Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tibor Kubík
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/143/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010084
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112010084.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému H.. E. W., pre pokračujúci zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/8/2012 zo dňa 18. 07.
2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. 03. 2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku o náhrade škody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa
Obžalovanému H.. E. B., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v V., bytom O., Z. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody v inej veci v ÚVTOS Hrnčiarovce na Parnou,
u k l a d á
podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 2 Tr. zák.
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje výrok o treste a spôsob jeho výkonu
1/ v rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/24/2010 zo dňa 31. 12. 2005 v spojitosti aj s
uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4To/32/2012 zo dňa 31. 07. 2012
2/v rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/113/2008 zo dňa 19.02.2010, v spojitosti aj s
uznesením Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 3To/39/2010 zo dňa 27.07.2010,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená organizácia W.-F. F. K., s.r.o. J. 3, K., ako aj poškodená Q.
Y., nar. XX. XX. XXXX, O., E. XXXX/X, so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske
súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/8/2012 zo dňa 18. 07. 2013 bol
obžalovaný H.. E. W. v bode 1/, 2/ a 3/ uznaný za vinného z pokračujúceho zločinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že
v bode 1/
ako súdny exekútor, ktorému bol rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 06.08.2004
číslo XXXXX/XXXX-XX dočasne pozastavený výkon exekútorského úradu, v rámci exekučného konania
vedeného pod číslom Ex 14/05, na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava
II z 21.01.2005 spisovej značky 33Rob/2844/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
16.02.2005 a ktorým bola spoločnosti V. SK, s r. o. v likvidácii, O., ako povinnému, uložená povinnosť
zaplatenia pohľadávky spoločnosti K. W., a. s. K., ako oprávnenému, vo výške 4.083.646,-Sk s
príslušenstvom, došlo 19.12.2006, na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke vydaného vyššie uvedeným exekútorským úradom spoločnosti I. banka,
a.s. zo dňa 06.10.2005 pod číslom Ex 14/05, k prevodu sumy vo výške 1.180.305,-Sk z bankového
účtu povinného číslo XXXXXXXXXX/XXXX na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vo vlastníctve
zastupujúceho exekútora Q.. Q. J., ktorý z uvedenej sumy uskutočnil 20.12.2006 hotovostný výber vo
výške 180.000,-Sk a 21.12.2006 hotovostný výber vo výške 300.000,-Sk a tieto finančné prostriedky
odovzdal v uvedené dní v sídle exekútorského úradu obvinenému, následne 22.12.2006 zastupujúci
exekútor Q.. J. bezhotovostne previedol sumu 700.000,-Sk v prospech účtu číslo XXXXXXX/XXXX,
uvedený v upovedomení o začatí exekúcie, ktorý bol vo vlastníctve H.. Q. P., ktorá následne 31.12.2006
uskutočnila hotovostný výber finančných prostriedkov v uvedenej sume a tieto odovzdala v sídle
exekútorského úradu obvinenému, pričom obvinený takto vymožené finančné prostriedky oprávnenému
neodovzdal, po zmene exekútora Okresným súdom Bratislava II tomuto, napriek výzvam, nepredložil
vyúčtovanie počtu účelne vynaložených hodín a paušálnu sumu za jednotlivé úkony, ale zverené
prostriedky si prisvojil a použil ich dosiaľ nezisteným spôsobom, čím poškodenej spoločnosti K. sklo, a.
s. spôsobil škodu vo výške 39.168,80 Eur,
v bode 2/
obvinený ako súdny exekútor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon funkcie súdneho
exekútora rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o dočasnom pozastavení výkonu
exekútorského úradu číslo XXXXX/XXXX z 06.08.2004, právoplatným 13.08.2004, potom, ako bolo
začaté Exekučným úradom obvineného H.. E. W. v O. na Y. ulici 2, exekučné konanie číslo Ex 79/03
na základe Zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom Bratislava číslo 33 Zm 611/01,
ktorý sa stal právoplatným 27.10.2003 a ktorým bola H.. I. S. ako odporcovi - povinnému uložená
povinnosť zaplatiť pohľadávku navrhovateľke - oprávnenej Q. Y. vo výške 605.000,-Sk (20.082,32 Eur)
s príslušenstvom, vymohol v rámci tohto exekučného konania od povinného H.. I. S. sumu vo výške
882.900,-Sk (29.306,91 Eur), a to konkrétne v období 19.11.2004 do 06.10.2006 sumu 153.917,-Sk
(5.109,11 Eur) uhradenú povinným H.. S. viacerými hotovostnými splátkami, ďalej dňa 31.01.2008 sumu
vo výške 506.992,-Sk (16.829,05 Eur), ktorú previedol v exekučnej veci vedenej pod číslom konania
Ex 56/04 na jeho exekučnom úrade v prospech H.. I. S. a následne dňa 28.07.2008 sumu 221.992,-
Sk (7.368,78 Eur), ktorú povinný H.. I. S. vložil v hotovosti v prospech účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX
vedeného v T. O. W., a. s. O., pričom obvinený H.. E. W. z takto vymoženej sumy vyplatil oprávnenej Q.
