Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208208885
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2208208885.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľov: 1. J. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 2. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, obaja zastúpení advokátom:
JUDr. Ladislav Angyal, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203/10, proti odporkyni: Paed.Dr.
Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, E. T., zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so
sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.2.2013 č.k.
8C/133/2008-474-navrhovateľovvovecisamejavzávislomvýrokuonáhradetrovkonaniaaodporkyne

v časti o náhrade trov konania odporkyni, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorou bol návrh v celom rozsahu
zamietnutý a ktorou odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, odporkyni
náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že o trovách štátu rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie vo veci samej prvostupňový súd odôvodnil aplikáciou § 80 písm. c) O.s.p., § 3 ods. 1,
§ 865 ods. 1 a 3, § 872 ods. 6, § 879 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, ako i § 132a ods.
1, § 133, § 135a ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.1983 do 31.12.1991, i § 129
ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.1992. Súd
vyšiel zo zistení, že návrhu nebolo možné vyhovieť a určiť, že navrhovatelia sú vlastníkmi sporných
pozemkov o celkovej výmere 8m2, pretože reálne uvedenú výmeru nekúpili, nikdy ju neužívali, netvorila

ich vlastníctvo, nemali ju v reálnej držbe, vlastníctvo k nej nadobudol, lebo ju užíval, mal v reálnej
držbe a stal sa aj ich vlastníkom titulom vydržania iný, pričom takto získané vlastníctvo potom riadnou
kúpnou zmluvou previedol na odporkyňu, ktorá sa stala ich vlastníčkou. Súd pritom skonštatoval, že
odporkyňa sa nemohla stať vlastníčkou sporných pozemkov na základe svojho vydržania so zarátaním
vydržania jej právnymi predchodcami - rodičmi s tým, že v tomto smere svoje tvrdenia nepreukázala a
dôkazné bremeno neuniesla. Je tomu tak preto, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydržanie,
keďže jej rodičia aj odporkyňa vedeli a museli vedieť, že predmetnú chatku nestavajú na vlastnom

pozemku. Odporkyňa nepreukázala žiaden hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver,
že spolu s povolením na stavbu chatky v roku 1966 mali nadobudnúť jej rodičia, aj pozemok, na ktorom
mala byť chatka postavená. Ak teda rodičia odporkyne užívali pozemok, na ktorom stála ich chatka
nemohli v žiadnom prípade byť v domnienke, že im sporné pozemky vlastnícky patria, neexistuje žiadnydôkaz, že by mali dôvod nadobudnúť takéto presvedčenie. Pozemky síce užívali, ale nie ako oprávnení
dobromyseľní držitelia a preto v ich prípade nie je splnená podmienka oprávnenej držby.

Pokiaľ sa týka užívania sporných nehnuteľností COOP Jednotou, s.d. Dunajská Streda, súd dospel k
záveru, že boli splnené všetky podmienky nadobudnutia jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom
vydržaním. COOP Jednota predmetné pozemky kúpila v roku 1964 a najmenej od tohto roku mala právo
domnievať sa, že spornú výmeru nadobudla ako súčasť pozemkov, ktoré od pôvodných vlastníkov -
manželov Q. kúpnou zmluvou dňa 21.12.1964 odkúpila a to s prihliadnutím na to, že ide o veľmi malú

výmeru pozemkov, keď je vylúčené, aby v prírode tento stav bolo možné jednoznačne a spoľahlivo
zistiť. Tým COOP Jednota vstúpila do držby a stala sa držiteľom oprávneným. Vychádzajúc zo
založeného geometrického plánu najneskôr v roku 1988 preukázateľne vedela, že na spornom pozemku
sa nachádza chatka odporkyne. Z výpovede svedkyne (zástupkyne COOP Jednoty, s.d.) vyplynulo,
že ich nikdy nikto nerušil v ich držbe, z čoho súd vyvodil, že takýmto spôsobom došlo k vydržaniu
sporných pozemkov, COOP Jednota nadobudla vlastnícke právo vydržaním, keď reálnu, faktickú držbu

