Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/792/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214681
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412214681.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi K. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. O. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám.
Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci,

J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 137,09 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu žiar nad Hronom zo dňa 22. 04. 2013, č. k. 5Cb/9/2013-88, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS trovy odvolacieho konania vo výške 16,11€ do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Andrejovi Cifrovi,
advokátovi, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy

konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andreja
Cifru vo výške 202,19 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na č. ú. XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXXX.

V rozhodnutí uviedol, že návrhom sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 137,09 €
s príslušenstvom. Vedľajší účastník na strane odporcu s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť s

poukazom na to, že vzniesol námietku premlčania.

Pol po vykonaní dokazovania súd konštatoval, že navrhovateľ podal návrh na Okresný súd dňa 26. 10.
2012, pričom dlh sa stal splatným dňa 20. 7. 2003, teda je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O. s. p. Keďže odporca si trovy konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi

priznal trovy konania v súlade s vyhláškou číslo 655/2004 Z. z.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Uznesenie v tejto časti žiadal zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33€.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru v danom prípade mal súd aplikovať §
150 ods. 2 O. s. p., pretože predmetom konania je suma 137,09 eur, teda je zrejmé, že ide o drobnýspor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške 202,19 eura sú značne neprimerané k výške žalovanej
pohľadávky. Zastáva názor, že vedľajší účastník by sa mal z podstaty svojej existencie snažiť o čo
najhospodárnejšie vedenie konania v záujme znižovania vzniku neefektívnych nákladov, a to hlavne

s ohľadom na vznik nákladov spojených s cestovaním a stratou času. Nie je dôvod, aby si vedľajší
účastník nemohol vybrať advokáta v mieste sídla súdu alebo, aby z dôvodu hospodárnosti nemohol
vystupovať na pojednávaní substitučný zástupca advokáta z obvodu sídla súdu. Vedľajší účastník ako
subjekt, ktorý sa pojednávaní zúčastňuje dobrovoľne a nezastupuje svoje záujmy, by mal na predmetné
skutočnosti obzvlášť dohliadať a zohľadňovať z nich. Vzhľadom na to, že nejde o právne zastúpenie

priamehoúčastníkakonania,alelenozastúpenievedľajšiehoúčastníka,ktorýsaužokreminéhokdanej
veci vyjadril písomne a na pojednávaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, navrhovateľ zastáva názor,
že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nič nebránilo zvoliť si substitučného právneho zástupcu
z obvodu sídla súdu.

Poukázal na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana

spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93
ods. 2 O. s. p.). Zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám
z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí

evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007
Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.

Z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho
poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a

umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä
združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne
vybavený a odborne kompetentný.

Poukázal na to, že z vlastných skúseností má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť
o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov. Z toho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe
do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia

zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne

správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,11€, a to za jeden úkon právnej pomoci,
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25. 06. 2013 vo výške 8,30 € a režijný paušál 7,81 €.

K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu
spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu do predmetného

spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa.
Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so
vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a
nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s ich vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o ich vstupe
do konania. Vstup združenia do konania zákon v § 93 ods. 2 O. s. p. priamo predpokladá. Ich vstup

do konania bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd návrh zamietol po ich vstupe do konania na
základe argumentácie obsiahnutej v ich vyjadrení, ktorá bola účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa
v súdnom konaní.

Zdôraznil, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku ich aktivity, a teda z hľadiska

samotnéhocieľaaposlaniačinnostizdruženia,ktorýmjeochranaspotrebiteľa,sútrovykonania,náhradu
ktorých požadujú, objektívne účelné.Pokiaľ je im často vytýkané, že v súdnych konaniach iba vznášajú námietky premlčania, poukazujú na
vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá neumožňuje súdu prihliadať na premlčanie ex offo, preto to robia oni
na ochranu práv spotrebiteľov v každom spore, v ktorom navrhovateľ žaluje premlčaný nárok. Je ich

povinnosťou chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi dodávateľov.

Navrhovateľ s odstupom viacerých rokov uplatňuje na slovenských súdoch pohľadávky voči
spotrebiteľomnazákladedubióznychprávnychtitulov,ktorísatakdostávajúdonevýhodnéhopostavenia
najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín. Vzniká nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ sa

v súdnom konaní nedokáže efektívne brániť, napr. poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky
alebo vznesením námietky premlčania.

Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to
znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich združením na súdoch.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy,
podľa ktorej každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Tento záver
vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08 a
II. ÚS 122/09.

Argumentácia navrhovateľa v tom, že združenie musí byť samo z podstaty existencie schopné poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, je podľa ich názoru účelová, nelogická
až absurdná.

Predmetom ich činnosti je ochrana spotrebiteľov, ktorý napĺňajú aj tým, že vstupujú na stranu žalovaných
spotrebiteľov na ich podporu do súdnych konaní.

Vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené
dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v

súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší
účastník je právne zastúpený advokátmi.

V danej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, preto je nutné použiť normy spotrebiteľského
práva, aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny

zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
kontraktačnomprocese.Tentopozitívnyzásahštáturealizujezákonodarnámocspotrebiteľskouprávnou
úpravou.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p.

a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo výroku rozhodol správne. Taktiež sa
stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Prvostupňový súd správne aplikoval

príslušné normy práva, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie dôvodov správnosti tohto
rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní.

Navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže navrhovateľ

namieta nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd zisťoval, či
prvostupňový súd použil predpis, ktorý mal použiť. Z rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že okresný
súd rozhodoval v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, pričom na rozhodnutie o trovách aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Je preto nepochybné, že vedľajší účastníkbol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd
vyššie citované ustanovenie správne aplikoval .

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd neakceptoval, pretože nie sú dôvodné.

K námietkam navrhovateľa ohľadom práva vedľajšieho účastníka na zastúpenie a účelnosť týchto trov
odvolací súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa

zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže
toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Občiansky
súdny poriadok.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle §
25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Zcitovanýchustanovenívyplývarovnaképrávokaždéhoúčastníka,tedaajvedľajšiehoúčastníkanechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k
odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo
a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho
spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný
dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave.

Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane
ktorého stojí (§ 93 ods. 4). V zmysle odseku 3 do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil
do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v

poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho
účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho
vedomosťou o vstupe združenia do konania.

Ustanovenie § 137 Občianskeho súdneho poriadku vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj

náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, pričom takouto ochranou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom
implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami
v čl. 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali
adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup

občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka
s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale
nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho
zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej Smernice o nekalých
zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že združenie na ochranu

práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane by dodávateľovi
umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky.

Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že súd mal aplikovať § 150 ods. 2 O. s. p. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že aj keď trovy konania sú vyššie ako uplatnená pohľadávka, išlo o účelné vynaloženie trov

a odvolací súd nevidí dôvod na ich zníženie. Je nepochybné, že vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči, ktorému podal odpor vedľajší účastník,
pričom v ňom vzniesol námietku premlčania. Odpor bol navrhovateľovi doručený dňa 01. 02. 2013, súd
následne vytýčil pojednávanie na deň 22. apríla 2013. Súd vo veci riadne konal za účasti zástupcomnavrhovateľa ako aj vedľajšieho účastníka. Na pojednávaní navrhovateľ nijako nereagoval na vznesenú
námietku premlčania, následne súd návrh zamietol. Vzniknuté trovy na strane vedľajšieho účastníka
sú primerané, keďže vo veci bolo nariadené pojednávanie. Zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal

žiadne také úkony, ktoré by neslúžili na obranu práv odporcu. Taktiež pre zástupcu vedľajšieho účastníka
nevyplýva žiadna povinnosť, aby sa nechal v spore zastupovať na základe substitúcie, pričom treba
zohľadniť aj to, že účastník s takýmto postupom nemusí súhlasiť.

Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej

pomoci.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1
O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada
trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa zo dňa 25. 06. 2013 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

V rozhodovanom prípade odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma priznaných trov
prvostupňového konania vo výške 202,19 €. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky by patrila odmena
advokátovi vo výške 19,92 € za jeden úkon právnej pomoci, Právny zástupca pri vyúčtovaní vychádzal
z § 14 ods. 3 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z., Keď žiadal priznať polovičný úkon z hodnoty 16,60 eur, čo

predstavuje 8,30 eura a režijný paušál 7,81 eura, spolu 16,11 eura. Súd zmluvu na základe takéhoto
návrhu priznal trovy odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.