Y. dňa 21.12.2006 len sumu vo výške 50.000,-Sk (1.659,70 Eur), ďalšie vymožené finančné prostriedky
oprávnenej nevyplatil a ponechal si ich, čím poškodenej Q. Y. spôsobil škodu vo výške 832.901,-Sk
(27.647,25 Eur),
v bode 3/
ako súdny exekútor so sídlom exekútorského úradu v O. na Z. ulici číslo XX, následne na Y. ulici číslo
3, ktorému bol rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 06.08.2004 číslo XXXXX/
XXXX-XX dočasne pozastavený výkon, v rámci exekučného konania vedeného pod číslom Ex 14/05
na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II číslo 33 Rob/2844/2004 z 21.01.2005
s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 16.02.2005, ktorým bola spoločnosť V. SK, spol. s r.o. v
likvidácii O., ako povinnému, uložená povinnosť zaplatenia pohľadávky spoločnosti K. sklo, a. s. K., akooprávnenému, vo výške 4.083.646,-Sk s príslušenstvom, vydal dňa 16.05.2006 v zastúpení súdnym
exekútorom Q.. Q. J. exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky spoločnosti
W. Q. s.r.o., Q., v prospech bankového účtu exekútora číslo XXXXXXX/XXXX, na základe ktorého,
rovnako ako na základe písomnosti obvineného z 08.02.2007 adresovanej uvedenej spoločnosti o
zmene exekútorského účtu, došlo dňa 19.03.2007 k prevodu sumy vo výške 597.000,-Sk z bankového
účtu spoločnosti W. číslo XXXXXXXXXX/XXXX na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX uvedený
obvineným,pričomtentonásledneobdržanéfinančnéprostriedkyviacerýmihotovostnýmivýbermizúčtu
vybral, avšak oprávnenému neodovzdal, tieto si prisvojil a použil ich nezisteným spôsobom ku škode
spoločnosti K. (t. č. W.) vo výške 597.000,-Sk (19.816,76 Eur).
Za to mu bol podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 a § 42 ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/24/2010
zo dňa 31.12.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/32/2012 zo dňa
31.07.2012 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/113/2008 zo dňa 19.02.2010, právoplatný
27.07.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vo výroku o náhrade škody súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej
spoločnosti K. škodu vo výške 58.985,56 Eur a poškodenej Q. škodu vo výške 27.647,25 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, a to proti všetkým jeho
výrokom, ktoré následne aj písomne odôvodnil svojím podaním doručeným na súd prvého stupňa dňa
07. 10. 2013.
V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný E. poukázal na prechádzajúce zrušujúce
uznesenie odvolacieho krajského súdu z ktorého vyplývalo, že okresný súd sa nijako nevysporiadal so
všetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie, okresnýsúdignorovalvšetkypokyny nadriadeného
súdu, i keď bol viazaný jeho právnym názorom, pričom iba v jednej veci čiastočne „vyhovel“ a to, že
správne označil poškodeného vo výroku o náhrade škody. Odvolateľ je toho názoru, že okresný súd
viacnásobne porušil zákon, avšak za najzávažnejšie porušenie považuje skutočnosť, že senát súdu
prvéhostupňaklame,pokiaľv dôvodochsvojhorozsudkuuvádza,že„obžalovanýH.spáchanieskutkuv
plnomrozsahupoprel.“Tovšakvskutočnostiniejepravda,leboonsámvždykonštatoval,žekspáchaniu
trestného činu nedošlo a celé trestné konanie považuje za predčasné. Tak v prípravnom konaní ako aj
v konaní pred súdom vždy priznal prijatie finančných prostriedkov z predmetných exekučných konaní
a prostriedky sa nachádzajú na jeho depozite, pričom po rozhodnutí príslušných exekučných súdov
o trovách konaní a odmene súdneho exekútora budú tieto prostriedky uvoľnené a vyplatené. Takže
on nikdy túto skutočnosť nepoprel. Uvedené tvrdenie podľa neho slúži len na to, aby sa okresný súd
mohol sústrediť len na vyvrátenie jeho údajného popretia spáchania skutkov v plnom rozsahu, teda len
na preukázanie skutočnosti, že prostriedky prijal a nevyplatil (či nikdy nepopieral), čo prvostupňovému
súdu postačuje na rozhodnutie o jeho vine a treste. Okresný súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal
s otázkou, či prípadná protiprávnosť jeho konania z hľadiska naplnenia všetkých zákonných znakov
trestného činu , nemusí byť zosúladená s ustanoveniami iných právnych predpisov, v tomto prípade
Exekučného poriadku a Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Je toho názoru, že
prvostupňový súd tým, že nevyčkal na rozhodnutie exekučného súdu o trovách exekučného konania, z
toho vyplývajúce rozhodnutie súdu o náhrade škody poškodenému vo výške celej zexekovanej sumy
znamená, že trestný súd určil súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 0,-
€ (nula Euro) za výkon exekučnej činnosti, čím došlo k porušeniu zákona v ich ustanovení, uvedených v :
- § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého : “ Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.“
- § 4 ods. 1 Vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Y.y. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov : „ Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky...“
- § 5 ods.1 a ods. 3 cit. Vyhlášky: „.. odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie...“.
