Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/629/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210484
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/184/2012-63 zo dňa 18.
septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/184/2012-63 zo dňa 18. septembra 2013 p o t v
r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a súčasne vyslovil, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.
Zdôvodovtohtorozhodnutiavyplýva,žeokresnýsúdvsúladesust.§101ods.2O.s.p.konalarozhodol
na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti odporcu,

ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd
oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 8Er/11/2009, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ (v postavení oprávneného) podal dňa 06. 12. 2008 návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnej B. J. na základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08. 08.
2008 sp. zn. SR 06050/08 na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 4.780,00 Sk, úrok z omeškania
vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 4.540,00 Sk od 31. 01. 2008 do zaplatenia a trov konania

3.025,00 Sk. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdnym exekútorom
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12. 01. 2009. Dňa 26. 01. 2009 súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15.
03. 2013, č.k. 8Er/11/2009-17 súd exekúciu zastavil. Dôvodom bola skutočnosť, že exekúcia je vedená
na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom nedovolené plnenie a súčasne je aj v rozpore s
dobrými mravmi. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 05. 2012 č.k. 8CoE/40/2012-48 bolo
uznesenie okresného súdu potvrdené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 07. 2012.

V prerokovávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 125,00 Eur a
nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 330,00 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného v exekučnom konaní v zákonom stanovenej
lehote.Okresný súd citujúc ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v
znení do 31. 12. 2012), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení do 31. 05. 2010), § 44 ods.

2 Exekučného poriadku (v znení od 01. 06. 2010), § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku (v znení
od 01. 06. 2011), § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovateľ nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. Predovšetkým navrhovateľ nepreukázal naplnenie
primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Tvrdenie navrhovateľa o
nevydanípoverenianavykonanieexekúciepodobuviacako6mesiacovnebolopravdivé.Zexekučného
spisu bolo jednoznačne preukázané, že k vydaniu poverenia došlo v zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 12. 01. 2009 a súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 26. 01. 2009, teda ešte pred uplynutím zákonom stanovenej

lehoty. Tým bol vyvrátený samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, v
dôsledku čoho bola preukázaná bezúspešnosť žaloby.
Zámerom zákonodarcu stanovením lehoty na vydanie poverenia v trvaní 15 dní bolo zefektívnenie
exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu. Pre záver o zbytočných prieťahoch exekučného súdu však nestačí

len samotné prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj naplnenie ďalších relevantných okolností prípadu.
Medzi takéto okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, vrátane
ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu. Novelizovaná právna úprava
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinná od 01. 01. 2013) explicitne zakotvila už
aj požiadavku posúdenia nesprávneho úradného postupu v závislosti od výsledkov právoplatných

rozhodnutí označených súdov (Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu alebo Ústavného súdu
SR) alebo vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na
prieťahy.
Okresný súd zdôraznil, že nemožno opomenúť správanie sa samotného navrhovateľa, a to v
nadväznostinapotrebuprihliadanianakonkrétneokolnostiprípaduvzmysleoznačenejjudikatúrysúdov.

Predovšetkým štát nezodpovedá za správanie sa účastníka konania ako poškodeného. Primeraná
rýchlosťkonaniajejednouzpodmienokspravodlivéhoprocesuvširšomslovazmysle.Prílišdlhékonanie
ohrozuje jeho účinnosť, pričom pomalá spravodlivosť je považovaná za odmietnutú spravodlivosť.
Rýchlosť však neznamená prenáhlenosť. Konanie musí byť čo najrýchlejšie, avšak nesmie tým
utrpieť jeho kvalita. Rýchlosť nesmie ísť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti a rešpektovania

ostatných základných princípov konania (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
Neumeister v. Rakúsko zo dňa 27. 12. 1968). Okresný súd taktiež poukázal na rozhodnutie vo veci
Bodaerdd v. Belgicko zo dňa 22. 10. 1992 Európskeho súdu pre ľudské práva. S poukazom na
tzv. „interpretačnú právoplatnosť“ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva bolo elementárnou
povinnosťou exekučného súdu náležite skúmať podmienky vydania poverenia, s čím je spojené plynutie

