Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217504
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312217504.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35807598, so sídlom

Pribinova č.25, Bratislava, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13,
Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania, ktorý bol podaný na Okresnom súde Levice 28.09.2012 sa
navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť titulom majetkovej škody 125 Eur a titulom

nemajetkovej ujmy 173,55 Eur z dôvodu, že vec Okresného súdu Levice 11Er/598/2010, sp. zn.
JUDr. Rudolf Krutý Ex/7132/2010, nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až 18.11.2010, konanie začalo dňa 03.07.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby /omeškania viac ako 168 dní/. Ide o nesprávny postup súdu, nečinnosť súdu je

neospravedlniteľná, pretože počas hore uvedeného obdobia sa nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ - poškodený v tejto veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je zákonným právom , ktoré zaručuje článok 48 ods.2 Ústavy SR.

KS v Nitre uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. 15NC/513/2012-10 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na rozhodnutie

Okresného súdu Nitra.

Odporca sa vo veci nevyjadril. .

Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu spisu. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový
stav:
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/598/2010 súd zistil tieto skutočnosti:a) súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 62, Bratislava podal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na Okresnom súde Levice dňa 16.07.2010
b) súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 62, Bratislava sp. zn. EX 7132/2010,

c) podkladom exekúcie rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava , Karloveské rameno 8,
Bratislava sp.zn. SR 21438/09,
d) povinný: T. W., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie 840 Eur istiny s príslušenstvom
e) Okresný súd Levice uznesením zo dňa 04.10.2010 č.k. 11Er/598/2010 - 16 písomnú žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Záhradníčka 62, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zo dňa 15.06.2010 doručenú Okresnému súdu Levice dňa 16.07.2010 zamietol. Uznesením zo
dňa 21.08.2011 Krajský súd v Nitre, č.k. 9CoE/75/2011-52 odvolacie konanie zastavil. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 26.09.2011.

Podľa listiny - Spr 1001/12 sa navrhovateľ obrátil na odporcu so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a primeranej lehote prejednaná nezávislým nestranným
súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľa zákonného ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a), bod 1 zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3, ods. 1,
koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
trestnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 písmena a), d) toho istého zákona, štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom.

Podľa zákonného ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom mám ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochranu opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods.1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie, porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 toho istého zákona, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňadoručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.05.2011
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí , ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané tieto skutočnosti:

a) Exekučné konanie Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/598/2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, Záhradníčka 62, Bratislava, sp. zn. EX 7132/2010 oprávnený navrhovateľ, povinný T. W., nar.
XX.XX.XXXX.
b) písomná žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na Okresnom súde Levice 16.07.2010
c)OkresnýsúdLeviceuznesenímzodňa04.10.2010č.k.11Er/598/2010-16žiadosťsúdnehoexekútora

JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 62, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
15.06.2010 doručené OS Levice zo dňa 16.07.2010 zamietol. Následne Krajský súd v Nitre uznesením
zo dňa 31.08.2011 č.k. 9CoE/75/2011-52 odvolacie konanie zastavil, toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 26.09.2011.
d/podkladom pre exekúciu hore citovaný rozhodcovský rozsudok.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri vykonávaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rýchlosť
a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom ako aj právnou a faktickou

zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania, a aj činnosťou, resp.
súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Súd nezisťoval, či došlo
k prieťahom v konaní, ale či bola dodržaná zákonná 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Zistil, že
táto nebola dodržaná.

Podľa názoru súdu počas exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Pokiaľ by v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene
exekútora mala vzniknúť navrhovateľovi škoda, bolo treba preukázať, že škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nedodržaním uvedenej lehoty, čo navrhovateľ nepreukázal. Právny základ tohto nároku

by musel spočívať v zodpovednosti odporcu za konanie súdneho exekútora, ktorý mal vykonať až
do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech oprávneného
a pokiaľ by ich nevykonal bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že práve nečinnosťou pôvodného
exekútora navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočíva v
zmenšeníjehomajetkualeboušlomzisku,aleakomajetkovúškoduuvádzavynaloženénákladyspojené

s jeho činnosťou vykonávanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tom. Súd je toho názoru, že
navrhovateľ nepreukázal vznik škody na jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho
návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky - pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému - súd

je toho názoru, že túto škodu navrhovateľ nešpecifikoval a tieto položky nemožno považovať za škodu v
dôsledkunesprávnehoúradnéhopostupusúdu.Kuškode,ktorámáspočívaťvúkonochnaadministráciu
listín a komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie textov urgencií
na publikačné výdaje v spojení s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde navrhovateľ nepreukázal. Počas doby

od podania návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora do rozhodnutie o tomto návrhu navrhovateľovi
nevznikla žiadna škoda. Vyjadrenia navrhovateľa o rizikách neskorého vydania rozhodnutia o tom, že
nastalo riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti,
súd považoval za bezvýznamné.Nevyhnutnými predpokladmi vzniku za škodu sú: a) protiprávny úkon, alebo škodová udalosť, b) vznik
škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody a d)

