Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714010004
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3714010004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 29. januára 2014 v trestnej veci obžalovaného G. E., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. E., nar. XX. 1. XXXX v P. V., trvale bytom P. V., F. XX/XX, pechodne bytom V. XXX, okres
Považská Bystrica, živnostník,

j e v i n n ý, ž e

hoci bol ako otec mal. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, povinný prispievať na jej výživu podľa
Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica sp. zn. 4C/8/2011 zo
dňa 08.02.2011, právoplatného dňa 07.03.2011, sumou vo výške 100 Eur mesačne, ktoré výživné
mal zasielať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, F. E., trvale bytom F. XX/XX,
P. V., prechodne bytom P. V., mestská časť P. XX, plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca
august 2011 úmyselne vyhýbal tým, že napriek tomu, že od 13.07.2011 doposiaľ je na základe
živnostenského oprávnenia oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú činnosť nevykonáva

so ziskom, o zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie živnosti a ani o zaradenie do
evidencieuchádzačovozamestnanienaÚradepráce,sociálnychvecíarodinyPov.Bystricanepožiadal,
od 21.11.2011 do 22.09.2013 bol zamestnaný v spoločnosti SLOV - MATIC spol. s.r.o., Bratislava s
priemernou mzdou okolo 300 Eur mesačne, zo svojho pravidelného mesačného príjmu na výživu svoje
dcéry v V. okr. Pov. Bystrica, v Pov. Bystrici a ani na inom mieste neprispel, čím mu za obdobie od
mesiaca august 2011 do mesiaca december 2013 vrátane vznikol dlh na výživnom v celkovej výške
2.700 Eur, nakoľko časť dlhu na výživnom vo výške 200 Eur uhradil,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ým s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm.
b/ Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o :Podľa § 207 ods. 3 Tr.zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. , § 36 písm. l) Tr.zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 12 / dvanásť / mesiacov .

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 18 / osemnásť / mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na G. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. na tom

skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný v prípravnom konaní podľa § 34 ods. 1 Tr. por. odoprel vypovedať.

Súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného,

výsluchom svedkyne F. E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to správou z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.11.2013, rodným listom mal. F. E., rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 4C/8/2011-20 zo dňa 08.02.2011, správou Mestského úradu Považská
Bystrica zo dňa 04.12.2013 o povesti obžalovaného, odpisom z registra trestov obžalovaného,
správou zamestnávateľa obžalovaného zo dňa 10.11.2013 o príjme obžalovaného, správou bývalého

zamestnávateľa obžalovaného zo dňa 20.11.2013, pracovnou zmluvou zo dňa 23.11.2012, mzdovými
listami obžalovaného, daňovým priznaním obžalovaného za rok 2011 a za rok 2012 a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2014 obžalovaný uviedol, že výživné platiť chce, je však pravdou,

že výživné neplatil z dôvodu, že nemal finančné prostriedky. Ďalej uviedol, že má príjem približne 500,-
Eur a z týchto finančných prostriedkov nie je schopný platiť výživné, síce živnosť nezrušil a ani nedal
návrh na zníženie výživného, lebo v týchto veciach nie je zbehlý. Potvrdil, že výživné nezaplatil ani za
mesiac december.

Svedkyňa F. E. na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2014 uviedla, že obžalovaný nezaplatil výživné tak,
ako je uvedené, za celý čas zaplatil len sumu 200,- Eur. S obžalovaným je v kontakte len telefonicky,
pričom aj jeho styk s dieťaťom je len takýmto spôsobom, s dieťaťom sa nestretáva. Z počiatku sa snažil
s dieťaťom kontaktovať, ale keďže sa neznesie s rodičmi svedkyne, tak prestal. Obžalovaný mal nejaké
problémy, asi hrával automaty, viacerí jej to hovorili a bol im zobratý byt. Rozvádzali sa preto, že im

chýbali peniaze a dosť často si vypil. Či teraz obžalovaný pije a hrá automaty uviesť nevedela. Súhlasila
s výškou výživného 100 Eur.

Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný oboznámením sa s rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 4C/8/2011-20 zo dňa 08.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

07.03.2011, na základe ktorého mal súd za preukázané, že obžalovaný mal platiť výživné na dcéru F.,
nar. XX.XX.XXXX po 100 Eur mesačne od 07.03.2011.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie

§ 138 písm. b) Tr. zák., nakoľko mal súd bez akýchkoľvek pochýb preukázané, a to zo samotnej
výpovede obžalovaného, ako i z výpovede svedkyne F. E. a ostatných listinných dôkazov, že obžalovaný
sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas. Úmysel v
konaní obžalovaného videl súd v tom, že napriek tomu, že v období od 21.11.2011 do 22.09.2013 bol

zamestnanýspriemernoumzdoucca300Euraod13.07.2011podnikal,výživnéneplatilanivminimálnej
čiastke, v prípade tvrdenia, že podnikateľskú činnosť nevykonával so ziskom, živnosť nezrušil,
nezaevidoval sa na príslušnom úrade práce a teda ani nepožiadal príslušný úrad o sprostredkovanie
práce.

Obžalovaný požíva v mieste bydliska priemernú povesť. Nebol priestupkovo riešený ani súdne trestaný.Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Zdôkazovvykonanýchnahlavnompojednávaníspôsobomavrozsahuvakomnavrhliprocesnéstranya
určenom samosudcom, samosudca zistil skutkový stav veci a tento ustálil v zhode s podanou obžalobou
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu
atentooľutoval.Priťažujúcuokolnosťuobžalovanéhonezistil,pretopomerpriťažujúcichapoľahčujúcich

okolností bol v pomere 1:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že pre zabezpečenie účelu trestu tak, ako to má na mysli
zákonodarca, bude postačujúce uloženie uvedeného trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby s tým,
že vzhľadom na osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, súd dospel k záveru, že uvedený trest

je možno podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu a preto súd obžalovanému tento trest
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Súd zaradil obžalovaného pre výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko tento nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia

slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného
súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno
napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním

napadnúť:
a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol
urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody
aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.