Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/323/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110226783
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2110226783.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený: JUDr.
MarekCzompoly,advokát,sosídlomVentúrska16,81101Bratislava,protižalovanému:M.D.,narodený
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX A. K., o zaplatenie 1.413,86 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 16C/16/2011-225 zo dňa 15. marca
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žalobu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zrušil uznesenie
č.k. 16C/16/2011-46 zo dňa 1.3.2011. Po aplikácii ust. § 3 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48, § 457 Občianskeho
zákonníka, ust. § 2 písm. a), b) , §6 ods. 1 a 3, § 23 a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy uzavrel, že v prejednávanej veci je nesporné, že
navrhovateľ uplatňuje pohľadávku v konaní titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení platnom v

čase uzatvorenia zmluvy, resp. poskytnutia úveru navrhovateľom na písomnú žiadosť odporcu zo dňa
22.7.2002, ktorou žiada poskytnúť úver, ktorý sa zaviazal splácať v dohodnutých splátkach spolu s
úrokom, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom
je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku
Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou, hoci aj vzťah medzi účastníkmi vznikol pred vstupom
Slovenska do Európskej únie, nakoľko práve v súvislosti so skôr uzatvorenými zmluvami zákonodarca

umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa a tým sa spája i povinnosť odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné podmienky a
ustanovenia, ktoré sú nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Z obsahu návrhu
zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený navrhovateľom ako
dodávateľom. Navrhovateľ nepreukázal, že obchodné podmienky zmluvy boli s odporcom individuálne
dojednané, účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ
odporcovi, ktorý bol dlžníkom zo zmluvy plnil a poskytol mu revolvingový úver do rámca 20.000 Sk.

Nesporným je porušenie zmluvnej povinnosti odporcom, ktorý dohodnuté splátky úveru prestal splácať,
ako aj odstúpenie od úverovej zmluvy účastníkmi dohodnuté pre tento prípad porušenia povinnosti
odporcu. Dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o
odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkamiod momentu jej uzavretia (výpoveď, strata výhody splátok a pod.).V citovanom ustanovení § 6 ods. 3
zákona o ochrane spotrebiteľa je okrem iného uvedené, že konaním v rozpore s dobrými mravmi sa
rozumie aj konanie, ktoré môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe.Súd preto postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol odmietnuť
ochranu navrhovateľovi v časti úrokov, ktorých výška (sadzba) v zmluve nebola definovaná jednoznačne
(výška úrokovej sadzby je určená len ku dňu podpisu žiadosti o poskytnutie úveru z čoho je zrejmé, že sa
počas vzťahu účastníkov menila a to bez toho, aby odporca ako zmluvná strana mala vedomosť o jeho
výške). Pričom je súd názoru, že ide o dôležitý údaj a uvedenú prax súd považuje za nekalú obchodnú

praktiku, pretože ide o jeden z najdôležitejších údajov spôsobilý ovplyvniť spotrebiteľa smerujúce k jeho
rozhodnutiu. Zo znenia zmluvy spotrebiteľovi tak nemohla byť zrejmá výška úrokovej sadzby pokiaľ
bol úrok súčasťou dohodnutej splátky úveru, ktorou splátkou sa splácala zároveň aj istina. Takýto
postup podľa názoru súdu nie je v súlade s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uvádzaného vyššie dospel
súd k záveru aj o nedôvodnosti návrhu v časti týkajúcej sa poplatku za vedenie účtu, neprimerane
vysokého, ktorý výpis (predložený odporcom) napokon je podľa názoru súdu neprehľadný a súdu ani

nie je zrejmé z čoho navrhovateľ vychádzal pri určení výšky poplatku zaň. Podľa názoru súdu je
poplatok za vedenie účtu nenárokovateľný, rovnako ako aj vo uplatnená zmluvná pokuta aj zrušením
zmluvy od počiatku pri odstúpení od nej navrhovateľom, takéto nároky zo zmluvy podľa názoru súdu
zanikajú a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody), ktoré v konaní navrhovateľom uplatnené neboli. Účastníci zrušenej zmluvy

si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie (§ 457 Občianskeho zákonníka). Pri zmluvnej pokute
je potrebné ešte podotknúť, že táto je svojou povahou akcesorickým záväzkom, čo sa prejavuje vo
vzťahu k hlavnému záväzku, tak pokiaľ ide o vznik, ako aj zánik povinností, ktoré na základe neho
vznikajú. Teda pokiaľ na pôde občianskeho práva odstúpenie spôsobuje zánik záväzkového vzťahu ex
tunc (od počiatku), teda hľadí sa naň, ako keby k jeho vzniku vôbec nedošlo tak zanikla v dôsledku jej