zavinenie (to len pre prípad subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť.Podľazákonnéhoustanovenia§3ods.2tohtoistéhozákonazodpovednostisanemožno
zbaviť. Teda zo strany navrhovateľa - oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo

forme úmyslu či nedbanlivosti, stačí preukázať, že škoda - ak vznikla je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu. Súd tu poukazuje na článok 43 ods. 3 Ústavy SR. Každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda (zák. ustanovenie § 9 ods. 2). Škodou sa pritom rozumie
majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej a tiež právnickej osobe, dá sa vyjadriť v peniazoch a spočíva v

zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje také majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu alebo, aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
tohto, že navrátene do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredným neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Treba v dôsledku toho skúmať, či v

komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa hore citovaného zákona - len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré
bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, to znamená, že teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim - teda ak by nedošlo k

nesprávnemu úradnému postupu jeho majetok by sa nezmenšil. Navrhovateľ nepreukázal, že prípadná
majetková škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s oneskorene vydaným rozhodnutím Okresného súdu
Levice o jeho návrhu na zmenu exekútora.

Navrhovateľ tvrdí, že má nárok na nemajetkovú ujmu. Toto môže súd priznať s poukazom na zákonné

ustanovení § 17 ods. 3 hore citovaného zákona a) s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Z hore uvedeného je
zrejmé, že toto sa vzťahuje na fyzickú osobu okrem písmena b).

Súd súčasne poukazuje na to, že k vydaniu rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote došlo v čase,
kedy sa oprávnený domáhal v exekučných konaniach zaplatenia svojich pohľadávok a z rozhodovacej
činnosti súdu e známe, že išlo o veľké množstvo - počet takýchto návrhov, ktoré nebolo možné fyzicky s
takým obsadením príslušného oddelenia - exekučného oddelenia - vybaviť v zákonom stanovenej lehote

v každom prípade. Táto okolnosť je podľa názoru súdu a platnej súdnej praxe rozhodujúca a súd nemôže
opomenúť okolnosti za ktorých k oneskorenému rozhodnutiu došlo o podanom návrhu navrhovateľa -
v exekučnom konaní oprávneného. Nemajetková ujma nezávisí len od zistenia nedodržania zákonnej
lehoty ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd
nezistil dôvod pre finančnú satisfakciu - tak ako žiada navrhovateľ - vo forme nemajetkovej ujmy.

Zistenie, že vo veci ide o prieťah nie je tento súd ako všeobecný súd v tomto konaní oprávnený a
povolaný na to, aby to konštatoval. Takéto konanie ani nebolo vedené na inom súde. Nebola preukázaná
príčinná súvislosť, medzi nesprávnym postupom a vznikom škody.

Súd mal jednoznačne za preukázané, že škoda navrhovateľovi nevznikla a po druhé, ak by aj

navrhovateľ teoreticky škodu reálne dokladoval - nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej
lehoty na zmenu exekútora, teda, že by mu ním tvrdené náklady nevznikli aj tak.

Záverom súd poukazuje na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy by bolo v rozpore so
zákonným ustanovením § 1 ods. 1 OSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia OSP upravuje postup

súdu účastníkom v občianskom súdnom konaní tak, aby bol a zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal za preukázané,
že navrhovateľ podniká v podnikateľskej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských zmlúv a to nazáklade formulárových zmluvnú a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú veľké množstvo
neprijateľných podmienok, neprehľadne a zložito formulovanými podmienkami a oslovuje spotrebiteľov
- najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľov, ktorá nemôže týmto zmluvným podmienkam rozumieť za účelom

dosiahnutia zisku, sa v tomto konaní domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a
nemajetkovej ujmy. Na všetkých súdoch SR je vedené množstvo exekučných konaní a súdom je známe,
že navrhovateľ v exekučných konaniach sa domáha aj takých plnení, ktoré sú zjavne neplatné pre
neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhovateľ pri ochrane svojich práv sa domáha ochrany svojich práv
a dôsledného dodržiavania zákona ale v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi už taký dôsledný nie je.

Súd tu poukazuje na list Európskej komisie, a tam uvedené praktiky. Okrem iného je tam uvedené, že
tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov ich práv, ktoré
im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ide teda o nebankovú inštitúciu.

Po skončení konania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a na základe toho zistil hore
uvedený skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti voľnou úvahou.

Starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo v konaní v tejto veci najavo. Každý dôkaz zhodnotil osobitne a v
ich vzájomnom vzťahu (§ 132 OSP).

Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd odporcovi, ktorý
účastník v konaní mal plný úspech nepriznal náhradu trov konania, proti navrhovateľovi, ktorý účastník

vo veci nemal, lebo úspešný odporca náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.