- § 20 Vyhlášky : „ O odmene súdneho exekútora z za vykonanie činnosti na základe poverenia súdu
rozhoduje súd.“Podľa odvolateľa prvostupňový súd porušil zákon aj tým, že nepostupoval v zmysle pokynu odvolacieho
súdu uvedených v dôvodoch jeho uznesenia zo dňa 28. 02. 2013 tým, že nesplnil v citovanom uznesení
nariadené úkony, čím došlo k porušeniu článku 1 ods. 1 Ústavy SR , č.l. 48 ods. 1 Ústavy a článku 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd č. 209/1992 Zb., každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd
jeho odvolaniu vyhovel a zrušil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu a jeho podľa § 285 písm. b/ Tr.
por. spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný H. ako aj jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrvali na písomných
dôvodoch podaného odvolania, resp. svojich predchádzajúcich prednesoch.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala výrok rozsudku o vine a právnej kvalifikácie u
obžalovaného ako aj uložený trest za správny a zákonný, preto odvolanie obžalovaného navrhla ako
nedôvodné zamietnuť.
K podanému odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila aj poškodená Q., ktorá uviedla, ža presne sa už nevie
vyjadriť k výške nároku na náhradu škody, keďže vo vzťhu k jej subjektu niečo už bolo uhradené, ale
nevedela si to upresniť, pričom prebiahajú v tejto súvislosti aj iné občiansko - súdne konania. Okrem
toho sama už nevie , či povinným subjektom má byť obžalovaný alebo H., ktorý v pôvodnom konaní
vystupoval ako jej dlžník.
Z písomného vyjadrenia poškodenej organizácie W. (č.l.526-527) k podanému odvolaniu obžalovaného
vyplýva, že súhlasia s rozsudkom súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného ohľadne
jeho odmeny, poškodená strana opätovne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný si zúčtoval odmenu
vo výške 20% + DPH zo sumy 1.158.088,75 Sk prostredníctvom X., ktorý ho v tom čase zastupoval.
To znamená, že jeho odmena nebola 0 ,- Euro, ako to on sám tvrdí, ale 275.625,11 Sk, t.j. 9.149,08
Euro. Súčase uviedli, že uznesením pod č.k. 39Er/353/2007zo dňa 13.10.2008 Okresný súd Bratislava
II vyhovel ich návrhu na zmenu exekútora. Taktiež upresnili aj správny a presný názov oganizácie,
keďže táto medzičasom bola pomenovaná, na W. so sídlom J..
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré
napadnutému rozsudku predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je v podstate čiastočne
dôvodné, avšak z iných dôvodov (a to vo výroku o treste), než ako to uviedol obžalovaný.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Predmetná trestná vec už bola predmetom konania na tunajšom odvolacom súde, prvýkrát pod sp.
zn. 4To/170/2012, v ktorom dňa 28. 02. 2013 (č.l. 467 a násl.) bol zrušený prvostupňový rozsudok a
vec bola vrátená okresnému súdu na nové koanie, v podstate preto, lebo z obsahu jeho odôvodnenia
nebolo možné zistiť, na akom základe a o aké závery súd výrok o vine opiera, keďže okresný súd
nedostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, resp. neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. por.. Taktiež mu bolo vytknuté, že nemal k dispozícii všetky potrebné spisy, vo vzťahu ku
ktorým ukladal súhrnný trest, resp. opomenul bližšie konkretizovať poľahčujúce či priťažujúce okolnosti,so zreteľom na ust. § 38 Tr. zák., ako aj to, že vo výroku o náhrade škody bol nesprávne označený
poškodený, vo vzťahu ktorému bol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody.
