniami oboch účastníkov napadnutý rozsudok okresného
súdu v časti, v ktorej súd určil začiatok zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni tak, žeznížil výživné na sumu 40,- eur mesačne od 18.4.2011 a vo zvyšku návrh navrhovateľa (tj. i na zníženie
výživného za obdobie od 01.01.2011 do 17.4.2011) zamietol (cit. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
31.7.2013).

Súd prejednávajúci túto vec, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania (§ 132 OSP) a porovnávajúc
pomery oboch rodičov maloletých detí ako povinných a pomery oprávnených maloletých detí v čase
predchádzajúceho rozhodovania súdu s pomermi v súdom posudzovanom období (na čas po rozvode
od 06.02.2013) a súčasnými, jestvujúcimi v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci, dospel

k záveru, že od posledného cit. rozhodnutia súdu, ktorým bol naposledy upravený rozsah vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom, jednoznačne došlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá
odôvodňuje čiastočné zvýšenie predtým určeného výživného na obe maloleté deti.

K podstatnej zmene pomerov popri zákonom predpokladanému (v ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine)
všeobecnému hľadisku zvýšenia životných nákladov v relatívne krátkom v tejto veci posudzovanom

období oproti pomerom, z ktorých vychádzali súdy v predchádzajúcom konaní a rozhodovaní o
výživnom až do vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci došlo na strane všetkých účastníkov, spomedzi
oboch rodičov ako povinných výraznejšie na strane otca maloletých detí, ale predovšetkým došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí ako oprávnených. Táto podstatná zmena
spočíva v prechode z tzv. predškolského veku detí na školský, začatím povinnej školskej dochádzky

na základnej škole, malol. Q. v školskom roku 2012/2013 a malol. V. v aktuálnom školskom roku
2013/2014. Ako už súd účastníkom takisto v priebehu pojednávania naznačil v rámci informácie
o predbežnom právnom posúdení predmetu konania, začatie povinnej školskej dochádzky deťmi
je všeobecne považované a súdmi v rozhodovacej činnosti o výživnom na deti akceptované ako
jeden z dôležitých medzníkov vo vývoji dieťaťa, zakladajúcich zvýšené výdavky na výživu maloletého

dieťaťa oproti predškolskému veku a opodstatňujúcich preto spravidla zvýšenie dovtedy určenej výšky
výživného, ak o nej rozhodoval súd. Nie inak je tomu v konkrétnej prejednávanej veci. Zvýšenie
opodstatnenýchvýdavkovnavýživumaloletýchdetíjespojenévšeobecnespotrebounákupupodstatnej
časti školských potrieb a pomôcok, so zvýšenými nákladmi na ošatenie, obuv a stravu, v prípade
maloletých detí účastníkov tiež nezanedbateľnú položku predstavuje v zmysle matkou maloletých

predloženého potvrdenia športového klubu aj ich aktívna účasť v gymnastickom krúžku. Na strane
matky maloletých detí sa príjem zo zamestnania oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšil len pomerne
nepatrne, v rozsahu sotva zodpovedajúcom vývoju životných nákladov v posudzovanom období,
nie však už rozsahu zmieneného podstatného zvýšenia a obohatenia štruktúry výdavkov na výživu
maloletých detí (u maloletého Q. už od 01.9.2012 - ako však súd už skôr uviedol, v tomto konaní podľa

§ 113 ods.1 OSP mu prislúcha posudzovať a rozhodnúť o úprave pomerov na čas po rozvode, tzn. v
konkrétnej veci spätne najskôr od 06.02.2013, kedy nadobudol právoplatnosť cit. čiastočný rozsudok o
rozvode manželstva rodičov maloletých detí - a u maloletej V. od 01.9.2013, s účinnosťou od ktorých
dátumov preto súd posudzoval a rozhodol týmto rozsudkom o rozsahu vyživovacej povinnosti otca
k deťom, vrátane jeho dôsledku na zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, dosiaľ rozsah

