Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/442/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201899468
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7201899468.30

Rozhodnutie

OkresnýsúdKošiceII,sudcomJUDr.MartinomKolesárom,vprávnejvecinavrhovateľa:X..C.W.,bytom
Q. XX, Košice, nar. XX.XX.XXXX, zastúpený JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom Štúrova
20, Košice, proti odporcovi: U.S.Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S.Steel, Košice, IČO:
36 199 222, v konaní o určenie povinnosti vyplatiť odmenu za využívanie zlepšovacích návrhov a iné,
rozhodol

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 98.737,09 Eur z a s t a
v u j e .

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 1.6.2001, sa navrhovateľ pôvodne domáhal 1/
určenia, že tu je právo zo zlepšovacieho návrhu č. 71309/5718/0 zo dňa 6.12.2000 a zo zlepšovacieho
návrhu č. 71313/5717/0 zo dňa 13.12.2000, svedčiace v prospech navrhovateľa a 2/ zaplatenia
odmeny, ...“ ktorá bude vyčíslená po 1 roku v závislosti od výšky prínosu zlepšovacích návrhov č.
71309/51718/0 a č. 71313/5717/0 pre odporcu“, údaj o výške ktorej, na základe výzvy súdu uznesením

zo dňa 4.3.2009, navrhovateľ doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 20.4.2009, v ktorom
vyjadril peňažný nárok, ktorého sa proti odporcovi v konaní domáhal, sumou 98.737,09 Eur.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 4.12.2013, navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil
zmenu návrhu, tak, že zmeneným návrhom sa mienil domáhať určenia povinnosti odporcu vyplatiť
navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného u

odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000 registrovaného u odporcu pod č. 71313/5717.
Prednesom na pojednávaní dňa 7.4.2014 navrhovateľ tento svoj procesný návrh spresnil v tom, že
pôvodným návrhom uplatneného peňažného nároku v sume 98.737,09 Eur sa v ďalšom priebehu
konania už voči odporcovi nemieni domáhať, pričom zmeneným návrhom sa mieni domáhať už len
určenia povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo
dňa 6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000 registrovaného

u odporcu pod č. 71313/5717. Postupom podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. súd tento procesný úkon
navrhovateľa, i napriek jeho výslovnému označeniu navrhovateľom ako „zmena návrhu“, posúdil ako
čiastočné späťvzatie návrhu v časti uplatneného peňažného nároku a zároveň návrh na pripustenie
zmeny určovacieho návrhu tak, že namiesto pôvodného určenia, že tu je právo zo zlepšovacieho návrhu
č. 71309/5718/0 zo dňa 6.12.2000 a zo zlepšovacieho návrhu č. 71313/5717/0 zo dňa 13.12.2000,
svedčiace v prospech navrhovateľa, sa zmeneným návrhom mieni navrhovateľ domáhať určenia,

že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa
6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000, registrovaného uodporcu pod č. 71313/5717. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu, s ktorým odporca vyjadril
súhlas prednesom na pojednávaní dňa 7.4.2014, súd postupom podľa ust. § 96 ods. 1 posledná veta
O.s.p., zastavil konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 98.737,09

Eur. Zároveň súd na základe návrhu navrhovateľa, uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých
účastníkov na pojednávaní dňa 7.4.2014, pripustil zmenu návrhu v časti uplatneného určovacieho
nároku tak, že zmeneným návrhom sa navrhovateľ v konaní domáhal určenia, že odporca je povinný
vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného
u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71313/5717 (ďalej

tiež len „zlepšovacie návrhy“).

Naliehavý právny záujem na takomto určení navrhovateľ v konaní odôvodňoval neistým postavením,
vyvolaným na jeho strane presvedčením o tom, že odporca zlepšovacie návrhy využíva a naproti tomu
popieraním tejto skutočnosti odporcom, s čím súvisí i jeho odmietavý postoj k plateniu odmeny za
využívanie zlepšovacích návrhov, argumentujúc v tomto zmysle, že po určení existencie povinnosti

odporcu vyplatiť za využívanie zlepšovacích návrhov navrhovateľovi odplatu, otázka výšky môže byť
predmetom ďalších mimosúdnych rokovaní účastníkov, čím sa teda podľa jeho názoru môže účinne
predísť ďalším sporom medzi nimi. Vecne navrhovateľ nárok na určenie povinnosti odporcu vyplatiť
mu odmenu za využívanie zlepšovacích návrhov v konaní odôvodňoval rovnakými skutočnosťami ako
pôvodne uplatnený peňažný nárok i pôvodný nárok určovací. Tvrdil v podstatnom, že prihláškami

zo dňa 6.12.2000 a zo dňa 13.12.2000, spoločne so spoluautorom X.. C. W. K.., u odporcu prihlásil
zlepšovacie návrhy, v ktorých jednak vysvetlil mechanizmus vzniku zátrhov pri valcovaní DN ocelí na
trati TŠP - 1700 v prevádzke teplej valcovne odporcu, ku ktorým podľa popisu v prihláškach dochádza v
dôsledkutreniapásuovodiacepravítkapred11.stolicou ajednaknavrholriešenievpodoberoztiahnutia
vodiacich pravítok pred 11. stolicou po zachytení pásu v navíjačkách o dvojnásobnú hodnotu veľkosti

vyosenia pásu, ďalej že obe prihlášky zlepšovacích návrhov, ktoré boli zaevidované pod č. 71309/5718/0
a č. 71313/5717 odporca síce listami zo dňa 1.2.2001 zamietol, avšak i napriek tomu riešenia podľa
zlepšovacích návrhov bez súhlasu navrhovateľa v praxi využíva, pričom napriek ekonomickému prínosu,
ktorý z využívania zlepšovacích návrhov dosahuje, odmieta za zlepšovacie návrhy platiť navrhovateľovi
odmenu. Dôkazom skutočnosti, že k využívaniu zlepšovacích návrhov odporcom dochádza, bola podľa

tvrdenia navrhovateľa skutočnosť, že riešenie tvorby zátrhov pri valcovaní DN ocelí podľa prihlášok
zlepšovacieho návrhu navrhovateľa, v podobe rozťahovania vodiacich pravítok práve pred 11. stolicou,
odporca formálne zaviedol do výrobného procesu úpravou v technicko - organizačnom predpise VOP -
AG47-00/2001asvedčilonejpodľanavrhovateľatiežfakt,žepopodaníprihlášokzlepšovacíchnávrhov,
a to už v nasledujúcom kalendárnom roku, došlo k výraznému zníženiu výskytu zátrhov.

Odporca v konaní ani pôvodný a ani zmeneným návrhom uplatnený nárok navrhovateľa neuznal.
V písomnom vyjadrení k návrhu na svoju obranu v podstatnom tvrdil, že prihlášky zlepšovacích
návrhov „zamietol“ (pozn. súdu: neprijal ponuku zlepšovacích návrhov) z dôvodu nekonkrétnosti
predmetu zlepšovacích návrhov a tiež preto, že v prihláškach popísaný postup (rozťahovanie pravítok)

v technologickom postupe už dlhodobo využíva. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že ovládanie
vodiacich pravítok pri valcovaní DN ocelí na trati TŠP - 1700 s definovaným parametrom rozťahovania
o 50 mm nad nominálnu šírku pásu pred každou z valcovacích stolíc, včítane tej jedenástej, je
popísané v technologickej dokumentácii spoločnosti odporcu už od roku 1995, kedy bol vydaný
Detailný technologický predpis (DTP) č. ZO 01-DTP-001/95, pričom rovnaký technologický postup sa

podľa predpisov TOP-ZO01-07/2000 a DTP-AE56-01/08 uplatňoval i v ďalšom období. Mimo tohto
definovaného parametra rozťahovania pravítok sa podľa tvrdenia odporcu v technologickom postupe
uplatňuje i dynamická korekcia vodiacich pravítok po zavedení pásu do valcovacej stolice, model
ktorej bol zavedený do prevádzky v spoločnosti odporcu už v roku 1997. Odporca popieral, aby v
technologickom postupe využíval riešenie, spočívajúce v nastavovaní pravítok pred jedenástou stolicou

o dvojnásobok hodnoty veľkosti vyosenia pásu po zachytení pásu do navíjačiek a tvrdil v tejto súvislosti
jednak, že vyosenie pásu sa vo výrobnom procese síce monitoruje avšak nemeria sa, a preto jeho
veľkosť nie je známa a jednak, že k nastavovaniu vodiacich pravítok dochádza v momente zavedenia
pásu do stolice, kedy je odvalcovaných 1,5 až 2m pásu a nie po zachytení pásu do navíjačiek, kedy je
odvalcovaných až 165m pásu. Rozťahovanie vodiacich pravítok zvlášť pred 11. stolicou podľa odporcu

nikdy nebolo zavedené do jeho technologickej dokumentácie, pričom technicko - organizačný predpis
VOP - AG 47-00/2001, ktorý mal podľa tvrdenia navrhovateľa svedčiť o opaku, predstavoval podľa
odporcu len neschválený návrh výskumno -organizačného predpisu. Záväzným vnútroorganizačným
predpisom sa podľa tvrdenia odporcu stal len schválený výskumno - organizačný predpis VOP - AG47 -52/2001, ktorý rozťahovanie vodiacich pravítok zvlášť pred 11. stolicou neupravoval. Zníženie
výskytuzátrhovvčasepopodaníprihlášokzlepšovacíchnávrhovnavrhovateľompodľatvrdeniaodporcu
nemalo so zlepšovacími návrhmi žiadnu súvislosť a bolo výsledkom jednak skladby zákaziek (podiel

dynamopásov s vyšším obsahom kremíka), jednak veľkej kolísavosti vo výskyte zátrhov, jednak
zmenami v metodike hodnotenia zátrhov a jednak tým, že po prevode vlastníctva výrobnej časti
Východoslovenských železiarní pod spoločnosť U. S. Steel Group, došlo k organizačno prevádzkovým
zmenám, po ktorých zvýšený orez zvitkov s okrajovými necelistvosťami bol realizovaný nie len na
pozdĺžnej deliacej linke na prevádzke teplej valcovne ale tiež na moriacej linke v prevádzke studenej

valcovne, následkom čoho došlo k rozdeleniu štatistického vykazovania výskytu okrajových necelistvostí
medzi tieto dva závody spoločnosti odporcu. Odporca v tejto súvislosti poznamenal, že po ďalšej zmene
logistického plánovania výroby zvitkov na zákazky sa počet zvitkov so zvýšeným orezom na moriacej
linkeopäťzvýšil.Okrajovénecelistvostipodľa,tvrdenianavrhovateľasúspôsobovanéviacerýmifaktormi
(medzi inými tiež technológiou výroby ocele, ohrevu brám a valcovania v prípravnom poradí), pokiaľ
však zátrh vzniká tiež v dôsledku kontaktu s pravítkami, dochádza k tomu na vstupe rozvalkov do

hotovného poradia (stolica H0) a nie v priestore pravítok pred 11.stolicov, ako je o tom presvedčený
navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu v priebehu konania (v roku 2005) v záujme dosiahnuť elimináciu
výskytu okrajových necelistvostí na trati TŠP - 1700 inštaloval odporca nový typ vodiacich pravítok,
vybavenýchvalčekmi,abysazamedzilointenzívnemuoteruaochladeniuokrajarozvalkuprávenatomto
kritickom mieste (stolica H0). Problém zátrhov, napriek tomu, že sa mu podľa tvrdenia odporcu dlhodobo

venuje, sa odstrániť nepodarilo. Na svoju obranu ďalej odporca v konaní poukazoval na to, že v čase
prihlásenia zlepšovacích návrhov upravoval právne vzťahy zo zlepšovacích návrhov zák. č. 527/1990
a v podmienkach odporcu tiež vnútroorganizačný predpis č. 1/1994. Podľa oboch úprav predpokladal
vznik nároku na odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu uzavretie zmluvy o prijatí zlepšovacieho
návrhu a o odmene zaň, ktorá však podľa tvrdenia odporcu medzi účastníkmi uzavretá nebola. Odporca

rozporoval uplatnený nárok navrhovateľa tiež z dôvodu neexistencie práva navrhovateľa s predmetom
zlepšovacieho návrhu nakladať, dôvodiac v uvedenom smere, že riešením problematiky okrajových
necelistvostí sa navrhovateľ zaoberal v rámci plnenia pracovných úloh v pracovnom pomere s odporcom
a zvlášť tiež ako člen výskumného tímu na sledovanie zátrhov.