V posudzovanej trestnej veci bolo obžalovanému H. kladené za vinu spáchanie skutkov uvedených v
obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 26.01.2012, č. k.: 2Pv 822/10-18 (bod 1/ rozsudku),
ďalej v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 10.02.2012, č. k. 2Pv 252/10-64 (bod 2/
rozsudku) a v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 08.06.2012, č. k. 4Pv 34/12-8 (bod 3/
rozsudku), ktorých prejednanie bolo spojené na spoločné konanie, a ktoré skutky sú ako čiastkové útoky
(viď § 10 ods. 16 Tr. por.) právne kvalifikované ako pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1,
ods. 2 písm. d/, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák..
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Pokiaľ ide o vykonané dôkazy, obžalovaný H. k bodu 1/ vypovedal, že ako exekútor vykonával v
prospech spoločnosti K. a v neprospech povinného V. v likvidácii, O. exekúciu vo výške 4. 083.646,-
Sk + príslušenstvo - pod sp. zn. Ex 14/05 a obdobne to bolo aj k bodu 2/v právnej veci oprávnenej
Q., O. a povinného H.. I. S., O. pod sp. zn. Ex 79/03. V oboch vymohol časť z celkovej vymáhanej
sumy. V prospech oprávneného - spoločnosť K. sklo, a. s. a v neprospech povinného - spoločnosť V.
SK, spol. s r.o. bola vymáhaná suma vo výške 4.083.646,-Sk s príslušenstvom. Podľa informácií, ktoré
pri exekúcii získal, mala spoločnosť V. SK, spol. s r.o., ktorá už bola v tom čase v likvidácii, jediné
finančné prostriedky vinkulované na účte v I. banke, a. s. vo forme tzv. zádržky. Ďalej uviedol, že prvá
časť vymožených prostriedkov bola zaslaná na účet zastupujúceho exekútora Q.. Q. J., a to vo výške
1.158.088,75 Sk, ktorá bola po odrátané odmeny exekútora následne vyplatená vo výške 882.461,-Sk
oprávnenému. Z rovnakého účtu v I. banke, a. s. koncom roka 2006 došlo k zexekvovaniu aj druhej časti
zádržky, pričom vymožené prostriedky boli zaslané taktiež v prospech účtu zastupujúceho exekútora Q..
J.. Tohto následne obžalovaný požiadal o výber a odovzdanie hotovosti vo výške 480.000,-Sk, čo Q.. J.
aj urobil. Zvyšné prostriedky vo výške celkom 700.000,-Sk, zaslal Q.. J. bezhotovostným prevodom na
účet, ktorého vlastníčkou bola H.. P., vtedajšia družka obžalovaného. S prostriedkami na predmetnom
bankovom účte vedenom v T., mal dispozičné oprávnenie a s finančnými prostriedkami na tomto účte
nakladal výhradne on. Tento účet využíval iba pre účely vedených exekučných konaní. Svoj vlastný účet
nemohol používať, pretože aj proti nemu bola vedená exekúcia. Uviedol, že Q.. J. z peňazí vymožených
od V. vyplatil aj iné podlžnosti, v akej výške, už uviesť nevedel. Zo sumy 480. 000,- Sk si ponechal iba
časť, vo výške 50.000,-Sk až 70.000,-Sk, najviac 150.000,-Sk. K sume 700.000,- Sk, ktorú na základe
jeho žiadosti zaslal svedok Q.. J. na účet jeho vtedajšej družky H.. P., ktorá sumu koncom roka
2006 vybrala z účtu v hotovosti , pričom nevylučuje, že ju prevzal. V minulosti od H.. P. prevzal
sumu 650.000,- Sk alebo 7000.000,- Sk., ktorá vtedy slúžila na rekonštrukciu bytov, ktoré spoločne
realizovali. Na otázku, prečo neodovzdal vymožené finanačné prostriedky oprávnenému - spoločnosti
K. sklo, uviedol, že tieto ako exekútor považoval za svoju odmenu, na ktorú mal nárok v zmysle
Exekučného poriadku. Podľa Vyhlášky č. 288/1995 platnej v tom čase mal exekútor nárok na odmenu
20% z vymáhanej sumy, čo pri vymáhaní pohľadávky predstavovalo sumu 1.350.000,- až 1. 400.000,-
Sk. Oprávnenú o tomto aj informoval. K bodu 3/ uviedol, že suma uvedená obžalobe 4.083.646,-Sk, bola
zahrnutá do trov exekútora a bola zaslaná príslušnému súdu. Z celkovej sumy vymohol 2.8000.000,-
Sk, z čoho 800.000,- Sk vyplatil aj oprávnenému, potom ale došlo zmene exekútora, takže on už ďalšie
peniaze nevyplácal.
