Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 32C/412/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1505224301
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1505224301.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa:

1/. U. F., bytom I., Z. č. XX, 2/. A. F., bytom I., Z. č. XX, obe zastúpené advokátom: O.. O. L., AK A. 6,
I., proti odporcom: 1/. U.. U. Z., bytom I., X. XX, zast. advokátom: O.. U. E., so sídlom Stará Vajnorská
19, Bratislava, X/. J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, P., a 3/. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXXX/X, Bratislava, o náhradu škody a iné, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľkám spoločne a nerozdielne sumu 367,66
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 19.04.2008 až do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Súd konanie v časti určenia porušenia práva navrhovateliek v 1. a 2. rade na rešpektovanie ich ústavne
garantovaných práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života,
na ochranu majetku, na pokojné užívanie svojho majetku, nedotknuteľnosť obydlia a práva na bývanie
z a s t a v u j e .

Súd konanie voči odporcom v 2. a 3. rade z a s t a v u j e .

Odporcom v 1. a 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V konaní voči odporcovi v 2. rade n e m á žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu navrhovateliek v 1. a 2. rade doručeného súdu dňa 16.11.2005 sa na tunajšom súde
pod sp. zn. 32 C 412/05, vedie konanie, v ktorom sa navrhovateľky v zmysle pôvodného žalobného

petitu domáhali voči odporcom v 1. a v 2. rade označenom ako SLOVAK REAL, investičná a realitná
spoločnosť, so sídlom J. XX práva bývať v byte č. XXX v I. na Z. ulici č. XX až do zabezpečenia
primeraného náhradného bytu, ak súd právoplatne rozhodne o ich povinnosti vysťahovať sa z tohto bytu.
Súčasne s podaním návrhu navrhovateľky žiadali i o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd
prikázal odporcom 1. a 2. okamžite im umožniť vstup do predmetného bytu a jeho nerušené užívanie.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.11.2005 súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Bratislave č.k. 9 Co 22/06-62 zo dňa 31.10.2006.V priebehu konania, pred otvorením prvého pojednávania vo veci, bolo dňa 13.11.2007 súdu doručené
podanie navrhovateliek, ktorým žiadali, aby súd pripustil pripustenie pristúpenia ďalších účastníkov na
strane odporcu a súčasne i zmenu petitu návrhu.

Uznesením tunajšieho súdu č.k.32C 412/05-124 zo dňa 09.04.2008 súd pripustil, aby do konania
pristúpili ďalší účastníci na strane odporcov a to ako odporca v 3. rade: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. č. XX, I. a ako odporca v 4. rade: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. X., Bratislava. Súčasne
pripustil zmenu návrhu a to tak, že podľa nového petitu návrhu aj za zohľadnenia rozšírenia okruhu

účastníkov sa navrhovateľky domáhali, aby súd vyslovil, že odporcovia v 1. - až 4. rade porušili a) právo
navrhovateliek v 1. a 2. rade na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené článkom 8
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.) a tiež ich právo na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručené článkom 19
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, b) právo navrhovateliek v 1. a 2. rade na ochranu majetku, právo
na pokojné užívanie svojho majetku zaručené článkom 1 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (č. 209/1992 Zb.), c) nedotknuteľnosť obydlia navrhovateliek v 1. a 2. rade zaručená
čl. 21 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, d) právo na bývanie vyplývajúce z ustanovení § 186 a 187
OZ v znení účinnom do 31.12.1991 v spojení s § 496 cit. zákona. Ďalej sa voči odporcom v 1. - 4. rade
domáhali uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľkám v 1. a 2. rade škodu
vo výške 314.936,- Sk a 1.578,- Sk EUR v kurzovej hodnote platnej dňa 23.12.2005 a zaplatiť im túto

náhradu na ich účet do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s úrokmi vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby určenej Národnom bankou Slovenska (§ 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.) až
do zaplatenia a k náhrade trov konania.

Naliehavý právny záujem na určení porušenia práva zo strany odporcov odôvodňovali navrhovateľky

tým, že uvedené okolnosti považovali za podstatné pre rozhodnutie o náhrade škody.