V konaní neboli medzi účastníkmi spornými skutočnosť, že prihláškami zo dňa 13.12.2000 (č. 5717/0)
a zo dňa 6.12.2000 (č. 71309) navrhovateľ prihlásil u odporcu dva zlepšovacie návrhy. Z písomnej
prihlášky zo dňa 13.12.2000 (čl. 3) súd v tejto súvislosti zistil, že ňou navrhovateľ (ako jeden z dvoch
spoluautorov) prihlásil zlepšovací návrh s názvom „Mechanizmus vzniku zátrhov na TVa - zníženie
zátrhov na DN ocelí“. V časti V. Popis doterajšieho stavu prihlášky je podľa zistenia súdu uvedené :

“Príčinou vzniku zátrhov na TŠP 1700 sa zaoberalo množstvo rôznych prác. Doposiaľ sa nepodarilo
popísať skutočnú príčinu nadmerného vzniku ON na TVa“ a v časti VI. Popis navrhovaného riešenia
je uvedené: „Pri vyosení pásu v hotovnom poradí doľava, vodiace pravítko tlačí na pás silou úmernou
veľkosti vyosenia. Pôsobením tejto sily vzniká prídavné ťahové napätie na pravej strane pásu medzi
stolicami v dôsledku ohybového napätia. Keďže medzi stolicami 10 a 11 pás nemá možnosť bočného

posuvu, vplyvom prídavného napätia vzniká zátrh. Prídavné ťahové napätie sa odstráni roztiahnutím
vodiacich pravítok pred 11. stolicou o dvojnásobnú hodnotu veľkosti vyosenia pásu“. Z písomnej
prihláškyzodňa6.12.2000(čl.5)súdzistil,žeňounavrhovateľ(rovnakoakojedenzdvochspoluautorov)
prihlásil zlepšovací návrh s názvom „Zníženie zátrhov u DN ocelí“. V časti V. Popis doterajšieho stavu
prihlášky je podľa zistenia súdu uvedené : “Pri valcovaní DN ocelí na TŠP podľa doteraz platných

predpisov často vznikajú zátrhy na páse aj v dôsledku trenia (zadierania) pásu o vodiace pravítka pred
stolicou č. 11“ a v časti VI. Popis navrhovaného riešenia je uvedené: „Navrhujem, aby sa pri valcovaní
DN ocelí pravítka pred 11. stolicou rozťahovali po zachytení pásu v navijačkách“. Listom zo dňa 1.2.2001
(čl.9) odporca podľa zistenia súdu oznámil navrhovateľovi, že jeho zlepšovací návrh s názvom „Zníženie
zátrhov u DN ocelí“ zamietol s tým, že v dôvodoch odporca vytkol návrhu nekonkrétnosť a poukázal tiež

na skutočnosť riešenie navrhovateľa nie je z pohľadu odporcu novým, keďže nastavovanie pravítok v
hotovnom poradí, včítane pred 11. stolicou a ich rozťahovanie až o 50mm nad nominálnu šírku pásu je
už upravené v technicko-organizačnom predpise TOP -ZO01-07/2000 zo dňa 1.3.2000. Listom zo dňa
1.2.2001(čl.10)odporcapodľazisteniasúduoznámilnavrhovateľovi,žejehozlepšovacínávrhsnázvom
„Mechanizmus vzniku zátrhov na TVa - zníženie zátrhov na DN ocelí“ zamietol s tým, že v dôvodoch

odporca poukázal na to, že nastavovanie pravítok pred 11. stolicou pri valcovaní DN ocelí je už upravené
v technicko-organizačnom predpise TOP -ZO01-07/2000, že toto opatrenie je pre nastavenie pravítok v
hotovnom poradí úplne dostatočné a že z týchto dôvodov predmet zlepšovacieho návrhu navrhovateľa
využívať nemieni.V konaní nebola spornou skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o prijatí ponuky
zlepšovacieho návrhu a odmene zaň. Vychádzajúc z už uvedených protichodných tvrdení účastníkov

boli v konaní spornými ako skutočnosť či odporca riešenie, ktoré navrhovateľ u odporcu prihlásil ako
zlepšovacie návrhy zaviedol do svojej organizačno-technologickej dokumentácie tak i skutočnosť, či
odporca toto riešenie bez ohľadu na jeho premietnutie/nepremietnutie do technologickej dokumentácie
skutočne vo výrobnom postupe pri valcovaní DN ocelí na trati TŠP - 1700 v prevádzke teplej valcovne
využíva alebo niekedy v minulosti využíval.

Na preukázanie týchto sporných skutočností súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s
podstatným obsahom písomností predložených účastníkmi a výsluchom oboma stranami navrhovaných
svedkov.

ZinformačnejsprávyovýskyteokrajovýchnecelistvostíuDNocelízarok1999zodňa24.1.2000(čl.102)

súd zistil, že z odvalcovaných 7642 zvitkov DN ocelí na trati TŠP - 1700 v roku 1999 za zátrhy vyskytli u
542 zvitkov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 7,09% podiel zátrhov na odvalcovaných zvitkoch.
Z tejto správy je zároveň zrejmé tiež, že podiel zátrhov na výrobe vykazovaný za jednotlivé kalendárne
mesiace roku 1999 sa pohyboval v rozmedzí od 2% (máj 1999) do 15,60% (november 1999). V roku
2000, vychádzajúc z vyjadrenia odporcu (čl. 28), predstavoval podiel zátrhov na celkovo odvalcovaných

zvitkoch DN ocele 6,77% a v roku 2001 2,11%, s tým, že z informačnej správy o výskyte okrajových
necelistvostí DN ocelí za 10 mesiacov roku 2001 zo dňa 15.11.2001 (čl. 103) súd v tejto súvislosti zistil,
že podiel zátrhov na výrobe, vykazovaný za prvých 10 mesiacov roku 2001 sa pohyboval v rozmedzí od
2,27% (apríl 2001) do 8,73% (marec 2001). V roku 2002 predstavoval podiel zátrhov na čistej výrobe
DN pásov 1,26%, v roku 2003 4,99%, v roku 2004 7,12%, v roku 2005 8,61%, v roku 2006 8,27%, v roku

2007 7,77% a v roku 2008 11,88%, čo mal súd za preukázané z prehľadu o okrajových necelistvostiach
zo dňa 11.2.2009 (čl. 218).

Z technicko-organizačného predpisu odporcu TOP -ZO01-07/2000, ktorý bol vydaný dňa 1.3.2000 (čl.
30) súd zistil, že ním došlo k doplneniu a spresneniu platného detailného technologického prepisu

pre TŠP 1700 č. ZO 01-DTP-001/95 v časti úpravy technológie ohrevu a valcovania teplých pásov
akosti DN, pričom vo svojej časti 03.00 Valcovanie v bode 02 Hotovné poradie upravoval postup
roztiahnutia vodiacich pravítok v hotovnom poradí o + 50 mm nad nominálny rozmer šírky pása. Dovtedy
podľa zistenia súdu technologický prepis odporcu č. ZO 01-DTP-001/95 (str. 303) upravoval spôsob
nastavovania pravítok vo všeobecnosti pre každý druh valcovaného pásu (DN akosť a tiež nie DN

akosť) vo svojej časti 400.02.07 „Nastavovanie pravítok pre valcovanie“, v ktorom je upravené, tiež, že
„Tlačítkom príslušnej stolice H0 - H11 tlačítkom ASG a dekadickou klávesnicou zadať prídavok šírky
(potrebná medzera medzi pásom a pravítkami) hodnota 50 pre pravítka pred všetkými stolicami“. Úsek
hotovného poradia, vychádzajúc z technologického prepisu odporcu č. ZO 01-DTP-001/95 (str. 96)
je tvorený 7 dovalcovacími stolicami (H0, H6, H7, H8, H9, H10 a H11), pričom medzi dovalcovacou

stolicou H11 a navíjačkami sa nachádza valčekový dopravník dlhý 163,82m. Spôsob rozťahovania
vodiacich pravítok pri valcovaní dynamopásov na trati TŠP - 1700 bol v spoločnosti odporcu v ďalšom
období upravený jeho organizačným predpisom č. Opr-AE56-02/05 vydaným dňa 19.4.2005 (čl. 88),
podľa ktorého sa vodiace pravítka v hotovnom poradí mali nastavovať o +40 mm nad nominálny
rozmer šírky pása. V súčasnosti platný detailný technologický predpis DTP/AE/0040 TŠP 1700 (čl.