vykonávali pôvodne rodičia odporkyne a neskôr odporkyňa. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/728/2000, ako i 22Cbo/1442/2004, kde sa nevyžaduje užívanie
nehnuteľnosti samotným držiteľom k uchopeniu držby, pričom držba nevylučuje užívanie inou osobou.
COOPJednotasatakstalavlastníkomspornýchnehnuteľnostiakeďvroku2001uzavrelakúpnuzmluvu
s odporkyňou, už potom predávala sporné pozemky ako vlastník. Z toho potom vyplýva, že navrhovatelia

nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a preto bolo potrebné ich žalobu zamietnuť.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania účastníkov, súd o náhrade rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a
výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Tieto dôvody videl v tom, že účastníci už raz súdnym konaním č.k. 7C 75/93 riešili svoje vzťahy a

obidve strany vzali svoje návrhy voči sebe späť s odôvodnením, že sa dohodli mimosúdne. Podstata
sporu nevznikla zavineným konaním ani zo strany navrhovateľov, ani zo strany odporkyne, stalo
sa tak chybou pri jednotlivých zameraniach a geometrických plánov. S poukazom na § 151 ods. 3
O.s.p. súd s odôvodnením, že je potrebné vydať ešte opravné uznesenie týkajúce sa uznesenia č.k.
8C/133/2008-345 zo dňa 28.2.2011 a zistiť, či medzičasom neboli zo strany navrhovateľov vykonané

nejaké splátky preddavku na trovy dôkazu, uzavrel že o náhrade trov konania rozhodne samostatným
uznesením.

Proti tomuto rozsudku, tak vo veci samej ako i v časti o náhrade trov konania účastníkov, podali
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie obaja navrhovatelia a domáhali sa ním, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu
v celom rozsahu vyhovie a určí výlučné vlastníctvo navrhovateľov 1 a 2 a medzi sebou v bezpodielovom
spoluvlastníctve k sporným parcelám č. 1069/15 vo výmere 7m2 a parc. č. 1069/16 vo výmere 1m2 v kat.
úz. J., ktoré sú uvedené na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ a zároveň im prizná náhradu trov odvolacieho
konania voči odporkyni. Odvolacie dôvody videli v ust. § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p. s tým, že prvostupňový

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu skutkovému zisteniu ale rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľov súd síce úplne zistil skutkový stav veci pri
hodnotení dôkazov, ale nepostupoval v súlade s § 132 O.s.p. a porušil predovšetkým ust. § 129 ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.1992. Podľa odvolateľov tvrdenie, že reálne spornú výmeru
nehnuteľností navrhovatelia nekúpili, nikdy neužívali, netvorila ich vlastníctvo, nemali ju v reálnej držbe,

vlastníckeprávoknejnenadobudli,nakoľkojumalavreálnejfyzickejdržbeCOOPJednotas.d.Dunajská
Streda, ktorá sa aj stala vlastníkom titulom vydržania, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Takýto
záver je v rozpore najmenej s obsahom pripojenej notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva, že navrhovatelia
odkúpili od bývalej vlastníčky v celosti a bez výhrad aj parc. č. 1070 vo výmere 813m2. Sporné parcely
pritom aj podľa predchádzajúceho záveru odvolacieho súdu vznikli z parc. č. 1070, ktorá vlastnícky patrí

navrhovateľom a neboli vytvorené z parc. č. 1069/1, ktorá bola vedená ako vlastníctvo COOP Jendoty
s.d. Dunajská Streda, pričom tieto závery vychádzajú zo znaleckého posudku Ing. L.Y. založeného
v spise. Podľa odvolateľov taktiež nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tvrdenie prvostupňového
súdu, že spornú výmeru nehnuteľností navrhovatelia nikdy neužívali, keďže takýto záver je v rozpore
najmenej s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C 70/93. Z obsahu