Z kontextu ďalších dôkazov vyplýva, že svedkyňa X.. Q. S., zástupkňa poškodenej spoločnosti v
obchodnom spore s V. SK, s.r.o. uviedla, že Okresný súd Bratislava II platobným rozkazom pod sp. zn.
33Rob/2844/2004 zaviaazal spoločnosť V. SK v likvidácii uhradiť poškodenej spoločnosti K. sklo sumu
4.083.464,-Sk aj s príslušenstvom vo výške 204.170,-Sk, ako aj trovy konania v sume 41.900,-Ska
trovy právneho zastúäpenia. Tento platobný rozkaz nadoibudol právoplastnosť 16. 02. 2005. Na zákalde
odporúčania X.. E. potom oslovili obžalovaného, za účelom vzkonania exekúcie, prteičom ten v tom čase
ich neinformoval o tom, že má pozastavený výkon vykonania exekúcie a zastupuje ho iný exekútor. Keďsa nič nedialo, dohodli si stretnutie, na ktyoprom in obžalovaný opznámil, žeb sa mu zrejme nepodarí nič
vymôcť. Boli z toho veľmi šokovaní, pričom tento im vtedy oznámil, že povinná strana má v I. banke
viazané finančné prosdtriedky vo forme zádržky. Následne obžalobvaný vydal exekučný príkaz, ktorý
aleužbolpopdpsíanýQ..J..Vdecembri2005došlokvymoženiou častidlžnejsumy,ktoránáslednebola
poukázaná v prospech oprávneného. V roku 2006 malo prísť k uvoľneniu ďalšej časti zádržky, ale sa nič
nedialo. Keď sa spojila s obžalovaným, tento jej oznámil, že nejaké peniaze vymohol, ale on má nárok na
20 % istiny, ktorá predstavovala cca. 4 mil. Sk, preto druhá vymožená suma má byť jeho odmena. Oni
s tým ale nesúhlasili, preto požiadali aj o zmenu exekútora. Nový exekútor sa s obžalovaným osobne
stretol a prisľúbil mu, že vymožené prostriedky odovzdá oprávnenému, čo sa ale nestalo.
Pokiaľ ide o svedka X.. B. E., tento vypovedal, že známy V. S., mu odporučil obžalovaného, keďže
v minulosti s ním mal dobré skúsenosti. Keď S. sa sťažoval, že obžalovaný v ich veci nekoná,
navštívili ho spoločne v jeho úprade a zistili, že im klamal. Potvrdil to aj svedok V. S., ktorý ako
predseda predstavenstva K. sklo, vypovedal, že meno obžalobvaného W. ako exekúrora na vymáhanie
pohľadávky mu odporúčal svedok E..
Svedok Q.. W. V., súdny exekútor oprávnenej spoločnosti K. sklo, po obžalovanom uviedol, že po
prevzatí veci požiadal listom I. banku o informáciu o doposiaľ vymožených prostriedkoch, pričom zistil,
že vo veci boli vykonané dve plnenia - prvé dňa 22.12. 2005 v sume 38.441,50 ,-€, potom dňa 19.12.
2006 vsume39.178,95,-€.Druhásumanebola obžalovanýmzúčtovaná,pretoppožiadalobžalovaného
o zaslanie pôvodného exekučného spúisu pod č. Ex 14/05, na čo mu obžalovaný uvieodol, že mu
bol odcudzený. Obžalovaný mu okrem toho aj tvrdil, že sumy boli poukázané v prospech účtu Q.. J.
ako zastupujúceho exekútora. Ten však mu oznámil, že všetky peniaze odovzdal W.. Obžalovaný mu
viackrát prisľúbil vyplatenie vymoženej sumy, avšak nikdy tak neurobil.
Svedok Q.. Q. J. potvrdil, že v minulosti pracoval v exekútorskom úrade obžalovaného ako koncipient, aj
ho zastupoval v období, keď sa vykonávala exekúcia v prospech spoločnosti K. sklo. Zistil, že povinná
organizácia V. SK má na účte v I. banke prostriedky vo forme zádržky, ktorá sa mala uvoľňovať na dva
krát,atovr.2005a2006.Bolpretovydanýexekútorskýpríkaz,podľaktoréhosauskutočniliajdveplatby.
Prvá na sumu 1.100.000,- alebo 1.200.000,-Sk v roku 2005, druhá v roku 2006 na sumu 1.180.000,- Sk
v prospech svedkovho účtu, ktorý mu bol vedený v E.. Následne na žiadosť obžalovaného vybral na
dva razy hotovosť vo výške 480.000,-Sk, ktorú odovzdal obžalovanému. Zvyšnú časť sumy 700.000,-
Sk poslal na účet H.. P. na pokyn obžalovaného. Svedok predložil v prípravnom konaní aj náležité
doklady súvisiace s exekúciou. Za zastupovanie obžalovaného prevzal od neho sumu 236.000,-Sk. Inú
čiastku z vymoženej sumy 1.1800.000,-Sk od obžalovaného nedostal. Potvrdil, že konal aj vo veci Ex
56/04 vo veci oprávneného H.. S. a povinného Z., v ktorej vymoženú sumu 702.709,-Sk prevzal on a
následne ju odovzdal H.. W.. Ako naložil s peniazmi obžalovaný H.. W., však už vedomosť nemal.