747) podľa zistenia súdu vo svojej časti 400.02.05 (str. 126) upravuje spôsob nastavenia vodiacich
pravítok pred všetkými valcovacími stolicami hotovného poradia rovnako, ako detailný technologický
prepis odporcu č. ZO 01-DTP-001/95. Výskumno-organizačný predpis odporcu č. VOP-AG 47 -00/2001
z 23.3.2001 (čl. 206) vo svojej časti 7 upravoval ako jedno z opatrení na zamedzenie výskytu okrajových
necelistvostí pri valcovaní zvitkov s kódovým označením 705 postup, kedy v prípade že pás v 11. stolici

šúcha o pravítko, operátor zvýši rozsah automatického roztvárania pravítok pred 11. stolicou. Naproti
tomu výskumno-organizačný predpis odporcu č. VOP-AG 47 -52/2001 z 4.6.2001 (čl. 212) pri úprave
postupu pri spracovaní zvitkov na teplej valcovni bez ďalšieho odkazoval na technicko-organizačný
predpisu odporcu TOP -ZO01-07/2000 a teda rozťahovanie vodiacich pravítok zvlášť pred 11. stolicou
neupravoval. Podľa zistenia súdu len výskumno-organizačný predpis odporcu č. VOP-AG 47 -52/2001 z

4.6.2001prešielvrámciorganizačnejštruktúryodporcuschvaľovacímprocesom,očomsvedčiapodpisy
spracovateľov,oponentovaschvaľovateľovnaprvejstranetohtopredpisuvčastinatourčenejpretlačou,
pridelenie čísla „52“ tomuto predpisu a tiež zapísanie tohto výskumno-organizačného predpisu do
evidencie výskumno-organizačných predpisov odporcu, čo mal súd za preukázané z tejto evidencie (čl.212). Naproti tomu výskumno-organizačný predpis VOP-AG 47 -00/2001 z 23.3.2001 ani nebol na prvej
strane opatrený podpismi spracovateľov, oponentov a schvaľovateľov, nebolo mu pridelené evidenčné
číslo (vždy bol vedený po číslom „00“) a nebol ani zapísaný do evidencie výskumno-organizačných

predpisov odporcu. Na tomto základe súd skutkovo uzavrel, že výskumno-organizačný predpis VOP-
AG 47 -00/2001 z 23.3.2001 bol len neschváleným pracovným návrhom, ktorý sa však záväzným
vnútroorganizačným predpisom spoločnosti odporcu nikdy nestal. Na tomto mieste súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že povahu výskumno-organizačného predpisu VOP-AG 47 -00/2001 z 23.3.2001 ako len
prvotného návrhu, ktorý až po korekciách bol schválený v podobe výskumno-organizačného predpisu

odporcu č. VOP-AG 47 -52/2001 z 4.6.2001 potvrdil i sám spracovateľ tohto predpisu svedok Ing. Ján
Čverčko vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.3.2009.

Svedok X.. O. J. (vedúci oddelenia technicko-priemyselnej ochrany spoločnosti odporcu) sa vo svojej
svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.11.2006 vyjadril k dôvodom, pre ktoré došlo k zamietnutiu
zlepšovacích návrhov navrhovateľa. V podstatnom zopakoval dôvody, ktoré boli vyjadrené už v listoch

odporcu zo dňa 1.2.2001, ktorými bolo odporcovi oznámené neprijatie („zamietnutie“) jeho zlepšovacích
návrhov; akcentoval v tomto zmysle hlavne nekonkrétnosť návrhov, ich nerealizovateľnosť vzhľadom na
to, že hodnota vyosenia pásu pre 11. stolicou nie je meraná a preto nie je známa a poukázal tiež na to,
že navrhovaný technologický postup bol odporcom dlhodobo už pred prihlásením zlepšovacích návrhov
používaný a ako taký sa stal stavom techniky vo vlastníctve odporcu.

Svedok X.. S. Š. (vedúci odboru metalurgie teplej valcovne odporcu ) vo svojej svedeckej výpovedi
na pojednávaní dňa 23.11.2006 poukázal na nerealizovateľnosť riešenia podľa zlepšovacích návrhov
navrhovateľa, z dôvodu, že hodnota vyosenia pásu sa neustále mení a nie je preto známa, uviedol tiež,
že k obmedzeniu výskytu zátrhov pri valcovaní DN ocelí na trati TŠP - 1700 došlo úpravou pred nultou

stolicou (zavedením pravítok s valčekmi) a nie rozťahovaním pravítok pre 11. stolicou hotovného poradia
ako to navrhoval navrhovateľ a vyjadril sa tiež k spôsobu štatistického vykazovania výskytu zátrhov u
odporcu. Uviedol v tejto súvislosti, že štatistické vykazovanie zátrhov je ovplyvnené mnohými faktormi,
medzi inými i obsahom kremíka v oceli, keďže čím je v oceli kremíka viac, je náchylnejšia na zátrhy.
To teda podľa svedka znamená, že výskyt zátrhov je závislý tiež od skladby objednávok odberateľov.

Štatistické odchylky v počte zátrhov môžu byť podľa svedka spôsobené tiež spôsobom, akým sa
vykonáva orez, pretože pokiaľ sa vykonáva na studenej valcovni, ako zátrh sa už nezaznamenáva na
teplej valcovni.

Svedok V. C. (zamestnaný u odporcu v rokoch 1965 až 1999, naposledy v pracovnej pozícii zmenového

majstra) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2009 v podstatnom uviedol, že v rokoch
1996 až 1999 znížený rozsah výskytu zátrhov a ani zmeny v technologickom postupe úpravou pravítok
pred 11 stolicou, nezaznamenal. K manipulácii s pravítkami dochádzalo podľa svedka v tomto období len
pred 6. stolicou a nie aj pred 11. stolicou. Svedok ďalej tiež uviedol, že po skončení pracovného pomeru
v spoločnosti odporcu sa naďalej stretával so svojimi spolupracovníkmi, že sa od hlavného operátora

Jozefa Vargu niekedy po jednom alebo jeden a pol roku po skončení pracovného pomeru dozvedel, že
problematika zátrhov je už vyriešená a v tejto súvislosti tiež, že riešenie tohto problému malo spočívať
v úprave pravítok pred 11. stolicou.

Svedok X.. A. D. (spolupracovník navrhovateľa, zamestnaný u odporcu v období rokov 1965 až 1999) vo

svojejsvedeckejvýpovedinapojednávanídňa16.2.2009vpodstatnomuviedol,ževčasekeďodchádzal
zo spoločnosti odporcu bola prijatá výskumná úloha na riešenie problému vzniku zátrhov so zameraním
na teplú valcovňu, že navrhovateľa poslal, aby išiel na teplú valcovňu dozorovať technologický proces,
že navrhovateľ robil nejaké zásahy do technologického procesu pričom ich výsledkom bolo to, že došlo k
zníženiu zátrhov. Svedok sa nevedel vyjadriť, či tieto opatrenia spočívali v manipulácii s pravítkami, ako

uviedol, počul však, že k takejto manipulácii s pravítkami dochádzalo. Po skončení pracovného pomeru v
spoločnosti odporcu, tvrdil svedok, že len náhodne a zo zvedavosti na tému zátrhov diskutoval napríklad
sosvedkomŠ.,sosvedkom W.zrejmetiežajsnavrhovateľom,pričomztýchtorozhovorovpodľasvedka
vyplynulo, že došlo k podstatnému zníženiu zátrhov pri valcovaní dynamo plechov. Akým opatrením
došlo k zníženiu výskytu zátrhov svedok uviesť nevedel, z vlastnej skúsenosti však poznamenal, že

vedenie pásu zvlášť vedenie pásu pred poslednou stolicou je pre výskyt zátrhov dôležitý.

Svedok Š. R. (toho času hlavný manažér divízneho závodu teplej valcovne spoločnosti odporcu; v
čase prihlásenia zlepšovacích návrhov v pracovnom zaradení zástupcu vedúceho prevádzky), vo svojejsvedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2009 uviedol, že do jeho referátu spadá tiež linka TŠP
- 1700 a okrem iného tiež vyhodnocovanie zlepšovacích návrhov. Svedok „kategoricky“ poprel, aby
v spoločnosti odporcu dochádzalo k využívaniu zlepšovacích návrhov navrhovateľa a vyjadril názor,

že navrhovateľ myšlienku, ktorá tvorila jeho zlepšovací návrh, prevzal z riešenia dynamickej korekcie
riadenia stavania pravítok hotovného poradia, ktoré u odporcu na základe požiadaviek operátorov bolo
zavedené v podobe zmeny riadiaceho programu už v roku 1996 a v programovom vybavení linky sa
nachádza i toho času. Svedok ďalej ozrejmil, že problém zátrhov na linke TŠP - 1700 vlastne nikdy nebol
doriešený, pričom i v súčasnosti existuje. Dodal v tejto súvislosti, že od kedy funguje dynamo linka sa

nikomu nepodarilo zistiť prečo dochádza k zátrhom raz na pravej a raz na ľavej strane dynamo pásu.
Svedok sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril tiež k skutočnosti poklesu vzniku zátrhov v čase kedy
došlo k podaniu prihlášok zlepšovacích návrhov navrhovateľom. Uviedol v tejto súvislosti, že v danom
období došlo k zmene pokynov a organizácie ohľadne úkonov, ktoré sa robili na dynamo linke, v tom
zmysle, že nad objednávanú šírku materiálu sa pridávala ďalšia šírka tzv. prídavný rez, a to z dôvodu
aby v prípade ak dôjde k vzniku zátrhu na takomto páse, bolo možné zvýšiť šírku orezu. Svedok ďalej

poprel aby v technologickom procese valcovania dynamo oceli bol v období od roku 2001 na linke TŠP -
1700 realizované opatrenie spočívajúce v roztiahnutí pravítok pred 11. stolicou o dvojnásobnu hodnotu
veľkosti vyosenia pásu, pričom v tomto zmysle dodal, že hodnota vyosenia pásu nie je známa dopredu
a že vyosenie pásu je známe až po odvalcovaní kusa. Tvrdil na tomto základe, že zlepšovací návrh
navrhovateľa bol nedokonalý a technicky nerealizovateľný z toho dôvodu bol zamietnutý.

Svedok X.. Q. W. (vedúci oddelenia kvality pre divízny závod teplá valcovňa), vo svojej svedeckej
výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2009 v podstatnom uviedol, že problém okrajových necelistvostí
v spoločnosti odporcu vždy bol a vždy je. Toho času sa podľa svedka tento problém vyskytuje v
zníženom objeme, poukázal však v tejto súvislosti na to, že elektro oceľ sa rozdelila do niekoľkých

kategórií s rozdielnym množstvom kremíka, pričom čím má oceľ väčšie množstvo kremíka tým má väčšiu
náchylnosť na vznik okrajových necelistvostí. V roku 2002 vzhľadom na tú skutočnosť, že skončila
platnosť predchádzajúceho detailného technologického predpisu, ako svedok uviedol, vypracoval nový
detailno-technologický predpis pričom ním nedošlo k žiadnym zmenám čo sa týka hotovného poradia a
nastavovania pravítok. Svedok sa vyjadril tiež k realizovateľnosti opatrenia spočívajúceho v rozťahovaní

vodiacich pravítok pred 11. stolicou o dvojnásobnú hodnotu veľkosti vyosenia pásu. V tejto súvislosti
poznamenal, že pokiaľ by operátor čakal kým sa dostane k údaju o vyosení pásu, skôr by vznikol
nepodarok ako by bolo možné vôbec valcovať. Vysvetlil v tomto zmysle, že pred stolicou H11 vyosenie
merateľné nie je a že merateľné je až za stolicou H 11 pokiaľ prejde popod merací prístroj „Daistrom“.

