Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813010383
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813010383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 17. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1./ S. E., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale bytom
E. J. Y., S. č. XXX/XX okr. Vranov
nad Topľou, živnostník,

1./ Q. A., nar.XX.XX.XXXX v K., trvale bytom E. J. Y.,
Š. č. XXX/X, okr. Vranov nad Topľou, zamestnanec firmy
A. s.r.o. Prešov,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 29.06.2012 v čase asi o 00:45 hod. pred Obvodným zdravotným strediskom na G. ul. č. XXX v
E. J. Y., okr. Vranov nad Topľou, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení napadli M. O. tak, že
každý z nich ho päsťami rúk viackrát udrel do oblasti pliec, hrudníka a hlavy, následkom čoho poškodený
spadol na zem, kde ho obžalovaní viackrát kopli do celého tela, čím mu svojím konaním spôsobili
zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti, pomliaždenie ľavej časti hrudníka, podvrtnutie krčnej
chrbtice, pomliaždenie záhlavnej oblasti hlavy a taktiež mu zlomili predný zub v hornej časti chrupu s
dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 40 kalendárnych dní,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a

- spoločným konaním dopustili sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä
tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

- spolupáchateľstvo prečinu ublíženia na zdraví podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného
zákona

- spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona.Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný S. E.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods.
3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. a) Trestného zákona
a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v

trvaní 8 ( ôsmich ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18
( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá
obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Obžalovaný Q. A.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods.
3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. a), písm. j) Trestného
zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 6 ( šiestich ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 15
( pätnástich ) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá
obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní S. E. a Q. A. p o v i n n í z titulu nároku na náhradu

škody zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenej DÔVERE zdravotnej poisťovni, a. s., Einsteinova 25,
Bratislava, IČO : 35 942 436, sumu 110,42 eur ( stodesať eur a štyridsaťdva eurocentov ).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní S. E. a Q. A. p o v i n n í z titulu nároku na
náhradu škody zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

K. Š. XXX/XX, E. J. Y., okr. Vranov nad Topľou, sumu 1 586,51 eur ( tisícpäťstoosemdesiatšesť eur a
päťdesiatjeden eurocentov ).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Š.
XXX/XX, E. J. Y.Q., okr. Vranov nad Topľou, so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na

občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným S. E. a Q. A. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods.
1 Tr. poriadku. Obžalovaný E. a A. vyhlásili, že sú nevinní zo skutku uvedeného v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaných S. E., Q. A., prečítaním
výpovede splnomocnenkyne poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovne a.s., výsluchom poškodeného M.
O., svedkov K. A., S. S., Š. N., výpoveďou znalca MUDr. H., prečítaním listinných dôkazov, na základe
čoho súd zistil nasledovné.Obžalovaný S. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 28.06.2012 sa spoločne s obžalovaným
Q. A., svedkami S. S. a Š. N. zdržiavali v herni v E. J. Y., pričom neskôr k ním došiel aj svedok K. A..
Pri jednom zo stolov v skupinke ďalších štyroch Rómov sa nachádzal poškodený O., ktorý ho potom

vulgárnym spôsobom vyzval, aby odišiel z herne. Spoločne s ostatnými kamarátmi si išiel vonku pred
herňu zafajčiť a porozprávať sa, pričom von vyšiel aj poškodený O., ktorý na neho opätovne slovne
vulgárne zaútočil. Vyslovene mu povedal, že : „ E., pojeb sebe vlastnú mater “ Svedok K. A. na to povedal
poškodenému O., že jeho matka si pred necelým rokom pochovala vlastného syna. Na to on pribehol k
poškodenému O. a udrel ho raz päsťou do oblasti brady. Vzápätí na to pribehol aj svedok K. A., ktorý

ho odtiahol, aby nič nerobil poškodenému a rukami odstrkoval poškodeného O. s vyjadrením, že mu
nič nerobia. Spoza svedka K. A. ešte poškodenému O. vrazil jedenkrát päsťou do brady. Poškodený
O. začal kričať na svedka K. A., aby vypadol, že ináč ho zabije. Na to pribehli k ním aj obžalovaný Q.
A. a svedkovia S. S. a Š. N., pričom obžalovaný Q. A. raz udrel päsťou do oblasti brady poškodeného
O.. Svedok K. A. odstrkoval obžalovaného Q. A. a svedka S. od poškodeného O. a takisto odtláčal aj
poškodeného O. s tým, aby odišiel domov. Oni sa vrátili naspäť do herne. Po uplynutí 10. minút počuli

vulgárne vykrikovať pred herňou poškodeného O., ktorý ich vyzýval, aby vyšli vonku, že ich pozabíja. Na
to on, obžalovaný Q. A. a svedkovia S. S. a Š. N. vybehli von z kaviarne, potom sotil poškodeného O.Á.
do hrude a potiahol ho, v dôsledku čoho poškodený O. spadol tak, že sedel na zemi a vtedy ho kopol
aj do hrudníka asi dvakrát. Obžalovaný Q. A. ho takisto kopol do oblasti hrude asi jedenkrát. Svedkovia
S. a N. poškodeného O. nekopali a ani ho neudierali iným spôsobom. Na to pribehol svedok K. A. a

vrieskal na nich, aby nechali poškodeného O. tak. Poškodeného O. udrel celkovo dvakrát päsťou do
brady a dvakrát kopol nohou do oblasti hrudníka a to stredne silnou intenzitou. Na to prišli policajti,
ktorí sa opýtali poškodeného, či ho niekto zbil, pričom poškodený odpovedal, že spadol sám. Policajti
spoločne so svedkom S. S. odviezli poškodeného O. domov. S obžalovaným Q. A. stretli poškodeného
nasledujúceho dňa. Obžalovaný E. uviedol, že keď mu poškodený O. vulgárne povedal, “ Pojeb si svoju

mater ,“ tak dostal nervy, keďže rok predtým si jeho matka pochvala syna, jeho brata a on poškodeného
ani nepoznal a nemal s ním nič spoločné. Vyjadril sa, že poškodený O. to vyprovokoval a že vyjadrenie
poškodeného sa ho dotklo.

Obžalovaný Q. A. uviedol na hlavnom pojednávaní, že keď spoločne s obžalovaným E., svedkom S.

S., Š. N. a K. A., ktorý prišiel neskôr, sedeli v herni, tak poškodený O., sediaci za jedným stolom v tejto
herni, zaútočil slovne na obžalovaného E. s tým, aby odtiaľ vypadol. Obžalovaný E. na to zareagoval
vyjadrením, aby mu poškodený O. dal pokoj a takisto použil vulgárny výraz. Po ukončení tejto roztržky
vyšli von pred reštauráciu, pričom po piatich minútach vyšiel von aj poškodený O., ktorý opätovne slovne
vulgárne zaútočil na obžalovaného E.. Obžalovaný E. mu na to odpovedal, aby odišiel preč, lebo ináč sa

naštve. Poškodený O. na to povedal obžalovanému E.: „ E., pojeb si vlastnú mater “ To sa ich všetkých
dotklo, hlavne svedka K. A., ktorý začal kričať na poškodeného, že nevie, čo prežila jeho matka, keďže si
pochovala vlastné dieťa. Na to sa obžalovaný S. E. rozbehol a jedenkrát udrel fackou či päsťou do oblasti
tváre poškodeného O.. Na to prišiel svedok K. A., ktorý odtláčal poškodeného O. od obžalovaného E.
s odporúčaním, aby išiel domov. Obžalovaný E. na to vyskočil a ešte raz udrel poškodeného O., buď

