Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/520/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208215204
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2208215204.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., H.
X, zastúpená: JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou, Námestie M. R. Štefánika 6, Komárno, proti
odporcovi:A.H.,nar.XX.X.XXXX,bytomW.A.XXX,zastúpený:JUDr.HelenouBuzgóovou,advokátkou,
Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. júla 2012, č. k.

12C/143/2008-396 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že do BSM účastníkov ku dňu jeho zániku
12.9.2007 patrili nehnuteľnosť - rodinným dom č. súp. XXX vedený Správou katastra Dunajská Streda
na LV č. XXXX v k.ú. W. A. v hodnote 33.300,- eur a hnuteľné veci pod položkami 1. až 41. Súd

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikázal
nehnuteľnosť v hodnote 33.000,- eur a hnuteľné veci uvedené pod položkami 1, 4, 5, 6, 11, 12, 15, 16,
17, 20, 22, 24, dva lustre, tri garníže, veci pod položkou 30, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 41 spolu v hodnote
2.648,65 eur. Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal ostatné hnuteľné veci v hodnote 2.646,01
eur. Odporcovi určil povinnosť na náhrade vyporiadacieho podielu zaplatiť navrhovateľke 16.651,32
eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa

domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd po vykonanom dokazovaní
právne vec posúdil podľa § 143, § 149 ods. 1, § 150 OZ a zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 4.9.2007, č.k. 8C/312/2007-41 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2007. Navrhovateľka k nehnuteľnosti uviedla, že do
uzavretia manželstva boli na stavbe rodinného domu vyhotovené len základy bez styčných bodov a
je právne irelevantné, na koho bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Nehnuteľnosť navrhla prikázať

do výlučného vlastníctva odporcu a jej priznať 50% z hodnoty určenej znaleckým posudkom. Odporca
uviedol, že nesúhlasí s tým, aby nehnuteľnosť - rodinný dom bola pojatá do BSM s poukazom na
to, že nehnuteľnosť nenadobudli za trvania manželstva zo svojich príjmov, ale ho vystavali zo svojich
finančných prostriedkov jeho rodičia a nesúhlasí preto, aby tvoril predmet BSM. Súd prvého stupňa mal
za to, že ak neboli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva ešte vybudované na stavbe - rodinnom
dome prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a

schodište a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova
zmysle možno z toho pravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí
do BSM ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z toho hľadiska nie je rozhodujúce, na
koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie (rozsudok NS SR č. 3 Cdo 201/1996). Pokiaľ
bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, hoci aj v menšej
časti z prostriedkov patriacich obidvom manželom spoločne, je potrebné ju zaradiť do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov. Podľa názoru súdu odporca nepreukázal jednoznačne, že stavba bola
vystavaná výlučne z prostriedkov patriacich jemu a jeho rodičom, teda že ani čiastočne, v minimálnomrozsahu neboli použité spoločné finančné prostriedky účastníkov a bolo preukázané, že v čase uzavretia
manželstva neboli vybudované na stavbe prvky dlhodobej životnosti, iba základy domu, stavba bola
ukončená počas trvania manželstva, súd preto uzavrel, že sporný rodinný dom patrí do BSM. Aj z

výpovede svedka vyplýva, že rodinné domy svojim deťom vystavali zo svojich prostriedkov, z úspor a
z príjmov detí zo zamestnania. K tomu súd konštatuje, že príjem manžela vyplatený zamestnávateľom
je spoločným majetkom oboch manželov, teda patrí do BSM. Pokiaľ potom bol použitý pri stavbe domu
čo i len príjem odporcu, išlo o spoločné prostriedky manželov. K vyporiadaniu zisteného spoločného
majetku súd pristúpil v zmysle návrhu navrhovateľky, ku ktorému v časti hnuteľných vecí nemal odporca

zásadné pripomienky a v súlade s ich hoci neúčinnou dohodou v zmysle ktorej hnuteľné veci od
toho času aj užívajú. Čo sa týka rodinného domu, vzhľadom na skutočnosť, že pozemok, na ktorom
dom stojí patrí výlučne odporcovi, prikázal súd do jeho výlučného vlastníctva aj stavbu s povinnosťou
vyplatiť navrhovateľke náhradu za jej vyporiadací podiel na nehnuteľnosti. Zo strany odporcu neboli
produkované žiadne dôkazy o výlučne jemu patriacich financiách investovaných do stavby a preto súd
priznal navrhovateľke podiel na spoločnej nehnuteľnosti v polovici a tým aj náhradu v celej polovici

