Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/399/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221879
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612221879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.AndrejaŠalatuasudcovJUDr.Táne

Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu B. C., L., O. XXX, zast. JUDr. Jánom Burocim,
advokátom,Advokátskakancelária,SpišskáNováVes,Chrapčiakova7,protižalovanejRapidlifeživotná
poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom,
Košice, Boženy Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní účastníkov konania proti
rozsudku 9C/353/2012-117 z 19.6.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania 66,50 € a žalovaná je povinná ju zaplatiť

JUDr. Jánovi Burocimu, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok 2C/157/2012 z 19.1.2012
Arbitrážneho súdu Košice, Košice, Alžbetina 41 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), odložil jeho
vykonateľnosť do právoplatného ukončenia konania 9C/353/2012, zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi
na účet jeho zástupcu trovy konania 170,09 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil žalovanej
povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 99,50 € z návrhu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobou, podanou uňho 7.11.2012, žalobca domáhal
a čo v žalobe uviedol. Zdôraznil, že vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil

tento skutkový stav: Rozhodcovským rozsudkom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej 51,45 € a
nahradiť trovy konania 276 €. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal
svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného
poverenia žalobcu z 1.1.2009, resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že žalovaná
určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská
doložka (ďalej len doložka) bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobcu),
ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku

neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV.
poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd doložku ako platnú.
Doložkaneobsahujeust.,ktorébymaližalobkyňu(vtomtokonanížalovanú)zvýhodňovaťatýmspôsobiť
nerovnováhuvovzájomnomvzťahuvneprospechžalovaného.Uvedenýrozhodcovskýrozsudokprevzal
žalobca do vlastných rúk 8.10.2012, čo je zrejme z doručenky predloženej rozhodcovským súdom a
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.10.2012. 26.1.2009 bola medzi
účastníkmi konania uzatvorená poistná zmluva č.4021590573 so začiatkom poistenia 27.1.2009 a

koncom poistenia 27.1.2046. Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu
uzatvorila(žalobcu),žebolaoboznámenásoVšeobecnýmipoistnýmipodmienkamipreživotnépoistenie
(ďalej len VPP), ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. VPP žalovanej, predložené žalobcom, spolu s
poistnou zmluvou č.4021590573, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú doložku, kdepodľa bodu 1 tohto čl., žalovaná a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami

a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto čl., štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím
poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného čl. pokiaľ žalovaná nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením
alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd,
bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu 3 fyzickými osobami, poverenými na výkon
rozhodcu zo strany žalovanej. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto VPP.

Za VPP, ktoré boli podpísané žalobcom 26.1.2009 sú uvedené Osobitné zmluvné dojednania č.02/2008
k poistnej zmluve č.4021590573, kde podľa bodu 1 osobitné dojednania sú samostatnými zmluvnými
dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy, resp. VPP. Podľa bodu 3 poistník a žalovaná
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti VPP. Bod 4 osobitných dojednaní obsahuje dohodu zmluvných strán, že

za účelom realizácie práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah, môže poistník v lehote 30
dní od podpisu poistnej zmluvy písomne odmietnuť ust. XV. časti VPP a bodu 3 osobitných zmluvných
dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný
zvyšok poistného vzťahu. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobcom 26.1.2009. Z registra
súdu bolo zistené, že proti žalobcovi nie je súdom vedené konanie na základe návrhu žalovanej, kde

exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok. Vychádzajúc z § 52,§ 53 ods.1,2,3,§ 53 ods.4 písm.
r),ods.5 O. z.,§ 40 ods.1 písm. c),ods.2,§ 41 ods.1 a § 43 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ich znenie citoval) uzavrel, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania 26.1.2009,
o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ust.
O. z., že z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaná, ako poisťovateľ, konala v rámci predmetu svojej

činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a z žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako
fyzická osoba, že z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme,
aby žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti,
že pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že „sa jedná“ o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred

predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv, že týka
sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu, vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj
základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom, z toho dôvodu je podľa
§ 4 ods.2 písm. za) zák.č.71/92 Z. z. o súdnych poplatkov oslobodený od platenia súdnych poplatkov

pre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobcu uplatnená žalovanou v
písomnom podaní z 28.11.2012 nie je dôvodná. Pokiaľ žalovaná v priebehu celého konania namietala
miestnu príslušnosť súdu na rozhodovanie vo veci, uviedol, že jeho miestna príslušnosť je daná podľa §
88 ods.2 posledná veta O. s. p. a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v
Košiciach4Co/36/2013-80z11.4.2013,ktorýmbolopotvrdenéjehouzneseniez13.12.2012ozamietnutí

námietky žalovanej o jeho miestnej nepríslušnosti na konanie. Ďalej uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej doložky a, že žaloba bola z
jeho strany podaná v zák. stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský
rozsudok bol mu doručený 8.10.2012 a žaloba bol uňho podaná 7.11.2012. Vykonaným dokazovaním
mal za to, že žaloba bola podaný zo strany žalobcu dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského

rozsudku je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej doložky. Doložka,
na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou VPP. Konkrétne je uvedená v čl. XV. VPP
s názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo VPP. Podľa doložky všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Doložka tak znemožňuje

poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu
alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi
odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti
poukázal aj na smernicu Rady č.93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe,

kde podľa písm. q) bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa,
aby riešil spory neupravené právnymi ust. výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k
dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadizmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane.Podľatohojetedaneprijateľné,abyrozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Doložka je tak, poukazujúc na cit. § 54 ods.4 písm. r) O. z. neprijateľnou podmienkou a teda je

neplatná. Mal za to, že predmetná doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdila žalovaná.
Žalovaná poukázala pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne podpísal. V
týchto osobitných zmluvných dojednaniach bol upozornený na možnosť v lehote 30 dní odmietnuť ust.
časti XV. VPP, v ktorej je uvedená doložka a to bez toho, aby odstúpením bol dotknutý zvyšok poistného
vzťahu. V prvom rade poukázal na to, že žalovaná nepreukázala skutočnosť, aby bol žalobca riadne

oboznámený so VPP. To, že žalobca VPP a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená, že
sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. VPP, ale aj osobitné zmluvné dojednania
sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobca
ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich text v krátkej dobe, bez
možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že VPP a osobitné zmluvné
dojednania boli ním podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou zmluvou,

keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú VPP. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že
podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na doložku, ktoré sú len pokračovaním
predtlačeného formulára poistných podmienok. Doložka tak, ako je uvedená vo VPP je neplatnou
aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnená určiť výlučne
žalovaná. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského

konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť
vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. Poukazujúc na uvedené
skutočnosti mal za to, že doložka v čl. XV. VPP je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou
zmluvnou podmienkou, vzhľadom na jej rozpor s ust. o spotrebiteľských zmluvách a ust. Smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto

nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Preto žalobe
žalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Uviedol ďalej, že žalobca v žalobnom
návrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, že v cit. § 40 ods.2 zák.č.244/02
Z. z. nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu

o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a
vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom
priznaných žalovanej. Účelom odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o
odklad žiada. Je zrejme, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu žalovaná má právo domáhať sa
výkonu predmetného rozhodnutia. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal žalobca úspech,

rozhodnutie však nie je právoplatné. Má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu
vykonateľnosti daného rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému
vymáhaniu plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak
predíde možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského
rozsudku. Poukazujúc na uvedené, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto „uznesenia“.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 149 ods.1 O. s. p. (aj ich znenie citoval) a zdôraznil,
že trovy boli priznané žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, že si uplatnil náhradu trov právneho zast.
336,31 €, že trovy mu boli priznané vo výške 170,09 € a pozostávajú z trov právneho zast., určených
podľa vyhl.č.655/04 Z. z. (ďalej len vyhl.), že „hodnota“ 1 úkonu právnej služby bola určená podľa § 11
ods.1 vyhl., že žalobcovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby:- príprava a prevzatie

zast. 6.11.2012 [§ 14 ods.1 písm. a)] 58,69 €,- podanie žalobného návrhu 6.11.2012 [§14 ods.1 písm.
b)] 58,69 € a vyjadrenie k odvolaniu žalovanej zo 16.1.2013 [§ 14 ods.3 písm. b)] 30,04 €, t.j. spolu
odmena 147,02 €, že trovy právneho zast. ďalej pozostávajú z režijného paušálu [§ 15 písm. a) za
2 úkony v r.2012 po 7,63 € a 1 úkon v r.2013 7,81 €, t.j. spolu režijný paušál 23,07 € a spolu trovy
právneho zast. sú tak 170,09 €. Nepriznal žalobcovi náhradu trov za písomné podanie z 24.1.2003,