jeho vyživovacej povinnosti k deťom upravujúceho). V prípade maloletého Q., tak ako aj maloletej
V. o ďalšom zvýšení výživného s účinnosťou od 01.9.2013 súd popri rozhodujúcom kritériu začatia
povinnejškolskejdochádzkyrozhodolsprihliadnutímnavekdetíavšeobecnývývojživotnýchnákladovv
sledovanom období a s nimi súvisiace čiastočne zvýšené výdavky. U otca maloletých detí ako povinného
na rozdiel od matky došlo k ďalšiemu zníženiu príjmu - v rozsahu a z dôvodov súvisiacich s jeho

postupným prekladaním na menej zodpovedné a náročné (a preto i menej platené) pracovné zaradenia
u nezmeneného zamestnávateľa, ako vyplýva z jeho podrobnej cit. správy. Súd pritom neposudzoval
takýto postupný pracovný „zostup“ otca maloletých detí ako zavinené konanie s dôsledkami na rozsah
jeho vyživovacej povinnosti k deťom podľa ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine. Vychádzal
z podrobne v odôvodnení tohto rozsudku opísaných okolností veci, vrátane dlhodobo prebiehajúceho

trestného konania vo veci, v ktorej na základe trestného oznámenia matky maloletej bol ako podozrivý
vyšetrovaný otec maloletých detí pre podozrenie zo spáchania závažného a chúlostivého trestného činu,
keďže sa ho mal dopustiť voči maloletej dcére, ktoré skutočnosti bez pochybností mohli len nepriaznivo
ovplyvňovať jeho pracovnú výkonnosť, sústredenosť a výsledky, o to viac, ak sám v tom čase zastával
náročné povolanie vyšetrovateľa polície. Takto nakoniec i sám odôvodňoval svoju pracovnú výkonnosť

a následné žiadosti o preloženie na menej zodpovednú a náročnú prácu i v pohovoroch so svojimi
služobne nadriadenými zamestnancami, ako to vyplýva z cit. správy jeho zamestnávateľa nielen v tejto
veci, ale i predtým z obdobia priebehu konania o manželské výživné. Na druhej strane však súd v rámci
hodnotenia celkových majetkových pomerov otca maloletých detí (teda nielen aktuálnej výšky príjmuzo zamestnania) súd nemohol opomenúť, že otec maloletých detí najmä stále vlastní ďalší nehnuteľný
majetok, mimo nehnuteľností v podielovom a bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou maloletých detí,
ktorý je nezanedbateľným potenciálnym zdrojom zabezpečenia si ďalšieho príjmu v prípade potreby

úhrady oprávnených pohľadávok - ako postupoval i v zmienenom prípade použitia výťažku z predaja
nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa 07.3.2012 - o to viac, ak ide o pohľadávku výživného pre maloleté
deti, majúcu zo zákona (§ 62 ods.5 Zákona o rodine) prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z toho
istého zákonného hľadiska, preferujúc sledovaný záujem oprávnených maloletých detí, súd nahliadal i
na otcom maloletých detí predkladané dôkazy o uzavretí úverovej zmluvy so Slovenskou sporiteľňou,

a.s. zo dňa 04.3.2013 s predmetom poskytnutia splátkového úveru vo výške 17.000,- eur, či o použití
peňažných prostriedkov z predaja nehnuteľností na úhradu dlhu 20.000,- eur veriteľovi svojho nebohého
otca Q. V., podľa predloženého čestného vyhlásenia zo dňa 01.5.2014.

Súd zdôrazňuje, že v úvahách pri takomto určení výšky (zvýšeného) výživného, okrem zistených
opodstatnených potrieb oprávnených maloletých detí a schopností a možností oboch rodičov ako

povinných pri plnení zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zohľadnil v prospech
sledovaného záujmu maloletých detí ich právo podieľať sa na životnej úrovni (zistených majetkových
pomeroch)svojichrodičov,osobitneotca(§62ods.2vetadruháZákonaorodine),užzmienenúprednosť
výživného pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods.5 Zákona o rodine)
a vo vzťahu oboch rodičov navzájom ďalej tiež osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, v tomto veku

detí (osobitne potom v začiatkoch povinnej školskej dochádzky) stále v značnej miere nahrádzajúcu
plnenie vyživovacej povinnosti vo finančnej forme (§ 62 ods.4 Zákona o rodine), v takejto forme naopak
kompenzovanej druhým rodičom, ktorý sa o deti osobne nestará.

