Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/297/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210220842
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2210220842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: S. P., bytom B. S., Q.
S.. O. XXXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Gabrielom Almášim, Advokátska kancelária Bratislava,
Niťová 3, proti odporcovi: AUTO-SiSi, s.r.o., Dunajská Streda, Povodská cesta 3636, IČO: 36 221 422,
zastúpený advokátskou kanceláriou: Hájos & Partners, s.r.o., Dunajská Streda, Hlavná 5599/3a, IČO:
36 268 771, o zaplatenie 25.438,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/55/2011-687 zo dňa 24. apríla 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

O trovách konania na odvolacom súde rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky s tým, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením §
657 Občianskeho zákonníka a § 120 ods. 1 O.s.p. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným
dokazovaním výsluchom účastníkov konania, označených svedkov U. X., B. Z., U. S., W. X., A. I., Y. W.,
výsluchom znalca Ing. Silvestra Žáka, vykonaným znaleckým dokazovaním a predloženými listinnými
dôkazmi. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka si uplatnila voči

odporcovi zaplatenie sumy vo výške 25.438,09 eur titulom pôžičky. Na preukázanie svojho tvrdenia
predložila výpisy z účtovného programu stiahnutého z počítača a navrhla vypočuť svedkov. Výpisy z
účtovného programu zhotoviteľné kedykoľvek a kýmkoľvek nie je možné považovať za jednoznačný
dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov. Uzavretie zmluvy o pôžičke odporca poprel. Na rozdiel od
navrhovateľky svoje tvrdenie, že to bol konateľ spoločnosti, ktorý finančne vypomáhal firme, podoprel
prvotnými účtovnými dokladmi. Tvrdenia navrhovateľky nepotvrdili ani vypočutí svedkovia. Ak boli
nejaké dohady o tom, že navrhovateľka vniesla pre odporkyňu peňažné prostriedky, výpoveďami

svedkov nebolo hodnoverne a bezpečne preukázané, že išlo o pôžičku, v akom objeme a kedy boli
prostriedky poskytnuté. V prospech tvrdenia navrhovateľky nie sú ani závery znaleckého posudku.
Účtovníctvo odporcu je vedené podľa zákona. V danom období bol v účtovníctve evidovaný účet
249-1 pod menom G.. Ani skutočnosť, že navrhovateľka vkladala peňažné prostriedky na účet odporcu
nepotvrdzuje pôžičku. Nepreukázala, že išlo o jej vlastné prostriedky. Navrhovateľka teda neuniesla
dôkaznébremeno,nepreukázala,žemedziúčastníkmibolauzavretázmluvaopôžičke,pretosúdprvého
stupňa návrh v plnom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnutýrozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vykonaných dôkazov najmä výsluchom
svedkov nepochybne vyplýva, že odporca viedol ručne písanú pokladničnú knihu, do ktorej sa zapisovali
vklady a výbery v hotovosti. Výpoveď svedkyne X. je rozporuplná a nepravdivá. Práve táto svedkyňa

predložila navrhovateľke doklady o vkladoch do spoločnosti v prospech odporcu. Časť výpovede,
že prvotné účtovné doklady pre odporcu vyhotovila podľa výpisov z peňažných ústavov, nie je
pravdivá. Odporca neuniesol dôkazné bremeno na potvrdenie ním uvádzaných skutočností. Súd prvého
stupňa nedostatočne zhodnotil skutočnosť, že pred začatím konania s odporcom prostredníctvom
vtedajšieho právneho zástupcu rokovala. Odporca jej peňažný nárok uznal, ale dohodu nepodpísal

kvôli úrokom z omeškania. Túto skutočnosť by mohol potvrdiť vtedajší právny zástupca navrhovateľky.
Súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy a nezameral sa pri dokazovaní na úverovú zaťaženosť
odporcu. Táto svedčila o tom, že odporca nemal voľné peňažné zdroje, preto odporcovi vypomáhala
vkladom peňažných prostriedkov do jeho podnikania zo svojich výlučných prostriedkov. Odvolaním sa
domáha, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a
po vyhodnotení dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno svojich tvrdení. Navrhovateľ plne súhlasí s rozsudkom súdu a považuje ho za vecne správny,
vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu. Navrhoval, aby odvolací
súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou -
účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
vec podľa ustan. § 212 ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu
prijal pomerom hlasov 3:0.

Odvolacísúdvovecirozhodolpodľa§214ods.2O.s.p.beznariadeniaodvolaciehopojednávaniatak,že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom

konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa §
115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o
konanievoveciachporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzania,anariadeniepojednávanianevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia a z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania - prednesov účastníkov, listinných
dôkazov. Žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za
konania najavo, neopomenul, a vec je i správne právne posúdená.

Navrhovateľka v preskúmavanom prípade uplatnila nárok voči odporcovi titulom pôžičky.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka

alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva
môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou
(kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom

dlžníkovi.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkazna preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať
za následok neunesenie dôkazného bremena.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení
k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné

bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

V preskúmavanom prípade navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, keď

nepreukázala, že odporcovi poskytla finančnú hotovosť v ňou označenej výške, neposkytla žiadne
dôkazy na podporu svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd

podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. tak, že
o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa z dôvodu, že o trovách konania súd prvého
stupňa nerozhodoval, toto rozhodnutie ponechal na samostatné uznesenie.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.