Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202514
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813202514.5

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: T.
U., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXX, T. O. proti žalovanému: RAPID life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom AK Boženy
Němcovej 22, Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný U.. W. N., rozhodcom Arbitrážneho súdu v Košiciach, zo

dňa 19.01.2012, sp. zn. 2C/2395/2012.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa
19.01.2012, sp. zn. 1C/2395/2012 ako aj odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.01.2012 vydal U.. W. N., rozhodca Arbitrážneho súdu Košice
rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 2C 2395/2012, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť spoločnosti Rapid
life životná poisťovňa a. s. peňažnú sumu 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,.- eur.
žalovanú sumu si uplatňoval z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy .č 4342890144. Právomoc rozhodcu
na rozhodovanie sporu bola podľa žalovaného daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi
stranami dňa 16.10.2007 v rámci poistnej zmluvy v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007,

ktorú sú súčasťou poistenia. Rozhodca žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalobcu v skrátenom konaní
zaviazal na toto plnenie s tým, že voči rozhodnutiu môže v lehote do 5 dní podať odpor na súde, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok vydal. Podmienkou prihliadnutia na odpor však bolo zaplatenie poplatku
za odpor vo výške 72,- eur. Poukázal v žalobe na ustanovenia § 40 ods. 1 Zák. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní ako aj na ust. § 40 ods. 2 tohto zákona a na ust. § 41 ods. 1 tohto zákona podľa
ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Poukázal na ust. § obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a to
§ 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r/, § 53 ods. 5. Uviedol, že základnú charakteristiku spotrebiteľských
zmlúv upravuje Obč. zákonník v ustanovení § 52 a nasledujúcich. Mal za to, že vychádzajúc z tohto
ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú aj odplatné zmluvy upravené v 8 časti OZ a zmluva podľa
§ 55 OZ ak zmluvnými stranami sú na jednej starne dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Poukázal
na to, kto je dodávateľ a kto spotrebiteľ. V žalobe ďalej poukázal na to, že má za to, že ním uvádzaná
poistná zmluva spĺňa túto charakteristiku a že bez akýchkoľvek pochybnosti ide o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ. Uviedol ďalej, že poistnú zmluvu a osobitné zmluvné dojednania
nemohol ovplyvniť, nakoľko tieto písomnosti boli už vopred pripravené ako formulovaná zmluva pre
veľký počet spotrebiteľov. Poukázal ďalej na to, že má pochybnosť o objektívnosti rozhodcovského

procesu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom, nie
je o tom zmienka pričom doložka bola dojednaná na začiatku zmluvného vzťahu. Poukázal ďalej aj nato, že podľa § 53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú
absolútnu neplatnosť týchto dojednaní pričom má za to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v ňom
uvádzanej poistnej zmluve je neprijateľná pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho

v určitých prípadov neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovského konaniu. Má za to, že rozhodcovská
doložka sa prieči aj dobrým mravom ako aj výkon práv a povinnosti z tejto doložky. Poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zn. 3Co 29/2010 zo dňa 05.05.2010 a na smernicu č. 93/13/
EHS o nekalých podmienka v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je
dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou. Uviedol, že podľa

názoru Krajského súdu ustanovenia spotrebiteľskej zmluve, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež poukázal na
to, že na základe uvedenej rozhodcovskej doložky bol v rozhodcovskom konaní zaviazaný rokovacím
poriadkom Arbitrážneho súdu, ktorý sa značne odchyľuje od občianskeho súdneho poriadku a zákona
o rozhodcovskom konaní. Podľa rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu v Košiciach je nútený platiť
trovy rozhodcovského konania, ktoré sú neprimerane vysoké v porovnaní so žalovanou istinou, pričom

aj lehota na podanie odporu je v porovnaní s obč. súdnym poriadkom o jednu tretinu kratšia, čo sa
tiež prieči dobrým mravom. Má za to, že sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
v zmysle § 40 a nasl. v rozhodcovskom konaní pretože rozhodcovská doložka mu nedáva možnosť
výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom čím je neprijateľná a preto aj neplatná, prieči sa dobrým
mravom a výkon práv a povinnosti z tejto doložky tiež odporuje dobrým mravom.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že nejde o spotrebiteľský spor, na to, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe podkladov predložených žalovaným, tak ako v
prípade vydávania platobného rozkazu. Uviedol, že žalobca nepreukázal kedy mu bol rozhodcovský
rozsudok doručený a či bola zachovaná 30 dňová lehota na podanie žaloby. Taktiež či nebol voči