do ramena alebo do hrudníka. Poškodený O. začal vyskakovať aj na jeho brata, svedka K. A.K., pričom
poškodený O. im povedal, aby odtiaľ odišli, lebo ináč ich zabije. Na to poškodenému O. ešte jednu vrazil
do tváre obžalovaný E. a udrel ho aj svedok S. S.Š., nevedel však uviesť ako presne. Svedok K. A. ich
odťahoval všetkých od poškodeného, ktorý odišiel smerom k vlakovej stanici. Všetci sa vrátili naspäť
do herne ku čašníčke. Keďže mali otvorené okno, po uplynutí približne piatich či desiatich minút počuli

krik poškodeného O., ktorý ich vulgárne vyzýval, aby vyšli vonku, že ich pozabíja. Von za poškodeným
vybehol on, obžalovaný E., svedkovia S. S., Š. N. a jeho brat, svedok K. A.. Spoločne s obžalovaným E.
drgali do poškodeného O. a obžalovaný E. chytil poškodeného okolo krku, zhodil ho na zem, v dôsledku
čoho poškodený spadol na zem. Obžalovaný E. poškodeného O. ešte raz či dvakrát kopol do hrudníka
a on poškodeného O. raz kopol do oblasti hrudníka. Na to k ním pristúpil svedok K. A., ktorý im povedal,

aby dali poškodenému O. pokoj. Za chvíľu prišla hliadka polície z E. J. Y., ktorej poškodený O. povedal,
že spadol. Spoločne so svedkom S. S. hliadka polície odviezla poškodeného O. domov. Vyjadril sa, že
poškodený O. nadával na matku obžalovaného E. už prvýkrát, keď boli vonku pred kaviarňou. Pripustil,
že keď poškodený O. spadol na zem, tak ho dvakrát kopol do jeho boku. Uviedol, že obžalovaný E.
veľmi silno prežíval vulgárne vyjadrovanie sa poškodeného O. na adresu obžalovaného ako aj jeho

matky, keďže si nevedel predstaviť, čo musela prežiť matka obžalovaného E., ktorá nič zlé neurobila
poškodenému O..Z výpovede poškodeného M. O. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že keď vychádzal v uvedený deň z
kaviarne v čase približne okolo 00:30 hod., tak sa mu niektorý z obžalovaných, ktorí stáli na schodoch,
nevedel však uviesť ktorý konkrétne, posmievali z toho dôvodu, že mal vypité. Išiel smerom domov

a keď sa nachádzal pred Obvodným zdravotným strediskom tak počul nejaké kroky a hlasy, pričom
keď sa otočil, tak videl asi piatich chlapcov vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí mali na jeho adresu
predtým nemiestne poznámky. On sa opýtal týchto chlapcov, či majú nejaký problém. Obžalovaného E.,
ktorého poznal, sa opýtal, či mu niečo na ňom vadí. On obžalovaným ešte pri prvom napadnutí vulgárne
nenadával. Keď k nemu vzápätí pribehli štyria chlapci, tak ho päsťami rúk udierali do hlavy, pričom cítil

jeden úder päsťou z jednej strany a druhý z druhej strany, vzápätí spadol na zem a keď ležal na zemi,
tak do neho chlapci kopali do hrudníka, do lakťa ako aj do hlavy a to asi tri až päťkrát. Kopať ho mal
obžalovaný E., pričom svedkovia Š. N. a S. S. ho len sácali. Keď ho obžalovaní napadli, tak sa ho svedok
K. A. snažil chrániť tak, že útočníkov od neho odťahoval a takisto ich slovne vyzýval, aby mu dali pokoj.
Na to sa obžalovaní otočili a odchádzali preč, smerom k herni. Po tomto prvom napadnutí vstal zo zeme
a začal vulgárne nadávať chlapcom s tým, že ich napadne a že sú gadžovia. Na adresu obžalovaného

E. povedal, že „ nech si pojebe svoju mater “ Na to sa obžalovaní otočili, vrátili sa naspäť z herne a
opätovne ho napadli tak, že ho päsťami rúk udreli asi dvakrát až trikrát do tváre a po páde na zem ho
ešte tri až štyrikrát kopli. Napadli ho pritom obžalovaný E. a obžalovaný Q. A., pričom nevidel, že by ho
napadli aj svedkovia S. S. a Š. N.. Nevedel sa vyjadriť, ktorý z obžalovaných bol aktívnejší pri napádaní.
Nepamätal si, že ho domov odviezla polícia, ktorú však zavolal už pri prvom napadnutí. Uviedol, že v

dôsledku tohto napadnutia utrpel zlomeninu ľavej ruky, mal polámané rebrá, zranenú krčnú chrbticu a
vylomený zub, pričom na tieto poranenia sa liečil od 29.06.2012 do 21.08.2012, t. j. 54 dní. Za opravu
korunky zaplatil 14,51 Eur, utrpel aj ujmu na ušlej mzde vo výške 860,- Eur a takisto si uplatnil aj bolestné
spôsobené ublížením na zdraví. Poškodený si tak uplatnil nárok na náhradu škody celkovo vo výške
2.446,51 Eur.

Splnomocnenkyňa poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovne a. s. Mgr. S. Ž. vypovedala v prípravnom
konaní, že náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania
poškodenému M. O.I. ako ich poistencovi predstavujú sumu 110,42 Eur.

Svedok K. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že do herne Y. v E. J. Y., v ktorej sa zdržiavali jeho
brat, obžalovaný Q. A., obžalovaný S. E. a svedkovia S. S.Č. a Š. N. prišiel v uvedený deň v čase
približne okolo 22:45 hod. Pri vedľajšom stole si všimol poškodeného O. spolu s ďalšími troma Rómami,
ktorý už bol v značne opitom stave. Po odchode spolusediacich zostal poškodený pri stole sám a začal
vulgárne nadávať na obžalovaného E.. Obžalovaný E. povedal poškodenému, aby bol ticho a aby mu dal

pokoj. Po ich odchode z herne za účelom zafajčiť si, vyšiel vonku aj poškodený O., ktorý niečo povedal
na adresu obžalovaného E., ale presne to nepočul. Poškodený O. takisto kričal na obžalovaného E.:
„ Pojeb si vlastnú mater “. Toto vyjadrenie poškodeného sa ho veľmi dotklo, keďže necelý rok predtým
obžalovanému E. zomrel brat a preto povedal poškodenému, aby išiel preč, lebo si nevie predstaviť,
čo matka obžalovaného prežila. Obžalovaný E. po započutí tohto vyjadrenia poškodeného sa rozbehol

za poškodeným a udrel ho päsťou do tváre, do brady. Za poškodeným O. sa rozbehli aj ostatní, pričom
poškodený a všetci ostatní okrem neho, navzájom do seba sácali. On túto skupinku obišiel, pristúpil k
poškodenému a zdvihnutými rukami ho žiadal, aby odišiel domov a pýtal sa ho, prečo sa do nich pustil.
Poškodený O. ho začal odtláčať a vulgárne sa vyjadrovať na jeho adresu s tým, že ho môže zabiť. Keď
to počul jeho brat, obžalovaný Q. A.Š., rozbehol sa k poškodenému O. a udrel ho päsťou do tváre. Videl

ako spoza chrbta obžalovaného Q. A. udrel päsťou poškodeného O. aj svedok S. S.. Po týchto úderoch
im poškodený O. začal vulgárne nadávať s tým, že ich pozabíja. Poškodeného odtiahol od ostatných
a keď sa otočil, videl, ako poškodený O. odchádza domov. Ostatní sa vrátili do herne a po odchode
poškodeného O. domov sa takisto vrátil k ostatným do herne. Pri otvorenom okne v herni však potom
počul poškodeného ako sa vulgárne vyjadruje s tým, že ich pozabíja. Keď oni počuli uvedené nadávky,

tak vybehli von. Nepamätal si, či obžalovaný E. udrel poškodeného, ale spomenul si, že obžalovaný E.
zozadu zhodil poškodeného O. na zem. Keď poškodený O. ležal na zemi, tak ho obžalovaný E. kopol
do zadku a hrudníka asi dvakrát a obžalovaný Q. A. ho asi jedenkrát kopol. Svedkovia S. S. a Š. N. do
poškodeného O. len sácali a iným spôsobom ho nenapádali. Poškodený O. v dôsledku úderov spadol
na zem a v tom momente prišla hliadka polície, pričom neskôr sa dozvedeli, že políciu volal poškodený