Svedok X.. R. J. (toho času riaditeľ kvality procesov, v čase prihlásenia zlepšovacích návrhov v
pracovnom zaradení vedúci odboru rozvoja výroby a valcovania), vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 16.2.2009 v podstatnom uviedol, že zlepšovacie návrhy navrhovateľa zvlášť tiež
korekcia vodiacich pravítok na základe dvojnásobku veľkosti vyosenia pásu za H11 nebola nikdy
vnesená do technologickej dokumentácie spoločnosti odporcu a nikdy nebola tak ako bola zadefinovaná

navrhovateľom v spoločnosti odporcu využívaná. Svedok v tejto súvislosti ozrejmil, že v období pred
podaním prihlášok zlepšovacích návrhov platil v spoločnosti odporcu detailný technologický predpis
ZO 01 DTP - 001/95, ktorý počítal s roztiahnutím vodiacich pravítok pred každou z jednotlivých
valcovacích stolíc o hodnotu 50 mm. V čase kedy navrhovateľ podal prihlášky zlepšovacích návrhov
(od marca roku 2000 do marca r. 2001) platil v spoločnosti odporcu mimo tohto predpisu ďalší

technicko-organizačný predpis s označením TOP ZO 01 - 07/2000, ktorý predstavoval len špecifikáciu
detailného technologického predpisu ZO 01 DTP - 001/95 vo vzťahu k valcovaniu dynamo plechov.
Dodal v tejto súvislosti, že v spoločnosti odporcu môžu fungovať len tie praktiky, ktoré sú popísané v
technologickej dokumentácii. To čo nie je popísané je vykonávané v rozpore s platným technologickým
predpisom a je porušením alebo sa považuje za porušenie technologickej disciplíny. Svedok tvrdil, že v

spoločnosti odporcu nikdy nebol využívaný ani postup kedy by k nastavovaniu vodiacich pravítok došlo
až po zavedení pásu do navíjačiek. K nastavovaniu pravítok dochádza podľa svedka po odvalcovaní
niekoľkých metrov pásu a nie po zavedení pásu do navíjačiek, kedy by pás musel prejsť trasu 160 m.
Svedok sa podrobne vyjadril tiež k navrhovateľom tvrdenému zníženiu zátrhov v čase po prihlásení
zlepšovacích návrhov. Uviedol v tomto zmysle, že v roku 2001 právneho „predchodcu odporcu odkúpil

nový akcionár“, s tým, že došlo k zmene metodiky, ktorou sa vykazoval vznik zátrhov. Konkrétne táto
zmena spočívala v tom, že bola zavedená metodika evidencie na základe hmotnostných pomerov
opravovaného materiálu a divertovaného materiálu (materiálu, ktorý nemohol byť určený na pôvodnú
zákazku). V období rokov 1999 až 2001 táto metodika podľa tvrdenia svedka spočívala v evidenciipodľa počtu zvitkov. Od roku 2001 dochádzalo podľa svedka tiež k zmenám vo formátoch valcovaných
plechov. Svedok v tejto súvislosti skonštatoval, že porovnávanie zátrhov na základe počtu zvitkov a na
základehmotnostimôževiesťknezrovnalostiamakskresleniam,pričomvšakcelkovývýskytokrajových

necelistvostí je od roku 2001 rastúci.

Svedok S. Č. (spolupracovník navrhovateľa, zamestnaný u odporcu do roku 2005) vo svojej svedeckej
výpovedi na pojednávaní dňa 23.3.2009 v podstatnom uviedol, že v spoločnosti odporcu bol zriadený
tím na sledovanie zátrhov, ktorého bol vedúcim, že podstatou práce tohto tímu bolo zistenie za akých

okolností dochádza k minimalizácii zátrhov. Tento tím sledovaním celého technologického postupu, a
to od výroby ocele až po navinutie zvitku, zistil niekoľko príčin, ktoré viedli k výskytu zátrhov, pričom v
nadväznosti na tieto zistenia došlo k vydaniu výskumno-overovacieho predpisu VOP - AGE 47/52/2001.
Výskumno-overovací predpis VOP - AG 47/00/2001 bol podľa svedka prvotným návrhom, ktorý ešte
išiel na korekciu, pričom po pripomienkach jednotlivých závodov bol definitívne vydaný predpis VOP
- AG 47-52/2001.Svedok ďalej uviedol, že v závere práce tímu na sledovanie zátrhov bolo zistené,

že pás pred 11 stolicou mal veľké priečne vyosenie, pričom zistil to meraním na valci, ako sa svedok
len domnieval, C. K.. V nadväznosti na toto zistenie, ako svedok uviedol, išiel navrhovateľ sledovať
túto skutočnosť priamo na TŠP linku na kabínu a následne mu navrhovateľ oznámil, že zátrhy zmizli
potom ako operátor roztiahol vodiace pravítka. Konkrétne sa mal navrhovateľ vyjadriť, že potom čo
bolo zistené, že sa nevyskytujú pri valcovaní zátrhy pýtal sa operátora čo urobil, a tento mu mal

povedať, že roztiahol pravítka. Svedok na základe tohto sledovania a informácie zo strany navrhovateľa
zahrnul požiadavku roztiahnutia pravítok pred 11. stolicou do písomnosti označenej ako požiadavky
na nastavenie trate TŠP - 1700 pri valcovaní dynamo oceli (čl. 29). Tím na sledovanie zátrhov podľa
vyjadrenia svedka nebol oprávnený žiadnym spôsobom zasahovať do procesu realizácie a teda ani do
výroby oceli. Toto bolo záležitosťou konkrétneho závodu. Svedok sa nevedel vyjadriť či uvedené riešenie

(rozťahovanie pravítok) bolo alebo nie zahrnuté do detailných technologicko-organizačných predpisov.
Pokiaľ v predpise VOP - AG 47 - 52/2001 sa nenachádza zmienka o rozťahovaní vodiacich pravítok pred
11 stolicou a vo VOP - AG 47 - 00/2001 o tejto skutočnosti zmienka bola, svedok vysvetlil, že dôvodom
boli pripomienky v tom zmysle, že na zátrhy vplývajú aj iné veci ako rozťahovanie pravítok, a teda že
ohľadne obsahu VOP existovali rozpory.

Svedok X.. C. W. K.. (spoluautor zlepšovacích návrhov, syn navrhovateľa, v čase od 18.7.2010 do
18.2.2012účastníkkonanianastranenavrhovateľa,tohočasuuodporcuzamestnanývpracovnejpozícii
výrobkový inžinier na studenej valcovni, v čase prihlásenia zlepšovacích návrhov zaradený v pracovnej
pozícii vedúceho oddelenia certifikácie výrobkov) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa

18.6.2012 v podstatnom uviedol, že podstatou zlepšovacích návrhov bolo technické riešenie, ktoré
malo poslúžiť na zníženie tvorby zátrhov, že toto riešenie je požívané operátormi a je zahrnuté tiež
do dokumentácie odporcu, pričom však konkrétne označenie predpisu odporcu, v ktorom je zlepšovací
návrh zahrnutý uviesť nevedel, i keď ako uviedol, s takýmto dokumentom, kde bolo uvedené, že
pri 11. stolici ako má byť nastavené stavanie pravítok, sa stretol. Spresnil v tejto súvislosti, že v

tomto dokumente bolo napísané, že má dôjsť k nastaveniu pravítok na dvojnásobok hodnoty vyosenia
pásu a že sa s ním stretol na firemne dostupnom portály dokumentácie odporcu. O skutočnosti, že
odporca v praxi riešenie podľa zlepšovacích návrhov využíva, sa svedok, ako uviedol, dozvedel len od
navrhovateľa, pričom sám túto skutočnosť priamo vlastnými zmyslami nevnímal, keďže nemá prístup
na teplú valcovňu. Od navrhovateľa sa svedok, ako uviedol, dozvedel tiež, že po podaní zlepšovacích

návrhov sa výskyt zátrhov znížil približne z 20 % na 2 %. Svedok v tejto súvislosti tiež poznamenal,
že takto znížený výskyt zátrhov by sa dal ešte znížiť pokiaľ by sa niektoré zátrhy nevyrábali naschvál.
Na ozrejmenie v tejto súvislosti dodal, že zátrhy sa u odporcu robia schválne, a to takým spôsobom,
že operátor účelovo vypne systém, ktorý sa stará o rozťahovanie pravítok s tým, že v tomto systéme
je prednastavené riešenie podľa zlepšovacích návrhov. Následne sa urobia 2 - 3 zátrhy a potom sa vo

výrobe podľa svedka pokračuje.

Svedok S. C. (do roku 2008 zamestnaný v spoločnosti odporcu najprv ako valciar, neskôr ako hlavný
operátor linky) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 3.9.2012 v podstatnom uviedol,
že osobu navrhovateľa vnímal v súvislosti s odstraňovaním vzniku okrajových necelistvostí, kedy

navrhovateľ kontroloval stav pred navíjačkou, bol tak isto v kabíne a zisťoval či sa vykonáva valcovanie
podľa technologického predpisu. Navrhovateľ sa podľa svedka zúčastňoval týchto kontrol z pozície
výskumného pracovníka, ktorí na prevádzku, na ktorej svedok pracoval, chodievali bežne. Svedok
tvrdil, že navrhovateľ doporučoval realizovať rozťahovania pravítok, s tým, že raz mu bolo doporučenérozťahovať pravítka na celej trati, raz iba pred 11. stolicou alebo pred stolicou H0. Svedok ozrejmil, že
pokiaľ sa valcovali dynamo kampane, boli prípady, kedy sa valcovalo naraz 40 ks zvitkov a okrajové
necelistvostisanevyskytlivôbec,prípadneojedineleaniekedysavyskytliokrajovénecelistvostimasovo,

t.z. vyskytlo sa 7 - 10 nevydarených kusov. Svedok uviedol, že bolo obdobie (nevedel upresniť kedy) keď
výskyt zátrhov rapídne poklesol a udržiaval si svoju úroveň, pričom potom sa znovu výskyt okrajových
necelistvostí zvýšil. Opatrenia na zamedzenie výskytu okrajových necelistvostí podľa svedka spočívali
výlučne v kontrolnej činnosti, s tým, že pokiaľ sa v rámci kontroly vyskytli nejaké problémy, osekávali sa
nálepy. Iné opatrenia sa, ako svedok uviedol, nerobili z toho dôvodu, že technologický postup bol daný,

a ten, ako svedok uviedol, bol preňho „alfa a omega“. Pokiaľ sa jedná o spôsob nastavovanie vodiacich
pravítok, svedok tvrdil, že sa na celé hotovné poradie inštaloval dynamický model nastavovania pravítok,
inak povedané nastavovanie vodiacich pravítok bolo vecou počítačového programu a pokiaľ bolo všetko
v poriadku toto nastavenie sa ponechalo. Pokiaľ však pás dral o vodiace pravítka, vzdialenosť vodiacich
pravítok sa upravovala na menšiu alebo väčšiu vzdialenosť. Podľa svedka bolo samozrejmé, že najviac
sa sústreďovala pozornosť na 11. stolicu, a to z toho dôvodu, že na tejto stolici bola najvyššia rýchlosť,

nízka teplota a tenký pás, pričom z 11. tej stolice už vychádzal finálny pás, ktorý musel mať náležitú
hrúbku, šírku, dovalcovaciu teplotu a rovinnosť, čo predpokladalo, aby pás išiel v osi. Svedok ďalej
uviedol, že vychýlenie pásu na stolici sa meralo za 11. stolicou, pričom údaj o vychýlení sa zobrazoval
na monitore v kabíne č. 8.Svedok tiež potvrdil, že rozťahovanie pravítok pred každou zo stolíc sa dalo
individuálne nastaviť tiež v priebehu valcovania.