akcesorickej povahy aj dohoda o zmluvnej pokute. Z toho potom možno vyvodiť, že aj na túto dohodu
sa hľadí, akoby nikdy nevznikla, a preto nemôže existovať ani nárok na jej zaplatenie, pokiaľ zákon
výslovne neustanovuje, že takýto nárok existuje aj po zániku zmluvy, preto potom súd nepovažoval
za potrebné ďalej zaoberať sa prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky. Podľa uvádzaného potom
posúdil súd nedôvodnosť nároku navrhovateľa ako v časti uplatnenej istiny pohľadávky, tak aj v časti jej

príslušenstva, nakoľko vychádzajúc z uvádzaného v odôvodnení tohto rozsudku odstúpením od zmluvy
s účinkami od počiatku, odporca vrátil navrhovateľovi to čo mu tento zo zrušenej zmluvy plnil (čerpaný
úver 5 661,44 eur a plnené počas zmluvného vzťahu odporcom 6 817,87 eur), navrhovateľ tak ďalej už
nie je oprávnený požadovať uplatnenú pohľadávku titulom vrátenia poskytnutej istiny úveru, rovnako s
odkazom na posúdené konanie navrhovateľa vo vzťahu k úroku, poplatku za vedenie úverového účtu a

zmluvnej pokuty ani v tejto časti, preto návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol
nárok na náhradu trov konania, nakoľko si tento náhradu výslovne neuplatnil, rozhodol súd tak, že mu
túto náhradu nepriznal.

Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca z dôvodu ustanovenia § 205 ods. 1 písm. b) a
5 O.s.p. ,pretože súd 1. stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Pred súd 1. stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby je určená len ku dňu podpisu žiadosti, z čoho je zrejmá,
že sa počas zmluvného vzťahu a menila a to bez toho, aby žalovaný mal vedomosti o jeho výške.

Súd ďalej dospel k záveru, že poplatok za vedenie účtuje neprimerane vysoký, pričom súdu nie zrejmé
až z čoho žalobca vychádzal pri určení jeho výšky súd dospel k záveru, že všetky nároky zo zmluvy
zanikajú odstúpením od zmluvy, keďže týmto úkonom došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a účastníci
zrušenej zmluvy si majú vrátiť vzájomné plnenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uhradil žalobcovi
viac ako vyčerpá, súd zamietol žalobu v celom rozsahu. S takýmto posúdením žalobca nesúhlasí,

pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný prehlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými
úverovými podmienkami pre poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty a súhlasil s
nimi čo potvrdil svojím podpisom. Ďalej v odvolaní poukázal žalobca na bod pre III.- 2 - 9. VÚP, keď
Cetelem eviduje čerpanie a splácanie peňažných prostriedkov za úverového rámca na úverovom účte
klienta a poskytuje klientovi správy o všetkých pohyboch na jeho úverovom účte. V časti B predmetnej

zmluvy je uvedená úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy vo výške 2,39 % mesačne. Táto sa
menila iba raz tak, že sa znížila na 1,95 % mesačne. Potom to bol tiež riadne upovedomení žalovaný
prostredníctvom mesačného výpisu z účtu, zasielal ho žalobca žalovanému rada v súlade s bodom pre
III. -2 - 9. V ÚP . Nie je pravdivé tvrdenie súdu o tom, že žalovaný nemal vedomosť o zmene úrokovejsadzby. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom súdu o neprimeranosti poplatku za vedenie účtu, pretože
z predloženej špecifikácie listiny je zrejmá výška poplatku za vedenie revolvingového účtu za ten -ktorý
mesiac počas celého úverového vzťahu. V časti veľká B zmluvy je uvedené, že poplatok za odoslanie

výpisu z úverového účtuje 19 SK/0,63 euro. Tento bol účtovaný žalovanému od uzavretia zmluvy až
do 1. 2. 2003 kedy došlo k zmene výšky tohto poplatku v zmysle sadzobníka poplatkov zo dňa 1. 2.
2003. Poplatok za správu revolvingového účtu bol stanovený vo výške 45 SK/ 1,49 eura. Z tohto je
zrejmé, že žalobca účtoval poplatky v súlade so sadzobníkmi poplatkov, pričom žalovaný mal možnosť
oboznámiť sa s aktuálnym sadzobníkom v pobočkách žalobcu alebo na internetovej stránke žalobcu. K

odstúpeniu žalobca uviedol, že podľa bodu 1. - 2. Všeobecných úverových podmienok nachádzajúcich
sa na zadnej strane úverovej zmluvy tvoriacich ich neoddeliteľnú súčasť , uzavrel žalobca so žalovaným
úverovú zmluvu podľa ustanovenia § 497 a zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 o.z. odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak v tej
súvislosti potom poukázala na ustanovenie bodu III. - 5. - 2 všeobecných úverových podmienok keď