rozhodcovskému rozsudku podaný odpor. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednaná a pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP
z dôvodu, aby bola výrazne oddelená od ostatných časti VPP a zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi
zmluvného vzťahu. Uviedol, že žalobca mal na výber podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce
rozhodcovskú doložku alebo ich nepodpísať. Poukázal aj na to, že dohoda o rozhodcovskej doložke

bola uzavretá samostatne mimo spotrebiteľskej zmluvy pričom aj ustanovenia časti XV. VPP boli pre
účastníka záväzné len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky. Všetky okolnosti
boli žalobcovi pri uzatváraní zmluvy vysvetlené sprostredkovateľom finančným agentom o čom svedčí
záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4342890144 zo dňa 16.10.2007. majú
za to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a je platná. Pokiaľ ide o náklady, ktoré si

žalovaný uplatnil na Arbitrážnom súde vo výške 51,45 eur ide o náklady žalovaného vynaložené na
uzavretie poistenia, nakoľko podľa bodu 7 „s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojení osobitný
provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a
poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške vyplatenie poistnej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy,

ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkúpnej hodnote ak je vytvorená
alebo poistnému plneniu. Ak odkúpna hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola
pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči
poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých vo VPP pred rozhodcovským súdom.“

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to
zásielkou zasielanou rozhodcovským súdom na čl. 9, návrhom na začatie rozhodcovského konania,
upovedomením o začatí rozhodcovského konania, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.01.2012,
návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy vrátane osobitných zmluvných dojednaní, príručkou obchodnej
služby na čl. 16, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 22.05.2013, všeobecnými poistnými

podmienkami žalovaného na čl. 32-37, rozhodnutiami iných súdov , písomnosťami žalovaného
adresované žalobcovi na čl. 53-57, listom žalobcu žalovanému zo dňa 12.05.2009, dokladmi týkajúcimi
sa poistenia na čl. 60,61, oznámením o zániku poistenia zo dňa 25.05.2000 na čl. 66, poistkou na čl.
68,69, informáciou o odkúpnej hodnote na čl. 70, vyjadrením žalovaného zo dňa 04.10.2013 vrátane
priložených listín na čl. 99-123, vyjadrením arbitrážneho súdu zo dňa 11.10.2013 vrátane priložených

kópii zo spisu sp. zn. 2C/2395/2012 na čl. 125-144, vyjadrením arbitrážneho súdu zo dňa 21.03.2014,
výsluchom žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 16.10.2007 uzavretá poistná zmluva č. 4342890144. Išlo o
životné poistenie a úrazové poistenie pre prípad smrti, dožitia , plnej invalidity a pre prípad kritických
chorôb, poistníkom bol žalobca. Zmluva bola uzavretá na dobu 14 rokov so začiatkom poistenia

31.10.2007. Pri uzatvorení zmluvy žalobca podpísal vyhlásenie, že bol oboznámený so všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie žalovaného, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou
všeobecných poistných podmienok boli aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k uvedenej poistnej
zmluve č. 4342890144 z ktorých a to bodu 2 vyplýva, že poistník, poistený, teda žalobca a poisťovňa
teda žalovaný vyjadrujú obaja spoločne a každý samostatne svojim podpisom vôľu v prípade

vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami , že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV časti týchto VPP.
Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Listom zo dňa 12.05.2009 žalobca odstúpil od poistnej zmluvy č. 4342890144 z dôvodu, že bol uvedený
do omylu pani D. F., pretože táto ho neinformovala pravdivo.

Listom zo dňa 25.05.2009 žalovaný žalobcovi oznámil zánik poistenia z dôvodu žiadosti žalobcu
doručenej žalovanému. V oznámení je uvedené, že jeho zostatok poistného(424,39 eur), ktorý mal
žalovaný ako poisťovateľ vyplatiť žalobcovi.