Svedok X.. Ľ. N. (zamestnaný u odporcu ako pracovník útvaru priemyseln-oprávnej ochrany) vo
svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 3.9.2012 v podstatnom uviedol, že navrhovateľ bol
spoluriešiteľom výskumnej úlohy - zníženia okrajových necelistvostí, ktorá problematika sa riešila pred
aj po podaní zlepšovacích návrhov.

Svedok W. W. (do roku 2002 zaradený v pracovnej pozícii dispečera, odvtedy u odporcu
mimoevidenčnom stave vzhľadom na výkon verejnej funkcie) vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 22.10.2012 v podstatnom uviedol, že videl navrhovateľa ako pracovníka výskumu
často na teplej valcovni pri riešení rôznych problémov, ktoré na valcovni vznikali. Jedným z takýchto

problémovboloriešenieokrajovanýchnecelistvostítzv.výchyliekazátrhovnadynamoplechoch.Svedok
ďalej uviedol, že do času jeho odchodu v roku 2002 sa okrajové necelistvosti vyskytovali. Spresnil v tejto
súvislosti, že boli kampane, keď sa okrajované necelistvosti vyskytovali len minimálne, na druhej strane
však boli tiež kampane pri ktorých bol výskyt zátrhov zvýšený. Vtedy sa podľa svedka robili opatrenia
cestou majstra či už s „výskumákom“ alebo s technológmi. Svedok uviedol, že do jeho odchodu sa

vykonávali aktivity zamerané na zníženie výskytu okrajových necelistvostí, z ktorých konkrétne označil
nastavovanie pravítok a tiež v ich výmenu. Podľa svedka sa pri valcovaní stále vyskytovali pílky alebo
zátrhy, postupne sa však tieto zátrhy znižovali. Akými opatreniami však uviesť nevedel, pretože z jeho
pohľadu sa jednalo o záležitosti technické.

Svedok K. W. (zamestnaný u odporcu v pracovnej pozícii valciara-predáka) vo svojej svedeckej výpovedi
na pojednávaní dňa 26.11.2012 v podstatnom uviedol, že zátrhy pri valcovaní dynamo plechov vznikali
a aj naďalej vznikajú, pričom ozrejmil v tomto zmysle, že sú prípady, kedy zo 7 brám vznikne 7 zátrhov
a sú prípady, kedy zo 7 brám nevznikne ani jeden zátrh. Zo svojej pozície valciara, ako svedok ďalej
uviedol, nevie uviesť, čo je príčinou zátrhov, pričom nemá vedomosť o tom, že by sa v súčasnosti alebo v

minulosti robili nejaké opatrenia na zamedzenie ich vzniku; tvrdil v tejto súvislosti, že sa valcuje rovnako
- „ ako predtým, tak aj teraz“. Vodiace pravítka sa podľa svedka nastavujú podľa technologického
predpisu, teda so základnou korekciou 50mm, s ktorým nastavením sa valcuje, až do najbližšej opravy,
resp. kým nedôjde k odstaveniu linky. Takéto nastavenie sa podľa svedka robilo v spoločnosti odporcu
vždy, ako uviedol „ odjakživa odkedy v obchodnej spoločnosti odporcu robím“. Odkedy v obchodnej

spoločnosti odporcu svedok robí, sa, ako ďalej svedok uviedol, nikdy nerobilo také nastavenie, že by
k nastaveniu pravítok dochádzalo až po zavedení pásu do navíjačiek. Vysvetlil v tejto súvislosti, že
prestavbu robí počítač vtedy, keď už pás ide z prípravného poradia, pri takto nastavených pravítkach
potom valcovaný plech ide cez celé hotovné poradie až do navíjačiek. Pravítka po celý čas stoja a
nepohnú sa. Ani pokiaľ sa za jedenástou stolicou vyosí pás svedok ako tvrdil nepohybuje pravítkami.

V takomto prípade urobí nápravu so „švenglom“ a to tak, že tento pás vycentruje tak, aby išiel rovno
do navíjačiek. Na navíjačke je umiestnená kamera, ktorá sleduje priestor smerom k hotovnému poradiu,
pričomnapočítačisanachádzakrivka,ktoráznázorňujevyoseniepásu.Čitotovyoseniejeindikované aj
nejakoučíselnouhodnotousvedokuviesťnevedel,poznamenalvšak,že zatiaľpokynnasledovanietejtohodnoty nedostali. Svedok z praktickej skúsenosti poznamenal, že pokiaľ by nechal medzi valcovaným
materiálom a medzi pravítkami väčšiu medzeru, napríklad l0cm z l0 kusov, by prešli možno 4. Takýto
materiál by podľa svedka ťahalo, trhalo a nedalo by sa ho valcovať. Svedok ďalej tvrdil, že zavedenie

dynamickej korekciu navrhoval osobne, pričom jej význam spočíva v sťahovaní vodiacich pravítok
napríklad ešte o l0 mm, aby materiál lepšie držal v trati.

Svedok S. J. (zamestnaný u odporcu v pracovnej pozícii prvý valciar-operátor hotovného poradia)
vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.11.2012 v podstatnom uviedol, že zátrhy pri

valcovaní sem tam vzniknú, ale málo kedy, pričom príkladmo mieru výskytu zátrhov vyjadril tak, že z
vyvalcovaných 70-80 kusov sa zátrhy vyskytnú v 2 prípadoch. Rozťahovanie vodiacich pravítok sa podľa
tvrdenia svedka realizuje tak, že sa nastavuje vždy základná hodnota korekcie - maximálne na hodnotu
50mm. Nastavenie väčšej hodnoty podľa svedka nie je možné jednak z dôvodu že táto hodnota je ako
maximálna nastavená v počítači, a jednak ani prakticky sa to realizovať inak nemôže z toho dôvodu, že
potom by pás nebol držaný v hotovnom poradí. Pokiaľ počas valcovania valcovaný pás drie o vodiace

pravítka, manuálne na pár sekúnd zmení hodnotu roztiahnutia pravítok, ale dochádza k tomu prakticky
málokedy („približne 1x za mesiac“). V takomto prípade dá pravítka naspäť už automaticky počítač.
Svedok tiež tvrdil, že v kabíne č. 8 sa znázorňuje vyosenie pásu, tak, že je vyobrazovaná jedna rovná
čiara,pričompokiaľdôjdekvyoseniupásu,dôjdekposunutiutejtopriamky.Taktoznázornenévychýlenie
pásu oproti osi trate je iba grafické, pričom číselný údaj ako svedok uviedol, vyjadrený zároveň nie je.

Toto odchýlenie pásu z osi trate svedok, ako uviedol nesleduje, pričom podľa ním vyjadreného názoru,
v dôsledku tohto vychýlenia k vzniku vád na valcovanom plechu, nedochádza.

Svedok X.. S. J. (zamestnaný u odporcu do roku 2008 v pozícii samostatného výskumného pracovníka
útvaru výskumu a výroby ocele) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.11.2012 v

podstatnom uviedol, že v určitej dobe sa vyskytli nedostatky pri výrobe, spočívajúce vo vzniku zátrhov
pri valcovaní, že v tejto súvislosti bola menovaná komisia, ktorá mala riešiť príčiny týchto nedostatkov,
pričom do tejto komisie boli ustanovení zástupcovia jednotlivých výrobných závodov, mimo iných tiež
on za oceliareň a navrhovateľ za výskumný ústav. X.. P. bol šéfom tohto tímu, ktorý riešil zátrhy.
Členom tohto tímu sa svedok, ako uviedol, stal menovaním zo strany vedenia ústavu, pričom činnosť

v tíme na sledovanie a zníženie zátrhov vykonával v rámci plnenia svojich pracovných úloh pre
spoločnosť odporcu. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ sa vyskytli nejaké problémy, táto komisia sa zvolala,
konkrétne sa vtedy skúmali jednotlivé tavby na ktorých sa tieto problémy vyskytli, prijali sa nejaké
závery a odskúšalo sa to pri výrobe ďalších sérií. Výskyt zátrhov pri valcovaní dynamo plechov bola
komplikovanou záležitosťou, pričom jednoznačne sa nevedelo povedať, čo bolo ich príčinou.

Svedok X.. Z. H., P.. (zamestnaný u odporcu do roku 2004 v pozícii vedúceho odboru koordinácie
výskumu) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 14.1.2013 v podstatnom uviedol, že sa
pamätá len na to, že navrhovateľ riešil nejaké úlohy, ktoré súviseli so znížením zátrhov na dynamo linke.
Či s úspechom alebo nie už uviesť nevedel.

V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, ktorá vyplýva tiež zo súdom oboznámenej
Pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.1971(čl. 610) a jej zmeny zo dňa 1.4.2000 (čl. 613), že medzi
odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom bol založený pracovný pomer na
dobu neurčitú, ktorý medzi účastníkmi trval i v čase prihlásenia zlepšovacích návrhov navrhovateľom.

Navrhovateľ podľa dohodnutých pracovných podmienok vykonával pre odporcu práce druhovo
vymedzené ako „výskumník a vývojár - valcov“, pričom podľa písomnej pracovnej náplne vypracovanej
dňa 1.9.2002 do rámca takto druhovo vymedzených prác spadalo mimo iných i samostatné riešenie
zložitých výskumných úloh a výkon výskumných a vývojových prác v podmienkach laboratórnych
i prevádzkových, navrhovanie VOP („výskumno-overovacích predpisov) pre inovované technológie

ohrevu brám a valcovania so zabezpečovaním kontroly ich dodržiavania a sledovanie výskumnej výroby
v prevádzkových podmienkach.