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co 354/2009-221 zo dňa 29.10.2009, ktorým bolo
zmenené uznesenie tunajšieho súdu č.k. 32C 412/2005-187 zo dňa 29.07.2009 bolo navrhovateľkám
priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Až v priebehu neskoršieho konania bolo zistené, že pôvodne označený subjekt ako odporca v 2. rade bol
obchodný názov, pod ktorým vystupoval ako živnostník t.j. fyzická osoba podnikateľ neskôr označený
odporca vo 4. rade S. I. a teda označený odporcovia v 2. a 4. rade boli faktický totožné osoby. Preto súd
ďalej v konaní pokračoval so S. I. ako fyzickou osobou ako odporcom v 3. rade, keď pôvodne označený

subjekt ako odporca v 2. rade nemal samostatnú právnu subjektivitu. Navrhovateľky napriek tomu
nadbytočne vzali návrh voči pôvodne označenému odporcovi v 2. rade späť. Uznesením vyhláseným
na pojednávaní konanom dňa 23.09.2010 súd konanie voči tomuto subjektu zastavil, avšak s poukazom
na ust. § 103 O.s.p..

V priebehu konania po jeho výsluchu ako účastníka konania neskorší odporca v 2. rade, (pôvodne
v 3. rade) J. S. dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť
uznesením tunajšieho súdu č.k. 12D 735/2011-51 zo dňa 07.11.2012. S poukazom na uvedené súd
konanie voči odporcovi v 2. rade v súlade s ust.§ 107 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Svojim podaním zo dňa 03.04.2013 vzali navrhovateľky späť svoj návrh aj voči odporcovi 3. rade
(pôvodne v 4. rade) S. I. s poukazom na skutočnosť, že v čase od 14.11.2005 do 23.12.2005 s vecami
navrhovateliek nakladali výlučne odporcovia v 1. a 2. rade, ktorá skutočnosť vyšla najavo v neskoršom
konaní. Taktiež vzal späť návrh v časti bodov a) až d) po rozšírení návrhu, keď mali za to, že na
tieto skutočnosti bude súd prihliadať ako na predbežnú otázku. Vzhľadom na späťvzatie návrhu súd s

poukazom na ustanovenie § 96 O.s.p. rešpektujúc dispozičné právo navrhovateliek s návrhom v týchto
častiach konanie zastavil.

Návrh bol po zmene žalobného petitu odôvodnený tým, že v byte č. XXX na Z. ul. č. XX v I., ktorý bol
pôvodne pridelený druhovi navrhovateľky v 2. rade a aj jej, bývali s pôvodným členom družstva Z.. A.

Z. od r. XXXX v spoločnej domácnosti, pričom ich spájali rodinnoprávne vzťahy (navrhovateľka v 1.
rade, dcéra navrhovateľky v 2. rade bola dcéra menovaného). Po jeho smrti dňa 05.04.1991 zostali
bývať navrhovateľky v tomto byte a vzhľadom na uvedené rodinné vzťahy predpokladali, že im patrí
právo tento byt užívať a tohto práva sa aj dožadovali, žiaľ neúspešne, v súdnom konaní. V rámcidedičského konania po nebohom Z.i, zostatkovú hodnotu členského podielu zdedil jeho syn odporca v
1. rade a tým sa stal aj nájomcom družstevného bytu. Rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť
27.06.1997. Vzhľadom na výsledok dedičského konania bytové družstvo previedlo byt do vlastníctva

odporcu v 1. rade, pričom vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený 23.12.1998. Odporca v 1. rade
podal dňa 21.03.1998 na tunajšom súde voči navrhovateľkám návrh, ktorým sa domáhal vypratania
predmetného bytu. Konanie vedené o tomto návrhu pod sp. zn. 10C 87/1998 bolo znesením zo dňa
12.06.2002 prerušené do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava V
podsp.zn.15C218/00a15C219/00.Uznesenímzodňa17.03.2006bolokonanievdôsledkuspäťvzatia

návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.03.2006 zastavené. Predbežným opatrením tunajšieho súdu
č.k. 6Nc 2/01-18 zo dňa 15.05.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2001 súd odporcovi v 1.
rade zakázal akokoľvek nakladať s bytom č. XXX na XX. poschodí na Z. č. XX v I. do právoplatného
skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15C 218/00 a 15C 219/00. Vo
veci vedenej pod sp. zn. 15C 218/00 sa navrhovateľka v 1. rade domáhala voči odporcovi v 1. rade
vydania dedičstva. Návrh bol zamietnutý rozsudkom zo dňa 15.06.2005. Dňa 30.11.2005 vydal Krajský