Pod sp. zn. 2C/2395/2012 vydal dňa 19.1.2012 rozhodcovský súd konajúci bez nariadenia pojednávania
prostredníctvom rozhodcu U.. W. N. vo veci Rapid life životná poisťovňa a. s., IČO: 31 690 904 ako
žalobcu proti žalobcovi ako žalovanému rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovanému uložil zaplatiť
žalobcovi peňažnú sumu vo výške 51,45 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že suma, ktorú má žalobca spoločnosti Rapid life

životná poisťovňa a. s. zaplatiť je pohľadávkou, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného 16.10.2007
poistnouzmluvouč.4342890144.Trovykonaniasúvovýške276Euratietovyplývajúzosadzobníkatrov
rozhodcovského konania. Ohľadom dôvodov je uvedené, že ide o nárok žalobcu, osobitnú pohľadávku
voči žalovanému, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia.( odkaz
na časť XVII ods. 7a, respektíve 8 VPP).

V rozsudku bol žalobca (tam žalovaný) poučený o tom, že voči rozhodcovskému rozsudku je možné
podať opravný prostriedok, odpor, a to v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku,
pričom podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72 Eur.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi (tam žalovanému) doručený 04.03.2013. Voči rozhodcovskému

rozsudku nedodal odpor. Takáto skutočnosť z obsahu spisu, ktorého kópiu zaslal rozhodcovský súd
nevyplýva.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom

konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym
zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník
rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že boli porušené jeho práva ako spotrebiteľa. Žalobný návrh
podal na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 04.03.2013, žalobu na súde podal 12.03.2013, t. j. v
čas.

Poistná zmluva č. 4342890144m zo dňa 16.10.2007 uzatvorená medzi účastníkmi konania je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé,
že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom,

keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú
uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom

predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením mu bola predložená na podpis.

V čase uzavretia poistnej zmluvy Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 53 ods. 4 písm. r)
za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považoval aj ustanovenie, ktoré od
spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní.

Žalovaný mal za to, že záväzkový zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom nebol v rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože podľa neho rozhodcovská doložka bola dojednaná
individuálne, pre čo má svedčať to, že je upravená v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca

podpísal osobitne a osobitne podpísal aj všeobecné podmienky žalovaného. Naviac podľa žalovaného
žalovaný tým, že so žalobcom podpísal osobitné zmluvné podmienky, len akceptoval jeho vôľu riešiť
spory v rozhodcovskom konaní, pričom táto vôľa žalobcu mala byť prejavená v ním podpísanom
zázname o požiadavkách a potrebách klienta, ktoré mali byť vyhotovené pred samotným uzatvorením
poistnej zmluvy.

Súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodcovskými doložkami žalovaného zaoberali aj iné súdy napr. KS
v Prešove sp. zn. 16Co/20013 a to práve v kontexte s tvrdením žalovaného, že podpisom osobitných
zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok malo dôjsť k individuálne
dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v

poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi v časti všeobecných obchodných podmienok,
resp. osobitných zmluvných podmienok nie je spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom
takto upravenej rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými

podmienkami, obsahom ktorých je aj
takáto doložka reálne vopred vzdáva na účinnú právnu ochranu, núti spotrebiteľa k rozhodcovskému
konaniu, pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že z ústavno-

právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské
zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,

absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, aknapriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

V danej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou dňa 12.03.2013
z dôvodu, že dňa 19. 01. 2012 vydal Arbitrážny súd Košice vo veci sp. zn. 2C 2395/2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým mu bola uložená povinnosť do 5 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
zaplatiť odporcovi sumu vo výške 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 04.03. 2013. Uviedol, že napáda rozhodcovskú

doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, pretože nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky,
ale len či ju podpíše alebo nie. Uviedol, že vydaným rozhodcovským rozsudkom boli porušené jeho
práva ako spotrebiteľa. Dôvodmi sú tie ktoré konkrétne uviedol v žalobe.

Žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu dňa 16.10.2007. Zmluvu dojednávala so

sprostredkovateľom a vo VPP v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom
je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok je
ako osobitné zmluvné dojednanie pod číslom 01/2007 znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo forme
samostatnej tabuľky, s uvedením textu: „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý

zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie
chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

Práve na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 pod
sp. zn. 2C/2395/2012 vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice,
ktorým bolo žalobcovi uložená vyššie uvedená povinnosť.