Za celé posudzované obdobie od 06.02.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku po zvýšení výživného týmto

rozsudkom na maloleté deti v zmysle vyššie uvedeného predstavuje takto spôsobený (ako dôsledok
zvýšenia doterajšieho výživného týmto rozsudkom) dlh otca maloletých detí na zameškanom výživnom,
vyčíslený ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku na maloletého syna Q. (za čas od 06.02.2013 až do
vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane splatného výživného za mesiac máj 2014) spolu sumu 361,- eur a na
maloletú dcéru V. (za čas od 01.9.2013 až do vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane splatného výživného

za mesiac máj 2014), spolu 225,- eur, ktorý súd otcovi maloletých detí povolil splatiť v primeraných
splátkach po 10,- eur mesačne na každé dieťa, splatných po právoplatnosti tohto rozsudku spolu s
bežným výživným k rukám matky maloletých detí, pod následkom straty tejto výhody splátok v prípade
omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky, alebo jej časti (§ 160 ods.1 veta druhá OSP).

VII/ K výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi

Právo rodiča na styk so svojim dieťaťom a naopak je jedným zo základných, prirodzených i cit.
medzinárodnými a vnútroštátnymi právnymi normami upravených vzájomných práv rodičov a detí -
v prípadoch starostlivosti o maloletých pritom vždy stojí v popredí ich záujem a je predovšetkým na

rodičoch, aby toto právo druhého rodiča rešpektovali a súčasne aby pri jeho realizácii vždy sami podľa
konkrétnych okolností citlivo reagovali na potreby svojho dieťaťa. Iba vo výnimočných prípadoch, opäť
ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, môže súd obmedziť či dokonca zakázať styk maloletého
dieťaťa s rodičom (§ 25 ods.3 Zákona o rodine), inak je akékoľvek neprimerané obmedzovanie rodiča a
maloletého dieťaťa pri realizácii tohto práva zo strany druhého rodiča neprípustné, v prípade takéhoto

opakovaného bezdôvodného konania môže mať podľa okolností konkrétnej veci a opäť ak to nie je v
rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, za následok i zmenu rozhodnutia súdu o osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa (§ 25 ods.4 Zákona o rodine) - k čomu sa súd vo vzťahu k takejto požiadavke otca
maloletých detí v tejto prejednávanej veci už vyjadril v predchádzajúcej časti V/ odôvodnenia tohto
rozsudku.

Pri posudzovaní podmienok pre úpravu styku otca s maloletými deťmi súd opäť nevyhnutne vychádzal
z rozhodných pomerov zistených v čase vyhlásenia tohto rozsudku, porovnávajúc ich s pomermi v čase
posledného predchádzajúceho cit. rozhodnutia súdu vo veci starostlivosti o maloleté deti (rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 13P/62/2009-672 zo dňa 07.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č.k. 10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012, právoplatným dňa 26.6.2012 a vo vzťahu k otázke
úpravy podmienok styku otca s maloletými deťmi ďalej k neskoršie nariadenému cit. predbežnému
opatreniu uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/250/2013-497 zo dňa 14.6.2013, právoplatnýmdňa 04.7.2013) a zisťujúc, či prípadne došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu
posledného právoplatného rozhodnutia súdu o úprave podmienok styku otca s maloletými deťmi.

Medzi rodičmi je v priebehu celého konania v tejto veci i v predchádzajúcom konaní sp. zn. 13P/62/2009
spornou predovšetkým otázka prítomnosti matky detí pri styku otca s deťmi, na ktorej matka maloletých
detí po celý čas bezpodmienečne trvá, bez ohľadu na proti nej vedené konania o výkon rozhodnutia
vo veci styku otca s maloletými deťmi i trestného konania pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia a otec ju zas po celý čas odmieta, a to v období jestvujúcej dočasnej úpravy podmienok