ktoré neobsahuje vyjadrenie vo veci samej - ide len o sprievodný list k predloženej poistnej zmluve
zo strany žalobcu a návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním dokladu o prevzatí rozhodcovského
rozsudku z rozhodcovského súdu. Za účelne vynaložené trovy nepovažoval ani písomné podanie
žalobcu z 28.5.2013, v ktorom len poukázal na rozvíjajúcu súdnu prax v obdobných veciach a predložil
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Napokon, citujúc znenie § 2 ods.2 prvá veta zák.č.71/92 Z. z. o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, uviedol, že žalobca je pre toto konanie
oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. za) zák.č.71/92 Z. z. a jeho žalobe vyhovel,
z tohto dôvodu zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, výška ktorého bola určená podľa
položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 99,50 €.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním obaja účastníci.
Žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva v časti náhrady trov právneho zast., kde mu súd nepriznal
náhradu trov právneho zast. za 2 úkony právnej služby, a to za podanie z 24.1. a 28.5.2013. Mal za to,

že súd právne úkony posúdil ako neúčelné nesprávne, nakoľko podanie z 24.1.2013 si vynútil svojou
výzvou a ide navyše aj o návrh na vykonanie dokazovania, že podanie z 28.5.2013 je taktiež návrh na
vykonanie dokazovania a nie len predloženie judikátu NS SR, že súd teda nepostupoval správne pokiaľ
posúdilpodanieakoneúčelné,žeonznášadôkaznébremenovkonaníanemožnonásledneposudzovať
jednotlivé jeho úkony za neúčelné tak prísne ako to spravil súd. Navrhol aby mu bola priznaná náhrada

trov právneho zast. 336,31 € za konanie na prvom stupni, tak ako to vyčíslil v podaní z 20.6.2013.
Žalovaná v odvolaní uviedla o. i., že ním napáda rozsudok vo všetkých jeho výrokoch s uvedením
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. [§ 221 ods.1 písm. h) O. s. p.],§ 205 ods.2
písm. c) a písm. f) O. s. p., ktoré nasledovne odôvodnila: I. Rozhodnutie súdu namieta vo vzťahu k
všetkýmjehovýrokomtýmtoodvolaním,atozdôvoduneobjasneniaskutkovéhostavuvecianásledného
nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávnej aplikácie zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom

konaní na daný prípad. Zastáva právny názor, doložený predloženými dôkazmi, že doložka bola platná,
pretože bola individuálne dojednaná a v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vo VPP rozhodoval
stály rozhodcovský súd. V prvom rade poukazuje na skutočnosť uvádzanú aj vo svojom vyjadrení
na pojednávaní 19.6.2013 k žalobe, kde poukázala na listinný dôkaz, a to Záznam sprostredkovateľa
poistenia o požiadavkách a potrebách klienta z 26.1.2009. Súd v napadnutom rozhodnutí tento dôkaz

neakceptoval a s poukazom naň nesprávne vyhodnotil doložku ako individuálne nedojednanú medzi
žalobcomaňou.Súdmalvykonať,sohľadomnaobjektivituposúdeniaoboznámeniasažalobcudoložky,
aj výsluch svedka - osoby nezávislej od nej, a to sprostredkovateľky poistenia D. H., o ktorej vypovedala
aj jeho splnomocnená zástupkyňa a ona (žalovaná), pretože by šlo o objektívny dôkaz na preverenia
tvrdenia žalobcu, že o doložke nevedela a nebola informovaná. Poukazuje na ďalšiu skutočnosť, že

k 27.8.2010 došlo k zániku poistnej zmluvy č.4021590573 v dôsledku neplatenia poistného zo strany
žalobcu s bilanciou nedoplatku na poistnom vo výške 26,14 €. Aj túto skutočnosť mal súd vziať do úvahy,
t. j. že poistný dlhodobý vzťah ako prvý porušil žalobca, keď jej prestal platiť dohodnuté poistné.. Súd mal
túto podstatnú skutočnosť s rovnakou starostlivosťou podrobiť súdnemu prieskumu pred rozhodovaním
o tom, či zruší alebo nezruší rozhodcovský rozsudok, avšak tak neučinil. Jej pohľadávka, spočívajúca vo