K vzťahu medzi plnením pracovných úloh a riešením problému zátrhov zlepšovacími návrhmi
navrhovateľ v podstatnom tvrdil (na pojednávaní dňa 18.6.2012), že zátrhmi pri valcovaní dynamo

oceli sa zaoberal celý výskumný a skúšobný ústav, v ktorom pracoval v období rokov 1968 až 2004,
že sám pracoval na množstve výskumných úloh, medzi inými tiež na výskumnej úlohe vývoja akosti
dynamo plechov. V rámci tohto vývoja bolo potrebné podľa navrhovateľa sledovať tiež výrobný proces
na konkrétnej dynamo linke. Pri týchto ohliadkach sledoval dodržiavanie technologických predpisov.Zároveň v rámci tohto sledovania vykonával tiež vyhodnotenie výroby, konkrétne tiež zátrhov, pričom
však mechanizmom vzniku zátrhov sa on nezaoberal. Za riešenie zátrhov bol podľa navrhovateľa
zodpovedný pán D.. Navrhovateľ ako uviedol, nikdy pracovnú úlohu na riešenie mechanizmu vzniku

zátrhov nedostal. Navrhovateľ poprel, aby k riešeniu problému zátrhov dospel v rámci plnenia úloh v
tíme na sledovanie zátrhov, pričom o tom, aby bol členom tohto tímu, ako uviedol, nemal vedomosť.
Dodal v tejto súvislosti, že výskumná úloha tímu na sledovanie zátrhov skončila po vydaní výskumnej
správy v mesiaci júl 1997 (čl. 538), pričom ďalej už riešenie tejto výskumnej úlohy nepokračovalo. Až
s odstupom času v rámci vlastnej sledovacej činnosti, tvrdil navrhovateľ, že prišiel na riešenie, ktoré je

podstatou zlepšovacieho návrhu. Navrhovateľ v tejto súvislosti poprel svoju účasť v tíme na sledovaní
zátrhov, ktorý svoju činnosť pod vedením X.. S. Č. vykonával tiež v rokoch 2000 a 2001. Tvrdil v tejto
súvislosti, že pokiaľ sa aj zúčastnil porady tohto tímu dňa 9.1.2001 o čom svedčí písomný zápis (čl.
399), neurobil tak ako člen, keďže za člena vymenovaný nebol, ale len z dôvodu, že v roku 2000
podal návrh na úsporu nákladov odstránením zátrhov a preto bol vyslaný, aby vysvetlil mechanizmus
odstránenia zátrhov. Pokiaľ navrhovateľ chodieval sledovať linku, robil tak podľa jeho slov na základe

príkazu svojho nadriadeného z poverenia X.. S. Č., ktorý bol vedúcim tejto výskumnej úlohy. V tejto
súvislosti súd z návrhu riaditeľa Výskumného a skúšobného ústavu adresovaného výrobnému riaditeľovi
VSŽ OCEĽ, a.s. zo dňa 7.1.2000 (čl. 691) zistil, že ním došlo k návrhu na vymenovanie vedúceho tímu
na sledovanie zátrhov - X.. S. Č. a ďalších 6 členov, medzi ktorými však navrhovateľ uvedený nebol.
Cieľom práce tohto tímu, podľa obsahu uvedenej písomnosti bolo zníženie zátrhov na dynamoplechoch.

X.. S. Č. dňa 7.3.2001 vyhotovil písomnosť s označením „Požiadavky na nastavenie trate TŠP-1700 pri
valcovaní dynamo ocelí (čl. 29), v ktorom, vychádzajúc z jeho obsahu, na základe „poznatkov tímu na
sledovanie zátrhov“ boli pomenované príčiny vzniku zátrhov, medzi inými tiež vyosenie pásu a zvlášť
tiež jeho šúchanie o vodiace pravítko pred 11. stolicou“ a navrhnuté opatrenia na ich odstránenie. Medzi
inými tiež zvýšenie rozsahu automatického roztvárania pravítok pred 11. stolicou, v prípade ak pás v

tejto stolici šúcha o pravítko. V tejto súvislosti súd zo zápisu č. 11 z porady tímu na zníženie výskytu
okrajových necelistvostí zo dňa 9.1.2001 (čl. 399) zistil, že porady tohto tímu uvedeného dňa sa zúčastnil
tiež navrhovateľ. Z obsahu tohto zápisu tiež vyplýva, že bol zistený vplyv ďalšieho faktora na tvorbu
zátrhov, ktorým je vyosenie pásu v 11. stolici a navrhnuté opatrenie na elimináciu tohto faktora v podobe
uvoľnenia pravítok pred 11. stolicou po zachytení pásu v navíjačkách. Zo zápisu č. 12 z porady tímu

na zníženie výskytu okrajových necelistvostí zo dňa 20.2.2001 (čl. 402) súd zistil, že i tejto porady sa
navrhovateľ zúčastnil ako aj, že v zápise je konštatované, že opatrením, spočívajúcim v centrovaním
pásu v hotovnom poradí sa dosiahol významný pokrok.

Z výskumnej správy Výskumného a skúšobného ústavu odporcu s názvom „Zníženie výskytu zátrhov

za tepla valcovaného dynamopásu“ vydaného v mesiaci júl 1997 (poznámka súdu: správne júl 1998- čl.
558) súd zistil že navrhovateľ bol vedený ako spoluriešiteľ výskumnej úlohy zameranej na zlepšenie
kvality a zníženie zátrhov za tepla valcovaného dynamopásu, s tým, že do riešiteľského tímu bol
navrhovateľ ustanovený v zmysle záverov z kontrolného dňa 19.3.1998, o čom svedčí písomný zápis
z uvedeného dňa (čl. 627). Vo výskumnej práci sú podľa zistenia súdu podrobne analyzované

technologické postupy tiež na divíznom závode teplá valcovňa, ktoré môžu mať vplyv na výskyt
okrajových necelistvostí na dynamopáse, s návrhom opatrení na potlačenie nežiaduceho vplyvu týchto
postupov. Podľa časti 5 (str. 12) tejto výskumnej správy, pri riešení výskumnej úlohy bolo mimo iného
tiež sledované nastavenie pravítok v hotovnom poradí a tiež vyosenie pásu za 11. stolicou. Výskumná
správa vo svojej časti 6.2.2 a 623 navrhovala ako jedno z celého radu iných opatrení tiež zabezpečenie

stredenia pásu do osi trate.

Spoločnosť PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice, ktorá pre odporcu zabezpečuje programové
vybavenie linky TŠP - 1700, na výzvu súdu, listom zo dňa 21.3.2013 (čl. 851), zaujala stanovisko v
otázke spôsobu nastavovania vodiacich pravítok v hotovnom poradí. Uviedla v ňom, podľa zistenia súdu

v podstatnom, že pravítka sa nastavujú pred zavedením pásu do stolice v rozsahu nominálnej šírky pásu
a veľkosti prídavku, ktorý do systému zadáva operátor, s možnosťou zadania tiež dynamickej korekcie
pravítok (do plusu alebo do mínusu), ktorá bola do systému riadenia BAN zavedená v roku 1996. Od roku
1996 podľa tohto vyjadrenia v systéme BAN neboli v súvislosti s riadením vodiacich pravítok prevedené
žiadne zmeny. Pravítka pred všetkými stolicami hotovného poradia sú z hľadiska riadenia rovnocenné,

to znamená prestavované rovnakým spôsobom. Pokiaľ sa jedná o hodnotu vyosenia pásu, táto podľa
stanoviska spoločnosti PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice, zisťuje sa za hotovným poradím,
neaplikuje sa do systému riadenia polohovaním vodiacich pravítok, pričom slúži len pre štatistické
vyhodnocovanie valcovania pásu.V čase prihlásenia zlepšovacích návrhov boli právne vzťahy zo zlepšovacích návrhov v spoločnosti
odporcu upravené podľa zistenia súdu normou č. 1/1994 O vynálezoch, úžitkových vzoroch,

priemyselných vzoroch, topografií polovodičových výrobkov a zlepšovacích návrhoch, ktorá bola vydaná
dňa 1.10.1994. Za zlepšovací návrh sa podľa tejto normy (časť 2) považovalo každé technické, výrobné
alebo prevádzkové zdokonalenie, ako aj riešenie problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
životného prostredia, s ktorým má zlepšovateľ právo nakladať. Podľa časti 3.3.2 tejto normy, zlepšovateľ
nemá právo so zlepšovacím návrhom nakladať okrem iného tiež v prípade ak zlepšovateľ vytvoril

zlepšovací návrh pri plnení pracovnej úlohy, ktorá vyplýva z jeho pracovnej zmluvy so spoločnosťou, z
daného pracovného príkazu a pod., v prípade že riešenie podľa zlepšovacieho návrhu je už majetkom
spoločnosti a spoločnosť má k nemu vlastnícke právo alebo právo hospodárenia, a tiež v prípade ak
ide o doterajšie výsledky činnosti, stavu techniky a praxe spoločnosti. Spoločnosť má podľa časti 4.1.1
normy č. 1/1994 právo rozhodnúť o tom, či príjme ponuku zlepšovacieho návrhu a podľa časti 4.1.3
právo využívať alebo inak nakladať s riešeniami podľa zlepšovacích návrhov, ktoré prijala tým, že so

zlepšovateľom uzavrela zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň. Zlepšovateľ má
v zmysle časti 4.3.3 normy právo na odmenu za zlepšovací návrh, ktorý spoločnosť prijala, vo výške a
termínoch podľa uzavretej zmluvy. Podľa časti 7.7 normy, nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia zmluvy
je jej podpísanie oboma stranami

Súd v konaní nariadil dokazovanie posudkami znalca z odboru Priemyselného vlastníctva, odvetvie
patenty, priemyselné vzory, ochranné známky a značky a v odvetvie konštrukčné prvky a súčiastky,
odhad hodnoty strojov a strojových zariadení, projektovanie v strojárstve a znalca z odboru Strojárenstvo
ahutníctvo,odvetvieodhadhodnotystrojovastrojnýchzariadeníavýrobkovzkovu.Obajaznalcimalina
základe uznesení súdu odborne posúdiť, či návrhy navrhovateľa možno pokladať za technické, výrobné

alebo prevádzkové zdokonalenie, resp. riešenia problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
životného prostredia. X.. X. W., znalec z odboru Priemyselného vlastníctva v znaleckom posudku č.
1/2004 (čl. 43) dospel k záveru, že prihlášky zlepšovacích návrhov navrhovateľa za technické, výrobné
alebo prevádzkové zdokonalenie, resp. riešenia problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
životnéhoprostredia,pokladaťnemožno.X..S.I.,znalecz odboruStrojárenstvoahutníctvovznaleckom

posudku č. 9/2005 (čl. 75) dospel k podmienenému záveru, že návrhy „žalovaného“ za technické,
výrobné a prevádzkové zdokonalenie je možné pokladať, za predpokladu, že sú využívané v praxi.

Podľa ust. § 72 zák. č. 527/1990 Zb., za zlepšovacie návrhy sa pokladajú technické, výrobné alebo
prevádzkové zdokonalenia, ako aj riešenia problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a

životného prostredia, s ktorými má zlepšovateľ právo nakladať.(2) Práva zo zlepšovacích návrhov
nevzniknú, ak im bránia práva z patentu alebo zo zapísaného priemyselného vzoru.

Podľa ust. § 73 zák. č. 527/1990 Zb., zlepšovateľ je povinný ponúknuť zlepšovací návrh svojmu
zamestnávateľovi, ak sa zlepšovací návrh týka odboru práce alebo činnosti zamestnávateľa. (2)

Zlepšovateľ má právo so zlepšovacím návrhom nakladať bez obmedzenia, ak s ním zamestnávateľ
v lehote dvoch mesiacov od ponuky zlepšovacieho návrhu neuzavrel zmluvu o prijatí ponuky
zlepšovacieho návrhu a odmene zaň ( § 74).