je oprávnený cvakala mu odstúpiť od zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva
ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že kryjeme sa dostal do omeškania so splatením viac než
dvoch po sebe nasledujúcich splátok a jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace. Ak tiež poukázala na bod
IV. - 5. Všeobecných úverových podmienok, že jeho odstúpenie od zmluvy potrebné vykonať formou
doporučeného listu, nadobúda účinnosť a ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej strane. Je teda zrejmé, že odstúpením od
úverovej zmluvy zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia zmluvných splátok úveru žalovaným nedošlo k
zrušeniu úverovej zmluvy od začiatku ani k zániku všetkých práv a povinností z tejto úverovej zmluvy,
keďže žalobca hon bol aj po odstúpení oprávnený požadovať od žalovaného splatenie dlžnej sumy
vrátane príslušenstva. Žalobca preto považuje za nesprávny záber vedľajšieho účastníka o tom, že

úverová zmluva na základe odstúpenia sa zrušila od začiatku podľa ustanovenia § 48 ods. 2 O.z.,
keďže podľa tohto ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Medzi účastníkmi však dohodnuté inak bolo
žalobca má teda zato, že dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a priebehu konania
riadne označila založil do spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil

svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1 a ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. ako
aj povinnostiach tvrdenia vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. Zmluva, všeobecné úverové
podmienky,odstúpenieodzmluvyavšetkyostatnédokladypodporujútvrdeniažalobcuvnávrhupretosa
nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu 1. stupňa a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi
uplatnený nárok v celom rozsahu a priznať mu aj náhradu trov konania okrem toho v ako si uplatnil

prvostupňové trovy, tak si uplatňuje aj trovy odvolacieho konania v sume 179,52 eura, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 84,50 eura a trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 95,02 eur.

Vyjadrenie k tomuto odvolaniu podal žalovaný. Vo vyjadrení poukázal na to, že početné množstvo

neprijateľných podmienok sa v zmluve nachádzam. Sú to nečitateľné zmluvné podmienky im keď ho ako
spotrebiteľa žalobca vystavil zjavne nečitateľnými iba veľmi obtiažne čitateľným zmluvným podmienkam,
toto má aj písmom má za následok, že mužstvá použiť optickú pomôcku, aby sa vôbec oboznámil s jej
obsahomčoprekračujemieruúnosnosti,namieruslušnosti,ohľaduplnostiapodľajehonázorujepoužité
zo strany navrhovateľa výlučne s cieľom doslovne odradiť spotrebiteľa aby sa vôbec riadne oboznámila

s jej cieľom. Ďalšie ustanovenia o zmluvnej pokute, úrokoch z omeškania, keď k neprimeranej zmluvnej
pokuty sú ešte narátame úroky z omeškania, ktoré duplicitne potrestávajú nesplnenie povinností.
Zmluvnú pokutu nie je možné posudzovať izolovane od úroku z omeškania, ktorý spolu so zmluvnou
pokutou neprimerane zaťažuje spotrebiteľa. Európska únia kladie vysoký dôraz na ochranu spotrebiteľa,
niekoľko smerníc je dokonca venovaných spotrebiteľom. Článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS od

štátov požaduje, aby spotrebiteľa neprimerané podmienky nezaväzovali. Poukázala tiež aj na existenciu
rozhodnutí európskeho súdneho dvora okresných a krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré sú
zverejnené na stránke ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do zátvorky Krajský súd Prešov
číslo konania 6 Co 39/2011, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom číslo konania 10 C/20/2010 potvrdené
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne číslo konania 17 Co 313/2010, Okresného súdu Komárno číslo

konania 13 Co/19/2012, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 16 Co 315/2012. Preto
navrhol zamietnutie odvolania a rozsudok ako vecne správny potvrdiť.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou (§ 201 § 204 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §

214 ods. 2 O.s.p. Zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia
§ 156 ods. 3 O.s.p. a pretože zistil , že rozhodnutie súdu 1. stupňa je vecne správne.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného
v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

Podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase

uzatvorenia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Typová zmluva nesmie obsahovať:
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťamizmluvnýchstrán,najmä1.podmienky,ktoréviažupredajvýrobkualeboposkytnutieslužby

na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj
výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho
spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v
čase uzatvorenia zmluvy predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v
rozpore s dobrými mravmi; najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené
alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových
možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov

alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom
styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa
osobitných predpisov. 8) Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť

ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a
pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na

zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dopĺňa nasledovné.