tohto spisu vyplýva, že odporkyňa viedla voči odporcom súdny spor o ochranu svojho vlastníctva a
žiadalaodstráneniečastiichoploteniasusediacehosjejrekreačnouchatouaodstránenieskládkydreva,
pričom tieto boli umiestnené na parc. č. 1069/16 vo výmere 1m2. Nemá oporu v právnom poriadku
tvrdenie prvostupňového súdu, že vlastnícke právo k sporným parcelám kúpnou zmluvou z roku 1985navrhovatelia nenadobudli, nakoľko ju mala v reálnej fyzickej držbe COOP Jednota s.d. Dunajská
Streda, ktorá sa stala vlastníkom titulom vydržania. Právnická osoba sa totiž stala spôsobilým subjektom
vydržania nehnuteľností len od 1.1.1992 s poukazom na § 134 ods. 1 OZ. Preto COOP Jednota s.d.

Dunajská Streda nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným parcelám ku dňu 8.5.1985.
Podľa odvolateľov taktiež nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tvrdenie súdu, že u COOP Jednota
s.d. Dunajská Streda boli splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom
vydržaním. Súčasťou kúpnej zmluvy z roku 1964 o zakúpení aj parc. č. 1069/1 COOP Jednotou s.d. bol
i geometrický plán, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že právnu hranicu medzi parc. č. 1070 tvorila

rovnáčiarabeznáhlehozlomuvšírke1meteravybočeniavdĺžke7metrov.Pretoniejemožnéprihliadať
na tvrdenie prvostupňového súdu, že vzhľadom na tú skutočnosť, že u sporných parciel ide o veľmi malú
výmeru pozemkov, bolo vylúčené zo strany COOP Jednota s.d., aby v prírode tento stav bolo možné
jednoznačne nepochybne zistiť. Teda neexistoval právny titul z obsahu ktorého by mohla COOP Jednota
s.d. vyvodiť presvedčenie, že predmetné sporné pozemky patria do jej vlastníctva. COOP Jednota s.d.
sa nemohla stať vlastníčkou sporných pozemkov na základe vydržania, keďže nebol doložený žiadny

hodnoverný dôkaz, že by ju odporkyňa alebo jej rodičia z jej poverenia ako vlastníka aspoň časti parciel
pod ich rekreačnou chatou boli poverení aspoň užívať a kedy k tomu došlo, teda rodičia odporkyne z
poverenia COOP Jednoty s.d. sa nestali oprávnenými detentormi a nemohli ani odvodiť svoje právo
od nej ako vlastníka susednej nehnuteľnosti. Zo žiadnych listín ani iných dôkazov nevyplýva záver, že
by rodičia odporkyne mohli nadobudnúť dojem, že sa stali detentormi sporných pozemkov z poverenia

COOP Jednoty s.d. Preto bola len odporkyňa rušená v užívaní časti parcely pod chatkou navrhovateľmi
ihneď po nadobudnutí vlastníckeho práva, čo vyplýva aj z výpovede odporkyne. COOP Jednota s.d.
nevykonávala ani právne panstvo nad spornými parcelami, nakoľko nevstúpila ohľadne nich do takých
spoločenských vzťahov, ktoré by boli všeobecne považované za prejav moci na vecou, preto v tomto
smere neuniesla dôkazné bremeno ani odporkyňa, ani COOP Jednota s.d. V závere odvolatelia namietli,

že prvostupňový súd zamietol návrh v celom rozsahu, teda aj vo vzťahu k parc. č. 1069/16 vo výmere
1m2, ktorá samotná nikdy netvorila súčasť spornej parcely pod rekreačnou chatkou odporkyne a ani túto
parcelu nikdy neužívala a ani jej rodičia, nakoľko doteraz ju majú oplotenú a je v užívaní navrhovateľov
od jej odkúpenia ako súčasti parc. č. 1070.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov, podanom prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného záverečného návrhu s tým, že
je spokojná ak súd návrh v plnom rozsahu zamietol, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi,
ktoré súd k týmto výrokom v napadnutom rozsudku uviedol. Odvolanie navrhovateľov preto pokladá za
nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.