Z výpovede svedkyne H.. Q. P. z prípravného konania je zistiteľné, že táto ako družka obžalovaného
mala zriadený svoj účet v T. na svojom mene s tým, že mal k tomu účtu dispozičné právo aj obžalovaný,
ktorému aj dôverovala. Účet využíval výhradne obžalovaný, ona nakladala s finančnými prostriedkami
na ňom iba dva razy v čase, keď tento bol chorý. Dňa 31. 12. 2006 vyberala sumu 700.000,-Sk z účtu
ona, ktorú sumu aj odovzdala obžalovanému. Po tomto uvedený účet hneď aj zrušila, lebo nevedela,
na čo ho obžalovaný používa, pričom mala pocit, že nie je všetko poriadku. O exekúcii v prospech K.
sklo svedkyňa vedomosť nemala.
Svedok H.. I. S. vypovedal, že v roku 2009 sa dozvedel o prebiehajúcej exekúcii voči nemu na
exekútorskom úrade X.. K., pričom predmetom tejto exekúcie mal byť jeho záväzok voči Q. Y. zo zmenky
vo výške 605.000,- Sk, pričom on túto dlžobu už splácal na exekútorskom úrade H.. W., pod č. Ex
79/03. Na tomto úrade vykonal jednotlivé platby nasledovne: dňa 19.11.2004 sumu 3.917,- Sk, dňa 24.
01. 2005 platbu vo výške 15.000,- Sk, dňa 31. 03. 2005 platbu vo výške 100.000,-Sk , dňa 19. 08.2005
sumu 10.000,- Sk, dňa 21. 12. 2005 platbu vo výške 10.000,-Sk a dňa 06. 10. 2006 platbu vo výške
15.000,-Sk. K platbám mal vždy vystavený aj príjmový pokladničný doklad, ktoré podpisoval H.. W.,
resp. jeho koncipient Q.. J.. Na tomto úrade uhradil aj ďalšie hotovostné platby, o ktorých však mu
doklad vystavený nebol. Tieto uskutočnil na žiadosť obžalovaného. Uviedol, že v prospech účtu na
číslo XXXXXXXXXXX/XXXX v T. O. uhradil viac ako 600.000,- Sk, ktoré číslo mu telefonicky oznámil
obžalovaný..Z výpovede svedka X.. V. S. vyplýva, žer proti jeho klientovi H.. T. S. bolo vedené exekútorské konanie
v úrade obžalovaného W. v prospech Q. Y.. On sám aj oslovil obžalovaného W. , aby zistil, v akom
stave je exekúcia v rámci ktorého mal tento vymáhať pohľadávku aj prospech S.. Svedok potvrdil, že
na stretnutí s Q. Y. jej v mene H.. S. vyplatil sumu 200.000,-Sk. Taktiež vedel o tom, že proti S. Z.,
ktorý bol povinný uhradiť S. pohľadávku, obžalovaný vzmohol sumu 506.992,-Sk.
SvedokH..S.Z.potvrdil,žebolivočinemuvedené dveexekúcievprospechH..S.,jednuviedolexekútor
X.. Z. a druhú H.. W.. Celkovo bola od neho vymožená suma 1.900.000,-Sk. Či H.. W. z tejto sumy
vyplatil vymožené peniaze H.. S., nevedel uviesť.
Svedok X.. Q. Z. vypovedal len ohľadom obdobia, kedy zastupoval exekútora H.. W. od 22. 12. 2004
do 04. 05. 2005.
Svedkyňa Q. Y. potvrdila, že na základe právoplatného zmenkového platobného rozkazu bola uložená
povinnosť H.. T. S. zaplatiť jej sumu 605.000,- Sk aj s príslušenstvom. Následne bol poverený súdom
H.. W. vykonaním tejto exekúcie. Keď sa informovala u obžalovaného, či sa mu niečo podarilo vymôcť,
ten ju vždy odbil. Raz sa však vybrala za obžalovaným H.. W., kedy jej tento v hotovosti odovzdal sumu
50.000,-Sk. Vedela o tom, že W. vymáha pohľadávky aj v prospech T. S., a tento jej vtedy aj sľúbil, že
v jej prospech vymožené prostriedky hneď zexekvuje. Nepriamo sa dozvedela, že H.. W. vymohol v
prospech H.. S. sumu 506.992,- Sk, avšak W. jej ani po urgenciách neodpovedal, resp., keď sa stretli,
bol voči nej arogantný a hodil jej zo šuflíka sumu 5.000,- Sk.
