Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/54/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213219175
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213219175.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., priateľstvo XXXX/
X, zastúpená advokátkou: Mgr. Monikou Telkesi, so sídlom v Komárne, Župná č. 14 proti odporkyni:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 12. novembra 2013
č. k. 10C/345/2013-50 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/390/2012 zo dňa 19.01.2012 do
právoplatného skončenia konania tejto veci o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil poukazom na ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen"ZoRK"),akoajzistenýmskutkovýmstavom. Navrhovateľkasanávrhom
podaným na súd dňa 28.8.2013 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a zároveň navrhla odklad
vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že výkonom rozhodnutia rozhodcovského
rozsudku, zrušenia ktorého sa domáha pre neplatnú rozhodcovskú doložku, jej hrozí ujma, ktorej možno
zabrániť v tomto štádiu konania len odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný,
pretože prípadný nútený výkon napadnutého rozhodcovského rozsudku by sa realizoval na základe
exekučného titulu, ktorý je predmetom konania o jeho zrušenie. V prípade, ak by bola navrhovateľka
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešná a nebol by povolený odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, exekúciou by mohla byť navrhovateľke spôsobená majetkovú ujmu.
Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že nie sú splnené
podmienky pre realizáciu rozhodnutia viazané na jeho vykonateľnosť, preto až do rozhodnutia súdu o
návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je možné vykonať nútený výkon rozhodcovského
rozsudku.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, žiadajúc, aby odvolací súd
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie . Uviedla, že napadnuté
uznesenie je nezákonné a hrubo zasahujúce do jej práv priznaných právoplatným rozhodnutím.
Dôvodila, že právoplatný rozhodcovský rozsudok , ktorý je predmetom žaloby o zrušenie, má charakter
právoplatného rozhodnutia súdu a môže byť zrušený iba postupom podľa § 40 a nasl. ZoRK.
Pokiaľ sa tak nestane, sú výroky rozhodcovského rozsudku záväzné a odloženie vykonateľnosti
predstavuje vážne narušenie vlastností právoplatného rozhodnutia súdu, preto povolenie odkladu
vykonateľnosti by sa malo opierať o výnimočné a existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť v
odôvodnení presne uvedené. Má za to, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je predčasné,
vychádzajúce z hypotetických a ničím nepodložených skutočností. Možnosť odporkyne podať návrh
na vykonanie exekučného titulu , nemôže byť bez ďalšieho predpokladom odôvodňujúcim hrozbuzávažnej ujmy navrhovateľky. V predmetnej veci súd prvého stupňa jednostranne prihliadal len na
tvrdenia navrhovateľky. Nezaoberal sa existenciou reálnej bezprostredne hroziacej závažnej ujmy
na strane navrhovateľky. Mala za to, že rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, považuje ho
za arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné, pretože jej týmto uznesením súd bráni vo výkone
právoplatného rozhodnutia.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že v danom prípade bola žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej zmluvy navrhovateľkou, pre
porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a z dôvodu porušenia všeobecných
právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, v zákonnej lehote na podanie takejto žaloby spolu s
návrhom na odklad vykonateľnosti. Arbitrážny súd Košice konal a vydal rozhodcovský rozsudok na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 5 a
§ 53 ods. 4 písm.r) Občianskeho zákonníka a ako taká je neplatná. Pretože rozhodcovská doložka
nebola platne uzavretá , nebola daná ani právomoc rozhodcovského súdu k vydaniu rozsudku, ktorý
ako exekučný titul je v rozpore so zákonom. Výkon rozhodcovského rozsudku, vydaného na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, by bol protizákonný a navrhovateľke by hrozila ujma, ktorej by už
nebolo možné zabrániť a s poukazom na zásadu vyjadrenú v ust. § 61 Ex. poriadku by navrátenie
do predošlého stavu nebolo možné. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranuprávspotrebiteľaajedenzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniapopieraplatnosťrozhodcovskej
zmluvy.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže
na návrh účastníka konania odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z obsahu spisu
vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáha voči odporkyni zrušenia rozhodcovského
rozsudku vydaného Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 3C/390/2012 zo dňa 19.01.2012. Zároveň
navrhla odloženie vykonateľnosti citovaného rozhodcovského rozsudku. Svoj návrh odôvodnila
predovšetkým skutočnosťou, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neplatnosti rozhodcovskej doložky, má vo veci samej (v spotrebiteľskej veci) za následok materiálnu
nevykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom. Inštitút odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zabezpečuje ochranu práv a právom chránených záujmov
účastníka rozhodcovského konania za predpokladu, ak účastník konania, ktorý podal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takýto návrh na odklad vykonateľnosti podal. Samotné rozhodnutie súdu
konajúceho vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku týkajúce sa odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku zákon ponecháva na úvahu súdu. Táto ochrana je dočasná, jej účelom
je dočasne zastabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania do doby, pokiaľ
o návrhu o zrušení rozhodcovského rozsudku nebude právoplatne rozhodnuté. Dočasne smeruje
k takej úprave pomerov účastníkov rozhodcovského konania, ktorá pred definitívnym rozhodnutím
o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia toho
účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku vyplýva
určité plnenie, alebo právo. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný tam, kde
existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkonspochybneného rozhodcovského rozsudku naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny
následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného a členov jeho rodiny. Takto plní významnú
ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by výkon neskôr
zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre
ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia a dôsledné zváženie následkov,
ktoré nastanú v prípade, ak nebude dočasná ochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný
charakter predmetného sporu. Na druhej strane však nesmie byť narušená ochrana legitímnych záujmov
aj ostatných účastníkov konania.
Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu má za to, že za daného stavu
je dôvodné predbežne odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeho správnosť a
zákonnosť bola v predmetnom sporovom konaní zo strany navrhovateľky spochybnená a namietaná.
Zo samotného návrhu je zrejmé, že navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodov podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ ZoRK, poukazujúc najmä na neplatnosť
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súčasne žiadne okolnosti nenasvedčujú
obavám, že by sa predbežný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práv
a záujmov odporkyne takým závažným spôsobom, ktorý by takéto rozhodnutie súdu vylučoval.
Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania uznesenie prvostupňového súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, majúc na zreteli ust. § 219 ods.
2 OSP v zmysle ktorého, ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne
rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym
posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúce.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.