Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/876/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209734
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Vrťová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111209734.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom 813
54 Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti povinným: 1/ U. F., A. XX. XX. XXXX, W. XXX XX X., T.
X, Š. E. X. a 2/ Y. F., A. XX. XX. XXXX, W. XXX XX X., T. X, Š. E. X., obaja zastúpení splnomocneným
advokátom PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica,
Kukučínova 18, na vymoženie pohľadávky 159.970,20 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym

exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Kollárova 39, pod spisovou
značkou EX 52/11, o námietkach povinného 1/ a 2/ proti exekúcii, o námietkach povinného 1/ a 2/ proti
trovám exekúcie a o návrhu povinného 1/ a 2/ na odklad exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného 1/ a 2/ proti exekúcii z a m i e t a .

Súd námietky povinného 1/ a 2/ proti trovám exekúcie z a m i e t a .

Súd návrh povinného 1/ a 2/ na odklad exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 4Er/876/2011-93
zo dňa 08.04.2013, ktoré vydal vyšší súdny úradník, v prvom výroku námietky povinného 1/ a 2/ proti
exekúcii zamietol, v druhom výroku námietky povinného 1/ a 2/ proti trovám exekúcie zamietol, v treťom

výroku návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zamietol a v štvrtom výroku návrh povinného
1/ a 2/ na odklad exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný 1/ a 2/, a to v
celom rozsahu proti všetkým štyrom výrokom uznesenia.

V podanom odvolaní povinní 1/ a 2/ uviedli, že uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch

je nesprávne z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a uznesenie v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že pod dôvodmi neprípustnosti exekúcie
rozumie právna doktrína a súdna prax okrem iného prípady tzv. nevymáhateľných práv, kedy právna
úprava zabraňuje nútenému výkonu rozhodnutia.
Tak je tomu aj v predmetnej exekúcii, keď podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoKR") došlo k zániku práva
oprávneného vymáhať jeho pohľadávku od dlžníka - spoločnosti AGROPRIECHOD, s.r.o.
z dôvodu, že oprávnený si svoju pohľadávku voči dlžníkovi neprihlásil do reštrukturalizačného konania
dlžníka.
Podľa povinných 1/ a 2/ práva oprávneného ako veriteľa, ktorý nebol účastníkom reštrukturalizačného
plánu potvrdeného súdom, nezostávajú nedotknuté, a teda oprávnený nemá ďalej právo domáhať sa

uspokojenia pôvodných pohľadávok voči povinným ako ručiteľom dlžníka. Keďže ručiteľ môže voči
veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, povinní ako ručiteliadlžníka uplatňujú podľa § 306 ods.2 Obchodného zákonníka námietku nevymáhateľnosti pohľadávky
uvedenej v exekučnom titule na základe § 155 ods.2 ZoKR.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinných uviedol, že nesúhlasí s názorom povinných, že
neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania dlžníka došlo k zániku práva oprávneného,
pretože v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka neuplatnenie nároku oprávneného voči dlžníkovi
v reštrukturalizačnom konaní neznamená zánik nároku oprávneného voči dlžníkovi, t.j. nezaniká nárok,
ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie uplatnený prihláškou, zaniká len právo vymáhať tento nárok od

dlžníka za predpokladu, že súd potvrdí reštrukturalizačný plán, a teda ani ručiteľské záväzky povinných
nie sú zaniknuté.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné
konaniepodľaosobitnéhopredpisu(Exekučnýporiadok)sapoužijúustanoveniapredchádzajúcichčastí,
ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok).

Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva
všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch,
ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok")
tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených
proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti

výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto
rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Odvolanie nie je prípustné ani proti rozhodnutiu súdu o
námietkach proti trovám exekúcie ( § 201 ods. 2 Exekučného poriadku ). Podľa § 56 ods. 7 Exekučného
poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. V zmysle
vyššie uvedenej zásady potom vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým vyšší súdny úradník návrh povinných

na odklad exekúcie zamietol, odvolanie nie je prípustné.
Podaním odvolania zo strany povinných došlo teda zo zákona k zrušeniu prvého, druhého a štvrtého
výroku uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
Iný právny režim nastal pri výroku, ktorým vyšší súdny úradník návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní vychádzal

z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pretože v § 58 ods. 4 Exekučného poriadku je
výslovne uvedené, že proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. g) je prípustné odvolanie, vychádzajúc
z vyššie citovaného ustanovenia § 374 ods. 4 vety prvej a druhej O.s.p. sudca v tejto časti posúdil
dôvodnosť podaného odvolania tak, že odvolaniu nemieni v celom rozsahu vyhovieť a vec postúpi na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1/ a 2/ na vymoženie pohľadávky v sume
159.970,20 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov spis. zn.

II/2010-3135 zo dňa 26. 10. 2010 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok").
Poverením č. 5601 087014 zo dňa 30. 07. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01
Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou EX 52/11.
Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07. 09. 2012, postúpil súdu na rozhodnutie

podanie povinných 1/ a 2/, ktorým vzniesli prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehotenámietkyprotiexekúciiazároveňsadomáhalizastaveniaexekúcieapovoleniaodkladuexekúcie.Povinní 1/ a 2/ v podaní zo dňa 24. 08. 2012, označenom ako "Námietky proti exekúcii, návrh na
zastavenie exekúcie, návrh na povolenie odkladu exekúcie a návrh na pokračovanie v súdnom konaní
bez zaplatenia súdneho poplatku", prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že v exekučnom konaní

oprávnený vymáha pohľadávku proti povinným z titulu ručenia podľa rozhodcovského rozsudku, ktorým
ručením bola zabezpečená pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi - AGRO PRIECHOD, s.r.o. (ďalej
len "dlžník"). Oprávnený si však svoju pohľadávku voči dlžníkovi neprihlásil do reštrukturalizačného
konania, čím došlo na základe ust. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoKR") k zániku práva oprávneného vymáhať

jeho pohľadávku od dlžníka. Zániku svojho práva vymáhať pohľadávku od dlžníka si bol oprávnený
vedomý, pretože už v konaní o vydanie exekučného titulu vzal svoj návrh voči dlžníkovi späť, preto sa
toto exekučné konanie nevedie voči dlžníkovi, ale iba voči povinným ako ručiteľom dlžníka. V súlade s
ust. § 306 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Obchodný zákonník") ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie
je oprávnený dlžník. Poukázali aj na ust. § 155 ods. 2 ZoKR, podľa ktorého zverejnením uznesenia

o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto
zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, preto podľa ich názoru
aj pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi sa stala nevymáhateľnou a aj keď nezanikla, zmenila sa na
naturálnu obligáciu, ktorú nie je možné voči dlžníkovi uplatniť súdnou cestou. Na základe uvedeného
má teda dlžník voči oprávnenému námietku nevymáhateľnosti pohľadávky z exekučného titulu, ktorú v

zmysle ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka v námietkach uplatňujú povinní 1/ a 2/ ako ručitelia.
Povinní 1/ a 2/ vo svojich námietkach taktiež poukazujú na ust. § 155 ods. 1 ZoKR, podľa ktorého
ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými
voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému, a na
ust. § 155 ods. 4 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2011, podľa ktorého ak plán neurčuje inak,

Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči
spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Z vyššie uvedeného má podľa názoru povinných 1/ a
2/ vyplývať, že pokiaľ súdom potvrdený reštrukturalizačný plán sa stáva účinným voči účastníkom plánu,
teda veriteľom, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky a sú v pláne uvedení, voči ostatným

veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky voči dlžníkovi neprihlásili, je reštrukturalizačný plán neúčinný a
týchto sa ani netýka; práva veriteľov s prihlásenými pohľadávkami voči dlžníkovi zostávajú potom podľa
povinných 1/ a 2/ nedotknuté aj voči ručiteľom dlžníka. Výkladom argumentum a contrario povinní 1/ a
2/ dospeli k tomu, že práva veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi reštrukturalizačného plánu potvrdeného
súdom, nezostávajú nedotknuté, a že títo nemajú právo ďalej domáhať sa uspokojenia ich pôvodných

pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom a nemajú ani právo domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Oprávnenému teda malo zaniknúť jeho právo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z majetku ktoréhokoľvek z povinných ako ručiteľov dlžníka, z čoho
je nevyhnutne zrejmé, že táto exekúcia je vedená protiprávne a nezákonne.