času. Aplikácia komunitárneho práva v oblasti noriem na ochranu spotrebiteľa predstavuje prelomenie
predchádzajúcej súdnej praxe aj v oblasti exekučného konania. Navrhovateľ, ktorý poukazoval na
zásah do svojich podnikateľských aktivít, práve v ich dôsledku sa stal centrom pozornosti ochrany
spotrebiteľa v Slovenskej republike, ako aj na úrovni príslušných orgánov Európskej únie. Podmienky
poskytovania úverov, na základe ktorých boli vydávané exekučné tituly predstavujúce rozhodcovské

rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné podmienky. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na
viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.
V predmetnom exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie v plnom rozsahu. Finálna legislatívna
úprava ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyňala vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov zo zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho

exekútora. Práve v dôsledku správania sa podnikateľských subjektov, teda aj žalobcu, vo vzťahu k
nerešpektovaniu noriem na ochranu spotrebiteľa.
S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi, predstavujúci
účelovovykonštruovanýnárok,obsahujúcinepravdivétvrdenia.Nemožnoprehliadaťanimnožstvožalôb
rovnakého typu podaných navrhovateľom na súdoch Slovenskej republiky bez preukázania legitímneho

cieľa a hodnotového výkladu práva.
Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti odporcu za vznik škody nebol daný žiaden
dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším atribútomzodpovednostného vzťahu. Nebol taktiež dôvod na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje
opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku.
K námietke premlčania vznesenej odporcom okresný súd uviedol, že podľa § 106 ods. 2 Občianskeho

zákonníka k uplynutiu 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty došlo v januári 2012, pričom žaloba
bola podaná v septembri 2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Žalobca nepreukázal inú právnu
skutočnosť majúcu vplyv na plynutie lehôt. Námietka premlčania bola preto dôvodná. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho
nemožno nárok súdne priznať.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého odporcovi, ktorý bol
v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v konaní neúspešnému.
Z dôvodu, že odporca náhradu trov konania nevyčíslil a z obsahu spisu trovy konania nevyplývali, súd
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, ktorý žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.
Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie,
v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo
stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Odvolateľ tiež namietal, že pred

vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k
vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
V danej veci podľa žalobcu nebolo možné rozhodnúť bez jeho účasti na pojednávaní, keďže trval na
osobnej účasti svojho zástupcu na pojednávaní a zároveň riadne a včas požiadal o jeho zrušenie z
dôležitého dôvodu (keďže podľa jeho názoru vo veci koná nezákonný sudca), a preto nebol daný dôvod

pre postup v konaní podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p.. Navyše, v situácii, kedy bolo potrebné vo veci
vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise, mal súd umožniť
žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom.
Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si
bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne

rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa
k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Zároveň žalobca poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a

rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo
podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkovo a právne
totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské

práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Žalobca zdôraznil, že podal ústavnú sťažnosť
vo veci porušenia jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu.
Žalobca zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia v predmetnom
exekučnom konaní nebola exekučným súdom dodržaná, avšak v odôvodnení prezentované časové

úseky tomu nenasvedčujú. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny
úradný postup, spočívajúci vo viacerých skutočnostiach a nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa mal
preto vysporiadať pri rozhodovaní vo veci so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného
postupu. V ďalšej časti odvolateľ namietal, že ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie,

pričom skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez
nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám
a následne vo veci meritórne rozhodol. Pokiaľ ide o majetkovú škodu, závery okresného súdu,
pre ktoré majetkovú škodu nepriznal, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie je
prejavom svojvôle súdu a preto je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Navrhovateľ hodlal v konaní

pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamej,abytakmalpriestornavrhnúťalebopredložiťďalšie dôkazy. K nemajetkovej ujme odvolateľ uviedol, že sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté
vzákonomstanovenomčaseapretútonečinnosťanesprávnyúradnýpostupnenašielžiadneobjektívne
udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že

súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy žalobcovi. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom
štáteudržateľné.Žalobcanesúhlasilstým,akosúdvyhodnotilvznesenúnámietkupremlčania,keďtvrdil,
že k premlčaniu práva nedošlo.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O. s. p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O. s. p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2