O.. Poškodený O. povedal policajtom, že spadol a súhlasil so svojim odvozom domov policajtmi, pričom
s nimi išiel aj svedok S. S.. Vyjadril sa, že už pri prvom napadnutí obžalovaný E. udrel poškodeného
O. päsťou po tváre poškodeného O. a po páde poškodeného na zem si spomenul, že do neho kopali
obžalovaní E. a Q. A. a to do bokov a nôh. Vyjadril sa, že obžalovaný E. asi trikrát udrel do tváre, dobrady, poškodeného O.I., ktorého aj dvakrát kopol. Obžalovaný Q. A. poškodeného asi dvakrát udrel
päsťou do tváre a asi raz ho kopol. Svedok S. S. udrel päsťou raz poškodeného O. a svedok Š. N. len
sácal poškodeného O..

Na základe výpovede svedka S. S. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že spoločne s oboma
obžalovanými, svedkom Š. N. a neskôr aj so svedkom K. A. sa zdržiaval v E. pri Reštaurácii Y. s tým,
že poškodený O., ktorého poznal z videnia, keďže býval na vedľajšej ulici, sa nachádzal takisto v herni
v dosť podnapitom stave. Potom, ako poškodený O. vyšiel von pred herňu, tak vyšla pre herňu aj ich

celá partia. Na to sa poškodený O. začal vulgárne vyjadrovať na adresu obžalovaného E. a to: „ nech si
pojebe svoju mater “. Obžalovaný E. sa opýtal poškodeného O., že prečo mu to povedal, keďže mu nič
nerobí. Na to pristúpil poškodený O. k obžalovanému E. a títo dvaja sa začali navzájom rukami sácať
do hrude. Na to pristúpil k obom svedok K. A., ktorý sa postavil medzi nich a navzájom ich od seba
odťahoval, pričom poškodeného O. odprevadil trošku ďalej od nich. Poškodený O. sa začal hádzať v
rukách svedka K. A.. Domnievali sa, že poškodený O. chce napadnúť svedka K. A.. Z toho dôvodu

vybehli na poškodeného O. a začali na neho kričať, aby odišiel domov. Poškodený O. sa však k ním
opätovne vrátil a kričal na nich všetkých, že sú „ zasraní „ a že tam nemajú čo robiť. Zasa sa začali
s poškodeným O. sácať, pričom opätovne svedok K. A. odtiahol poškodeného O. od nich. Poškodený
O. išiel smerom k svojmu domu a oni piati sa vrátili do kaviarne. Približne po piatich minútach sa vrátil
poškodený O.I., pričom cez otvorené okno počuli ako poškodený O. vykrikuje na obžalovaného E., že ho

zabije. Obžalovaného E. to nahnevalo a vyšiel von pred kaviareň spolu s obžalovaným Q. A.. Následne
vyšiel z kaviarne on, svedkovia K. A. a Š. N.. Všimol si, že poškodený O. a obžalovaný E. do seba
navzájom sácajú rukami. Obžalovaný E. raz päsťou udrel poškodeného O., nevidel či do tváre, brady
alebo pleca. Na to poškodeného O. udrel raz päsťou aj obžalovaný Q. A.. Svedok K. A., svedok Š. N.
a on do poškodeného O. iba strkali. Poškodený O. na to spadol na zem, avšak nevedel sa vyjadriť, či

spadol sám od seba alebo poškodeného O. zhodil niekto na zem. Keď poškodený O. ležal na zemi, tak
do neho kopali obžalovaný E. a obžalovaný Q. A. a to raz či dvakrát do boku. Ostatní do poškodeného
Dávida nekopali a ani ho neudierali. Na to k obžalovaným E. a Q. A. pristúpil svedok K. A., ktorý ich
odtiahol od poškodeného O.. Svedok K. A.Š. sa takisto snažil postaviť poškodeného O. zo zeme, keďže
sa mu to nepodarilo, tak ho dal do stabilizovanej polohy. Na to prišla hliadka polície, ktorú zavolal svedok

K. A.. Policajti sa opýtali poškodeného, čo sa stalo, ktorý im odpovedal, že spadol. Policajti naložili
poškodenéhodoslužobnéhovozidla aspoločnesnimiodviezlipoškodenéhoO.domiestajehobydliska.
Vyjadril sa, že obžalovaný E. raz päsťou udrel poškodeného O. do brady, resp. hornej časti tela a dvakrát
ho kopol do boku a obžalovaný Q. A. ho takisto raz udrel päsťou a dvakrát kopol do boku. On a svedok
Š. N. do poškodeného O. iba strkali a svedok K. A. sa ich snažil odťahovať od poškodeného O.Á..

Podľa výpovede svedka Š. N. na hlavnom pojednávaní si všetci piati a to obžalovaní S. E. a Q. A.,
svedkoviaK.A.,S.S.aonišlivuvedenývečervonkupredkaviareňzafajčiť.PoškodenýO.začalnadávať
na obžalovaného E., avšak nevedel uviesť ako presne. Na to k poškodenému O. pristúpil obžalovaný E.
a opýtal sa poškodeného O., či má nejaký problém a či mu niečo vadí. Vzápätí na to sa poškodený O. a

obžalovaný E. začali navzájom sácať do hornej časti tela, avšak nebili sa päsťami, ale len sa odstrkávali.
Svedok K. A. povedal poškodenému O., aby prestal a odišiel preč. Takisto sa svedok K. A. snažil rukami
odtláčať poškodeného O. od obžalovaného E. ako aj od nich. On, svedok S. S. a obžalovaný Q. A. sa
nachádzali vo vzdialenosti asi dvoch metrov od obžalovaného E. ako aj od poškodeného a svedka K.
A. a nič nerobili. Keď sa obžalovaný E. a poškodený O. prestali naťahovať, svedok K. A. odprevadil

poškodeného O. smerom k miestu jeho bydliska. Počkali na svedka K. A. a spoločne s ním sa vrátili do
kaviarne. Počas tohto prvého incidentu poškodeného O. nikto neudrel. Po uplynutí piatich či desiatich
minút sa vrátil poškodený O. naspäť ku kaviarni a cez otvorené okno počuli, ako na nich vulgárne
vykrikuje a nadáva. Všetci vybehli von, pričom medzi prvými vybehli von obžalovaní E. a Q. A.. Počul,
akopoškodenýO.začalvulgárnenadávaťnamatkuobžalovanéhoE.ato,:„abysipojebalsvojumater“.