Oprávnený vo vyjadrení k podaniu povinných uviedol, že nesúhlasí s názorom povinných 1/ a 2/, že
neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania dlžníka došlo k zániku práva oprávneného,
pretože v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka neuplatnenie nároku oprávneného voči dlžníkovi
v reštrukturalizačnom konaní neznamená zánik nároku oprávneného voči dlžníkovi, t. j. nezaniká nárok,
ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie uplatnený prihláškou, zaniká len právo vymáhať tento nárok od

dlžníka za predpokladu, že súd potvrdí reštrukturalizačný plán, a teda ani ručiteľské záväzky povinných
nie sú zaniknuté. Naopak rozhodcovský súd vyhodnotil záväzky povinných ako platné a účinné, keďže
záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po povolení
reštrukturalizačného plánu súdom. Ručitelia mohli prihlásiť svoju pohľadávku z titulu prípadného
budúceho plnenia ručiteľských záväzkov voči dlžníkovi do reštrukturalizačného konania vo forme

podmienenej prihlášky. Námietka povinných o nevymáhateľnosti pohľadávky nemá opodstatnenie a
tvrdenieozánikuprávaoprávnenéhodomáhaťsauspokojeniajehopohľadávkyzmajetkuktoréhokoľvek
z povinných ako ručiteľov dlžníka je svojvoľným výkladom a nemá nijakú oporu v zákone. Oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu z
dôvodu, že povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu

oprávnený navrhol, aby súd námietky povinných 1/ a 2/ proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu
zamietol.
Vsúladesustanovením§50ods.lExekučnéhoporiadku,povinnýmôževzniesťuexekútorapovereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia
jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom

titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Je potrebné vychádzať z charakteru námietok ako inštitútu procesnej obrany povinného proti
neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie,
či už celkom alebo sčasti, z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nemožno chápať ako

opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, teda proti samotnému
exekučnému titulu. Smerujú proti exekúcii, ( nie proti exekučnému titulu ), proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti
procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku
exekučného titulu.
Z týchto dôvodov je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o

veci samej ( v tzv. základnom konaní ). V konaní o vymoženie takto určeného práva ( v exekučnom
konaní ) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti
majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v
konaní vo veci samej ( v tzv. základnom konaní ) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa
završuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného

vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to,
či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní ( viď uznesenie KS v BB č.k.
41 COE/77/2014-97 ) .

Pokiaľ povinní 1/ a 2/ vo svojich námietkach zo dňa 24.08.2012 a v odvolaní proti uzneseniu
tunajšieho súdu číslo konania 4Er/876/2011 - 93 zo dňa 08. 04. 2013 poukazujú na to, že v
dôsledku neprihlásenia pohľadávky oprávneným do reštrukturalizačného konania vedenom na majetok
úpadcu AGRO PRIECHOD, s.r.o. a následného schválenia reštrukturalizačného plánu súdom v tomto
reštrukturalizačnom konaní zaniklo právo oprávneného domáhať sa uspokojenia pohľadávky z majetku

povinných 1/ a 2/ súd uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu
zodpovedajúcejpovinnostimusíbyťnajprvurčená rozhodnutímpríslušnéhoštátnehoorgánualeboiným
zákonom stanoveným spôsobom. Predmetné skutočnosti nastali ešte pred vydaním exekučného titulu
a s námietkami povinných sa už vysporiadal v základnom konaní rozhodcovský súd, ktorý vyhodnotil
ručiteľské záväzky povinných ako platné a účinné, na ktoré nie je možné aplikovať ustanovenie § 311