Prvostupňový súd sa náležite venoval dokazovaniu zameranému na zistenie či došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy pričom zistil, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a
zák. č. 634/1992 Zb. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, hoci aj vzťah medzi účastníkmi

vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie, nakoľko práve v súvislosti so skôr uzatvorenými
zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej
únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a tým sa spája i povinnosť odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv
neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho
zákonníka. Text zmluvy bol vopred pripravený navrhovateľom ako dodávateľom a určil, čo všetko v

zmluvebudeuvedené,vakomznení,atoajčosatýkaobchodnýchpodmienok.Obchodnépodmienkysú
vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda odporca ich obsah
nemohol tak ovplyvniť. Navrhovateľ nepreukázal, že obchodné podmienky zmluvy boli s odporcom
individuálne dojednané. Navrhovateľ ako veriteľ odporcovi, ktorý bol dlžníkom zo zmluvy plnil a poskytolmu revolvingový úver do rámca 20.000 Sk, ktorý bol odporca povinný dohodnutým spôsobom splácať.
Nesporným je porušenie zmluvnej povinnosti odporcom, ktorý dohodnuté splátky úveru prestal splácať
S poukazom na ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa

rozumie aj konanie, ktoré môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe.

Podľa článku III, bod 5-2 obchodných podmienok navrhovateľa, navrhovateľ bol oprávnený odstúpiť
od úverovej zmluvy, pozastaviť ďalšie čerpanie úveru a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane

príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a to v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania
so splácaním viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie než tri mesiace.
Písomným podaním navrhovateľa zo dňa 24.11.2009 adresovaného odporcovi navrhovateľ s odkazom
na článok III, bod 5-2 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpil od
úverovej zmluvy, podľa ktorej odporca čerpal peňažné prostriedky z úverovej karty a vyzval odporcu na
zaplatenie dlžnej sumy v odstúpení bližšie špecifikovanej.

Súd preto správne podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozhodol odmietnuť ochranu
navrhovateľovi v časti úrokov, ktorých výška (sadzba) v zmluve nebola definovaná jednoznačne (výška
úrokovej sadzby je určená len ku dňu podpisu žiadosti o poskytnutie úveru z čoho je zrejmé, že sa počas
vzťahu účastníkov menila a to bez toho, aby odporca ako zmluvná strana mala vedomosť o jeho výške.

Jedná sa o dôležitý údaj a uvedenú prax súd považuje za nekalú obchodnú praktiku. Zo znenia zmluvy
spotrebiteľovi tak nemohla byť zrejmá výška úrokovej sadzby pokiaľ bol úrok súčasťou dohodnutej
splátky úveru, ktorou splátkou sa splácala zároveň aj istina. Takýto postup podľa názoru súdu nie je v
súlade s dobrými mravmi. V časti týkajúcej sa poplatku za vedenie účtu je tiež vyhodnotený súdom ako
neprimerane vysoký, výpis j neprehľadný a nie je zrejmé z čoho navrhovateľ vychádzal pri určení výšky

tohto poplatku . Poplatok za vedenie účtu je nenárokovateľný, rovnako ako aj iné nároky zo zmluvy
zanikajú a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody), ktoré v konaní navrhovateľom uplatnené neboli. Účastníci zrušenej zmluvy
si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie (§ 457 Občianskeho zákonníka). Zmluvá pokuta je svojou
povahou akcesorickým záväzkom, čo sa prejavuje vo vzťahu k hlavnému záväzku, tak pokiaľ ide o

vznik, ako aj zánik povinností, ktoré na základe neho vznikajú. Aj na túto dohodu sa hľadí, akoby nikdy
nevznikla, preto nemôže existovať ani nárok na jej zaplatenie, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje,
že takýto nárok existuje aj po zániku zmluvy, preto potom súd nepovažoval za potrebné ďalej zaoberať
sa prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky. Odstúpením od zmluvy s účinkami od počiatku, odporca
vrátil navrhovateľovi to čo mu tento zo zrušenej zmluvy plnil (čerpaný úver 5 661,44 eur a plnené

počas zmluvného vzťahu odporcom 6 817,87 eur), a súd správne uzavrel, že navrhovateľ tak ďalej už
nie je oprávnený požadovať uplatnenú pohľadávku titulom vrátenia poskytnutej istiny úveru, rovnako s
odkazom na posúdené konanie navrhovateľa vo vzťahu k úroku, poplatku za vedenie úverového účtu a
zmluvnej pokuty ani v tejto časti, preto správne návrh zamietol.

Vecne správne rozhodnutie súdu I. stupňa bolo preto potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.sp. rozhodol súd o náhrade trov

konania, keď úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože mu nevznikla a ani si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.