jeho styku s maloletými deťmi cit. uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/250/2013-497 i za cenu
zrieknutia sa styku s maloletými deťmi za takýchto podmienok. Všetky doterajšie apely konajúcich
súdov a na veci zúčastnených odborníkov zo sociálnej oblasti, psychológie i psychiatrie, adresované
obom rodičom, naposledy opakovane v cit. záveroch znaleckého posudku V.. X., s cieľom upokojenia,
pokory, ústretovosti k druhému rodičovi a zlepšenia vzájomnej komunikácie vo veciach týkajúcich sa
ich spoločných maloletých detí, nadovšetko potrebnej práve v záujme maloletých detí, sa žiaľ zjavne

míňajú účinkom. Majúc na zreteli doterajší výrazne konfliktný až nepriateľský spôsob komunikácie oboch
rodičov a čiastočne aj ich blízkych príbuzných (menovite starej matky z otcovej strany) vo veciach
maloletých, v nadväznosti na uvedené neprehliadajúc ani závery znalcov v cit. znaleckých posudkoch,
súd nemôže celkom vylúčiť tak možnosť nedorozumenia (obzvlášť v komunikácii s maloletým dieťaťom
vo veku maloletej dcéry účastníkov v čase iniciovania trestného konania matkou maloletých detí, ktorá

skutočnosť, podložená postupne sa vyvíjajúcimi až meniacimi závermi znalcov z odboru psychológie a
psychiatrie pri hodnotení oboch rodičov, zásadne nepriaznivo ovplyvnila následnú komunikáciu rodičov
vo veciach ich maloletých detí a podľa názoru súdu spôsobila, že otec detí na matku detí zanevrel) a
žiaľ ani možnosť zlého úmyslu jedného z rodičov, s cieľom obmedzenia či vylúčenia druhého z rodičov
z výkonu jeho rodičovských práv. V konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti však, na rozdiel od

matkou maloletých detí iniciovaného trestného konania - ktoré je v čase vyhlásenia tohto rozsudku podľa
zistenia súdu z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/104/2013 i potvrdenia oboch rodičov
maloletých právoplatne zastavené (uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č.k. 3Pv 983/11-35 zo dňa
9.5.2013 o zrušení uznesenia vyšetrovateľa MV SR v trestnej veci ČVS: SKIS-199/IS-3-V-2009 zo dňa
25.1.2013 a ktorým bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) ods. 4 Trestného poriadku zastavené trestné

stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods.2 písm. b) Trestného zákona na tam
uvedenom skutkovom základe, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci) bez toho, aby bolo voči otcovi maloletých detí vznesené obvinenie - nie je a v jeho priebehu ani
nebola však rozhodujúcou zásada prezumpcie neviny otca, podozrivého zo spáchania skutku opísaného
v trestnom oznámení. V konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti, ako už súd na viacerých miestach

uviedol, stojí vždy v popredí - a to i pred záujmami rodičov - chránený záujem maloletého dieťaťa. Ak je
tu preto dosiaľ osvedčená existencia čo i len podozrenia z takého konania otca, ktoré je inak v príkrom
rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a vo veci prešetrovania ktorého podozrenia súčasne s konaním
vovecistarostlivostiomaloletédetikonalipríslušnéorgányčinnévtrestnomkonaní,priberajúcpostupne
do konania i znalcov - psychiatrov, sexuológov a psychológov, súdy nemohli maloleté deti ponechať

akémukoľvekrizikumožnostizopakovaniatakéhotoneprípustnéhokonania-aždočasu,kedyjestvujúce
podozrenie bude potvrdené alebo vyvrátené dokazovaním vykonaným tak v konaní vo veci starostlivosti
o maloleté deti, ale najmä v trestnom konaní, iniciovanom trestným oznámením matky maloletých detí
(nespúšťajúc v jej prípade zas zo zreteľa znalcami konštatovanú prítomnosť tzv. syndrómu týranej ženy
z času manželského spolužitia rodičov maloletých detí a s tým súvisiace reakcie matky maloletých detí,

vrátane znalcami opakovane konštatovaného prehnane ochranárskeho prístupu k maloletým deťom vo
vzťahu k ich vlastnému otcovi).