hodnoty rodinného domu uvedenej kontrolným znalcom, ktorého sa dožadovali obaja účastníci. Súd
preto určil odporcovi povinnosť vyplatiť navrhovateľke na vyporiadacom podiele sumu 16.650,- eur plus
nepatrnú sumu z rozdielu hodnôt prevzatých hnuteľných vecí. O náhrade trov konania medzi účastníkmi
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z nich nemá na ich náhradu právo.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že
navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX v k.ú.
W. A. netvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že nehnuteľnosť - pozemok zakúpili
jeho rodičia z vlastných finančných prostriedkov. Za pozemok zaplatili 20.239,- Sk. Jeho otec požiadal
Okresný úrad v Dunajskej Strede o vydanie stavebného povolenia na rodinný dom pozostávajúci z

troch bytových jednotiek a toto mu bolo vydané. Rodičia odo dňa úmyslu vystavať trom deťom dom si
viedli stavebný denník. V čase zahájenia stavby disponovali finančnými prostriedkami, ktoré pri výpovedi
na súde aj preukázali. Podľa denníka rodičov a podľa dokladov, ktoré sa u rodičov nachádzajú, na
stavbu jeho bytovej jednotky bola použitá suma 658.000,- Sk, peniaze rodičov a suma 200.000,- Sk jeho
vlastné úspory. Finančné prostriedky jeho snúbenice ani následne manželky na stavbu domu použité

nikdy neboli. I keď dom dodnes nie je úplne dokončený, v roku 2002 sa do domu nasťahovali a ešte aj
na zariadení im finančne pomohli jeho rodičia. Po kolaudácii boli byty kolaudované podľa priania jeho
otca tak ako ich do vlastníctva staval a byt, ktorý má číslo súp. XXX bol kolaudovaný na jeho meno,
ostatné byty do vlastníctva jeho brata a sestry. Za trvania manželstva sa manželia jeho súrodencov
ani jeho manželka nikdy nedomáhali vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, pretože každý

bol uzrozumený, že dom stavali jeho rodičia zo svojich finančných prostriedkov do vlastníctva svojich
detí. Keď sa rodičom minuli vlastné úspory, nie oni deti, ale rodičia čerpali úvery, aby stavba mohla
byť dokončená. Zo spoločných úspor s manželkou nikdy motorové vozidlo nenadobudli. Na otázky,
ktoré smerovali k navrhovateľke, akú sumu použili na stavbu domu, navrhovateľka nikdy žiadnu sumu
nepovedala, pretože dobre vie, že žiadnu, až na poslednom pojednávaní začala tvrdiť, že ich úspory a

príjmy, hoci dobre vie, že úspory spoločné nemali a z ich peňazí sa nikdy nestavalo, pretože za trvania
manželstva pri jej hospodárení boli každý mesiac v mínuse.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že má za to, že súd prvého stupňa správne
ustálil právny záver, že nehnuteľnosť - rodinný dom patrí do BSM účastníkov, správne rozhodol o

povinnosti odporcu zaplatiť jej vyrovnací podiel a tiež rozhodol správne o náhrade trov konania.
Navrhovateľka nikdy nepopierala skutočnosť, že na výstavbu rodinného domu finančne prispeli aj rodičia
odporcu. Taktiež odporca v rozvodovom konaní sa vyjadroval zhodne v tom smere, že dom postavili
účastníci za finančnej pomoci jeho rodičov. Svedok C. H., otec odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že
stavba bola financovaná z ich prostriedkov, ktoré tvorili peniaze jeho, jeho detí a príjem z ich práce, čím

jednoznačne potvrdil, že na stavbu domu bol použitý aj príjem jeho syna - odporcu. Príjem manžela
vyplatený mu zamestnávateľom je príjmom oboch manželov patriaci do BSM. Teda pokiaľ sa stavba
financovala jedine a výlučne z príjmu odporcu, išlo by o financovanie zo spoločných prostriedkov. Zo
strany odporcu neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že do stavby boli investované výlučne jemu
patriace financie, resp. financie patriace jeho rodičom. Pokiaľ sa týka sumy 60.000,- Sk, odporca počas