vymáhaní nákladov vynaložených ňou na uzavretie poistnej zmluvy so žalobcom, je preto oprávnená a
si ju vymáhala žalobou z 2.1.2012 podanou rozhodcovskému súdu. V tomto smere preto súd nesprávne
vyhodnotil aj prejav žalobcu na pojednávaní 19.6.2013, ktorého cieľom je len „odmietnutie platenia
peňazí za zrušenie poistnej zmluvy“, pretože toto zrušenie poistnej zmluvy zavinil sám žalobca. Z
označeného pohľad súd nesprávne právne posúdil znenie čl. XV. VPP („Rozhodcovské konanie“) tým,

že konštatoval, že tento čl. obsahuje doložku. Skutkový a právny záver súdu o doložke, ktorá sa
má nachádzať v čl. XV. VPP nie je správny. Doložka ako hmotnoprávny úkon je v osobitnej súčasti
VPP, v tzv. Osobitných zmluvných dojednaniach č.02/2008, boli si obe zmluvné strany individuálne
dojednali a potvrdili to osobitných podpisom. Súčasťou bodu 3.a 4. týchto Osobitných zmluvných
dojednaní bola aj doložka (jej znenie reprodukovala), že táto doložka bola jednoznačne individuálne

dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola
zrejmá a čitateľná práve žalobcovi, ako spotrebiteľovi. Podotýka, že doložka bola pri uzatváraní zmluvy
vysvetlená žalobcovi tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade
D.. H.. Považovala aj preto za nespochybniteľné, že vstupovala do poistného vzťahu so žalobcom, ako
informovaným spotrebiteľom. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje,

že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné
alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu, pretože VPP presne upravujú moment jej
vzniku a jej (žalovanej) nárokovateľnosť. V predmetnej veci je totiž doložka jednoznačne dohodnutá
ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 O. z., a ako taká vylučuje, aby bola považovaná
za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Žalobný návrh žalobcu o neplatnosť doložky navrhuje

ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. Doložka bola - podľa nej - jednoznačne dohodnutá ako
individuálna zmluvná podmienka § 53 O. z., nakoľko ju mohol žalobca odmietnuť bez toho, aby malo
odmietnutie osobitných dojednaní vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu, a preto ju nemožno považovať
za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Žalobca mal možnosť v prípade tretej poistnej zmluvy
naviac aj v určenej lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy odmietnuť čl. XV. VPP („Rozhodcovské

konanie“), čím sa jeho právo ovplyvniť poistný vzťah v tom, že vylúči z neho definitívne doložku, výrazne
presunulodooblastijehoslobodnejvôleajehovlastnéhoničímneovplyvnenéhorozhodovania.Dovoľuje
si poukázať na rovnakú právnu argumentáciu generálneho prokurátora SR v obdobnom spore pri podaní
mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiam exekučných súdov, ktoré z rovnakých dôvodov zamietliprávoplatne žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie s exekučným
titulom - rozhodcovským rozsudkom. Generálny prokurátor SR, o. i. argumentoval, že príslušné dotknuté
ust. VPP (resp. tu v tomto prípade aj osobitné zmluvné dojednania) mali „nezanedbateľný vplyv na

doložku, súdy tieto skutočnosti nevysvetlili v súlade s § 157 ods.2 O. s. p. v tom smere, či práva a
povinnosti z týchto ust. plynúce majú, resp. nemajú právne dôsledky na právny vzťah a doložku, ďalej
súdy nevysvetlili dôvod, so zreteľom na ktorý dospeli k záveru, že spotrebiteľ nemal vytvorenú právnu
možnosť konať tak, aby sa doložke nepodriadil“. Mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora SR
v tejto veci Najvyšší súd SR vyhovel a zrušil v celom rozsahu obe napadnuté rozhodnutia exekučných