Odvolanie proti predmetnému rozsudku podala prostredníctvom svojej advokátky i odporkyňa, avšak
výlučne čo do výroku o náhrade trov konania účastníkov, pričom sa domáhala, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že odporkyni ako úspešnej účastníčke prizná náhradu trov
konania spolu vo výške 1.294,55 Eur. Namietala, že skutkové dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k

aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. nezodpovedajú zákonným kritériám, keďže nie sú dané osobitné okolnosti
konkrétneho prípadu, ktoré by mali výnimočný charakter. S dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
nemožno zamieňať ani skutočnosť, že odporca svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na
začatie konania, keďže na taký prípad pamätá § 143 O.s.p. Práve spornosť dvojitého vlastníctva viedla
navrhovateľov k začatiu súdneho konania. V žiadnom prípade to nebola odporkyňa, ktorá dala podnet

k spornosti vlastníctva, resp. k tomu, že správa katastra evidovala dotknuté nehnuteľnosti ako dvojité
vlastníctvo. Predchádzajúci súdny spor pred Okresným súdom Dunajská Streda pod č.k. 7C/75/93
nijakým spôsobom neovplyvňuje posudzovanie okolností v inkriminovanom spore v súvislosti s § 150
ods.1O.s.p. Nadruhejstranesúdnevzaldoúvahyto,čiskutočnostiadôkazyuviedolúčastníkpriprvom
úkone, ktorý mu patril s výnimkou skutočností, o ktorých vedieť nemohol. Bez povšimnutia súdu zostalo,

že odporkyňa sa pokúšala po zápise dvojitého vlastníctva s navrhovateľmi tiež mimosúdne dohodnúť
napriek tomu, že za dotknuté nehnuteľnosti už raz zaplatila kúpnu cenu Jednote s.d. Dunajská Streda,
bola ochotná sporné výmery od navrhovateľov odkúpiť, čo oni jednoznačne nekompromisne odmietali a
žiadali iba neprimerané nájomné. Odporkyňa pritom nikdy netvrdila, že svoje vlastnícke právo nadobudla
vydržaním cestou svojich rodičov, naopak vždy tvrdila, že sporné parcely nadobudla od skutočného

vlastníka Jednoty s.d. Dunajská Streda, ktorá ich nerušene držala ako vlastník od roku 1964 a preto ich
nadobudla z titulu vydržania. Napriek tomu navrhovatelia neuznávali námietku odporkyne vychádzajúc
z iného právneho názoru zotrvali na svojich stanoviskách až do ukončenia sporu. Odporkyňa si preto
myslí, že v danom prípade nejde o žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej súd akoúspešnej nemohol priznať náhradu trov konania. Napokon v súvislosti s § 150 ods. 1 O.s.p. poukázala aj
na jej sociálne postavenie s tým, že od 1.2.2004 je dôchodkyňou a od 1.1.2013 jej bol zvýšený dôchodok
na 567,- Eur mesačne, pričom iný príjem nemá. Následne si vyčíslila náhradu trov celého konania na

trovách právneho zastúpenia v sume 1.195,05 Eur a na súdnom poplatku 99,50 Eur, spolu 1.294,55 Eur.