Rozhodcovská doložka sa tak stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej

podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu
spotrebiteľov.

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu

neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu

na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.

nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Súd má za to, doložka uvedená v bode 2 Osobitných zmluvných dojednaní č.01/2007 k poistnej
zmluve č. 4342890144, ako aj v časti XV VPP, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.Podľa obsahu spisu žalovaný ako dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa
ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber

rozhodnúť sa .

Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom
rozhodcovskej doložky sú súčasťou zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej
kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“

proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidla. O týchto niet v spise ani zmienky a oprávnený sa
tomuto problému v odvolaní vyhol. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže.

V rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných
pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne
vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom

nepoznal jeho obsah, je nedôvodné, zavádzajúce a nepravdivé so zreteľom na všetky okolnosti
uzatváranie poistných zmlúv, kde spotrebiteľovi ide o poistenie niečoho a nie o tom, že prípadne spory
sa budú riešiť arbitrážou.

Štát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov ( čl. 169 Zmluvy o fungovaní

EÚ).

Príloha cit. smernice, ktorá obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod písm. q/,,...
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne
arbitrážou...“

Zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže,
ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať
príslušné hmotné právo.

Žalobca namietal neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Je potrebné objektívne posúdiť rozhodcovskú
doložku a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.
Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen
súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Toto konanie je prejavom nerešpektovania práv

spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných
podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných
praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej
len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá

arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Žalovaný ako dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej
podmienky mu súd nemôže vymôcť.

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa

rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovaniezmluvnejslobody
(pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).

Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohol ju buď prijať ako celok alebo
odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom, žalovaným vopred pripravený a na
jej obsahu navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje
tvrdenie odporcu, že ide o individuálny návrh žalobcu na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom
konaní.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice).

Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ vysvetlil
žalobcovi význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a po
preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať
tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. O nich však v spise tiež niet žiadnej
zmienky. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade

žalobca) a pritom nepoznal jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné.

V predmetnej veci napr. trovy rozhodcu prevyšujú niekoľkonásobne vymáhanú istinu pohľadávky vo
výške 51,45 Eur, pričom trovy rozhodcovského konania predstavujú 276 Eur. Už len táto skutočnosť
predstavuje neprimeranosť arbitrážneho procesu. Súdne poplatky sú výrazne nižšie pri sume 51,45 eur

by boli 16,50 eur.

Rozhodcovská doložka jednoznačne nebola individuálne dojednaná medzi žalobcom a žalovaným.

So zreteľom na uvedené súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v

rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského
súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

Vdanejprávnejvecimásúdzato,žepredmetnározhodcovskádoložkajeneplatná zdôvodu,ženebola
individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu a jednoznačne boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa.
Doklady ako je samotná poistná zmluva a jej prílohy, VPP a osobitné dojednania predložené žalobcom
takýto záver vyvodzujú. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva, že
rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v
nej uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné

poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. v časti týchto podmienok. Na tom nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu obe strany podpísali (pokračovanie predtlačeného formulára)
aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach.

Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie
osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť
dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred
predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri
rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, teda práva
spotrebiteľa ako aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) a bola porušená taktiež zásada rovnosti účastníkov.

Z dôvodov vyššie uvedených ako aj v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preto súd žalobe
ako plne dôvodnej vyhovel.Uznesením zo dňa 07.11.2013, č.k. 11C/113/2013-145 už súd rozhodol aj o odklade vykonateľnosti
napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v zmysle ktorého
má žalobca , ktorý bol v celom rozsahu úspešný právo na náhradu trov konania. Žalobca si náhradu
trov konania uplatnil v žalobe, preto mu ich súd priznal, avšak tieto trovy v stanovenej lehote nevyčíslil a

nešpecifikovalzčohopozostávajúvzmysleust.§151ods.1OSP. Súdnáslednezistil,žezobsahuspisu
žalobcovi žiadne trovy nevyplývajú a preto súd v zmysle ust. § 151 ods. 2 OPS výrok o trovách zmenil
tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.