súdov rozsudkom 3MCdo14/2011 z 22.11.2012 a prikázal súdu prvého stupňa vo veci opakovane konať
a rozhodnúť. Vzhľadom k právnej istote súdnych rozhodnutí a súdnych postupov v obdobných veciach
postupovať rovnako, je - podľa jej názoru - aj v tomto prípade potrebné zohľadniť v prvú možnosť prijatia
doložky dobrovoľným podpisom osobitných zmluvných dojednaní č.2/2008 (obsahujú doložku), pričom v
prípade jej podpisu a prijatia mal žalobca druhú možnosť odmietnutia doložky v lehote ďalších 30 dní od
podpisu poistnej zmluvy a VPP a osobitných zmluvných dojednaní. Doložka - podľa nej - bola prijateľnou

zmluvnou podmienkou, pretože jednoznačne bola dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v
zmysle § 53 O. z., nakoľko ju mohol žalobca v prvom rade neprijať a v druhom rade po prijatí v lehote
30 dní od podpisu odmietnuť, a to bez toho, aby využitie týchto právnych možností povinného malo
mať vplyv na zvyšok jeho poistného vzťahu. V tejto časti uniesla dôkazné bremeno k platnosti doložky.
Na základe týchto skutočností považuje za nesprávny skutkový a právny záver súdu, tvrdenie žalobcu,

že doložka nebola individuálne dojednaná pre ktorý dôvod má byť podľa neho je neprijateľná, pretože
táto bola individuálne dojednaná. Disponuje tiež právoplatnými rozhodnutiami súdov rôznych stupňov v
rámci celej SR, kde tieto posúdili totožnú doložku za individuálne dojednanú, a teda platnú, pričom tieto
rozhodnutiapredkladávprílohetohtovyjadreniasúdu.Zpredkladanýchsúdnychrozhodnutíjezistiteľné,
čo napr. KS v Prešove v rozhodnutí 10CoE/51/2011 (citovala z jeho odôvodnenia) konštatoval (Dôkaz:

Uznesenie KS v Prešove 10CoE/51/2011 z 27.11.2011 a 10CoE/48/2011 z 27.11.2011, Uznesenie KS
Banská Bystrica 17CoE/209/2012 z 30.1.2013 a 2CoE/122/2013 z 3.5.2013). Rozhodcovský súd vydal
19.1.2012 na základe jej žaloby z 2.1.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým jej priznal plnenie 51,45 €
a zaviazal žalobcu aj k náhrade trov rozhodcovského konania v jej prospech. Rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť, pretože ho žalobca nenapadol odporom ako opravným prostriedkom. Súd

nesprávne vyhodnotil, že v rozhodcovskom konaní neboli aplikované v správnej podobe predpisy
(slovenské aj únijné) na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k absencii slovenskej judikatúry k predmetnej
problematike si dovoľuje poukázať na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3227/07 z 8.3.2011, ktorý
riešil podstatu rozhodcovského konania a ktorým došlo v ústavnom názore k posunu tak, že ide o
nachádzanie práva súkromnoprávnym subjektom analogickým a ekvivalentným k súdnemu konaniu a v

súlade s platným právom. Tento ústavný nález prekonal doterajšiu zmluvnú teóriu a potvrdil jurisdikčný
základ rozhodcovského konania vychádzajúci zo zmluvnej autonómie strán. Z tohto možno dôvodiť
bezprostrednú záväznosť platného práva pre rozhodcov a ich povinnosť platné právo aplikovať. Z tohto
nálezu vyplýva, že nie je dôvod pochybovať, že v rozhodcovskom konaní by neboli naplnené podmienky
vyplývajúce zo spotrebiteľskej ochrany na európskej úrovni. Rozhodcovské konanie je druhom civilného

procesu a prejednanie veci pred rozhodcom nie je možné v žiadnom prípade chápať ako popretie
právnej ochrany, ale ako jej prenesenie zo súdu na rozhodcu. Súdy môžu vykonávať aj tu svoju
obmedzenú kontrolnú funkciu, avšak rozsah kontroly musí byť starostlivo vyvážený tak, aby na jednej
strane nebolo upreté pravidlo, že i v konaní pred rozhodcom má byť poskytovaná právna ochrana a na
strane druhej aby tým neboli zotreté výhody rozhodcovského konania, a tak i jeho praktická využiteľnosť.