Obžalovaného E. sa to dotklo a začal opätovne strkať do poškodeného O.. Obžalovaný E. aj bil päsťami
poškodeného O. do hornej časti tela. Na to sa pridal aj obžalovaný Q. A. a bil poškodeného O. do hornej
časti tela, nevedel však uviesť, ako presne. Na to sa svedok K. A. snažil odtiahnuť obžalovaného Q. A.K.
od poškodeného O.. Svedok K. A. pritom povedal poškodenému O., že to už prehnal a dvakrát ho sotil
rukami do hrudníka. On takisto odťahoval obžalovaného E. ako aj obžalovaného A. od poškodeného O.

a to viackrát. Všimol si, že poškodený spadol na zem, ale on bol potom k incidentu odvrátený chrbtom.
Z diaľky potom videl, že do poškodeného ležiaceho na zemi niekto kopol raz do boku. Obžalovaný E. a
obžalovaný Q. A. poškodeného O. vtedy asi dvakrát či trikrát udreli päsťou do pleca, nebolo to však do
hlavy. Z diaľky videl príchod policajnej hliadky, nevedel však uviesť, kto ju zavolal, ale prišla rýchlo. Eštepred príchodom hliadky polície sa poškodeného O. obžalovaný E. ešte s niekým, avšak nevedel uviesť
s kým presne, snažil zodvihnúť zo zeme, čo sa mu nepodarilo. Policajti sa takisto pokúsili zodvihnúť
poškodeného O. zo zeme, opýtali sa ho, či ho niekto zbil, na čo im poškodený odpovedal, že spadol

na zem, pričom ho potom naložili do služobného vozidla a spoločne so svedkom S. ho odviezli domov.
Spomenul si, že potom, ako poškodený O. spadol na zem, pri ňom ostali obžalovaný E. a obžalovaný
Q. A. a že zo zeme mu pomáhali vstať obžalovaný E. a svedok K. A.. Vyjadril sa, že obžalovaní Q. A.
a S. E. rovnako asi raz či dvakrát udreli, nevedel či dlaňou alebo päsťou poškodeného O. do hrudníka,
pričom nešlo o údery silnej intenzity. Keď poškodený O. ležal na zemi, tak ho obžalovaní E. a Q. A.,

každý z nich jedenkrát kopol a to oblasti nôh a pliec.

Pri konfrontáciách v prípravnom konaní medzi svedkom S. S. a poškodeným M. O. a svedkami Š.Y. N.
a M. O., všetci uvedení svedkovia zotrvali na svojich výpovediach v prípravnom konaní.

Podľa znaleckého posudku znalca MUDr. S. H. z odboru zdravotníctva a farmácie poškodený M. O.

utrpel pomliaždenie záhlavnej oblasti hlavy ako aj podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré charakterizoval ako
poranenie ľahké s dobou liečenia 5-6 dní, pomliaždenie hrudníka vľavo, čo predstavovalo stredne ťažké
poranenie s dobou liečenia 28-30 dní a zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti označil za stredne
ťažké poranenie vyžadujúce si špecifickú chirurgickú liečbu s naložením sadrovej dlahy s dobou liečenia
38-40 dní. V znaleckom posudku sa vyjadril, že tieto poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o

užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na oblasť hlavy a krku malou silou a prudkosťou, na oblasť
hrudníka strednou silou a prudkosťou, na oblasť pravého predlaktia veľkou silou a prudkosťou a mohlo
sa to stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri viacerých úderoch do oblasti hlavy a trupu poškodeného
zatvorenou dlaňou ( päsťou ), spôsobených druhou osobou, prípadne viacerými osobami ako aj pri
kopnutí nohou druhej osoby, prípadne viacerých osôb do hlavy, trupu a najmä pravého predlaktia

poškodeného, po jeho predchádzajúcom páde na zem, pričom súčasne muselo dôjsť k prudkému
ohnutiu hlavy oproti krku so vznikom podvrtnutia krčnej chrbtice.
Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že pomliaždenie záhlavnej oblasti hlavy mohlo vzniknúť spolu
s podvrtnutím krčnej chrbtice pri páde poškodeného na zem, pričom nie je možné vylúčiť ani údery
päsťou či dlaňou do záhlavnej oblasti hlavy. Podvrtnutie krčnej chrbtice vzniklo najpravdepodobnejšie

pádom, aj keď nemožno vylúčiť v prípade úderu do záhlavnej oblasti hlavy, že došlo k prudkému
ohnutiu hlavy oproti krku, čím by vzniklo podvrtnutie krčnej chrbtice. V prípade úderov do záhlavnej
oblasti hlavy by muselo ísť o údery veľmi silnej intenzity. Ak obidve tieto poranenia vznikli pri páde,
muselo ísť o prudký pád na zem, ktorý poškodený nečakal. Pomliaždenie hrudníka vľavo mohlo byť
spôsobené úderom do uvedenej oblasti zatvorenou dlaňou ( päsťou ) alebo kopnutím druhej osoby do

oblasti hrudníka a to najmä jedným úderom, aj keď nemožno vylúčiť viaceré údery, ale intenzita nebola
silná. Toto poranenie pravdepodobne teda vzniklo úderom päsťou alebo kopaním a to stredne silnej
intenzity. Zlomenina dolnej časti pravej vretennej kosti bola spôsobená s najväčšou pravdepodobnosťou
kopnutím nohou do pravej vretennej kosti poškodeného, najpravdepodobnejšie v polohe na zemi a
išlo najskôr o jeden úder. Všetky poranenia u poškodeného O. mohli nastať tak, že poškodený utrpel

úder do tváre otvorenou alebo zatvorenou dlaňou, prípadne úder do hrudníka zatvorenou dlaňou,
následkom čoho mohlo dôjsť k jeho pádu na zem so vznikom poranenia záhlavnej oblasti hlavy a
podvrtnutia krčnej chrbtice. V ďalšej fáze útoku mohlo dôjsť ku kopnutiu nohou druhej osoby do pravého
predlaktia poškodeného so vznikom zlomeniny dolnej časti pravej vretennej kosti. Počas prebiehajúceho
napadnutia mohlo dôjsť aj k ďalším kontaktom v podobe úderov a kopnutí do tela poškodeného, avšak

uvedené poranenia neboli spôsobené takou intenzitou, ktoré by viedli k ich objektívnemu zobrazeniu
vo forme krvných podliatín, kožných odrenín, prípadne tržnozmliaždených rán. Na základe rozloženia
poranení poškodeného a to na pravej strane s poranením pravého predlaktia a na ľavej strane s
pomliaždením hrudníka, je možné predpokladať, že útok mohol byť vedený z dvoch strán, z čoho je
možné ustáliť, že pri útoku boli prítomní najmenej dvaja páchatelia. Všetky poranenia vznikli v tom istom

časovom úseku, pričom neboli spôsobené veľkým počtom úderov, ktoré trvali len veľmi krátko. Dôležité
podľa znalca bolo aj to, že k útoku došlo v letnom období, je teda vysoko pravdepodobné, že poškodený
nebol oblečený v teplejšom oblečení, teda údery smerovali pravdepodobne na málo zakryté telo. Vyjadril
sa v súvislosti s tvrdením poškodeného, pokiaľ ide o počet úderov a kopov, že pravdepodobne nedošlo
k takému počtu úderov a kopov do hlavy a trupu a pravého predlaktia poškodeného a takej intenzity,

pretože by u poškodeného boli zistené ďalšie poranenia ako krvné podliatiny, opuch, kožné odreniny,
tržnozmliaždené rany, prípadne zlomeniny nosových kostí. Poranenia poškodeného pravdepodobne
vznikli takým spôsobom ako opísali obžalovaní, pričom minimálne jeden úder do záhlavnej oblasti musel
byť väčšej intenzity a v prípade kopnutia do pravého predlaktia muselo ísť o kopnutie silnejšej intenzity.Rozdiel v počte úderov päsťou medzi obžalovaným E. ( 2 krát ) a obžalovaný Q. A. ( 3 krát ), nie
je podstatný, lebo v danom prípade nešlo o veľký počet úderov a ani veľkej intenzity, lebo napríklad
oblasť brady je veľmi slabá, takže v prípade aj jedného úderu väčšej intenzity by nastala zlomenina

sánky, čo v prípade poškodeného nenastalo. Vyjadril sa, že poškodený O.Á. mohol opätovne vykonávať
zamestnanie po uplynutí 39-dňovej liečby, pokiaľ by si výslovne jeho druh povolania nevyžadoval úplnú
hybnosť pravého predlaktia. Za primeranú preto z medicínskeho hľadiska považuje dobu liečbu 30 dní,
teda do 40 dní a práceneschopnosť poškodeného v trvaní až do 53 dní považoval za neprimerane
predĺženú. Po uplynutí týchto 38-40 dní bol poškodený úplne sebestačný na všetky úkony bežného

života. Bodovo ohodnotil zranenia poškodeného O. hodnotou 100 bodov, čo predstavuje sumu 1.572,-
Eur.