Podľa ust. § 74 zák. č. 527/1990 Zb., právo využívať zlepšovací návrh vzniká uzavretím zmluvy so

zlepšovateľom o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň.

Podľa ust. § 1 ods. 2 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. (3)

Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné
zákony.

Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť

splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je
dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho
požadovať.Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo tiež o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska citovaných ustanovení
zákona zaoberal sa súd procesnou prípustnosťou určovacieho návrhu navrhovateľa. V tejto otázke
dospel súd k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacieho
návrhu navrhovateľa podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, v danom prípade splnená nebola. Vo všeobecnosti, vychádzajúc z konštantnej
aplikačnej praxe súdov, naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým
tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia
právo navrhovateľa stalo sa neistým. Určovacia žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená, pokiaľ
je možné žalovať na plnenie povinnosti (R 17/1972), naliehavý právny záujem je však daný aj
vtedy, ak takéto určenie žalobe na plnenie môže predísť (R 24/1995). V danom prípade navrhovateľ

naliehavosť právneho záujmu na určení povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi odmenu za
využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000, registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a
zo dňa 13.12.2000 registrovaného u odporcu pod č. 71313/5717, odôvodnil, ako bolo uvedené už v
skoršej časti tohto odôvodnenia, tvrdením o neistom postavení, vyvolaným na jeho strane presvedčením
o tom, že odporca zlepšovacie návrhy využíva a naproti tomu popieraním tejto skutočnosti odporcom,

s čím súvisí i jeho odmietavý postoj k plateniu odmeny za využívanie zlepšovacích návrhov, s tým,
že po určení existencie povinnosti odporcu vyplatiť za využívanie zlepšovacích návrhov navrhovateľovi
odplatu, podľa názoru navrhovateľa otázka výšky môže byť predmetom ďalších mimosúdnych rokovaní
účastníkov, čím teda je možné účinne predísť ďalším sporom medzi nimi. Predpokladom toho, aby pri
možnosti žaloby na plnenie existoval naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu či jednotlivého

práva z neho je, aby určovacie rozhodnutie vytvorilo v právnom vzťahu účastníkov pevný právny základ
pre realizáciu práv z ich právneho vzťahu a to až do tej miery, aby sa tým predišlo žalobe o plnenie.
To predpokladá, že posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi závisí predovšetkým na vyriešení
otázky, určenia vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ návrhom domáhal. Pokiaľ však vyriešenie len takejto
otázky nerieši alebo objektívne nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu

alebo práva, stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa v
takomto prípade neodstráni a prípadnej žalobe na plnenie sa účinne nepredíde. V danom prípade
nepochybne nič nebránilo navrhovateľovi uplatniť si voči odporcovi peňažný nárok i bez toho, aby tomu
nevyhnutne predchádzalo alebo aby s tým bolo spojené tiež určenie právneho vzťahu účastníkov zo
zlepšovacieho návrhu, či jednotlivého práva z neho vyplývajúceho. Peňažného plnenia sa nakoniec

navrhovateľ domáhal v priebehu celého konania až do času pripustenia zmeny návrhu. Za tohto stavu,
rozhodujúcim z hľadiska posúdenia otázky, či pri možnosti žaloby na plnenie má navrhovateľ naliehavý
právny záujem na určení povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi za využívanie zlepšovacích návrhov
odplatu, bolo, či len deklarovanie tejto povinnosti, vytvorí o obsahu právneho vzťahu účastníkov zo
zlepšovacích návrhov takú istotu, aby sa tým odstránila spornosť dovtedy sporných otázok do tej miery,

aby tým objektívne vzaté, bolo možné žalobe o plnenie predísť. Podľa posúdenia súdu rozsah spornosti
otázok, rozhodujúcich pre realizáciu právneho vzťahu účastníkov, je v danom prípade natoľko veľký,
že len deklarovaním povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi za využívanie zlepšovacích návrhov
odplatu, objektívne nemožno predpokladať, aby odporca bez ďalšieho pristúpil k dobrovoľnému plneniu,
a tým teda, aby bolo možné žalobe na plnenie predísť. Odporca totiž v priebehu celého konania

popieral nie len existenciu povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za využívanie zlepšovacích návrhov
odplatu, ale tiež celé spektrum iných významných skutočností, medzi inými tiež aby právo nakladať so
zlepšovacími návrhmi svedčilo navrhovateľovi, aby zlepšovacie návrhy navrhovateľa boli realizovateľné,
aby ich či už v minulosti alebo v súčasnosti využíval a aby preňho mali akýkoľvek ekonomický prínos.
Z uvedeného je potom zrejmé, že len deklarovanie povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi za

využívanie zlepšovacích návrhov odplatu rozhodne neodstráni medzi účastníkmi ostatné sporné otázky,
významnépreustálenievýškytejtoodplatyatrvanietejtopovinnosti(okreminýchnajmätiežekonomický
prínos zlepšovacích návrhov pre odporcu, miera v akej sa vzhľadom na rozsah práva nakladať so
zlepšovacím návrhom na prínose podieľa navrhovateľ, obdobie za ktoré má byť odplata zaplatená) a
preto určenie povinnosti má povahu len jednej z mnohých predbežných otázok, bez vyriešenia ktorých

objektívne nemožno rozumne predpokladať, aby sa tým predišlo žalobe o plnenie, práve v konaní o
ktorej sa až na už spomenuté výnimky, tieto otázky riešia. Z určenia len povinnosti plniť preto podľa
posúdenia súdu nemôže mať navrhovateľ prospech a takéto určenie preto nie je spôsobilé slúžiťpotrebám praktického života. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že na požadovanom určení v
danom prípade navrhovateľ naliehavý právny záujem rozhodne nemá.

I keď nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení, ktorého sa návrhom domáhal,
bolo samo o sebe i bez ďalšieho dôvodom, pre ktorý súd návrhu nemohol vyhovieť, súd, sledujúc
požiadavku presvedčivosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, považuje za potrebné na tomto mieste
uviesť tiež dôvody, pre ktoré uplatnený nárok navrhovateľa nemohol obstáť tiež pre jeho rozpor
s hmotným právom. Východiskovou, pri posudzovaní súladu uplatneného nároku navrhovateľa s

predpismi hmotného práva bola úvaha, že v prípade zlepšovacieho návrhu ide v podstate o dohodnutý
zmluvný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom - pôvodcom, a to v rozsahu záujmu
zamestnávateľa zlepšovací návrh využiť. Medzi navrhovateľom a odporcom však k dohode o prijatí
zlepšovacieho návrhu a odmene zaň nedošlo (odporca prihlášky zlepšovacích návrhov zamietol), a
preto ohľadne riešenia obsiahnutého v prihláškach zlepšovacích návrhov medzi účastníkmi nepochybne
záväzkový právny vzťah nevznikol. Preto i v prípade, pokiaľ by riešenie navrhovateľa i spĺňalo

predpoklady na jeho posúdenie ako zlepšovacieho návrhu, nemal by z tohto riešenia navrhovateľ
iné práva ako právo nakladať s nim, pričom toto právo prakticky nebolo realizovateľné nakoľko sa
týkalo výlučne len prevádzkových podmienok odporcu a právo na ochranu pred jeho neoprávneným
využívaním, ktoré si však odporca voči odporcovi v tomto konaní neuplatňoval. Rozhodne by za daného
právneho stavu, keď odporca zlepšovací návrh navrhovateľa neprijal a s navrhovateľom neuzavrel

dohodu o prijatí zlepšovacieho návrhu a odmene zaň, navrhovateľovi právo na odmenu za využívanie
zlepšovacieho návrhu (bez ohľadu na to, či k nemu došlo alebo nie) nevzniklo. Odhliadnuc od toho
však vykonaným dokazovaním nebolo v konaní preukázané, aby riešenie podľa zlepšovacích návrhov
navrhovateľa odporca alebo prakticky využíval alebo čo i len formálne zahrnul do svojej technologickej
dokumentácie. V tomto zmysle zo žiadneho z početných listinných dôkazov vykonaných súdom a

ani zo svedeckej výpovede žiadneho z vypočutých svedkov nevyplynulo aby odporca pri valcovaní
plechov akosti dynamo na trati TŠP - 1700 uplatňoval, či už v minulosti alebo v súčasnosti) postup
rozťahovania vodiacich pravítok pred 11. valcovacou stolicou hotovného poradia o dvojnásobok hodnoty
veľkosti vyosenia pásu, ani aby k rozťahovaniu vodiacich pravítok dochádzalo po zavedení pásu do
navíjačiek a ani aby navrhovateľom popísaný mechanizmus vzniku zátrhov pri trení pásu o vodiace

pravítka pred 11. stolicou, odporca či už priamo aplikoval alebo nepriamo využil v procese technológie
výroby. Medzi účastníkmi v tejto súvislosti nebola spornou skutočnosť, ktorá nakoniec vyplynula aj
z vykonaného dokazovania, že i trenie pásu o vodiace pravítka pred 11. stolicou bolo predmetom
pozornosti tímu na sledovanie zátrhov, pôsobiaceho u odporcu v rokoch 2000 a 2001, ako jedného
z možných faktorov majúcich vplyv na vznik zátrhov, ako aj že jedným z opatrení, ktoré tento tím

po experimentálnom odskúšaní priamo na linke navrhoval na zamedzenie vzniku zátrhov vykonať,
bola tiež manipulácia (roztiahnutie) vodiacich pravítok pred 11. stolicou v prípade ak pás o vodiace
pravítka drie. Za tejto situácie prirodzene toto odporúčanie našlo svoje vyjadrenie tiež v správe tímu na
sledovanie zátrhov a bolo obsiahnuté tiež v návrhu výskumného overovacieho predpisu. To však samo
o sebe neznamená, že odporca nevyhnutne toto riešenie i využíval, zvlášť pokiaľ sa tieto písomnosti

preukázateľne nestali súčasťou platnej technologickej dokumentácie odporcu. V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na skutkový záver, bližšie rozvedený už na inom mieste tohto odôvodnenia, že
výskumno-overovací predpis VOP-AG 47-00/2001 z 23.3.2001, ktorý bol podľa tvrdenia navrhovateľa v
návrhu a v podstate v priebehu celého konania jedným z dôkazov o využívaní jeho zlepšovacích návrhov
odporcom, bol len neschváleným pracovným návrhom, ktorý sa však záväzným vnútroorganizačným

predpisomspoločnostiodporcunikdynestal.Anižiadenznáslednevydanýchtechnologickýchpredpisov
odporcu podľa zistenia súdu iný model rozťahovania vodiacich pravítok, ako bol zavedený už v roku
1995 po zmene o funkcionalitu dynamickej korekcie, ku ktorej došlo v roku 1996, neupravoval. Zvlášť
tieto predpisy neupravovali ani osobitný spôsob manipulácie s vodiacimi pravítkami pred 11. stolicou
hotovného poradia. Pokiaľ navrhovateľ v konaní preukazoval skutočnosť využívania zlepšovacích