V celom doterajšom konaní rovnako ako v konaní rozhodcovskom i naďalej zotrvala a zotrváva na
svojej žalobe voči žalobcovi podanej listom z 2.1.2012 rozhodcovskému súdu. Namieta postup súdu,
keď sa tento vôbec nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti osobitnej pohľadávky vo výške 51,45
€ podľa čl. XVII. bod 7a. VPP od žalobcu. Považuje túto podstatnú skutočnosť za právne významnú,
pretože jej žaloba z 2.1.2012 podaná rozhodcovskému súdu je stále aktuálna a v merite o nej, okrem

vydaného rozhodcovského rozsudku, ktorý súd týmto napadnutým rozhodnutím zrušil, doteraz nebolo
rozhodnuté. Súd ďalej pochybil, keď si nevyžiadal pre účely rozhodnutia kompletný spisový materiál
2C/157/2012 Arbitrážneho súdu Košice, a to aj bez návrhu strán v spore. Preto namieta, že napadnutým
rozhodnutím jej bol s konečnou platnosťou upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného
nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu. Napadnutým rozhodnutím súd nenastolil pre obe

strany spravodlivý a právne správny právny stav, ale naopak uprel jej možnosť na ďalší prístup k
súdu. Rovnako namieta, že napadnutým rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní
konania v merite sporu s poukazom na § 43 ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní jej bol s konečnou
platnosťou upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvyodžalobcu.Tentoprávnystatuspoškodzujejejprávonaprístupkspravodlivosti,pretožeužnemáprávny
nástroj na vymáhanie inak oprávnenej pohľadávky od žalobcu. Paradoxne však vyznieva skutočnosť,
že pokiaľ by sa obrátila na všeobecný súd v základnom spore o zaplatenie pohľadávky voči žalobcovi, je

takmer s istotou možné predpokladať, žeby úspešná bola, a to už aj v skrátenej forme konania vydaním
platobného rozkazu. Napadnutým rozhodnutím súd nenastolil pre obe strany spravodlivý a právne
správny právny stav, ale naopak uprel jej právo na spravodlivé súdne konanie tak, ako to predpokladá
v § 43 ods.1 zák.č.244/02 Z. z. Súd v rozhodnutí tak pochybil, keď na daný prípad neaplikoval § 43
ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní tým, že vo výroku napadnutého rozhodnutia mal rozhodovať aj

„o tom, že pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe“. Citovala znenie § 43 ods.1 cit. zák. Súd tento výrok naviac nepojal do výrokovej
časti rozhodnutia, a preto toto pochybenie v postupe súdu namieta týmto odvolaním ako nesprávny
právny záver vychádzajúci zo správnych skutkových zistení. Záruka postupu ďalej konať vo veci samej
nevyplýva nielen z výroku súdneho rozhodnutia, ale ani z jeho odôvodnenia. Napáda týmto odvolaním
aj výrok o priznaní trov konania a zaplatení súdneho poplatku, ktoré výroky sú priamo spojené s

prvým napadnutým výrokom a v prípade zrušenia v odvolacom konaní stratia aj tieto výroky svoju
opodstatnenosť,pretožeúspechvsporebudemožnévysloviťažpokonečnomrozhodnutívovecisamej.
II. Individuálne dojednaná a platná doložka a jej platné VPP z 1.1.2009. Považuje za nesprávny skutkový
a právny záver súdu o tom, že doložka nebola platná, i keď ju považoval za individuálne dojednanú.
Zo znenia doložky vyplýva, že bola predtým vysvetlená žalobcovi tretím - nezávislým subjektom, ďalej

bola doložená podpisom oboch strán, a teda bola jednoznačne individuálne dojednaná, a preto ju treba
považovať aj za platný úkon oboch strán v spore. Aj u žalobcu, ako spotrebiteľa, je nutné vyžadovať
„primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje právne jednanie, t. j. i za uzatváranie zmlúv a za
preberanie svojich záväzkov“ (Alexander J. Bělohlávek: Ochrana spotřebitelů v rozhodčím řizení - C-
H-Beck 2012 ) a v tomto konaní túto vedomosť spotrebiteľa o dobrovoľnom pristúpení k doložke aj

preukázala a toto dôkazné bremeno uniesla. V tejto súvislosti poukazuje aj na stabilizovanú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej nedeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného podľa čl.1 Ústavy je princíp právnej istoty. Tento spočíva, o. i., aj v tom, že všetky subjekty
práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II.ÚS10/99, tiež II.ÚS234/03).

Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci,
a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a
predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom
verejnej moci (IV.ÚS 92/09). Domnieva sa, že súd nesprávne vyhodnocoval aj postup a rozhodovanie
rozhodcovského súdu v skrátenej forme konania, v rámci ktorého nejasne konštatoval, čím tento mal

porušiť aj predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zastáva názor, že rozhodcovský súd vykonal prvotné
konanie v skrátenej forme a so zohľadnením všetkých noriem aplikovateľných aj v rámci ochrany
spotrebiteľa v spore, ktorý mohol využiť opravný prostriedok smerujúci k automatickému zrušeniu
rozhodcovského rozsudku a vykonania riadneho konania pred rozhodcovským súdom za rovnocennej
účasti oboch účastníkov v spore. III. Na základe uvedených skutočností navrhla zrušiť rozsudok vo

všetkých jeho výrokoch a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na
základe prijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy a spĺňa všetky znaky spotrebiteľského vzťahu,
že dostal vopred nadiktovanú formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol nijakým spôsobom vyjednať,
nemožno mať teda pochýb, že obsah zmluvy nebol individuálne dojednaný, že základnou zásadou

spotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,t.j.ust.,ktoréspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
neplatnosti takejto podmienky, že neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné, teda nie je potrebné sa
ich neplatnosti osobitne dovolávať, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou
Rady 93/13 EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho núti k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98-
C-244/98, Zb. s 1-4941, bod. 25, ako aj z 26.10.2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s.1-10421, bod
25, tiež čl.37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Krčkovská), že smernica Rady

93/13 EHS ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami
a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6) a, že cieľ
je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom
bod 51). Ďalej, citujúc znenie čl.3 ods.1 smernice, uviedol, že Súdny dvor dokonca považuje ochranuspotrebiteľa podľa čl.6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (uznesenie súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 Pohotovosť/Krčkovská), že § 53 O. z., zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, vychádza predovšetkým z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkanú
službu alebo tovar koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkanej služby alebo
tovaru, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní, že pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná,

že ods.1 veta druhá zakotvuje širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám
zmluvy, že § 53a O. z. sa týka iba podmienok, ktoré zák. označuje za neprijateľné (§ 53 ods.1,4), ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zák.
sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.5), že vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi a, že spotrebiteľ z povahy veci
v súčasných podmienkach má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré

sú mu od dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť,
nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Tvrdil, že súd nemal možnosť žalobe
nevyhovieť nakoľko by porušil právne predpisy SR, princípy súkromného práva (princíp proporcionality),
ale došlo by aj k porušeniu záväzkov SR vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zák., ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá

vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského rozsudku,
nebola vôbec uzatvorená alebo uzatvorená neplatne, že súdom v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sa umožňuje skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej
zmluvy resp. jej neplatnosti, že žalovaná mu mala predložiť taký návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, pri ktorom by mal možnosť návrh prijať alebo ho odmietnuť, na rozdiel od toho bol nútený svojim

podpisom poistnej zmluvy vyhlásiť, že „bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre
životné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid a.s., ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy“,
že rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, že slobodná voľba
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktoré voľba

znamená, že žalovaná sa nemohla zodpovednosti zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), nakoľko pri dôslednej ochrane spotrebiteľa tento
princíp musí ustúpiť a citoval z odôvodnenia uznesenia 6MCdo9/2012 zo 16.1.2013 Najvyššieho súdu
SR). Uviedol tiež, že súd v preskúmavanej veci konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť doložky z
dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa [§ 40 ods.1 písm. c) zák.č.244/02 Z. z.], že tento nedostatok
nemožno odstrániť ani dodatkami k VPP, a to hlavne pokiaľ by šlo o dodatky jednostranné, bez
toho aby bolo preukázané, že sa s nimi spotrebiteľ vôbec oboznámil a im i porozumel, že prípadné
dodatky ani nemôžu konvalidovať absolútne neplatné doložky, že doložku si osobitne nevyjednal a
nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými podmienkami, mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť, že doložku je potrebné považovať za neplatnú i s odkazom na čl.3 ods.1 smernice
93/13/EHS a teda § 53 O. z. pre hrubý rozpor s dobrými mravmi [§ 40 ods.1 písm. j) zák.č.244/02
Z. z.], že postup žalovanej pri výbere rozhodcovského súdu podľa čl. XV. VPP taktiež vzbudzuje
pochybnosti o súladnosti so zák., nakoľko nemal možnosť túto voľbu ovplyvniť, že z rozhodcovského
rozsudku sa taktiež nedozvie, na akom právnom základe sa mu uložila povinnosť uhradiť dlh žalovanej,