Navrhovatelia sa k tomuto odvolaniu odporkyne písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že navrhovatelia vo svojom odvolaní vo veci samej použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v časti, ktorou bol návrh zamietnutý a ktorou
bolo rozhodnuté o náhrade trov medzi účastníkmi (§ 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že ani jedno z odvolaní
nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých
častiach ako vo výrokoch vecne správny s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

Keďže prvostupňový súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie

(ne)existencie vlastníckeho práva navrhovateľov k sporným parcelám, pričom výsledky tohto
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil a následne dospel
k správnym skutkovým záverom, odvolací súd preberá súdom prvého stupňa ustálený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi uplatneného nároku a keďže
prvostupňový súd vec zároveň v celom rozsahu i správne právne posúdil, keď na vec aplikoval náležité

právne ustanovenia, ktoré i správnym spôsobom vyložil a odvolací súd zdieľa i jeho právny záver vo veci,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne, výstižné a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od podstatných skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľom. K odvolacej argumentácii účastníkov sa žiada dodať už iba nasledovné:

Odvolací súd sa plne stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade, potom ako
sporné nehnuteľnosti nadobudla COOP Jednota s.d. Dunajská Streda kúpou od predchádzajúcich
vlastníkov v roku 1964, najneskôr od roku 1966 nehnuteľnosti fakticky užívali právni predchodcovia
- rodičia odporkyne, ktorým nehnuteľnosti do užívania odovzdal tento vlastník. Rodičia odporkyne sa

v tom čase chopili detencie i časti parc. č. 1070/3 v súčasnosti označenej ako parc. č. 1069/15 vo
výmere 7m2, na ktorej postavili chatku i malej časti tejto parcely vo výmere 1m2 označenej ako parc. č.
1069/16 v tvare trojuholníka tesne pred stenou chatky. Ako už právne rozobral odvolací súd vo svojom
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 11.9.2012 č.k. 24Co/204/2011-410, faktické ovládanie
veci detentorom sa potom považuje za ovládanie vlastníkom, ktorý je držiteľom veci. Držiteľom je teda

i ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby tzv. detentora. COOP Jednota s.d. tak zostala
držiteľom sporných nehnuteľností i bez toho, aby ich fakticky užívala. Keďže Občiansky zákonník v
znenído1.1.1992neumožňovalvydržanieprostredníctvomprávnickejosoby,keďspôsobilýmsubjektom
vydržania v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaných ust. § 135a Občianskeho zákonníka mohol byť
iba občan, teda fyzická osoba, COOP Jednota s.d. Dunajská Streda mohla sporné nehnuteľnosti vydržať

najskôr po novelizácii týchto ustanovení zák. č. 131/92 Zb. k 1.1.1992, s poukazom na závery NS SR
vo veci sp. zn. 3Cdo 80/01, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti uvedenej
novely Občianskeho zákonníka, teda k 1.1.1992 splnené predpoklady stanovené v hypotéze § 134 ods.
1Občianskehozákonníka,dôjdenajskôrkudňu1.1.1992knadobudnutiuvlastníckehoprávavydržaním.

Podmienkou je, aby bola držba k 1.1.1992 oprávnená a teda aby držiteľ COOP Jednota, s.d., Dunajská
Streda bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť v danom rozsahu patrí. Výsledkami vykonaného
dokazovania pritom nebolo preukázané a nebolo to napokon ani tvrdené, že by COOP Jednota niekedy
v priebehu držby daných nehnuteľností až do roku 2001, kedy došlo k prevodu na odporkyňu, bola vo
svojej dobromyseľnosti rušená, teda že by mohla nadobudnúť pochybnosti o oprávnenosti držby daných

pozemkov. Naopak z výpovede svedkyne Ing. Izabely Tokovicsovej, od roku 1987 pracovníčky správy
majetku COOP Jednoty, s.d., Dunajská Streda vyplýva, že COOP Jednotu SD nikdy nikto nerušil v
držbe sporných nehnuteľností, pričom odvolatelia i v odvolaní potvrdili, že rušená v užívaní bola iba
odporkyňa. Odvolací súd je pritom toho názoru, že k strate dobrej viery a teda dobromyseľnosti držiteľanedôjde vtedy, ak je spochybňované užívacie právo výlučne voči užívateľom - detentorom, pričom
držiteľ sa o tomto v priebehu vydržacej lehoty resp. do vydržania nedozvie. K strate dobrej viery musí
dôjsť na strane držiteľa (§130 ods. 1 OZ), nie detentora. Keďže potom v období do 1.1.1992 nebola v