Nutnosť ingerencie súdu do komunikácie rodičov vo veciach ich maloletých detí, osobitne potom vo
vzťahu k úprave podmienok styku jedného z rodičov s maloletými deťmi, vytvára len minimálny rámec

pre realizáciu zmieneného práva rodiča a dieťaťa, v prípade ktorého i zákon inak uprednostňuje vždy
dohodu rodičov. Výrazne konfliktné správanie oboch rodičov maloletých detí pri riešení problémov nielen
ich vzájomného vzťahu, ale i vecí týkajúcich sa maloletých detí - podľa názoru súdu v tomto prípade
čiastočne v rozpore so znalcami konštatovanou údajne plnou pripravenosťou a schopnosťou oboch
rodičov zabezpečiť riadnu výchovu maloletých detí (podľa názoru súdu ich naopak doterajšie správanie

a konanie v tomto smere čiastočne diskvalifikuje) - a postupné nevyhnutné (vzhľadom na nedostatok
komunikácie rodičov) opakované úpravy podmienok styku otca s maloletými deťmi a ich následná
realizácia, nepriaznivo ovplyvnená najmä v úvode opísanými neústupčivými postojmi oboch rodičov,
viedla (ako vyplýva i z cit. záverov znalcov) prirodzene k strate pocitu bezpečia maloletých detí v danomveku a ich pripútaniu sa k matke, ako k osobe, v ktorej osobnej starostlivosti deti zostali a súčasne
naopak k odpútaniu sa od dovtedajších prirodzených väzieb a k postupnému odcudzovaniu sa s otcom
maloletých detí. Deti účastníkov v takej situácii reagujú a správajú sa úplne prirodzene - pomyselný

kľúč k náprave pritom držia spoločne v rukách ich rodičia. Súd ľudsky rozumie, aké ťažké musí byť
tak pre otca maloletých detí, ako aj pre matku maloletých detí za daného stavu usilovať o pokojnú
a ústretovú komunikáciu s druhým rodičom, na ktorú ich súd i znalci opakovane nabádajú. Súčasne
ich však ubezpečuje, že inej cesty niet - opierajúc sa pritom nielen o skúsenosti a poznatky z vlastnej
rozhodovacej činnosti, ale i o konkrétne podrobne formulované citované odborné závery znaleckého

posudku V.. X. v tejto veci.

V konkrétnej úprave podmienok styku otca s maloletými deťmi znovu súd zdôrazňuje sledovaný záujem
maloletých detí, vychádzajúc pritom dôsledne z jednoznačných záverov a odporúčaní znalkyne z detskej
psychológie, v nadväznosti na predchádzajúce obstarané znalecké posudky, zistenia a odporúčania
kolízneho opatrovníka - takisto navrhujúceho v súlade so závermi znaleckého dokazovania aktuálne

podmieniť styk otca s maloletými deťmi prítomnosťou matky maloletých.

Vo vzťahu k podmienkam styku upraveným v cit. rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012 si súd osvojuje názor toho istého súdu v neskoršom predbežnom
opatrení, nariadenom cit. uznesením č.k. 6Co/250/2013-497 zo dňa 14.6.2013, obzvlášť potom za

súčasného stavu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku. Opakované pokusy o realizáciu styku otca
s maloletými deťmi v súdom určenom prechodnom období bez prítomnosti matky maloletých detí
prostredníctvom a v súčinnosti so psychológom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina stroskotali v
zmysle skôr citovanej správy úradu na odmietavom postoji maloletých detí rovnako, ako obdobný pokus
súdneho vykonávateľa v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 21Em/2/2011 (podľa obsahu zápisnice

okresného súdu zo dňa 28.3.2012, o realizácii súdom nariadeného výkonu rozhodnutia, matka deti v
určenom čase pripravovala na styk s otcom, obe deti však odmietli ísť k otcovi i po jeho príchode a
napriekpresviedčaniuaprehováraniuimatkou.Otecnatoreagovalvyjadrením,žeponiekoľkomesačnej
manipulácii je jasné, že deti neprídu a nechcú ísť k nemu. Deti sa nedali presvedčiť ani na to, aby išli
za otcom k bráne, pozdraviť ho. Pretože po nasledujúcej vzájomnej výmene názorov rodičia nedospeli

k žiadnemu kompromisu či dohode a vykonávateľ nechcel brať deti násilím, k ich odovzdaniu otcovi
nedošlo).