Obchodného zákonníka, keďže záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať
voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom.
Podľa § 38 ods. 2 zákona Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je vykonateľné rozhodnutie Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislava, Komory pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnychaleboobčianskoprávnychvzťahovspis.zn.II/2010-3135zodňa26.10.2010,ktorým
boli povinní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne dlžnú sumu vo výške
159.970,20 Eur, bežný úrok vo výške 5,597 % p. a. z nesplatenej istiny úveru vo výške 135.925,14
Eur od 22. 05. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % p. a. z nesplatenej istiny úveru

vo výške 135.925,14 Eur od 22. 05. 2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške
4.816,60 Eur, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého v rozsahu poskytnutého plnenia.
Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie voči žalovanému v 1. rade (spoločnosť AGRO PRIECHOD,
s.r.o.) zastavil. Exekučný titul podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 01. 12. 2010 a
vykonateľnosť dňa 04. 12. 2010.

Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je
vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí ( exekučných titulov ) sa musí skúmať tak z
materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných
predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Materiálna vykonateľnosť
exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne

identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym
normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah
plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti.Po oboznámení sa s exekučným titulom súd dospel k záveru, že tento je vykonateľný tak po materiálnej
ako aj formálnej stránke. Keďže povinní 1/a 2/ dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá tento exekučný titul,
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Preto súd námietky povinných 1/ a 2/ proti

exekúcii zamietol.
Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07. 09. 2012, postúpil súdu na rozhodnutie
podanie povinných 1/ a 2/, ktorým podali prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote námietky proti trovám exekúcie. Predmetné námietky proti trovám exekúcie povinní 1/ a 2/
odôvodnili skutočnosťou, že v exekúcii je vymáhaný nevymáhateľný nárok, exekúcia sa nemala ani

začať, a teda nemohli vzniknúť žiadne trovy exekúcie, na úhradu ktorých by bol povinný niektorý z
povinných.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45).
Keďže súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že toto exekučné konanie bolo

začaté dôvodne a námietky proti exekúcii odôvodnené rovnakými skutočnosťami ako námietky proti
trovám exekúcie považoval za nedôvodné, súd o námietkach povinných 1/ a 2/ proti trovám exekúcie
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Aj keď ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku bližšie nerozvádza slovné spojenie "ak možno
očakávať", vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia súd
zisťuje, či je daný základný predpoklad na odklad exekúcie v zmysle tohto ustanovenia, teda, či možno
očakávať zastavenie exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinný podá návrh na zastavenie exekúcie,
takbezďalšiehokodkladuexekúcienepostačuje.Súdpodľaceléhostavuvecivždyzvažujepomerrizika

nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho
ohrozenia oprávneného, vyvolaného eventuálnym odkladom exekúcie. Súd zvažuje proporcionalitu
medzi odkladom exekúcie a sledovaním legitímnych cieľov všeobecného záujmu, dôsledkami odkladu
na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený proti povinnému. Musia teda
existovať dostatočné a relevantné dôvody na povolenie odkladu exekúcie, a to vzhľadom na účel

Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. Európsky súd pre ľudské práva
vyslovil v kauze Scollo v. Taliansko a Spadea a Scalabrino v. Taliansko stanovisko, že "...musí existovať
rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom..." (rozsudky ESĽP z
28.09.1994: Scollo v. Taliansko 24/1994/471/552, Spadea a Scalabrino v. Taliansko 23/1994/470/551).
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že v prípade ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku,

odklad exekúcie je spojený s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených
skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Musí ísť teda o pozitívne posúdenie tohto predpokladu, čo v
tomto štádiu konania nie je možné, keďže súd námietky povinných 1/ a 2/ proti exekúcii zamietol a sudca
odvolaniu povinných 1/ a 2/ proti výroku súdu, ktorým vyšší súdny úradník zamietol návrh povinných 1/
a 2/ na zastavenie exekúcie, nemieni vyhovieť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Uznesenie KS v

BB číslo konania 4CoE/69/2013-204, kde odvolací súd v obdobnej veci uznesenie okresného súdu vo
výroku o zamietnutí návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie potvrdil.

Poučenie:

Proti tomto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.