Vo veci v prípravnom konaní bol zabezpečený prepis zvukového záznamu zaznamenaného na
operačnom stredisku KR PZ Prešov dňa 29.06.2012 o 00:50 hod.. V prípravnom konaní bola vykonaná
dodatočná ohliadka miesta činu a k tomu vyhotovená príslušná fotodokumentácia, boli zabezpečené

lekárske správy týkajúce sa poškodeného M. O., výpis zo živnostenského registra poškodeného, správy
Sociálnej poisťovne ako aj daňové priznanie poškodeného O. k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2012, potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti poškodeného od 19.01.2012 do 31.07.2012.
Boli zabezpečené aj správy Sociálnej poisťovne týkajúce sa obžalovaných, odpisy z registra trestov ako
aj výpisy z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní S. E. a Q. A. sa dopustili skutku tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaných zo spáchania skutku usvedčujú vlastné výpovede v zhode s ktorými vyznievajú
predovšetkým závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie a jeho spáchanie
obžalovanými preukazuje čiastočne aj výpoveď poškodeného M. O..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 28.06.2012 sa obžalovaní S. E. a Q. A. spoločne so

svedkami S. S., Š. N. ako aj svedkom K. A. vo večerných hodinách zdržiavali v reštaurácii Herňa v
E. J. Y.. Poškodený M. O. sa podľa vyjadrenia všetkých účastníkov inkriminovaného incidentu takisto
nachádzal v uvedenej herni, pričom bol značne pod vplyvom alkoholických nápojov. Poškodený M. O.
podľa vyjadrení nielen samotných obžalovaných ale aj svedkov S., N. a K. A. začal vulgárne nadávať a
to konkrétne obžalovanému S. E.. Po uvedených slovných útokov poškodeného M. O., ktoré samotný

poškodený síce nepotvrdil, obžalovaní E. a Q. A. spoločne s ostatnými svedkami, ktorí sa s nimi
zdržiavali v uvedenom pohostinskom zariadení, vyšli von pred uvedenú herňu. Poškodený M. O. takisto
po určitej chvíli vyšiel von pred herňu a tam opätovne začal vulgárne nadávať obžalovanému E. a to,
„ aby si pojebal svoju vlastnú mater „. Takéto znenie vulgárneho vyjadrenia poškodeného na adresu
obžalovaného E. ako aj jeho matky potvrdili všetci účastníci incidentu. Takéto urážlivé vyjadrenie na

adresu matky obžalovaného E. priznal aj samotný poškodený M. O., aj keď na hlavnom pojednávaní
uviedol, že ho použil až pri druhom násilnom útoku obžalovaných na jeho osobu. Svedok K. A. na
uvedenú urážlivú nadávku na obžalovaného E. ako aj na jeho matku poškodeným zareagoval slovným
vyjadrením adresovaným poškodenému O., že matka tohto obžalovaného pred necelým rokom od
predmetného incidentu pochovala svojho vlastného syna a to dvojča obžalovaného S. E.. Obžalovaný

S. E. po prednesení uvedeného vulgárneho vyjadrenia poškodeného M. O. k nemu pristúpil a udrel
ho päsťou do oblasti hlavy. Vzápätí k nim obom pribehol svedok K. A., ktorý sa snažil od seba
odtrhnúť obžalovaného E. a poškodeného O.. Obžalovaný E. spoza svedka K. A. ešte raz udrel päsťou
poškodenéhoM.O..PotakomtonapadnutípoškodenéhoO.obžalovanýmE.dobehlinamiestoincidentu
aj obžalovaný Q. A., ktorý takisto raz udrel päsťou poškodeného M. O. ako aj svedkovia S. S. a Š. N..

Podľa vyjadrenia obžalovaného Q. A. mal poškodeného M. O. napadnúť aj svedok S. S.. Po uvedenom
fyzickom ataku obžalovaného Q. A. na poškodeného M. O. k nim opätovne pristúpil svedok K. A., ktorý
odtiahol obžalovaných od poškodeného M. O., pričom poškodený sa potom z miesta konfliktu vybral
smerom k vlakovej stanici. Obžalovaní ako aj ostatní prítomní kamaráti obžalovaných opätovne vošli do
priestorov herne. Poškodený M. O. sa však po uplynutí niekoľkých minút opätovne vrátil k uvedenému

pohostinskému zariadeniu, v ktorom sa zdržiavali obžalovaní spolu so svojimi kamarátmi a začal ich
vulgárnym spôsobom vyzývať, aby vyšli pred budovu herne, aby ich pozabíjal. Obžalovaný S. E. po
tomto vulgárnom verbálnom útoku poškodeného M. O. spoločne s obžalovaným Q. A. a svedkami S. a
N. vybehol von pred herňu. Vzápätí na to obžalovaný E. sotil do hrude poškodeného O. a obžalovaný E.mal podľa vyjadrenia obžalovaného Q. A., čo pripustil aj samotný obžalovaný E., chytiť poškodeného O.
okolo krku a zhodiť na zem, kde ho obžalovaný E. kopol dva krát a obžalovaný Q. A. jedenkrát a to obaja
do oblasti hrudníka. Po fyzickom útoku obžalovaných na poškodeného O. sa svedok K. A. opätovne

pokúsil odtiahnuť obžalovaných od poškodeného M. O. ležiaceho na zemi, pričom v tomto okamihu na
miesto incidentu dorazila aj hliadka polície. Poškodený M. O. oznámil príslušníkom polície, že len spadol
a poprel, že by bol napadnutý obžalovanými, pričom hliadka PZ poškodeného O. spoločne so svedkom
S. odviezla k nemu domov.

Poškodený M. O. naproti výpovediam obžalovaných ako aj svedkov tvrdil, že po odchode z priestorov
herne sa mu uvedené osoby na schodoch vedúcich do herne mali posmievať z toho dôvodu, že
bolo viditeľné, že mal vo väčšej miere požité alkoholické nápoje. Keď sa nachádzal pred Obvodným
zdravotníckym strediskom tak počul za sebou kroky a hlasy patriace obžalovaným ako aj spomínaným
svedkom, ktorých sa opýtal, či majú nejaký problém a konkrétne obžalovaného E., ktorého poznal, sa
opýtal, či mu na ňom niečo vadí. Poškodený O. vypovedal, že na neho zaútočili štyria páchatelia tak,

že ho päsťami rúk udreli dvakrát až trikrát do oblasti tváre a to z oboch strán, v dôsledku čoho spadol
na zem. Po dopade na zem ho mali útočníci trikrát až päťkrát kopnúť do oblasti hrudníka, lakťa ako aj
hlavy, pričom do neho mali kopať len obžalovaní E. a Q. A.. Poškodený nevedel s jednoznačnou istotou
uviesť, či ho takýmto spôsobom fyzicky napadli aj svedkovia Š. N. a S. S.. Po odchode útočníkov z
miesta incidentu a to po zásahu svedka K. A., sa poškodený začal opätovne vulgárne vyjadrovať na

adresu útočníkov s tým, že ich napadne, pričom na adresu obžalovaného E. uviedol, aby „ si pojebal
svoju mater „. Po takomto urážlivom vyjadrení sa obžalovaní S. E. a Q. A. mali k nemu opätovne vrátiť
a opätovne ho mali fyzicky napadnúť päsťami asi dvakrát až trikrát do tváre a po páde na zem ho mali
obžalovaní S. E. a Q. A. kopnúť trikrát až štyrikrát.

