Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216686
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216686.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Levice dňa 28.09.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia

majetkovej škody v sume 10.115,16 eura, nemajetkovej ujmy v sume 2.023,03 eura a trov konania. V
žalobe uviedol, že pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere dlžníkom (povinným) navrhol vykonať exekúciu podaním návrhu súdnemu exekútorovi. Súdny
exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a

v zákonom ustanovenej dobe do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu,
že vec nevykazovala prvky nadmernej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 10.05.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom

materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Nevydaním rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, respektíve primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov došlo k odsunutiu časového momentu, v ktorom sa žalobca dozvedel o
skutočnosti, že ním predložený exekučných titul (notárska zápisnica) nie je z pohľadu exekučného súdu
materiálne vykonateľný a teda nemožno na základe neho uskutočniť nútené vymoženie pohľadávky a jej
príslušenstva v exekúcii, pretože jeho právo nebolo právoplatne priznané do obdobia, v ktorom uplynula
premlčacia doba vzťahujúca sa k právu na zaplatenie. Exekučný titul sa stal vykonateľný dňa 01.10.2005

a preto premlčanie práva na zaplatenie dlhu v časti istiny nastalo 30.09.2008. Keďže exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.05.2011, bol žalobca bez
vlastnej viny vmanévrovaný do právnej pozície, ktorej viac nemohol uplatňovať právo na zaplatenie
dlhu v časti istiny v občianskom súdnom konaní tak, aby dosiahol vydanie rozsudku použiteľnéhoako exekučný titul. Nahradenie skôr kreovaného exekučného titulu, exekučným titulom kreovaným
všeobecným súdom viac nebolo možné bez toho, aby žalobca musel čeliť námietke premlčania zo
strany dlžníka. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, a to

nie len a výlučne vo vzťahu k tejto exekučnej veci, ale aj vo vzťahu v rade iných skutkovo a právne
porovnateľných stagnujúcich exekučných vecí na okresných súdoch, podal žiadosti o informáciu o stave
konania a podal sťažnosti na prieťahy v konaní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 10.115,16 eura predstavujúcu náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu

v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je dôsledkom nesústredenej činnosti

takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote a včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej

príslušenstva. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
si žalobca uplatňuje sumu 2.023,03 eura, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Zároveň
žiadal, aby nadriadený súd rozhodol po prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne
príslušného Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich

pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. 5NcC/611/2012-11 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde

Levice pod sp.zn. 9C/195/2012 a vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Nitra. Okresný súd
Levice vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 09.01.2013.

Žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 28.10.2013 uviedol, že žalovaná sa snaží ospravedlniť

svoj nesprávny úradný postup tým, že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa podľa jej
mienenia nedostatočne sťažoval na nečinnosť. Takáto premisia je právnom štáte neprípustná. Štátny
orgán vybavený právomocou na rozhodnutie o návrhu, ktorým je jednoznačne súd, musí vo veci konať
aj bez urgencií a sťažností účastníka konania, ak mu v tom nebránia objektívne prekážky. Navyše
platí základné právo každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto je pre existenciu

prieťahov v konaní, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, ako aj pre nečinnosť súdu, irelevantné zaoberať sa typom a počtom
urgencií a sťažností. Napriek tomu žalobca vyvinul enormné úsilie, ktoré od neho ani nebolo možné
spravodlivo očakávať, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní a najmä primäl súd k vydaniu
rozhodnutia, a to nielen a výlučne vo vzťahu v tejto exekučnej veci, ale aj vo vzťahu k iným skutkovo

a právne porovnateľným stagnujúcim exekučným veciam, a to podal opakované žiadosti o informáciu
o stave konania a napokon podal sťažnosť Ústavnému súdu SR. V danom konaní všeobecný súd
nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Preto postupy ústavného súdu používané k objasňovaniu porušenia základného práva nemôžu
byť podstatné a ich štúdium v konaní nemá žiadny význam. V tomto prípade exekučný súd konal zo

zbytočnými prieťahmi, skutočné rozhodnutie vydal a doručil ho po uplynutí primeranej doby, jeho činnosť
tak bola nesústredená a neefektívna. Neexistuje rozumný argument, ktorý by odôvodnil nevydanie
rozhodnutia potom, čo súd dospel k záveru, ako je potrebné vo veci rozhodnúť. Ak by sme aj
akceptovali, že súd má lehotu na písomné vyhotovenie uznesenia 30 dní, súd v prejednávanej veci
nedodržal ani túto zákonnú lehotu. Žalobca popiera, že by akokoľvek maril predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, nakoľko reagoval na každý podnet žalovanej obšírnym stanoviskom. Nie
je možné súhlasiť s názorom žalovanej, že súd v konaní neskúma okolnosti označované justičnej
praxi Ústavného súdu SR zbytočnými prieťahmi. Takýto výklad je ústavne nekonformný a neprípustný.
Žalobca preukázal vznik škody označením dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu,pričom nie je možné predpokladať, že nesprávny úradný postup nemá na majetok a aktivity žalobcu
žiaden vplyv. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu (práca
navyše) a v administratívnych postupoch žalobcu (úkony navyše) a to v sume zvýšenia objemu prác

