Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/636/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222180
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že
tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o návrhoch oprávneného na zmenu exekútora v exekučných
konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 4191169 dlžníkom - povinným C. L., zo Zmluvy o úvere č. 4300001 dlžníkom - povinným D. U.,
zo Zmluvy o úvere č. 4190567 dlžníkom - povinným B. W.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody
vo výške po 175,- eur v každej z uvedených vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 497,88 eur, resp.

331,92 eur, resp. 331,92 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením,
že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok,
ktorá mu vznikli voči označeným dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej
z uvedených exekučných vecí číslo, a to v prípade povinného C. L. č. EX XXX/XXXX, v prípade
povinného D. U. č. EX XXXXX/XXXX, v prípade povinného B. W. č. EX XXXXX/XXXX. Spísané návrhy
na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorý

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žalobca pre obavy o osud pohľadávok vymáhaných
povereným súdnym exekútorom, doručil exekučnému súdu v uvedených exekučných veciach návrhy
na zmenu exekútora, a to 5/20/2009 v prípade povinného C. L., 11/18/2010 v prípade povinného D.
U. a povinného B. W.. Podľa žalobných návrhov exekučný súd nerozhodol o návrhoch žalobcu ako
oprávneného v zákonom určenom čase, teda do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora,
pričom k návrhom na zmenu mal žalobca ako oprávnený pripojiť aj rovnopisy exekučného titulu. Podľa
tvrdení žalobcu v návrhoch, tento sa o dovŕšení priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia

jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel po doručení uznesení exekučného súdu o zmene exekútora
z 15.2.2010 v prípade povinného C. L., resp. 23.5.2011 v prípade povinného D. U. a povinného B. W..
Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného
poriadku (EP) účinného od 1.9.2005, resp. od 1.12.2006 v rozpore s § 44 ods. 8 EP mala vzniknúťžalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne v každej z uvedených vecí žalobca vyčíslil sumou 175,-
eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež mu v každej
z uvedených vecí mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eur

na rok, a to jednotlivo sumou vo výške 497,88 eur, resp. 331,92 eur, resp. 331,92 eur, keď márnym
plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom dôjde
k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávok.
Nesprávnym úradným postupom exekučný súd, podľa tvrdení žalobcu, vystavil oprávnené záujmy
žalobcu k riziku zániku povinného, k riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a

riziku insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu došlo k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate
legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 11NcC/203/2012-9 z 18.10.2012, č.k. 7NcC/335/2012-9 z
19.10.2012 a č.k. 26NcC/369/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové
Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie vecí a tieto prikázal na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Komárno, ktorému uvedené veci napadli dňa 16.11.2012 pod sp. zn. 13C/636/2012
(súvisí s pohľadávkou dlžníka C.. L.), dňa 5.12.2012 pod sp.zn. 13C/733/2012 (súvisí s pohľadávkou

dlžníka D.. U.) a dňa 14.12.2012 pod sp.zn. 13C/828/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka B.. W.).

Súd v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho
podaní. Žalobca podaniami z 22.1.2013, resp. 1.2.2013, resp. 22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje
rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na

predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s
prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých z uvedených
vecí navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania

neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Súd uznesením č.k. 13C/636/2012-28 z 2.1.2014 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/636/2012, sp.zn. 13C/733/2012 a sp.zn. 13C/828/2012 na spoločné konania,
ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/636/2012.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 24.1.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv

nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré
podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu

škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
16 ods. 4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v

ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vpraxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne súčasne aj o trovách

doterajšieho exekučného konania tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora), na
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému
súdu z ustanovení § 44 ods. 9 EP. Žalovaná pripustila, že v prípadoch, v ktorých pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu
exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, avšak žalobca si nepodaním sťažnosti predsedovi

príslušného súdu nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V súvislosti s posúdením, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo
spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že
samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní.Vzhľadom
na povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a s tým spojené úkony, nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote za zbytočné prieťahy,

teda za nesprávny úradný postup. Navyše, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Preto nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody žalobcu. Taktiež uviedlo, že záver o existencii prieťahov môže konštatovať
len predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 175,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa

mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003

Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na

začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako

následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu

po skončení úradných hodín súdu (o 17.40 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným
súdom Nové Zámky. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich
koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama

kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel
v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania
existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd
nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve
z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na

pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 17.1.2014. Z činnosti súdu je taktiež
známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe
plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával
aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že
nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený
Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 1047, 5879 a 5869, ako aj listinnými dôkazmitvoriacimi obsah spisu a obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
9Er/529/2005, sp. zn. 9Er/555/2003 a sp. zn. 9Er/51/2004.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3
ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods.
1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, § 47 EP, § 60 písm. d/ EP, § 200
EP, § 238 ods. 1, 2 EP. § 240 ods. 1 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd mal rozhodnúť o návrhoch žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora až po uplynutí
zákonnej lehoty 30 dní od doručenia návrhu, a to v prípade povinného C.. L. až dňa 15.2.2010, pričom
návrh bol spísaný 5/20/2009; v prípade povinného D.. U. a B.. W. až dňa 23.5.2011, pričom návrhy boli

spísané 11/18/2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/529/2005 vyplýva, že dňa
20.5.2005 súdny exekútor Mgr. K. Baňarová doručila Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručeným jej dňa 3.5.2005, notárskou zápisnicou

ako exekučným titulom a zmluvou o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 3.6.2005
vydal poverenie sp. zn. 9Er 529/05-10, číslo exekútorského spisu: EX XXX/XX, ktorým poveril súdneho
exekútora Mgr. K. Baňarovú vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v návrhu,
pričom oprávneným je žalobca a povinným je C.. L.. Žalobca dňa 25.5.2009 doručil exekučnému
súdu návrh na zmenu exekútora vo veci EX XXX/XXXX, pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť

Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. K uvedenému návrhu nepripojil rovnopis exekučného titulu,
ako to žalobca tvrdí v návrhu. Prípisom z 27.1.2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora Mgr. K.
Baňarovú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí so zmenou. Súdny exekútor Mgr. K. Baňarová
dňa 12.2.2010 doručila exekučnému súdu súhlasné stanovisko k návrhu na zmenu exekútora, pričom
si súčasne vyčíslila trovy exekúcie za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, za vypracovanie

Upovedomenia o začatí exekúcie, za vypracovanie Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, za
vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a za Exekučný príkaz - zrážkami zo mzdy ako aj za žiadosti o
poskytnutie súčinnosti. Exekučný súd uznesením z 15.2.2010 návrhu oprávneného o zmenu exekútora
vyhovel s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP podľa § 44 ods. 6 EP v znení účinnom do 31.8.2005.
Uvedenéuznesenienadobudloprávoplatnosť13.3.2010.OkresnýsúdNovéZámkydňa15.3.2010vydal

poverenie pre súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, ktoré mu bolo doručené 18.3.2010.
Podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, ktoré bolo súdu doručené 5.2.2014, od
povinného C.. L. nebola vymožená žiadna suma a v súčasnej dobe prebieha zisťovanie majetku
povinného. Uvedený súdny exekútor pridelil exekučnej veci povinného J. Kamenického sp. zn. EX
XXXXX/XX.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/555/2003 vyplýva, že
dňa 19.11.2003 súdny exekútor Dr. Ľubomír Pekár doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o
udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručeným mu dňa 13.11.2003, notárskou
zápisnicou ako exekučným titulom a zmluvou o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd

dňa 12.12.2003 vydal poverenie sp. zn. 9Er 555/2003-11, číslo exekútorského spisu: EX XXXX/XX,
ktorým poveril súdneho exekútora Dr. Ľ. Pekára vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je D.. U.. Žalobca dňa 22.11.2010
doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora vo veci EX XXXXXXXX, pričom navrhol vykonaním
exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. K uvedenému návrhu nepripojil rovnopis

exekučného titulu, ako to žalobca tvrdí v návrhu. Prípisom z 21.12.2010 exekučný súd vyzval súdneho
exekútora Dr. Ľ. Pekára, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k návrhu na zmenu, a aby súčasne zaslal
exekučný spis EX XXXX/XX. Súdny exekútor Dr. Ľ. Pekár dňa 19.4.2011 doručil exekučnému súdu
súhlasné stanovisko k návrhu na zmenu exekútora, pričom si súčasne vyčíslil trovy exekúcie za získanie
poverenia, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a zisťovanie majetku povinného, doručovanie

žiadosti o udelenie poverenia, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, žiadostí o súčinnosť, výzvy
k úhrade pohľadávky a jej príslušenstva. Exekučný súd uznesením z 23.5.2011 návrhu oprávneného o
zmenu exekútora vyhovel s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP podľa § 44 ods. 6 EP v znení účinnom
do 31.8.2005. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.9.2011. Okresný súd Nové Zámky dňa19.9.2011 vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, ktoré mu bolo doručené spolu s
exekučným spisom 27.9.2011.

Podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, ktoré bolo súdu doručené 5.2.2014, od
povinného D.. U. nebola vymožená žiadna suma a v súčasnej dobe prebieha zisťovanie majetku
povinného. Uvedený súdny exekútor pridelil exekučnej veci povinného D.. U. sp. zn. EX XXXXX/XX.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/51/2004 vyplýva, že dňa

13.2.2004 súdny exekútor Dr. Ľubomír Pekár doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručeným mu dňa 10.2.2004, notárskou zápisnicou
ako exekučným titulom a zmluvou o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením
z 26.2.2004 žiadosť o udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu zastupoval povinného advokátsky koncipient splnomocnenca Mgr. Kušníra, ktorý aj
v mene povinného uznal záväzok z poskytnutého úveru. Na základe odvolania oprávneného Krajský

súd v Nitre uznesením č.k. 9CoE 73/04-17 z 30.6.2004 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Nové Zámky dňa 30.7.2004 vydal poverenie sp. zn.
9Er 51/04-21, číslo exekútorského spisu: EX XXX/XX, ktorým poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra
Pekára vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v návrhu, pričom oprávneným
je žalobca a povinným je B.. W.. Žalobca dňa 22.11.2010 doručil exekučnému súdu návrh na zmenu

exekútora vo veci EX XXXXXXX, pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr.
Rudolfa Krutého. K uvedenému návrhu nepripojil rovnopis exekučného titulu, ako to žalobca tvrdí v
návrhu. Prípisom z 21.2.2011 exekučný súd vyzval súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára, aby sa v
lehote 10 dní vyjadril k návrhu na zmenu exekútora a zároveň zaslal exekučný spis. Súdny exekútor
Dr. Ľubomír Pekár dňa 26.4.2011 doručil exekučnému súdu súhlasné stanovisko k návrhu na zmenu

exekútora, pričom si súčasne vyčíslil trovy exekúcie za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, za
vypracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie, za žiadosť o súčinnosť, za prípravu podkladov na súpis
hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí, za upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí, za príkaz na
začatie exekúcie, exekučný príkaz, žiadosti o súčinnosť. Exekučný súd uznesením z 23.5.2011 návrhu
oprávneného o zmenu exekútora vyhovel s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP podľa § 44 ods. 6 EP v

znení účinnom do 31.8.2005. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.8.2011.

Podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, ktoré bolo súdu doručené 5.2.2014, od
povinného B.. W. bola ešte pôvodným exekútorom vymožená suma 16,60 eur. V súčasnej dobe prebieha
zisťovanie majetku povinného. Uvedený súdny exekútor pridelil exekučnej veci povinného B.. W. sp. zn.

EX XXXXX/XX.

Podľa názoru súdu návrhy žalobcu v danej veci zodpovedajú ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď
žalobca uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu
týchto návrhov. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia

žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrhy žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy nepovažoval za predčasné.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2012 výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo
výške po 175,- eur, ktorá má pozostávať z účelne vynaložených nákladov žalobcu v súvislosti s jeho
činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca mal vynaložiť titulom správy

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému
sumu 70,- eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur ako
aj titulom administrácie listín a komunikácie s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na
administratívne spracovanie urgencií exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovenímurgencií exekučného súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania
za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku

po 175,- eur v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v žalobcom
označených exekučných veciach v dôsledku tvrdeného nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom určenom čase v každej z uvedených exekučných vecí.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj

v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. Napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke nečinnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
súdneho exekútora, žalobca si v každej zo spojených vecí uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po
175,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo
pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto mu

spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu. Žalobcom tvrdená majetková škoda po 175,-
eur nebola nijako preukázaná.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Okresnému súdu Nové Zámky boli dňa
25.5.2009 v exekučnej veci sp. zn. 9Er/529/2005, dňa 22.11.2010 v exekučných veciach sp. zn.

9Er/555/2003 a sp. zn. 9Er/51/2004, doručené návrhy žalobcu, v procesnom postavení oprávneného,
na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 EP. Všetky uvedené exekučné konania sa začali
doručením návrhu na vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi ešte pred 1.9.2005 (§
36 ods. 1, 2 EP). Preto s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP s účinnosťou od 1.9.2005, konania
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005. Podľa §

44 ods. 6 EP v znení účinnom do 31.8.2005 Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po
vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého
navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie. Teda uvedená právna úprava obsiahnutá v § 44 ods. 6 EP v znení účinnom do

31.8.2005 neurčovala lehotu, v ktorej je exekučný súd povinný rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. K určeniu lehoty na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora (30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora) došlo až s účinnosťou od 1.9.2005, pričom táto
zmenená úprava nedopadá na konania začaté pred 1.9.2005. Tieto konania sa s poukazom na § 238
ods. 1, 2 EP dokončia podľa práva platného do 31.8.2005. Úprava obsiahnutá v § 44 ods. 8 EP v znení

účinnom od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania začaté pred 1.12.2006, ako to vyplýva z § 240 ods.
1, 2 EP.

Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zmenšenie svojho majetku. Určenie výšky
požadovanej náhrady škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca ani v jednej z

uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu. Pôvodní
exekútori, po vydaní poverení exekučným súdom, vykonávaním exekúcií nevymohli pohľadávky žalobcu
voči jeho dlžníkom ako povinným, a to C.. L. a D.. U. a tieto aj voči povinnému B.. W. nevymohol
ani nový - zmenený exekútor, keďže v uvedených exekučných veciach zatiaľ súdny exekútor JUDr. R.
Krutý nevrátil poverenia. Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. R. Krutého vyplýva, že v exekučnej

veci sp. zn. 9Er/51/2004 súdny exekútor Dr. Ľ. Pekár vymohol od povinného B.. W. časť pohľadávky
vo výške 16,60 €. Keďže s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP právna úprava obsiahnutá v § 44 ods.
6 EP v znení účinnom do 31.8.2005 neurčovala lehotu, v ktorej je exekučný súd povinný rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, čas ktorý uplynul do rozhodnutia exekučného
súdu o návrhoch na zmenu súdneho exekútora nemohol v danom prípade nielenže vyvolať stav

právnej neistoty žalobcu, ale nemohol byť v danom prípade ani príčinou vzniku žalobcom tvrdenej
paušálnej škody vo výške po 175,- eur v každej z uvedených exekučných vecí. V súvislosti s uvedeným
nemožno prehliadnuť,žeprípadnýnesprávnyprocesnýpostupexekučnéhosúdumôžemaťzanásledok
vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve

týmto postupom. V exekučnej veci sp. zn. 9Er/529/2005 súd rozhodol o zmene exekútora uznesením
zo 15.2.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.3.2010. V exekučnej veci sp. zn. 9Er/555/2003
súd rozhodol o zmene exekútora uznesením z 23.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť z dôvodu
na strane povinného dňa 9.9.2011. V exekučnej veci sp. zn. 9Er/51/2004 súd rozhodol o zmeneexekútora uznesením z 23.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť z dôvodu na strane povinného dňa
17.8.2011. Žalobca nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči
jeho dlžníkom aj počas doby, ktorá uplynula od rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora do

dobynadobudnutiaprávoplatnostitýchtorozhodnutí.Tietonákladymalajdodoručenianávrhunazmenu
exekútora a bude ich mať až do uhradenia pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do jej odpísania.
Obdobne mal žalobca aj počas doručovania uvedených uznesení dotknutým účastníkom exekučných
konaní náklady na udržiavanie a správu informačného systému, pričom takéto náklady mal aj v období
od spísania návrhu na vykonanie exekúcie až do doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora

exekučnému súdu. Uvedené náklady žalobca bude mať až do uhradenia pohľadávok povinnými
dlžníkmi, resp. do ich odpísania. Navyše, pôvodní exekútori mali zo zákona povinnosť vykonávať začatú
exekúciu až do doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 175,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal

ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným, no nepreukázaným, nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej
z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh
žalobcu v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude

viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné
zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia
jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom,

za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo
základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou vo výške 497,88 eur, resp. 331,92 eur, resp. 331,92 eur.

Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej

ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť
vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v exekučných
konaniach, ktoré začali pred vyše štyrmi až siedmimi rokmi pred doručením návrhu na zmenu exekútora,
doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora do vydanie
uznesenia o zmene súdneho exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom

vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo vyvolať
ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v každej z uvedených exekučných vecí
boli exekúcie začaté poverením pôvodných exekútorov, ktorí podľa vyúčtovania trov exekúcie vydali
v každej z uvedených exekučných vecí upovedomenia o začatí exekúcie a žiadosťami o súčinnosť
zisťovali majetok povinných. Vo veci sp. zn. 9Er/529/2005 a sp. zn. 9Er/51/2004 pôvodní súdni exekútori

vydali aj exekučné príkazy, navyše vo veci sp. zn. 9Er/51/2004 pôvodný súdny exekútor vymáhanú
pohľadávku čiastočne vymohol. Žalobca v konaní nepreukázal, že skoršie rozhodnutie exekučného
súdu o zmene súdneho exekútora by viedlo k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky,
nepreukázal solventnosť svojich dlžníkov ako povinných v dobe do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu
súdnehoexekútora.Ajpreprípadnýstavneistotyúčastníkaneprimeranedlhéhokonaniajetentopovinný

tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v
dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal tvrdené následky,
keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť
preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol

dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmyv peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať
vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil

žalobca dňa 30.5.2012 pod číslami 1047, 5879 a 5869. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V

danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.