Medzi rodičmi maloletých detí je nesporné (z ich vyjadrení na pojednávaní dňa 14.4.2014), že otec
sa s maloletými deťmi s výnimkou stretnutia u súdnej znalkyne v súvislosti s nariadeným znaleckým

dokazovaním v tejto veci inak za účinnosti jestvujúcich podmienok jeho styku s deťmi v zmysle cit.
predbežného opatrenia uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/250/2013-497 zo dňa 14.6.2013
nestretol - neakceptujúc súdom stanovenú podmienku prítomnosti matky maloletých detí pri jeho
stretnutiach s deťmi. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 21Em/2/2011-755 zo dňa 25.02.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2014, zastavil i ním iniciované konanie o výkon rozhodnutia, po tom,

ako otec nereagoval na výzvu súdu či matka maloletých detí rešpektuje rozhodnutie súdu a umožňuje
mu styk s maloletými deťmi, predpokladajúc z tejto nečinnosti otca maloletých, že pominuli dôvody na
výkon rozhodnutia a k stretnutiam otca s deťmi dochádza v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu,
resp. otec svoje právo na stretnutia s deťmi nevyužíva.

Na tomto mieste súd pripomína skôr citovaný názor z uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k.
5CoP/79/2010-303 zo dňa 12.10.2010, ktorým odmietol požiadavku otca na styk maloletých detí v
neprítomnosti matky detí o dôležitosti realizácie osobného styku toho rodiča s maloletými deťmi,
ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti, aby sa aj tento mohol spolupodieľať na ich výchove
a pre zachovanie prirodzených citových väzieb medzi týmto rodičom a deťmi. Tak ako opätovne

podmienil Krajský súd v Žiline styk otca s maloletými deťmi prítomnosťou matky detí v cit. uznesení
č.k. 6Co/250/2013-497 zo dňa 14.6.2013 zisteniami o neúspechu realizácie styku nariadeného
v neprítomnosti matky maloletých detí predchádzajúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012, súd v tomto rozsudku, vychádzajúc pritom z ďalej doplneného
dokazovania, osobitne z jednoznačných záverov a odporučení znalkyne z odboru psychológie V.. X. a

kolízneho opatrovníka maloletých detí, takisto preto ponechal v zhode s jestvujúcou dočasnou úpravou
podmienku prítomnosti matky maloletých detí pri realizácii styku otca s maloletými deťmi. Prítomnosť
matky pri stretnutí s otcom, s ktorým sa viac ako rok pravidelne vôbec nestretávajú - pretože otec
rezignuje na svoje právo stretávať sa s deťmi, opakovane deklarujúc svoj nesúhlas s právoplatnýma vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým naposledy upravil podmienky jeho styku s deťmi - deti
aktuálne prítomnosť matky pri stretnutiach s otcom nielen preukázane vyžadujú, ale i prirodzene
potrebujú na čas nevyhnutný pre postupnú obnovu správaním sa oboch rodičov prerušenej väzby medzi

deťmi a otcom. Tento čas nie je možné (i vzhľadom na poslednú skúsenosť v tejto konkrétnej veci s
určením prechodného obdobia na uskutočňovanie stretnutí otca s deťmi v priestoroch Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina) jednoducho časovo ohraničiť vo výroku rozsudku. Podľa názoru súdu
záleží na oboch rodičoch detí - konkrétne, či otec detí namiesto dlhodobo formálne deklarovaného
(osobitne nespočetnými oznámeniami a správami o porušovaní jeho rodičovských práv matkou detí,