a postupov. V hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov. Dôsledkom je
zníženie majetku žalobcu. V tomto konaní sa žalobca nedomáha náhrady majetkovej škody, ktorá by
predstavovala znížený výťažok z exekúcie, ale uplatňuje si náklady, ktorému vznikli v priamej príčinnej
súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Poukázal na ustanovenie § 136 OSP, podľa ktorého ak
možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo, ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju

súd podľa svojej úvahy, a uviedol, že aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o výške nároku zadal
spracovanie znaleckého posudku a žiada, aby súd tento dôkaz vykonal. K nemajetkovej ujme tvrdil, že
ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu je akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri stanovovaní
výšky nemajetkovej ujmy. Predložil súdu doplňujúcu právnu argumentáciu v súvislosti so záväznou
interpretáciou smernice Rady 93/13/EHS.

Žalobcovi bol termín pojednávania oznámený cestou právneho zástupcu, na pojednávanie sa nedostavil
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Žalovaná mala doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavila, listom doručeným súdu dňa

31.03.2014 svoju neúčasť písomne ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, preto súd vec
prejednal v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe

vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý doručil Bc. Karolovi Nagymu, súdnemu exekútorovi
dňa 01.02.2006 (EX 628/2006). Súdny exekútor podal dňa 20.03.2006 na Okresný súd Levice žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vec bola vedená na Okresnom súde Levice pod sp.zn.
11Er/303/2006. Exekučný súd vydal dňa 03.05.2006 poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca podal
dňa 11.06.2007 návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd svojim uznesením zo dňa 27.07.2007 č.k.
11Er/303/2006-17 vyhovel žiadosti na zmenu exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa
Krutého, súdneho exekútora. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý exekučnú vec viedol pod EX3116/07.

Exekučný súd svojim uznesením zo dňa 12.04.2011 č.k. 11Er/303/2006-26 exekúciu zastavil. Odvolací
súd svojim uznesením zo dňa 23.11.2012 č.k. 15CoE/235/2012-57 uznesenie Okresného súdu Levice
zo dňa 12.04.2011 č.k. 11Er/303/2006-26 potvrdil.

Žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

dňa 25.05.2012.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva

na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) (účinný do 31.05.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných

predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálneexistujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú
aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v

nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti),
či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne
nevydanie rozhodnutia vôbec, ako i v nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej
povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné

preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho
konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že
ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému

domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.
zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na súde
uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na
príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné

prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd mal zo zoznamu podaní, ktorý je uložený na správe súdu pod Spr/1001/2012, preukázané, že
žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.05.2012. Z toho vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok

na súde pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný návrh
bol doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

Následne súd skúmal či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to

protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 10.115,16 eura a
nemajetkovej ujmy v sume 2.023,03 eura z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý je charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, respektíve

v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Ide teda o nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
neprávnym úradným postupom súdu, ako orgánu verejnej moci.

Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže mať za následok vznik
zodpovednostipodľazákonač.514/2003Z.z.vprípadeporušeniapovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, v prípade zbytočných prieťahov v konaní a v prípade iného nezákonného
zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Súd poukazuje na to, že v danej veci bolo exekučné konanie je začaté doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi Bc. Karolovi Nagymu, ktorého si oprávnený vybral, dňa 01.02.2006.
V zmysle ustanovení Exekučného poriadku je na uvedenú vec potrebné aplikovať ustanovenia

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010.Vo vzťahu k porušeniu povinnosti exekučného súdu písomne poveriť súdneho exekútora vykonaním
exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti mal súd vykonaným dokazovaním pripojeným spisom
Okresného súdu Levice sp.zn. 11Er/303/2006 preukázané, že medzi podaním žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.03.2006 (č.l. 1 pripojeného spisu) a vydaním poverenia dňa
03.05.2006 (č.l. 11 pripojeného spisu) uplynula doba dlhšia ako 15 dní, konkrétne to bolo 44 dní, čo je
prekročenie lehoty stanovenej zákonom na vydanie poverenia o 29 dní.

Rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a
právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu. Pokiaľ je zákonodarcom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, je ňou súd
viazaný a je povinný ju dodržať. Táto povinnosť však nemôže byť bezvýhradná, bez ohľadu na okolnosti
každého jednotlivého prípadu.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu v
dôsledku porušenia povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, či v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, nezistil.

Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa
03.05.2006 bezprostredne po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu. Nakoľko v danej veci bolo vydané poverenie, je uvedená lehota primeraná, zložitosti
veci a rozsahu agendy vybavovanej exekučným súdom. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a dokonca až dňa 10.05.2011 s omeškaním o viac ako 1966

dní nie je pravdivé.

Otázku nesprávneho úradného postupu súd riešil vyššie. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd
postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd konštatuje, že prípadné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi. Vo vzťahu k namietanému
postupu exekučného súdu, ktorý podľa žalobcu postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd poukazuje
na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je oprávnený
skúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd pritom vychádza z platnej právnej úpravy, podľa

ktorej existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa čl.
127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky skúma porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, najmä podľa troch základných kritérií, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(I. ÚS 41/12). Postup súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, teda súdne konanie, nie je oprávnený

preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný
súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo viacero orgánov oprávnených v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by všeobecný
súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska zbytočných prieťahov,

znamenalo by to, že všeobecný súd by preskúmaval postup iného všeobecného súdu, pričom zároveň
by mohlo dôjsť k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď vecne príslušné na prejednanie a
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú okresné súdy, ale súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a
právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa,
napr. krajské súdy, alebo aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Všeobecný súd môže priznať náhradu

škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že o existencii zbytočných prieťahov bolo
rozhodnuté na to oprávneným orgánom, ktorým je Ústavný súd Slovenskej republiky.

V danej veci je nesporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v
exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo, preto sa súd otázkou porušenia práva

žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezaoberal.Ako už bolo uvedené základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon (ktorý
spočíva v konaní alebo opomenutí) súd nezistil, keď uzavrel, že postup exekučného súdu bol v súlade

so zákonom, ktorý rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v primeranej lehote,
pričom jeho postup, výsledkom ktorého bolo vydanie poverenia, bol v primeranej lehote. Vo vzťahu k
zbytočným prieťahom súd konštatoval, že tieto z pozície všeobecného súdu nie je oprávnený skúmať,
keď uvedené oprávnenie prináleží len Ústavnému súdu Slovenskej republiky, pričom v konaní nebolo
sporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v exekučnom konaní

z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo. Pokiaľ nie je preukázané splnenie prvého, základného
predpokladu zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, nie je, podľa názoru súdu, potrebné
skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody, nakoľko vznik škody, ako zmenšenie majetku poškodeného
je predpokladom zodpovednosti len ak škoda bola priamo a nesprostredkovane spôsobená výlučne
konaním (opomenutím), ktoré bolo vo vzťahu k zmenšeniu majetku poškodeného rozhodujúce, to

znamená, že ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, majetok žalobcu sa nemohol zmenšiť.

Napriek vyššie uvedenému súd poukazuje na to, že ak aj zo strany exekučného súdu došlo k
prekročeniu zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia o 29 dní, takýto postup v žiadnom prípade
nemohol mať za následok vznik škody na strane žalobcu, nakoľko nemohli nastať okolnosti, žalobcom

prezentované v žalobnom návrhu, podľa ktorých došlo k odsunutiu časového momentu, v ktorom sa
žalobca dozvedel o skutočnosti, že ním predložený exekučných titul (notárska zápisnica) nie je z
pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a teda nemožno na základe neho uskutočniť nútené
vymoženie pohľadávky aj príslušenstva exekúcii, pretože jeho právo nebolo právoplatne priznané,
do obdobia, v ktorom uplynula premlčacia doba vzťahujúca sa k právu na zaplatenie. V konaní

bolo preukázané, že poverenie bolo vydané 03.05.2006 (č.l. 11 pripojeného spisu) a exekúcia bola
vykonávaná až do 12.04.2011 kedy exekučný súd svojim uznesením č.k. 11Er/303/2006-26 exekúciu
zastavil (č.l. 26 pripojeného spisu), to znamená, že exekúcia bola vykonávaná päť rokov.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003
Z.z. súd uvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k porušeniu práva,
ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V
nadväznosti na vyššie uvedené, ak súd konštatoval, že nesprávny úradný postup exekučného súdu

nezistil a rovnako ani vznik škody na strane žalobcu v konaní preukázaný nebol, nebolo dôvodné,
aby sa nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pre
rozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom vznik ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti a ich právneho vyhodnotenia súd, dospel k záveru,
že žalobný návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
z dôvodu, že žalovaná mala v konaní plný úspech, ale nepriznal jej náhradu trov konania, pretože si
žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)