Okresný súd v rámci súdneho konania taktiež mal k dispozícii k jednotlivým bodom aj listinné dôkaz,
konkrétnebankovéúčtyalistiny,výzvynavydanieveci,rozhodnutieMSSR, exekučnépríkazy,zktorých
napokon najpodstatnejším dokladom je, že obžalovaný H.. E. W. ako súdny exekútor mal pozastavený
výkon funkciu exekútora rozhodnutím ministra spravodlivosti pod č. XXXXX/XXXX zo dňa 06. 08.
2004, právoplatný dňa 13. 08. 2004, pričom bol definitívne odvolaný z výkonu tejto funkcie rozhodnutím
ministerky spravodlivosti č. XXXXX/XXXX zo dňa 13. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 12.
2010.
Krajský súd v zmysle vyššie naznačených skutočností uzatvára, že vina obžalovaného H.. E. W. bola v
predmetnom trestnom konaní jednoznačne preukázaná, keďže tento ako exekútor, v rozpore so svojimi
právami a povinnosťami prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, pričom ako to vyplýva zo samotnej
trestnej činnosti, spôsobil celkovú škodu vo výške 86.632,81 Euro, ktorú treba vyhodnotiť ako značnú
škodu, čo je aj kvalifikačným mometom pri právnom posúdení žalovanéej trestynej činnosti skutku.
V rámci podaného odvolania argumentáciu obžalovaného v tom, že v obidvoch exekučných konaniach
vymohol časť z celkovo vymáhanej sumy, pričom časť odovzdal oprávnenému a časť tejto sumy sa
nachádza v jeho depozite, resp. že súdu zaslal aj špecifikáciu trov, ktorá exekučnému súdu slúži
ako podklad na určenie výšky odmeny súdneho exekútora a určenie výšky sumy, ktorú má exekútor
oprávnenému vyplatiť z vymožených finančných prostriedkov, krajský súd vyhodnotil ako účelovú
a vyvrátenú, resp. aj bezpredmetnú, keďže bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že
obžalovaný H.. E. W. v jednotlivých bodoch vymožené a presne vyčíslené pohľadávky si prisvojil, teda
ich spreneveril tak, ako to uviedol v napadnutom rozsudku aj prvostupňový okresný súd. Jeho vina bola
preukázaná tak výpoveďami svedkov, ako aj listinnými dôkazmi.
Sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. sa dopúšťa, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a
spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa odseku 2. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) z osobitného motívu,
c) ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca
konkurznej podstaty, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.Podľa 3. odseku tohto zákonného ustanovenia odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na
zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol
odôvodnene dosiahnuť.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa2.odsekucit.ustanoveniaaktentozákonvosobitnejčastivyžadujevzákladnejskutkovejpodstate
spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí
byť spôsobená aspoň škoda malá.
Podľa § 138 písm. h/ Tr. zák. porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,
postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,
Na základe takto vykonaného dokazovania krajský súd uzatvára, že prvostupňový okresný súd v
podstate vyvodil správny skutkový záver o vine obžalovaného H.. E. W., pokiaľ ho v bodoch 1/, 2/, 3/
napadnutého rozsudku uznal za vinného a skutok právne posúdil ako pokračujúci zločin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., nakoľko svojím
konaním si prisvojil cudziu vec, ktoré mu bola zverená, taký čin spáchal porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej z jeho funkcie a spôsobil tak značnú škodu. Zavinenie obžalovaného bolo daném jeho
úmyselným konaním v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len
sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.
V nadväznosti na uvedené odvolací krajský súd si dovoľuje konštatovať, že u osoby obžalovaného H..
E. W. v podstate vina bola správne ustálená, ako aj právne posúdenie jednotlivých dielčích skutkov,avšak vo výroku o treste, uložený trest vo výmere 9 rokov treba považovať za neprimerane prísny.
Pochybil okresný súd taktiež, pokiaľ obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Okresný súd však opätovne pochybil aj vo výroku o treste v tej časti, ktorou zrušil
rozsudky v trestných veciach obžalovaného, vo vzťahu ku ktorým ukladal súhrnný trest. Uvedeným
výrokom totiž opomenul konkretizovať, že k zrušeniu rozsudku podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. dochádza len
vo výroku o treste, nie celého rozsudku.
Podľa zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.
ods. 1 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
ods. 2 páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto
zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby.
ods. 4 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
ods. 5 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
písm. a/ u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného
činu,
písm. b/ u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na
spáchanom trestnom čine,
písm. c/ pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo.