konania ani raz nekonštatoval, že by išlo o pôžičku. Navrhovateľka popiera akúkoľvek pôžičku, uvedené
auto dostali od rodičov odporcu ako dar, pričom ho výlučne používa odporca a následne ho odpredal.
Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom
podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je sčasti dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/143/2008 je vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku
12.9.2007 patrila nehnuteľnosť - rodinný dom č. súp. XXX zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. W. A. v hodnote
33.300,- eur, hnuteľné veci pod položkami 1 až 41. Súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikázal nehnuteľnosť v hodnote 33.300,- eur

a niektoré hnuteľné veci spolu v hodnote 2.648,65 eur a do výlučného vlastníctva navrhovateľky
prikázal hnuteľné veci spolu v hodnote 2.646,01 eur. Zároveň určil odporcovi povinnosť na náhrade
vyporiadacieho podielu zaplatiť navrhovateľke 16.651,32 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zobsahuspisuvyplynulo,žeúčastnícikonaniabolimanželia.Ichmanželstvobolorozvedenérozsudkom

Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 4.9.2007, sp.zn.8C/312/2007, právoplatným dňa 12.9.2007.
Pokiaľ sa týka určenia vecí, ktoré patria do BSM, tak pri hnuteľných veciach medzi účastníkmi konania
neboli rozpory, jedinou spornou položkou zostala nehnuteľnosť, keď odporca tvrdil, že táto nepatrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že túto vystavali výlučne zo svojich finančných
prostriedkov jeho rodičia do jeho vlastníctva. Súd prvého stupňa konštatoval, že nehnuteľnosť do

bezpodielového spoluvlastníctva patrí, pričom argumentoval tým, že pokiaľ bola nejaká vec získaná za
trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva hoci aj v menšej časti z prostriedkov patriacich
obidvom manželom spoločne, je potrebné ju zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
Súd prvého stupňa skonštatoval, že svedok - otec odporcu vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že
rodinné domy deťom vystavali spolu so svojou manželkou zo svojich prostriedkov, z úspor a z príjmov

svojich detí zo zamestnania. Súd prvého stupňa mal tak za to, že príjem odporcu ako manžela vyplatený
zamestnávateľomjespoločnýmmajetkomobochmanželov,tedapatrídoBSMapokiaľpotombolpoužitý
pri stavbe domu čo i len príjem odporcu, išlo o spoločné prostriedky manželov. Ďalej mal súd prvého
stupňa za to, že na rodinnom dome v čase uzavretia manželstva neboli vystavané prvky dlhodobej
životnosti a prvky, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno teda z toho

vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do BSM, ak bola potom
dokončená za trvania manželstva.

Odvolací súd pokiaľ sa týka argumentácie súdu prvého stupňa ohľadne toho, či nehnuteľnosť patrí
do BSM alebo nepatrí, sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že predmetná nehnuteľnosť patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom argumentáciu súdu prvého stupňa považoval
odvolací súd na základe vykonaného dokazovania za správnu.

Ust. § 150 O.z. upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. V rámci vyporiadania
BSM manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom,

je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho
výlučného vlastníctva. Pri stanovení výšky náhrady treba prihliadnuť na zníženie hodnoty spoločnej veci
nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej
nadobudnutiaaždovykonaniavyporiadania,čoznamená,žeoprávnenémumanželovibudezohľadnená
táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci nemožno

prihliadať z dôvodu, že zvýšenie hodnoty sa prejavuje v tom, že vec je zaradená do bezpodielového
spoluvlastníctva v tejto vyššej hodnote.

Odvolací súd tak má za to, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol pri určení výšky vyporiadacieho
podielu, keď určil odporcovi povinnosť vyplatiť navrhovateľke polovicu z hodnoty nehnuteľnosti

určenej znalcom. V priebehu dokazovania vyplynuli skutočnosti svedčiace tomu, že do predmetnej
nehnuteľnosti investovali svoje finančné prostriedky rodičia odporcu, ktorí tieto finančné prostriedky
podľa ich vyjadrenia investovali len v prospech svojho syna, ktorému chceli predmetnú nehnuteľnosť
vystavať. Preto bude potrebné, aby súd prvého stupňa sa investíciami rodičov odporcu do predmetnejnehnuteľnosti zaoberal a pri vyporiadaní BSM tieto v súlade s § 150 O.z. zohľadnil. Keďže tak súd prvého
stupňa nespravil, bude potrebné za týmto účelom doplniť dokazovanie.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
súd prvého stupňa doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, vykonané dokazovanie riadne
vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie aj náležite odôvodní. Zároveň rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.