chýba akákoľvek špecifikácia, že trovy rozhodcovského konania sú zjavne neprimerané k výške dlhu,
rozsudok ho teda navyše zaväzuje na plnenie neobjektívne a odporujúce dobrým mravom (uzn.
NS RS z 31.1.2013 2Cdo311/2012), že predmetné rozhodcovské konanie i výber rozhodcu vážne
narušili rovnosť účastníkom konania v jeho neprospech [§ 40 ods.1 písm. g) zák.č.244/02 Z. z.], že
doložka nadiktovaná žalovanou bola už opakovane vyhodnotená ako neprijateľná uzneseniami NS

SR 3Cdo122/2011,2Cdo245/2010,6Cdo1/2012,2MCdo1/2012 a keďže SR neaplikuje ust. na ochranu
spotrebiteľa dôsledne, čelí zo strany Európskej komisie výzve pre porušenie č.2012/4165, v ktorej sa
konštatuje zo strany súdov a orgánov Slovenska nesplnenie povinností podľa čl.2,6,7 smernice 93/13/
EHS, čl.3 písm. a), čl.5 ods.6, čl.10 ods.2, čl.22 a 23 a čl. 24 ods.1 smernice 2008/48/ES, čl.2 písm. b)
a čl.3 ods.1 smernice 2005/29/ES, ako aj čl.47 Charty základných práv. Poukázal hlavne na str.20-21

uvedenej výzvy, kde v dôsledku nejasnej doterajšej judikatúry na Slovensku sa Európska komisia obáva,
že Slovensko doposiaľ nezabezpečuje dostatočné záruky pre ex offo súdnu ochranu spotrebiteľov a
pozitívne hodnotí uznesenie NS SR z 21.3.2012 6Cdo1/2012 (rovnaká žalovaná a rovnaké poistné
podmienky), i keď jeho nedostatkom je dostatočné odôvodnenie a absencia odkazov na judikatúruSúdneho dvora. Uvedené zhrnul teda tak, že súd rozhodol vecne správne ak žalobe vyhovel. Navrhol
jeho rozhodnutie potvrdiť ako správne. Uplatnil i náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní 135,78
€ (za úkony právnej služby a to 1. príprava a prevzatie zast. v odvolacom konaní a 2. podanie tohto

vyjadrenia k odvolaniu, odmena spolu 120,16 € + 2 x režijný paušál 7,81 €, všetko spolu 135,78 €).
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku

má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani odvolania (v odvolaní žalovanej sa iba
opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd presvedčivo vyrovnal).
Účastníkmi konania uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, čo v celom rozsahu platí aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žalobcu.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že je v úplnom súlade s ustálenou

súdnou praxou, na ktorú poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, preto odvolací súd nepovažuje za
potrebné k tomu nič dodávať. Povinnosť súdu pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
vyplýva priamo z § 43 ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní a nie je potrebné, aby to bolo uvedené vo
výroku rozsudku, ktorým sa zrušuje rozhodcovský rozsudok.Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä, o. i. hotové výdavky účastníkov včítane súdneho poplatku

a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods.4 prvá veta cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov vo výške
66,50 € (odmena za vyjadrenie k odvolaniu 58,69 € + paušálna suma 7,81 €), pričom za úkon právnej
služby - prevzatie a príprava zast. v odvolacom konaní odmena, ani náhrada hotových výdavkov nebola
priznaná, lebo konanie na súde prvého stupňa a na odvolacom súde tvorí jeden celok. Žalovaná nemala
v odvolacom konaní úspech, preto jej náhrada jeho trov nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.