V dôsledku uvedeného fyzického napadnutia poškodeného M. O. obžalovanými S. E. a Q. A. poškodený
M. O. utrpel pomliaždenie záhlavnej oblasti hlavy, podvrhnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka
vľavo a zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti. Znalec MUDr. H. na hlavnom pojednávaní
uviedol, že vzhľadom na rozloženie zranení poškodeného tieto boli spôsobené pravdepodobne dvoma
páchateľmi v tom istom časovom okamihu, pričom komplex týchto poranení nebol pravdepodobne

spôsobený väčším počtom úderov. Znalec MUDr. H. skonštatoval, že najpravdepodobnejším
mechanizmom vzniku poranení u poškodeného O. bol ten, ktorý opísali obžalovaní S. E. a Q. A. a
to dvoma či troma údermi päsťou do oblasti brady, pričom jeden úder smerujúci do záhlavnej oblasti
musel byť väčšej intenzity a takisto dvoma či troma kopmi, pričom v prípade kopnutia do pravého
predlaktia tento úder bol vedený silnejšou intenzitou. Znalec MUDr. H. zdôraznil v súvislosti s rozdielnym

počtom úderov päsťou uvádzaným vo výpovediach obžalovaného S. E. a obžalovaného Q. A., že tento
rozdiel pri posudzovaní mechanizmu vzniku poranení u poškodeného nie je podstatný, keďže charakter
poranení nasvedčuje tomu, že v danom prípade neboli spôsobené väčším počtom úderov a ani veľkou
intenzitou.Znalecďalejpoukázalnaskutočnosť,ževzhľadomnazaznamenanéporaneniapoškodeného
v lekárskych správach nemohli byť tieto poranenia poškodeného spôsobené takým počtom úderov a

kopov do oblasti hlavy, trupu a pravého predlaktia ako uvádzal poškodený O., pretože by spôsobili
vznik ďalších poranení v podobe krvných podliatenín, opuchov, kožných odrenín, tržnozmliaždených
rán prípadne aj v podobe zlomeniny nosových kostí. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní mal
súd takisto za preukázané, že vyššie opísané poranenia poškodeného O. si vyžiadali liečenie v trvaní
maximálne do 40 dní, pričom celkovú liečbu poškodeného O. v trvaní až 53 dní považoval znalec za

neprimerane dlhú. Znalec ďalej zdôraznil, že vzhľadom na nariadenie domácej liečby poškodený O.
nebol výrazne obmedzený v obvyklom spôsobe života a po uplynutí spomínanej 39 - dňovej doby mohol
byť opätovne práceschopný, pokiaľ by si jeho zranenia nevyžadovali úplnú hybnosť pravého predlaktia.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na celkovú dobu liečby poškodeného O. v období od 29.06.2012
do 21.8.2012, pričom poškodený O. mal od 19.1.2012 až do 31.7.2012 pozastavenú živnosť s tým, že

podľa vlastného vyjadrenia počas tejto práceneschopnosti poberal aj čiastočný invalidný dôchodok ako
aj podporu, pričom podľa oznámenia Sociálnej poisťovne počas trvania jeho práceneschopnosti nemal
nárok na nemocenské dávky.

Z takto ustáleného priebehu incidentu medzi obžalovanými a poškodeným mal súd za preukázané,

že samotný incident vyprovokoval poškodený M.J. O. svojimi vulgárnymi vyjadreniami na adresu
obžalovaného E. ako aj jeho matky. Samotné takéto vulgárne vyjadrenie poškodeného, keďže
nepochybne napĺňalo skutkovú podstatu minimálne priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,neodôvodňovalo fyzické napadnutie poškodeného M. O. oboma obžalovanými. Takéto vyjadrenie
poškodeného hrubo zasahujúce do cti a vážnosti osobnosti obžalovaného E. bolo potrebné riešiť
v rámci priestupkového konania a teda bolo potrebné takéto vulgárne vyjadrenia poškodeného

oznámiť príslušným štátnym orgánom. Keďže poškodený M. O. nijakým spôsobom fyzicky nezaútočil
na obžalovaných či na iné prítomné osoby, obžalovaných neoprávňovalo takéto verbálne vulgárne
vyjadrenie poškodeného na použitie fyzického násilia voči poškodenému M. O.. Súd zdôrazňuje aj
skutočnosť, že podľa vyjadrení samotných účastníkov incidentu, obžalovaný S. E. ako aj obžalovaný
Q. A. boli pod miernym vplyvom alkoholických nápojov, naproti tomu poškodený M. O. bol v značne

podnapitom stave, čo nepochybne ešte viac oslabovalo jeho schopnosť brániť sa proti útoku mladších
a fyzicky zdatnejších obžalovaných. Naopak menšie množstvo alkoholických nápojov požitých
obžalovanýmipodľavšeobecneznámychpoznatkovodbúravazábranyapotencuje(zvyšuje)agresívne
správanie sa u prevažnej väčšiny ľudí. Nemožno opomenúť skutočnosť, že aj keď priamo fyzického
násilia sa voči poškodenému M. O. mali podľa vykonaného dokazovania dopustiť len dvaja páchatelia
a to obžalovaný S. E. a obžalovaný Q. A., je nepochybné, že títo obžalovaní cítili minimálne psychickú

oporu u svedkov Š. N., S. S. či svedka K. A.. Je pritom zrejmé, že len svedok K. A. sa snažil aktívnym
spôsobom zabrániť útokom obžalovaných na poškodeného O., pričom svedkovia S. S. a Š. N. boli
takisto pôvodne obvinení z fyzického napadnutia poškodeného O., aj keď v prípade týchto svedkov bolo
ich konanie postúpené na prejednanie príslušnému priestupkovému orgánu, keďže už z dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní vyplývalo, že títo mali do poškodeného M. O. len sácať, pričom nemali

poškodeného O.Á. fyzicky napadnúť údermi päsťou či kopmi. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že obžalovaní S. E. ako aj Q. A. cítili psychickú podporu ostatných svedkov a teda fyzicky atakovali
poškodeného O. s vedomím prípadnej možnej aj fyzickej podpory prítomných kamarátov. Z výpovedí
obžalovaných, poškodeného O. ako aj ostatných svedkov pritom vyplýva, že iniciátorom napadnutia
poškodeného, avšak pochopiteľne s ohľadom na adresnosť vulgárnych nadávok poškodeného O., bol

obžalovaný S. E., ktorý aj napadol poškodeného O. celkovo väčším počtom úderov. Obžalovaný Q.
A. pritom až po napadnutí poškodeného obžalovaným E. a to najprv údermi päsťou a potom kopmi
fyzicky takisto zaútočil na poškodeného rovnakým spôsobom ako obžalovaný S. E., aj keď celkovo
menším počtom úderov. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, opierajúc sa o výpoveď znalca MUDr.
H. na hlavnom pojednávaní, že celková intenzita úderov obžalovaných na poškodeného vzhľadom na