či prostredníctvom prednesenia pripravenej formulácie pri bráne domu, v ktorom býva matka s deťmi
o svojich podmienkach pre styk s deťmi bez toho, aby sa s deťmi i skutočne stretol) opätovne
prejaví skutočný a prirodzený záujem vídať pravidelne svoje deti (a to prirodzene a bez kladenia si
vlastných podmienok, tzn. i „za cenu“ nevyhnutného súčasného stretnutia sa s matkou svojich detí, ktorá
zabezpečuje ich osobnú starostlivosť) a súčasne či matka detí rovnako nezostane len v rovine slovných
deklarácií o svojej pripravenosti byť otcovi detí nápomocná pri obnovení jeho prerušeného vzťahu s

vlastnými deťmi (takáto súčinnosť zo strany matky bude aspoň v začiatočnom presne neurčenom období
absolútnenevyhnutnáaprioritná).Súdsipritomuvedomujevzhľadomnadoterajšiesprávaniesarodičov
maloletých detí riziko pretrvania ich konfliktného správania. Maloleté deti účastníkov ale nemajú na
výber - majú práve týchto rodičov, ktorých konfliktný vzťah, prenášajúci sa najrôznejším spôsobom na
vnímavé a v tomto veku zraniteľné deti a nepriaznivo ovplyvňujúci ich vývin nemožno zužovať len na

prípadnú hádku v prítomnosti detí. Nie sú to pritom i z hľadiska posledných znaleckých záverov deti,
ale predovšetkým ich rodičia, ktorí - pokiaľ nedokážu situáciu zvládnuť vlastnými silami a dobrou vôľou
- potrebujú odbornú terapiu potrebnú pre nadviazanie medzi rodičmi nevyhnutnej riadnej nekonfliktnej
komunikácie vo veciach týkajúcich sa ich maloletých detí, aby sa tak mohli stať obaja spoločne tými
najlepšími terapeutmi pre svoje maloleté deti a nie naopak.

Vychádzajúc zo záverov, poznatkov a odporučení znalkyne a kolízneho opatrovníka by preto vyhovenie
požiadavke otca na styk s deťmi bez prítomnosti matky i podľa názoru súd aktuálne (v čase vyhlásenia
tohto rozsudku) mohlo ohroziť záujem maloletých detí, ktorý súd uprednostňuje pred nepochybne
oprávneným takto deklarovaným záujmom otca - najskôr však otec maloletých detí nesmie rezignovať

a musí sám urobiť všetko pre to, aby sa jeho kontakt s deťmi neprerušil a v budúcnosti, s vyšším vekom
detí by v takom prípade bolo čoraz ťažšie obhájiteľná prípadná požiadavka na nutnosť prítomnosti matky
pri jeho styku s deťmi. Matka maloletých detí zas musí skutočne prijať za svoje presvedčenie, že v
najlepšom záujme detí nie je prerušiť či dokonca stratiť prirodzený osobný a citový kontakt so svojim
otcom, ale naopak tento najskôr obnoviť a potom na prospech detí a oboch rodičov pestovať a ďalej

prehlbovať a to, najmä v počiatku, v úplne nevyhnutnej súčinnosti zo strany matky detí.

S týmto cieľom - vytvorenia podmienok pre opätovné nadviazanie vzťahu medzi deťmi a otcom a
zohľadňujúc aktuálny skutkový stav veci - postupoval súd ďalej i v časti vymedzenia konkrétneho času
určeného pre stretnutia otca s deťmi. Upustil od predchádzajúceho času styku počas pracovného týždňa

(vždy v stredu v rozsahu dvoch hodín), ako nezodpovedajúceho aktuálnym potrebám a podmienkam
na strane maloletých detí, ktoré v súčasnosti obe navštevujú základnú školu a po skončení vyučovania
naviac denne športový gymnastický krúžok. Deti okrem toho potrebujú nevyhnutný čas na regeneráciu a
v tomto veku i primeraný čas na prípravu do školy na nasledujúci deň. Naopak súd stanovil čas stretnutí
tak, aby sa otec mohol s deťmi stretnúť každý týždeň počas víkendu - striedavo v sobotu a v nedeľu, vždy

v rozsahu troch hodín popoludní (pri konkrétnom čase v sobotu zohľadňujúc možnú účasť detí počas
dopoludnia na športových súťažiach, v nedeľu zas oproti sobote o hodinu posunutý začiatok a koniec
styku s prihliadnutím na umožnenie prípadnej prípravy detí v domácom prostredí pred nastávajúcim
pracovným týždňom). Súd oproti väčšine doterajších úprav podmienok styku pritom obmedzil čas určený
na tieto víkendové stretnutia detí s otcom na tri hodiny. Urobil tak z dôvodu jestvujúceho stavu dlhodobej