návrhov odporcom poukazom na zmeny v štatistických ukazovateľoch o výskyte zátrhov v čase po
prihlásení zlepšovacích návrhov, jednalo sa podľa posúdenia súdu poťažne len o jeden nepriamy dôkaz,
ktorý sám o sebe bez nadväznosti na iné dokázané skutočnosti alebo v spojení s inými nepriamymi
alebo priamymi dôkazmi tvrdenú skutočnosť nepreukazuje a ako osamotený vo vzťahu k tvrdeniu o
využívaní navrhovateľovho riešenia odporcom mal povahu len akejsi indície. V tejto súvislosti súd

poznamenáva, že je nepochybné, že na vznik zátrhov má vplyv celý rad faktorov, z ktorých niektoré
s určitosťou nikdy neboli zistené. Výrazom toho je dlhoročná neúspešná snaha o ich odstránenie a
fakt, že k ich odstráneniu prakticky nikdy nedošlo. Je nepochybné, že i mechanické faktory, zvlášť
zavedenie pásu a jeho vycentrovanie majú v podmienkach odporcu na kvalite valcovania istý podiel,čoho výrazom je, že v technologickom predpise je upravený postup, majúci eliminovať i tieto vplyvy.
Je nepochybné, že odporca neustále na odstraňovaní zátrhov pracoval (výskumná úloha v roku 1997,
tím na sledovanie zátrhov v rokoch 2000 až 2001, predpis Opr AR56-02/05), a neustále prijímal ďalšie

a ďalšie opatrenia na ich elimináciu. Pokiaľ preto i štatisticky došlo k zníženiu množstva zátrhov po
podaní zlepšovacieho návrhu, to samo o sebe rozhodne nemôže svedčiť o tom aby odporca využíval
zlepšovacie návrhy navrhovateľa osobitne za situácie, keď preukázateľne navrhovateľom navrhované
zdokonalenie nikdy nezahrnul do technologických predpisov. Osobitne na výpovednej hodnote tejto
skutočnosti uberá okrem iných tiež veľmi výrazná flexibilita (kolísavosť)výskytu okrajových necelistvostí

(čl. 102 za rok 1999 od 2,0% do 15,6%, čl. 104 za rok 2000 od 1,45 do 13,7%), v tejto súvislosti
zvlášť výrazne tiež fakt, že v niektorých kampaniach (odvalcovaných niekoľko desiatok zvitkov) sa zátrhy
nevyskytujú vôbec a v niektorých kampaniach naopak dosahujú veľmi výrazný podiel na celkovej výrobe.
Je všeobecne známou v tejto súvislosti tiež skutočnosť, že práve v mesiaci november roku 2000 prešlo
vlastníctvo celej výrobnej časti Východoslovenských železiarní pod spoločnosť U. S. Steel Group, s čím
nepochybne boli spojené rozsiahle organizačno prevádzkové zmeny, ktoré výrazne ovplyvnili nie len

technologické procesy a ich kontrolu ale i prístup ľudí k plneniu si pracovných úloh. Nemožno v tejto
súvislosti nespomenúť, že i faktor ľudský nepochybne má vplyv na kvalitu valcovania (vyjadrenie Doc.
P. čl. 117). V tejto súvislosti súd nemal dôvod pochybovať ani o vplyve skladby výroby (pomer výroby
ocele s väčším alebo menším množstvom kremíka), technológie výroby (výroba širších pásov kvôli
možným orezom), a spôsobu vykazovania (z podielu na vyrobených zvitkoch na podiel na použiteľnej

výrobe) na štatistických údajoch o výskyte zátrhov v období po prihlásení zlepšovacích návrhov
navrhovateľom.Pokiaľnavrhovateľnapreukázanietvrdenejskutočnosti,žeodporcavosvojejprevádzke
využíva riešenia prihlásené ako zlepšovací návrh, navrhoval vykonanie experimetálnej prevádzky s
realizovanýmzlepšovacímnávrhom,súdvykonanietohtodôkazunepripustilhneďzniekoľkýchdôvodov.
Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že predmetom konania, pozornosti súdu a ani dokazovania

nebola technická prijateľnosť navrhovateľovho riešenia a ani to, či navrhovateľom navrhované opatrenie,
predstavuje vo vzťahu k výskytu zátrhov účinné riešenie. Predmetom dokazovania v tejto súvislosti
bola navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že odporca navrhovateľove riešenie využíval a využíva. K tejto
spornej skutočnosti by podľa posúdenia súdu ani úspešná a ani neúspešná experimentálna výroba
nemala výpovednú hodnotu, keďže by tým došlo poťažne (odhliadnúc od ďalej uvedených skutočností)

len k osvedčeniu účinnosti navrhovateľovho opatrenia, v žiadnom prípade však nie k preukázaniu toho,
či odporca riešenie navrhovateľa využíval alebo v súčasnosti využíva. Ani túto skutočnosť by však
podľa názoru súdu experimentálne valcovanie bezpečne nebolo spôsobilé preukázať, okrem iných tiež z
dôvodu veľkej variability vo výskyte zátrhov (v niektorých kampaniach sa nevyskytujú vôbec) a preto niet
istoty, že pri zavedených opatreniach by sa zátrhy nevyskytli aj bez nich a tiež i z dôvodu, že v roku 2005

boli na linke urobené technologické zmeny, ktorých vplyv na výsledok experimentálnej výroby nemožno
vylúčiť. Na tomto mieste súd poznamenáva, že zohľadnenie uvedených skutočností bolo na mieste
zvlášť za situácie, keď navrhovateľom navrhované dokazovanie by celkom nepochybne zasiahlo do
prevádzkových pomerov odporcu, ktorý, a to je potrebné zdôrazniť, vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti
v konaní nemal dôkazné bremeno. Súd nepripustil ani návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania

výsluchom svedka Ing. Reitznera. Ing. Adam Reitzner podľa obsahu listu spoločnosti PROCESNÁ
AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice zo dňa 21.3.2013, tento vypracoval, pričom vypočuť ho ako svedka
navrhoval navrhovateľ z dôvodu, že podľa jeho názoru z listu nevyplýva, aby sa tam uvedené skutočnosti
vzťahovali tiež na spôsob nastavovania pravítok pri valcovaní dynamoplechov. Spoločnosť PROCESNÁ
AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice vo svojom liste zo dňa 21.3.2013 odpovedala na výzvu súdu zo dňa

13.3.2013 (čl. 850), smerujúcu vo všeobecnosti (bez rozlíšenia akosti valcovaného materiálu) k zisteniu
opatrení zavedených v programovom vybavení linky TŠP 1700 v čase od roku 2000 doposiaľ, zvlášť
tých, ktoré sa týkali spôsobu nastavovania vodiacich pravítok pred 11. stolicou. Pokiaľ sa v označenom
liste spoločnosť PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice vyjadrovala k programovým zásahom a
spôsobu riadenia nastavovania vodiacich pravítok, vyjadrovala sa preto nevyhnutne k technologickému

procesu ako takému, teda bez rozlišovania medzi akostiami valcovaných plechov. Z uvedeného dôvodu
súdodpoveďspoločnostiPROCESNÁAUTOMATIZÁCIAa.s.Košicepovažovalzhľadiskaobsahuvýzvy
súduzaúplnúazatejtosituácievýsluchosoby,ktorázatútospoločnosťodpoveďnaviaclenvypracovala,
za nadbytočnú.

V neposlednom rade, i keď rozhodne nie z hľadiska závažnosti, podstatnou je tiež skutočnosť, že
riešenie (riešenia) podľa prihlášok navrhovateľa nie je podľa posúdenia súdu zlepšovacím návrhom.
Zlepšovacím návrhom je podľa zákona (i vnútroorganizačnej úpravy odporcu) technické, výrobné
alebo prevádzkové zdokonalenie, ako aj riešenie problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri prácia životného prostredia, s ktorými má zlepšovateľ právo nakladať. V rozpore s touto zákonnou
definíciou riešenie navrhovateľa podľa posúdenia súdu predovšetkým nie je novým, a preto ani
nemôže predstavovať „zdokonalenie“. Odporca totiž rozťahoval pravítka v celom hotovnom poradí nad

nominánu šírku pásu už dávno pred podaním prihlášok zlepšovacích návrhov navrhovateľom (podľa
technologického predpisu o 50mm s možnosťou ďalšej dynamickej korekcie). Podstata technického
riešenia navrhovateľa (rozťahovanie pravítok nad nominálnu šírku pásu) teda bola už súčasťou stavu
techniky odporcu, pričom určenie len inej hodnoty, o ktorú sa pravítka majú rozťahovať ( i keď
navrhovateľ sám v priebehu celého konania nevedel vysvetliť či touto hodnotou mal byť dvojnásobok

veľkosti vyosenia pásu alebo v každom prípade 25mm), zvlášť bez jasného, konkrétneho a určitého
vysvetlenia v kontexte technologicky už predpísanej hodnoty nastavenia, ktoré v prihláškach absentuje,
samo o sebe bez ďalšieho za zdokonalenie nemožno považovať. Navrhovateľove riešenia nemôžu byť
zlepšovacím návrhom ani z dôvodu, že mu nesvedčí právo nakladať s ním. Navrhovateľ totiž pomenoval
faktor vplyvu šúchania pásu o vodiace pravítka pred 11. stolicou na vznik zátrhov a navrhol opatrenie
na jeho elimináciu v podobe dodatočného rozťahovania pravítok pred 11. stolicou nad technologicky už

predpísanú hodnotu pri plnení pracovných úloh výskumného pracovníka, do rámca pracovných činností
ktorého, vychádzajúc z dohodnutého druhu prác „Výskumník a vývojár valcov patrilo bez akýchkoľvek
pochybností tiež riešenie výskumných úloh v prevádzkových podmienkach odporcu - mimo iných tiež v
oblasti valcovania v prevádzke teplej valcovne odporcu. Pokiaľ preto navrhovateľ v súvislosti s riešením
problému zátrhov, bez ohľadu na to či ako člen tímu na sledovanie zátrhov alebo len ako svojím

nadriadeným poverený pracovník, zúčastnil sa na práci tohto tímu a odborne sa podieľal na sledovaní,
vyhodnocovaní a navrhovaní opatrení na zamedzenie vzniku zátrhov, robil tak pri plnení pracovných
úloh pre odporcu ako zamestnávateľa a právo nakladať s takto vytvoreným riešením (pokiaľ by teda
zdokonalením bolo) preto nepochybne navrhovateľovi nesvedčí.

Riadiac sa týmito úvahami súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľa, smerujúci k určeniu, že odporca
je povinný vyplatiť navrhovateľovi odmenu za využívanie zlepšovacieho návrhu zo dňa 6.12.2000,
registrovaného u odporcu pod č. 71309/5718/0 a zo dňa 13.12.2000, registrovaného u odporcu pod č.
71313/5717, za nedôvodný a preto návrh na začatie konania navrhovateľa v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p., v zmysle
ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).V Košiciach 7. apríla 2014