charakter poranení u tohto poškodeného nebola natoľko závažná a nespôsobila vznik výraznejších
poranení u poškodeného O.. Dôveryhodne pritom vyznieva aj vyjadrenie obžalovaných S. E. a Q. A.,
že napriek skutočnosti, že ako pri prvom útoku tak aj pri druhom útoku na poškodeného ich odťahoval
svedok K. A., obaja obžalovaní po málopočetných úderov pri dvoch po sebe nasledujúcich útokoch
na poškodeného O., mali ukončiť napádanie tohto poškodeného na základe vlastného rozhodnutia. Je

zrejmá aj skutočnosť, ktorá však nemôže vyviniť z trestnej zodpovednosti ani jedného z obžalovaných,
že predovšetkým obžalovaný S. E. ale aj obžalovaný Q. A. konali v silnom citovom rozpoložení
vyvolanom vulgárnymi vyjadreniami poškodeného O. na adresu matky obžalovaného S. E. ako aj
jeho samotného. Z výpovede všetkých aktérov incidentu ďalej vyplýva, že napadnutie poškodeného
obžalovanými sledovali minimálne tri osoby rozdielne od obžalovaných, pričom k nemu malo dôjsť aj

na verejnom priestranstve prípustnom komukoľvek a kedykoľvek. Ostatné osoby prítomné na mieste
incidentu boli pritom správaním sa nielen samotného poškodeného, ktorý nepochybne vyprovokoval
predmetný incident, ale aj násilným konaním obžalovaných pohoršení, keďže napokon svedok K. A. sa
opakovane snažil zabrániť v ďalších útokoch obžalovaných na poškodeného M. O..

NemožnoopomenúťajosobnosťsamotnéhoobžalovanéhoS.E.,ktorýsamalprávevuvedenomobdobí
atotesnepredpredmetnýmskutkomdňa7.6.2012adňa17.6.2012dopustiťpriestupkovprotiverejnému
poriadku, pričom inkriminovaný skutok spáchal dňa 29.6.2012, teda v krátkom časovom slede po tom,
ako sa mal dopustiť iných protiprávnych konaní, aj keď nie natoľko závažných, aby boli posudzované
ako trestné činy. Naproti tomu sa obžalovaný Q. A. do doby spáchania predmetného skutku nedopustil

žiadneho protiprávneho konania.

Zároveň nielen lekárskymi správami, ale predovšetkým znaleckým dokazovaním z odvetvia súdneho
lekárstva, mal súd za preukázané, že poškodený M. O. utrpel zranenia tak ako sú opísané v skutkovej
vete tohto rozsudku. Vzhľadom však práve na spomínanú výpoveď znalca MUDr. H. na hlavnom

pojednávaní však nebolo ustálené, že by popísané poranenia poškodeného predstavovali ťažkú ujmu
na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zákona. Podľa vyjadrenia znalca MUDr. H. v
konaní pred súdom spôsobené zranenia poškodeného O. si vyžadovali liečbu ako aj práceneschopnosťv trvaní maximálne do 40 kalendárnych dní, pričom počas tohto obdobia nebol výrazným spôsobom
obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konanie obžalovaných S. E. a Q. A. právne kvalifikoval ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého objektívnu stránku naplnili tým, že
poškodeného M. O. viackrát fyzicky napadli päsťou ako aj kopmi, pričom poškodenému M. O. spôsobili
poranenia opísané v skutkovej vete rozsudku s dobu liečenia v trvaní maximálne do 40 kalendárnych
dní. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní tak nebolo preukázané, že by obžalovaní

svojim konaním vyvolali u poškodeného vznik ťažkej ujmy na zdraví. Zároveň obaja obžalovaní týmto
fyzickým útokom na poškodeného verejne ako aj na mieste verejnosti prístupnom a to pred Obvodným
zdravotným strediskom v meste E. J. Y. naplnili aj objektívnu stránku prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a ) Tr. zákona. Na základe dokazovania vykonaného v konaní pred súdom nebolo ustálené,
že by sa obaja obžalovaní dopustili prečinu výtržníctva závažnejším spôsobom konania podľa § 364 ods.
2 písm. b) Tr. zákona, teda či už so zbraňou alebo iným spôsobom uvedeným v ust. § 138 Tr. zákona.

Oba uvedené trestné činy pritom obžalovaní spáchali formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Subjektívna stránka ich konania je daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm.
b) Tr. zákona, keďže vedeli, že svojim konaním môžu spôsobiť poranenia poškodenému ako aj, že
môžu porušiť alebo ohroziť verejný kľud a poriadok, a pre prípad, že tieto následky spôsobia, boli s tým

uzrozumení.

Závažnosť konania obžalovaných pre spoločnosť videl súd v tom, že svojim konaním porušili, resp.
ohrozili záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi
narušujúcimi verejný pokoj a poriadok ako aj záujem na ochrana zdravia jednotlivca.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaní S. E. a Q. A. sú z miesta trvalého bydliska hodnotení všeobecne.

Obžalovaný S. E. sa podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov dopustil 2 krát priestupkov proti
verejnému poriadku ( podľa tohto výpisu sa obžalovaný mal toho istého dňa 7.6.2012 dopustiť dvoch
priestupkov proti verejnému poriadku ) a to dňa 7.6.2012 a dňa 17.06.2012, teda tesne v období pred

spáchaním predmetného skutku. Podľa odpisu z registra trestov tento obžalovaný nebol nikdy súdne
trestaný.

U tohto obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v skutočnosti, že konal v
ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení spôsobeným vulgárnym vyjadrením poškodeného M. O.,

pričom v období necelého roka pred predmetným skutkom malo dôjsť k úmrtiu jeho brata. Je teda
zrejmé, aj keď to obžalovaný E. výslovne neuviedol vo svojej súvislej výpovedi, že v dôsledku verbálneho
vulgárneho útoku poškodeného na jeho osobu ako aj osobu jeho matky nastal u neho taký stav
duševného rozpoloženia, ktorý nepriaznivo ovplyvňoval jeho rozumovú a vôľovú zložku konania, čím
bola významne znížená miera jeho zavinenia. Vzhľadom na predchádzajúce priestupkové postihnutia

obžalovaného bezprostredne predchádzajúce predmetnému skutku nebolo možné ako poľahčujúcu
okolnosť zohľadniť u tohto obžalovaného vedenie riadneho života ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). Súd
takisto nemohol priznať ako poľahčujúcu okolnosť priznanie sa k spáchaniu skutku obžalovaným
E. a jeho úprimné oľutovanie, keďže takýto prejav vôle obžalovaný nevykonal nielen v priebehu
prípravného konania ale ani na hlavnom pojednávaní, keďže v oboch štádiách trestného konania len

podrobne opísal priebeh fyzického napadnutia poškodeného M. O.. Obžalovaný E. takisto nijakým
významnýmspôsobomnenapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnostipríslušnýmorgánom,keďžetýmto
inštitúciám neoznámil žiadne závažné okolnosti týkajúce sa jeho trestnej činnosti či protiprávnej činnosti
spoluobžalovaného Q. A., ktorá by významným spôsobom pomohla týmto orgánom objasniť predmetnú
trestnú činnosť ( § 36 písm. n/ Tr. zákona ). U obžalovaného súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.

U obžalovaného tak bola zistená prevaha poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods.
3 Tr. zákona. Keďže obžalovaný svojim konaním naplnil skutkové podstaty dvoch trestných činov bolo
mu potrebné v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona ukladať úhrnný trest a to podľa toho zákonnéhoustanovenia, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestaný. Za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona pritom možno uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do
2 rokov. Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona možno páchateľovi uložiť trest odňatia

slobody v trvaní do troch rokov.

Po úprave trestnej sadzby tak bolo potrebné obžalovanému E. ukladať úhrnný trest odňatia slobody v
rozpätí od 6 mesiacov do 2 rokov a 2 mesiacov.