(obzvlášť v tomto veku detí) absencie stretnutí detí s otcom, v záujme vyhnúť sa nebezpečenstvu najmä
v začiatkoch uskutočňovania styku psychického preťažovania detí i oboch rodičov (s prihliadnutím na ich
súčasný vzťah) v dôsledku súdom „núteného“ zotrvávania na spoločnom stretnutí neprimerane dlho, čo
by mohlo pôsobiť kontraproduktívne voči sledovanému účelu. Zároveň takýto časový priestor poskytuje
(i vzhľadom na bydlisko detí a oboch rodičov v jednej obci) dostatočnú možnosť pre naplánovanie

si pre deti primeraného zaujímavého programu tak, ako to na tento účel odporúča i súdna znalkyňa.
Súdom určený rozsah pre styk otca s deťmi predstavuje pritom len minimálny rámec pre realizáciu
tohto vzájomného práva rodiča a dieťaťa a rodičom nič nebráni (práve naopak, očakáva sa), aby sa v
konkrétnych prípadoch, vždy však po ich vzájomnej dohode a v záujme ich maloletých detí, stretnutiadetí s otcom uskutočnili i v inom ako v súdom určenom čase, v inom ako súdom určenom časovom
rozsahu, či v konečnom dôsledku i bez súdom určenej podmienky osobnej prítomnosti matky maloletých
detí, tzn. aby výkon tohto práva otca a detí realizovali v podstatne väčšom rozsahu.

Súd záverom nabáda oboch rodičov maloletých detí k riešeniu všetkých medzi nimi sporných otázok
týkajúcich sa rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom inak ako dosiaľ, pokojne, dohodou,
s vedomím odkázanosti na nevyhnutnosť i budúcej vzájomnej komunikácie vo veciach spoločných
maloletých detí, vo vzájomnom rešpekte k právam druhého rodiča, plniac si súčasne riadne svoje

rodičovské povinnosti a majúc na zreteli v prvom rade vždy spoločný záujem o dobro svojich maloletých
detí. Poukazuje ďalej na ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce (v spojení s ust. § 163 ods.1 OSP)
zmenu i tohto rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vo všetkých
jeho výrokoch (osobnej starostlivosti o deti, výživnom na detí i úprave styku rodiča s deťmi) i bez
návrhu, v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých
vychádzal v tomto rozsudku - tak, ako v týmto rozsudkom dotknutých výrokoch dochádza k zmene

predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13P/62/2009-672 zo dňa 07.9.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/79/2011-846 zo dňa 12.4.2012.

VIII/ K výroku rozsudku o náhrade trov konania

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP v spojení s ust. § 81 ods.1 OSP,
pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých (na čom nič nemení jeho spojenie zo zákona
s konaním o rozvod manželstva v zmysle § 113 ods.1 OSP, najmä ak v tejto veci súd rozhoduje už v
čase po právoplatnom rozvode manželstva rodičov maloletých detí cit. čiastočným rozsudkom), v ktorom
účastníkom právo na náhradu trov konania zákon v cit. ustanovení nepriznáva. Súd dodáva, že nikto

z účastníkov ani navzájom nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 151 ods.1 OSP výslovne
neuplatnil.

Z toho istého právneho dôvodu charakteru a predmetu konania vo veci starostlivosti o maloletých súd
nepriznal právo na náhradu trov konania ani štátu (podľa ust. § 148 ods.1 OSP), čiastočne (sumou

71,76 eur) sa v tejto veci podieľajúcemu na úhrade nákladov znalečného z rozpočtových prostriedkov
konajúceho súdu - ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 33C/59/2009-541 zo dňa
05.11.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného

vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok

právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnomstave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota
na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských

práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
(§ 163 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).