O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové
vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.). V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z

dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy) hmotnoprávne
odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie. V odvolaní navrhovateľa niet jedinej zmienky (tobôž protiargumentácie) vo
vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že pri rozhodovaní
Okresného súdu Liptovský Mikuláš v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 8Er/11/2009, z ktorej si

uplatňuje svoj nárok žalobca žalobou v tomto súdnom konaní, v štádiu konania o žiadosti o udelenie
poverenia, bola dodržaná zákonná lehota na vydanie poverenia, a preto v prejednávanej veci nebol
preukázaný nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého by žalobcovi mala vzniknúť materiálna
škoda vo výške 125,00 Eur a nemajetková ujma vo výške 330,00 Eur s poukazom na jednotlivé
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca teda v konaní predovšetkým nepreukázal naplnenie

primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Odvolací súd nie
je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v
odvolaní vznesených námietok.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval

nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením sp. zn.
8NcC/28/2013-16 zo dňa 25. 02. 2013, že zákonná sudkyňa JUDr. Gabriela Brišková nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne
uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho
aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť

zákonného sudcu, preto je argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri
zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere
prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny
prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je

nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci,
tedadôvodprejehovylúčenie.Jenesporné,žezákonnásudkyňanekonalaanerozhodovalavexekučnej
veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie
zákonnej sudkyne JUDr. Gabriely Briškovej z prejednávania a rozhodovania v danej veci. Následne
možno konštatovať, že námietka z odvolania, že vo veci nerozhodoval nezaujatý sudca, nie je dôvodná.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu
citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť
názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone
rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha
subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči

súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže
byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak apriori stáli vo svetle
spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom
zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zanikáosobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je
pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,

len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).
Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vnímať aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého
súdneho systému, aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je
predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Nc 86/2011
zo dňa 24. 11. 2011).

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými
zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje
procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný,
pričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom

pojednávaní.
Okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 18. 09. 2013 a zároveň vyzval účastníkov, aby na
súdnom pojednávaní predložili súdu originály všetkých listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich,
pričom účastníci konania boli poučení v zmysle jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
konkrétne boli tiež poučení podľa § 120 ods. 1 a ods. 4 O.s.p.. Účastníci a právny zástupca navrhovateľa

predmetnú výzvu prevzali dňa 06. 08. 2013. Dňa 15. 08. 2013 bolo okresnému súdu doručené
vyjadrenie odporcu k žalobe o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Toto vyjadrenie bolo
doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktoré prevzal dňa 26. 08. 2013, t.j. v čase 5 dní pred
nariadeným termínom pojednávania (č.l. 30 p.v.). Okresný súd teda v plnom rozsahu naplnil požiadavku
ustanovenia § 114 ods. 2 veta posledná O.s.p.. Dňa 18. 09. 2013 o 07.40 hod. bolo okresnému

súdu doručené e-mailové podanie, ktorým navrhovateľ žiadal zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s návrhom na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.
V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže

dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň
nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje
súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania.
Dôvodom žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania bola námietka zaujatosti sudkyne, ktorá
vec prejednáva, z dôvodu absencie jej nestrannosti. Ak sudkyňa takémuto návrhu na odročenie

pojednávania nevyhovela a vec následne prejednala a rozhodla v neprítomnosti účastníkov a právneho
zástupcu navrhovateľa, postupovala v plnom súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keďže o jej nevylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci z tých istých dôvodov už bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným
súdom. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci navrhovateľom a jeho
právnym zástupcom nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní,
ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom samotného nároku uplatňovaného
navrhovateľom v žalobe. Pokiaľ navrhovateľ žiadal konanie prerušiť, a to až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, o tomto návrhu rozhodol okresný súd uznesením
dňa 18. 09. 2013 tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Žiline

uznesením sp. zn. 6Co/630/2013 zo dňa 30. 12. 2013 uznesenie okresného súdu 7C/184/2012-60
zo dňa 18. 09. 2013 vo výroku, ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, potvrdil. Aj
keď okresný súd rozhodoval o návrhu na prerušenie konania (jeho zamietnutí) na pojednávaní, na
ktorom zároveň rozhodol vo veci samej, vzhľadom na nedôvodnosť tohto návrhu a vecnú správnosť
tohto rozhodnutia nezakladá postup okresného súdu vadu konania, ktorá by mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.
Bez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a
rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané
dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo rámca
akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením podstatného

obsahu exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8Er/11/2009 - ktorý dôkaz výslovne
(strana 2 pôvodného návrhu) požadoval samotný navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu
zamietol.
Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie naplnenia

atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu. Žalobca v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie.Okresnýsúdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,ževsúdenejvecinedošlokprieťahom
s poukazom na skutkový stav popísaný vyššie. Súd potom nemal za preukázaný nesprávny úradný

postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nárok žalobcu považoval súd za účelovo vykonštruovaný a aj v rozpore s dobrými
mravmi. Akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo preto nadbytočné.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej

veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj správne a

presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224

ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi
trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva,
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.