Podľa § 37 Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
písm. a/ spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
písm. b/ spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu
zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému
zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
písm. c/ spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a
slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
písm. d/ spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život
alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo
mravnosť,
písm. e/ zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej
alebo neprimeranej výhody,
písm. f/ spáchal trestný čin verejne,
písm. g/ spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu
osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
písm. h/ spáchal viac trestných činov,
písm. i/ zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
písm. j/ zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
písm. k/ spáchal trestný čin ako organizátor,
písm. l/ spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, alebo
písm. m/ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto
okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 1/ Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.
ods. 2 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
ods. 3/ ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.ods. 4/ ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.
ods. 5/ pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
ods. 6/pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny; v takom prípade sa ustanovenia odsekov 4 a 5 nepoužijú.
ods. 7/ ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo
súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre
páchateľa neprimerane prísne.
ods. 8/ zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa
vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej
sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie
hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v
prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov
alebo doživotie.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Tr. por. spolu s uložením súhrnného trestu súd
zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnný
trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku,
peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných
podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 41 ods. 2 Tr . zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.
V zmysle ustanovenia § 148 Tr. zák., ktoré sa zaoberá s vonkajšou diferenciáciou výkonu trestu odňatia
slobody,
podľa ods. 1/ trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia
slobody (ďalej len ústav na výkon trestu ) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.
Podľa ods. 2/tohto zákonného ustanovenia súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu
písm. a/ s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
písm. b/ so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na
predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti krajský súd ohľadne osoby obžalovaného H.. E. W.
konštatuje, že v jeho osobve ide t.č. o 56 ročného muža s vyskoškolským vzdelaným, ktorý v registri
trestov síce má viac záznamov (celkom 6), avšak zo zákona sa neho hľadí ako na jedenkrát súdne
trestaného, vzhľadom na to, že má zahladené niektoré odsúdenie, resp. Bolo vyslovené, že sa osvedčil
v skúšobnej dobe po podmienečne uloženom treste odňatia slobody.
Pokiaľ sa týka druhu a výmery uloženého trestu, krajský súd, konštatuje, že podľa aj vyššie citovaných
zásad ukladania trestov, s poukazom aj na účel trestu, ako aj s prihliadnutím na osobu páchateľa, u
obžalovaného H.. F. W. prichádzalo do úvahy o uloženie súhrnného trestu, keďže žalovanej trestnej
činnosti sa dopustil skôr, ako boli u jeho osoby súdom prvého stupňa vyhlásené iné právoplatné
odsudzujúce rozsudky za iné jeho trestné činy, a to konkrétne vo vzťahu k dvom odsúdeniam, a to :1/ v rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/24/2010 zo dňa 31. 12. 2005 v spojitosti aj
s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4To/32/2012 zo dňa 31. 07. 2012, pre trestný čin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného
do 31. 12. 2005, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch ) rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, resp.
2/ v rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/113/2008 zo dňa 19.02.2010, v spojitosti aj s
uznesenímKrajskéhosúduBratislava,sp.zn.3To/39/2010zodňa27.07.2010,pretrestnýčinsprenevery
podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., č. 140/1961 Zb., ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dvoch) rokov so skúšobnou dobou na 5 (päť) rokov.
So zreteľom na osobu obžalobaného, na výšku spôsobenej škody, na časové obdobie ods spáchania
skutku, krajský súd za primerané považoval uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 7
rokov, pri aplikácii ustanovenia o súhrnnom treste, resp. v zmysle asperačnej zásady podľa § 42 ods. 2
Tr. zák.. Keďže obžalovaný H.. F. W. pred spáchaním tejto trestnej činnosti ešte vo výkone trestu odňatia
slobody nebol, preto bolo potrebné zmeniť v napadnutom rozsudku aj výrok ohľadne jeho zaradenia
do ústavu na výkon trestu tak, že ho krajský súd podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Vovýrokuonáhradeškodysúdprvéhostupňaopätovnenedostatočnerešpektoval§287ods.2vetaprvá
Tr. por., v zmysle ktorého výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať
osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený.
Vzhľadom však na vyjadrenie obžalovaného, ako aj splnomocnenkyne poškodenej organizácie W.-F. F.
K., s.r.o., so sídlom K., J. č. 3, ako aj poškodenej Q. Y. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, podľa
ktorých o náhrade škody už bolo zahájené občiansko-súdne konanie, resp. zástupkyňa nevedela uviesť,
v akej výške má byť ich súčasná pohľadávka voči obžalovanému, krajský súd ich so svojimi nárokmi v
zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia odvolací súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.