konaní preukázaná strata dobromyseľnosti COOP Jednota, s.d., Dunajská Streda o tom, že jej sporné
nehnuteľnosti patria a teda bola držiteľom oprávneným i k 1.1.1992, zo zákona potom došlo k tomuto
dátumu k nadobudnutiu sporných nehnuteľností týmto držiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je
pritom rozhodné, že navrhovatelia potom ako odkúpili susednú parc. č. 1070 po roku 1985 si oplotili a
užívali i parc. č. 1069/16 o výmere 1m2, keďže podľa výsledkov vykonaného dokazovania dovtedy bola

užívaná ako rodičmi odporkyne a COOP Jednota, s.d., Dunajská Streda sa o nedobrovoľnom ukončení
jej užívania detentormi do 1.1.1992 nedozvedela.

S poukazom na vyššie uvedené navrhovatelia majú pravdu, že prvostupňový súd sa v preskúmavanom
rozsudku nevyjadril presne, ak tvrdil, že navrhovatelia nikdy reálne uvedenú výmeru 8m2 nekúpili,
(keďže v čase kúpy susednej nehnuteľnosti navrhovateľmi nebola ešte vydržaná COOP Jednotou, s.d.),

že ju nikdy neužívali, (keďže cca od roku 1985 užívali parc. č. 1069/16 o výmere 1m2), že netvorila
ich vlastníctvo a vlastníctvo k nej nenadobudli (keď vlastníctvo nadobudli kúpou v roku 1985 a stratili
ho až k 1.1.1992). Tieto nesprávne čiastkové závery prvostupňového súdu ale napokon s poukazom
na vyššie uvedené, nemali žiadny reálny dopad na konečné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa
pritom zhoduje s prvostupňovým súdom, že vzhľadom na veľmi malú výmeru sporných parciel vo vzťahu

k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla COOP Jednota, a nepreukázané jasné vytýčenie v teréne, pri
zachovaní obvyklej opatrnosti, COOOP Jednota odôvodnene mohla byť v domnení, že nadobudla i
sporné časti susednej nehnuteľnosti a to bez ohľadu na tvar hraníc medzi parcelami.

Zo záverov prvostupňového súdu i z vyššie uvedeného potom vyplýva, že vlastníkom sporných parciel

1069/15 a 1069/16 sa vydržaním k 1.1.1991 stala COOP Jednota, s.d. Dunajská Streda, ktorá ich
následne už ako vlastník kúpnou zmluvou v roku 2001 previedla na odporkyňu. Výlučnou vlastníčkou
sporných nehnuteľností je teda odporkyňa.

S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej, ktorým bola žaloba navrhovateľov na určenie ich výlučného vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam zamietnutá, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa plne stotožnil i so závermi prvostupňového súdu v časti o náhrade trov konania medzi
účastníkmi, v dôsledku čoho s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na odôvodnenie i tejto časti

rozsudku prvostupňovým súdom. Odvolací súd je zhodného názoru, že pokiaľ daný spor nebol zavinený
žiadnym z účastníkov - ani navrhovateľmi, ani odporkyňou, ale spor má základ v chybách pri jednotlivých
zameraniach a geometrických plánoch, ktoré boli vypracovávané geodetmi, je spravodlivé, aby si trovy
tohto konania znášala každá strana sporu sama, v dôsledku čoho boli splnené zákonné podmienky v
zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré bolo dôvodné inak v konaní úspešnej odporkyni, náhradu trov

konania nepriznať.

Keďže v odvolacom konaní nemali s podaným odvolaním úspech ani navrhovatelia, ani odporkyňa, súd
o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s použitím § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.