Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/222/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212264
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313212264.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobkyne V.T. H., nar.

X.X.XXXX, bytom S., F. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1,
Humenné proti žalovanej A.Á. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S., F. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinou
Gecákovou, advokátkou, Třebíčska 12, Humenné, o vylúčenie z užívania bytu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobu doručenou súdu dňa 23.8.2013 sa domáhala vylúčenia žalovanej z užívania bytu,
nachádzajúceho sa na ulici F. č. XXXX/XX v S. s odôvodnením, že žalovaná je dcérou žalobkyne

a po rozvode ju žalobkyňa prijala do bytu spolu s maloletými deťmi, pričom žalovaná zmenila aj
svoj trvalý pobyt. Po krátkom čase nato žalovaná začala podľa žalobkyne fyzicky a slovne napádať
žalobkyňu,opakovaneslovnenapádažalobkyňuvulgarizmamiajpredsvojimimaloletýmideťmi,vyhráža
sa žalobkyni, že ju vyhodí z bytu a v dôsledku týchto skutočností sa zhoršil zdravotný stav žalobkyne,
pričom žalobkyňa má obavu aj o svoj život.

Žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa počas manželstva nadobudla byt v S. na ulici F. č. XXXX/
XX spoločne so svojím nebohým manželom, ktorý zomrel v mesiaci júli 2013. Po rozvode žalovaná,
ktorá je dcérou žalobkyne, prišla bývať ku žalobkyni aj spoločne so svojimi deťmi, a to dcérou vo veku
XX rokov a syn, ktorý má X rokov. V podstate, odkedy prišla žalovaná bývať k žalobkyni sú nezhody

medzi žalobkyňou a žalovanou, a to z dôvodu, že žalobkyňa mala mozgovú príhodu a žalovaná jej
nechcela pomáhať, nechcela sa o žalobkyňu starať a v dôsledku týchto skutočností došlo aj k fyzickému
napadnutiu zo strany žalovanej, pričom žalovaná mala naposledy fyzicky napadnúť žalobkyňu dňa
30.11.2013, kedy bola žalobkyňa aj v dôsledku napadnutia na ošetrení a túto skutočnosť ohlásila aj na
polícii. Tomuto incidentu predchádzalo to, že vnúčik, teda syn žalovanej, sa bil so svojou sestrou a vtedy
zakročila žalovaná tak, že udrela vnučku, teda svoju dcéru, a bila ju varechou tak silno, že táto kričala, a
preto musela žalobkyňa zakročiť a vyvrcholilo to tým, že žalovaná nakoniec fyzicky napadla žalobkyňu.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že trvala na tom, aby žalovaná bola vylúčená z užívania bytu s odôvodnením,
že žalovaná sa nespráva ku žalobkyni tak ako sa má správať dcéra ku svojej matke, žalovaná žalobkynivulgárne nadáva, vyhráža sa jej, ukazuje jej päste, vyhráža sa žalobkyni tým, že ju zabije, všelijako jej
nadáva, nadáva jej do debilných, že žalobkyňa je suka a pod.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že je po mozgovej príhode, má zdravotné problémy a prakticky celú stranu tela
ma stŕpnutú, a preto potrebuje pomoc aj inej osoby, avšak žalovaná sa odmieta o ňu starať. Žalobkyňa
uviedla, že žalovaná jej nevarí, žalobkyňa si chodí nakupovať sama, žalovaná jej neperie veci ani šaty
a v podstate jej nepomôže doma v ničom a naopak doma robí neporiadok.

Zástupkyňa žalobkyne zotrvala počas konania na podanej žalobe v celom rozsahu.

Žalovanápočaskonaniasožalobounesúhlasila,pričompotvrdilaskutočnosť,ževroku2009,porozvode
svojho manželstva, prišla bývať so súhlasom matky a aj so súhlasom už nebohého otca k svojim rodičom
s tým, že sa prihlásila aj k trvalému pobytu k tomuto bytu spoločne aj so svojimi dvoma maloletými
deťmi. Žalovaná uviedla, že v podstate pri každej príležitosti sa ju žalobkyňa snažila z bytu aj s deťmi

vyhnať a toto by mohol potvrdiť aj nebohý otec, ktorý podľa žalovanej sa v takýchto prípadoch postavil
na stranu žalovanej.

Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že sa nestará o poriadok v byte, že neupratuje a tvrdila, že
v byte sa snaží udržať poriadok, povysáva, umýva schodisko, vynesie kôš so smetím, avšak žalobkyňa

má svoje vlastné vrecúško na smeti, ktoré si necháva vedľa koša a toto vrecúško si žalobkyňa vynesie
sama vonku.

Žalovaná nepoprela to, že matke, teda žalobkyni, nevarí a v súvislosti s fyzickým napadnutím
poukazovala žalovaná na to, že dňa 2.6.2012 dostala návštevu, kedy k ním prišiel na návštevu pán Q.

a sestra žalobkyne pani B.Á., ktorých stretla na chodbe v byte a z ničoho nič dostala žalovaná úder
do tváre, pričom bola vtedy napadnutá a začala sa brániť a skutočne títo dvaja boli uznaní aj súdom
za vinných.

Žalovaná popierala to, žeby mala nadávať vulgárne svojej matke, teda žalobkyni, a naopak tvrdila, že

žalobkyňa jej neustále nadáva, a to hlavne vtedy, keď obhajuje a chráni svoje maloleté deti, ktorým zase
ona, teda žalobkyňa, nadáva.

Žalovaná poukazovala na to, že v prípade vylúčenia z užívania bytu by nemala kde ísť bývať, pretože je
nezamestnaná, poberá sociálnu dávku, má zdravotné problémy a skutočne s dvoma maloletými deťmi

by si nedokázala zabezpečiť náhradné bývanie.

Z výsluchu svedkyne J. A. súd zistil, že svedkyňa je sestrou žalovanej, a teda žalobkyňa je jej matkou,
pričom svedkyňa uviedla, že má vedomosti o tom, že nažívanie jej matky so žalovanou nie je dobré,
pretože svedkyňa bola prítomná viackrát, keď jej sestra, teda žalovaná, nadávala matke a používala

rôzne výrazy ako hlupaňa debilná, suka a pod. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri tom, keď
mala žalovaná fyzicky napadnúť žalobkyňu a toto sa dozvedela až neskôr od svojej matky. Svedkyňa
potvrdila v podstate to, že keď navštívi svoju matku, tak stále sa háda žalovaná s jej matkou a väčšinou
žalovaná žaluje na matku. V dôsledku týchto skutočností sa zhoršil aj zdravotný stav žalobkyne a od toho
času, odkedy býva žalovaná u matky, má matka zdravotné problémy, mala infarkt a svedkyňa tvrdila, že

dohovárala žalovanej, aby sa s mamou nehádala, avšak ona to nerešpektuje. Hádajú sa v podstate na
rôznych maličkostiach, pričom žalovaná chce mať neustále pravdu.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 2T/131/2012-85 zo dňa 17.10.2012 vyplýva, že
predmetným rozsudkom boli uznaní za vinných J.. Q. C.Ča S. B. s odôvodnením, že dňa 2.6.2012, v

čase okolo 11.15 hod. prišli na návštevu do bytu V. H.ď., teda žalobkyne, a v chodbe bytu došlo ku
konfliktu medzi nimi a žalovanou, pri ktorom bola žalovaná A. H. napadnutá.

Z obsahu rozkazu u uložení sankcie za priestupok vydaného Obvodným úradom Humenné, odbor
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 25.9.2012 vyplýva, že žalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila iným hrubým správaním tým, že dňa
2.6.2012 okolo 10.00 hod. v byte na ulici F. v S. na predchádzajúcej slovnej hádke s matkou V. H.ďtúto
fyzicky napadla. Za tento priestupok jej bola uložená pokuta vo výške 25,00 eur.Z rozkazu u uložení sankcie vydaného Okresným úradom Humenné, odbor všeobecnej vnútornej správy
zo dňa 10.1.2014 vyplýva, že predmetným rozkazom bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala žalovaná dopustiť dňa 30.11.2013 po

hádke so svojou matkou V.T. H.ďtým, že jej vulgárne nadávala, že je suka, hlupaňa debilná, sviňa a
fyzicky ju napadla tak, že ju udierala rukou do oblastí pliec, ramena, chrbta a kopla ju do pravej nohy,
čím jej spôsobila zranenia, kde podľa odborného lekárskeho vyjadrenia bola stanovená doba liečenia
na dobu 4 až 5 dní s tým, že za tento priestupok jej bola uložená sankcia, a to pokarhanie.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa § 135 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,

alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Predmetom tejto žaloby bola žaloba o vylúčenie žalovanej z užívania bytu. Žalobkyňa svoju žalobu
odôvodňovala tým, že žalovaná, ktorá je jej dcérou, sa podľa žalobkyne nespráva k žalobkyni tak ako
by sa mala správať dcéra k vlastnej matke, žalovaná neustále nadáva svojej matke rôznymi výrazmi
vulgárne aj pred svojimi maloletými deťmi a dokonca ju aj fyzicky napadla.

Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka, súd môže z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia, ak sa stane ďalšie spolužitie neznesiteľným, vylúčiť alebo obmedziť užívacie právo
druhého alebo blízkej osoby s tým, že predpokladom takéhoto rozhodnutia je existencia fyzického,
psychického násilia a neznesiteľnosť ďalšieho spolunažívania.

V predmetnej veci je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že žalovaná bola v minulosti dvakrát uznaná vinnou
z priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť dňa 2.6.2012, kedy mala
napadnúť svoju matku, a taktiež bola uznaná vinnou za priestupok za deň 30.11.2013, kedy opätovne
po vzájomných nezhodách žalovaná mala napadnúť svoju matku, teda žalobkyňu, avšak podľa názoru
súdu, takéto dve konania žalovanej nepostačujú na to, aby toto správanie sa žalovanej bolo možno

považovať za správanie sa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi natoľko, aby sa spolužitie žalobkyne
so žalovanou stalo neznesiteľným. Skutočne žalobkyňa predložila súdu iba dve rozhodnutia správneho
orgánu o uložení sankcie za priestupok, ktorého sa mala dopustiť žalovaná, a to v roku 2012 a v roku
2013 s tým, že incidentu dňa 2.6.2012 predchádzal incident medzi žalovanou a J.. Q. C.Ča S. B., ktorí
prišli na návštevu do bytu žalobkyne a žalovanej a vtedy aj fyzicky napadli žalovanú, čo vyplýva z

rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/131/2012. Je zrejmé, že v podstate žalovaná v minulosti
iba v dvoch prípadoch fyzicky napadla svoju matku a aj to spôsobom, ktorý možno považovať iba
za priestupok voči občianskemu spolunažívaniu a týmto napadnutím svojej matke nespôsobila väčšie
zranenie a je síce pravdou, že takéto napadnutie možno považovať za správanie sa v rozpore s dobrými
mravmi, avšak podľa názoru súdu toto samotné správanie nenesie intenzitu, ktorá by mala spôsobiť

neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia.

Vsúvislostisnadávkami,ktorémalažalovanápoužívaťnaadresužalobkyne,súdpoukazujenavýpoveď
nebohého manžela žalobkyne počas priestupkového konania v roku 2012, kedy z rozkazu o uložení
sankcie za priestupok zo dňa 25.9.2012 vyplýva, že J. H.ďpred policajným orgánom uviedol, že žalovaná

a žalobkyňa majú vzájomné nezhody, kde sa často hádajú na bežných veciach, a to najčastejšie
zapínanie a vypínanie televízora, pričom k hádkam dochádza predovšetkým na maličkostiach, obe sa
neznášajú a robia si vzájomne zle a potom sa hádajú. Z týchto dôvodov teda možno usudzovať, žeobidve účastníčky konania voči sebe používajú rôzne nadávky a týmto spôsobom zrejme riešia svoje
vzájomné vzťahy vyplývajúc z ich spolužitia v jednom byte.

Pri rozhodovaní o vylúčení z užívania bytu je súd povinný prihliadnuť aj na pomery osoby, ktorá by mala
byť vylúčená z užívania bytu a v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak by súd návrhu vyhovel, toto by
malo značný negatívny dopad na žalovanú a jej dve maloleté deti, vzhľadom na finančnú a majetkovú
situáciu žalovanej, ktorá si nedokáže zabezpečiť náhradné bývanie.

Podstatnou skutočnosťou je však to, že podľa názoru súdu správanie sa žalovanej vo vzťahu k svojej
matke nenesie znaky hrubého porušenia hrubých mravov a nespĺňa podmienky toho, že ďalšie spolužitie
sa stáva neznesiteľným, a preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná
náhradu trov konania nežiadala, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.