Pri určovaní konkrétnej výmery trestu u tohto obžalovaného súd zohľadnil iniciatívu a aktivitu
obžalovaného pri spáchaní predmetného skutku, keďže je zrejmé, že obžalovaný E. ako prvý inicioval
napadnutie poškodeného M. O. pri prvom ako aj pri druhom útoku na tohto poškodeného. Zároveň tento
obžalovaný napadol poškodeného O. väčším počtom úderov, aj keď nepatrne vyšším ako obžalovaný
Q. A.. Súd takisto pri určovaní výmery trestu zohľadnil už vyššie spomenutú okolnosť, že obžalovaný bol
v krátkom časovom období pred spáchaním predmetného skutku až dvakrát priestupkovo postihnutý.

Na druhej strane súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol k fyzickému ataku na poškodeného
vyprovokovanýjehoslovnýmivulgárnymivyjadreniaminajehoosobuakoajosobujehomatkyazároveň,
že skutok spáchal v období dosiahnutej plnej trestnej zodpovednosti, teda presne vo veku 18 rokov. Z
uvedeného dôvodu za primeraný preto považoval súd trest odňatia slobody tesne nad spodnou hranicou
trestnej sadzby, teda v trvaní 8 mesiacov. Súd takisto dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného,

vzhľadomnazávažnosťpredmetnéhoprotiprávnehokonania,jepostačujúcivýkontohotrestunespojený
s obmedzením jeho osobnej slobody a teda jeho výkon podmienečne odložil. Za primeranú skúšobnú
dobu pritom súd považoval jej trvanie v dĺžke 18 mesiacov.

Obžalovaný Q. A. sa podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov ani podľa odpisu z registra trestov

dosiaľ nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti.

U tohto obžalovaného tak súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života pred
spáchaním predmetného trestného činu ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). Tento obžalovaný síce spáchanie
skutku v prípravnom konaní oľutoval, avšak na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nevine.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné tomuto obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť v podobe
priznania sa k spáchaniu skutku a jeho úprimného oľutovania ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Je nepochybné,
že vulgárne vyjadrenie sa poškodeného M. O. týkajúce sa obžalovaného E. ako aj jeho matky sa
muselo predovšetkým dotknúť citov obžalovaného S. E., je však nepochybné, vzhľadom na priateľský
vzťah tohto obžalovaného k obžalovanému E., že potrebné citové rozrušenie vyvolalo takéto vyjadrenie

poškodeného aj u obžalovaného Q. A.. Z uvedeného dôvodu aj v prípade tohto obžalovaného súd
vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe ospravedlniteľného silného citového rozrušenia ( § 36 písm. a/
Tr. zákona ). U obžalovaného Q. A. súd takisto nevzhliadol dôvod na zohľadnenie ďalšej poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písm. n) Tr. zákona z tých istých dôvodov ako v prípade obžalovaného E.. U
obžalovaného súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.

U obžalovaného Q. A. tak bola zistená prevaha poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 38
ods. 3 Tr. zákona. Keďže obžalovaný svojim konaním naplnil skutkové podstaty dvoch trestných činov
bolo mu potrebné v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona ukladať úhrnný trest a to podľa toho zákonného
ustanovenia, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Za prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona pritom možno uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do
2 rokov. Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona možno páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody v trvaní do troch rokov.

Po úprave trestnej sadzby tak bolo potrebné obžalovanému Q. A. takisto ukladať trest odňatia slobody

v rozpätí od 6 mesiacov do 2 rokov a 2 mesiacov.

Pri určovaní konkrétnej výšky trestu v prípade tohto obžalovaného takisto súd prihliadol na mieru,
akou konanie tohto obžalovaného prispelo k spáchaniu trestného činu. Je nepochybné, že iniciátorom
napadnutia poškodeného M. O. bol obžalovaný S. E., ktorý poškodeného O. fyzicky napadol väčším, aj

keď nepatrne, počtom úderov päsťou ako aj kopmi ako obžalovaný Q. A.. Uvedený obžalovaný pritom
na rozdiel od obžalovaného E. nebol pred predmetným skutkom ešte ani priestupkovo postihnutý.Na základe uvedeného teda za dostatočný v prípade tohto obžalovaného súd považoval trest odňatia
slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov. Totožne ako v prípade
obžalovaného E. ani u obžalovaného Q. A.Š. súd nepovažoval za potrebné nariadiť nepodmienečný

výkon tohto trestu a preto takto uložený trest odňatia slobody podmienečne odložil. Za primeranú pritom
považoval skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 15 mesiacov.

Keďže je nepochybné, že obaja obžalovaní sa skutku dopustili pod vplyvom alkoholických nápojov, z
uvedeného dôvodu im obom súd uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických

nápojov počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom porušenie tohto obmedzenia
bude odôvodňovať premenu podmienečného trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaní sa počas plynutia určenej skúšobnej doby takisto nesmú dopúšťať žiadneho protiprávneho
konania, inak sa im nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody
pozostávajúci z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poškodenému M. O., bol priznaný tento
nárok v nej uplatnenej výške 110,42 eur, na náhradu ktorej zaviazal oboch obžalovaných spoločne a

nerozdielne.

Poškodený M. O. si nárok na náhradu škody pozostávajúci z opravy korunky zubu vo výške 14,51 eur, z
ušlej mzdy vo výške 860, eur a z bolestného vo výške 1.572, 00 eur, teda v celkovej výške 2.446,51 eur
uplatnil riadne a včas. Keďže súd nemal za ustálenú sumu ušlej mzdy u poškodeného, keďže poškodený

mal čiastočne aj v čase svojej práceneschopnosti spôsobenej predmetnými poraneniami prerušený
výkon živnostenskej činnosti, nebolo dôvodné poškodenému priznať ušlú mzdu v ním uplatnenej výške,
keďže na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody v tejto časti by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania. Súd preto poškodeného s týmto nárokom na
náhradu škody odkázal na občiansko - súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom

( § 288 ods. 2 Tr. poriadku ). Súd tak mohol poškodenému O. priznať len nárok na náhradu škody
pozostávajúci z vymodelovania chýbajúcej časti korunky vo výške 14,51 eur ako aj z bolestného v sume
1.572,00 eur. Súd teda poškodenému O. priznal celkový nárok na náhradu škody vo výške 1.586,51 eur,
na náhradu ktorej zaviazal oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaných, že skutok tak ako bol ustálený v skutkovej vete rozsudku sa pôvodne
kládol za vinu aj obvineným S. S. a Š. N., konania ktorých boli postúpené na priestupkové konanie
Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Vranov nad Topľou, je potrebné poukázať
na skutočnosť, že konanie týchto pôvodne obvinených bolo postúpené na spomínané priestupkové
konanie práve z dôvodu, že poškodený M. O. sa vyjadril, že nevidel, aby do neho kopali či ho udierali

päsťami títo pôvodne obvinení, pričom samotní svedkovia S. S. ako aj Š. N. v predmetnom súdnom
konaní vypovedali, že do poškodeného len sácali. Zo znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo
a farmácia pritom jednoznačne vyplýva, že zranenia poškodeného M. O. boli spôsobené údermi
päsťou či kopmi do poranených oblastí tela poškodeného a teda ani nebolo preukázané, že by tieto
poranenia boli spôsobené konaním svedkov S. S. a Š. N.. Za takejto situácie nebolo dôvodné, aby

súd nerozhodol o nárokoch poškodeného M. O. a poškodenej spoločnosti Dôvery zdravotnej poisťovne
a.s. na náhradu škody voči obom obžalovaným, keďže vo vyššie uvedenej priznanej výške poškodenej
Dôvere zdravotnej poisťovne a.s. ako aj poškodenému O. bola preukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.