súd v Bratislave potvrdenie, že citovaný rozsudok tunajšieho súdu nebol k uvedenému dňu právoplatný.
Nebol teda právoplatný ani k 14.11.2005, pričom v uvedený deň súčasne aj trval zákaz odporcu v 1.
rade nakladať s predmetným bytom v zmysle vyššie citovaného predbežného opatrenia a tiež prerušenie
konania o vypratanie. Trvalo teda aj právo bývania navrhovateliek v predmetnom byte. Bezprostredným
dôvodom podania pôvodného návrhu vo veci dňa 16.11.2005 bola skutočnosť, že pôvodne označení

odporcovia v 1. až 4. rade dňa 14.11.2005 svojvoľne, bez toho, že by navrhovateľkám bola uložená
povinnosť byt vypratať súdnym rozhodnutím, v ich neprítomnosti, bez ich vedomia za účasti notára
protiprávnevniklidoichbytu,vymenilinavchodovýchdveráchzámkyavyhrážkamiimznemožniliprístup
do bytu a bývanie v ňom. V dôsledku takéhoto konania bola navrhovateľka v 2. rade od 14.11.2005 do
23.12.2005 nútená zdržiavať sa núdzovo mimo bytu, hoci zaň platila riadne a včas. Iba v oblečení, v

ktorom odišla z bytu, sa musela uchýliť k priateľom. Výmenou a znehodnotením ich pôvodnej zámky
na vchodových dverách a zakázaním, resp. znemožnením vstupu do bytu im spôsobili škody, pričom
navrhovateľka v 2. rade v dôsledku ich protiprávneho konania a psychicko-nervovej záťaže ochorela.
Následne sa im vyhrážali, že ich mobiliár bude vyprataný. Dňa 23.11.2005 „porušili" zákaz odporcov a
zistili, že im neznáme osoby ich vlastníctvo nachádzajúce sa v byte protiprávne a nešetrným spôsobom

nahádzali do škatúľ, vyprázdnili obsah chladničky, poškodili zásuvky na pracovnom stole, poškodili 3
koberce a zničili kvety nachádzajúce sa v byte. Následne po oboznámení sa s obsahom škatúľ, ktoré
sa v uvedený deň nachádzali v byte zistili, že im chýba 1.578,- eur v hotovosti, 1ks hodinky zn. Citizen
obdĺžnikového tvaru zlatej farby v hodnote 5.000,- Sk, rôzne šperky a to 1ks platinový prsteň so 14-
timi briliantovými očkami v hodnote 100.000,- Sk, sada šperkov v hodnote 10.000,- Sk a to: retiazka z

prepletaných článkov zo žltého zlata dlhá cca 70 cm, náušnice kombinované zo žltého a červeného zlata
v tvare slzičky vo veľkosti asi 1.5 cm a prívesok vo vyhotovení ako náušnice, 1 ks retiazka v dĺžke cca
70 cm, kombinované krátke články a prívesok v tvare slzy s červeným očkom v hodnote 5.000,- Sk, 1 ks
náušnica zo zlata s perlou a dookola osadenými briliantami asi 7 ks bielej farby v hodnote 70.000,- Sk,
10 ks rôznych parfumov značiek Naomi Cambel, Duna spolu s krémom, The Green, Lan Come, Lode,

Hanae Mori, Tempore, Feature, Vdy, J´adore v celkovej hodnote 30.000,- Sk, 1 ks vyšívaná dečka bielej
farby v hodnote 650,- Sk, 31 fliaš rôznych liehovín v celkovej vyčíslenej hodnote 17.733,- Sk, 10 ks fialiek
v hodnote 1.540,- Sk, 2 ks filodendrónov v hodnote 1.298,- Sk, 2 ks dracena v hodnote 1.492,- Sk, 6 ks
Scindopus amfel v hodnote 6.680,- Sk, 6 ks kaktus Guzmánia v hodnote 990,- Sk, 1 ks fikus ťahavý v
hodnote 819,- Sk, 1 ks Kalanchoe v hodnote 298,- Sk, 1 ks Schefflera hodnote 448,- Sk, 2 ks Euphoria

mili v hodnote 368,- Sk, 2 ks Hibiscus v hodnote 579,-Sk. Odporca v 1. a pôvodne v 3. rade na nich aj po
23.12.2005 vyvíjali nátlak, aby sa z bytu vysťahovali a vyhrážali sa, že ak tak neurobia, veci im vyhádžu
ku kontajnerom. Z bytu sa teda pod nátlakom vysťahovali v januári 2006 bez akejkoľvek bytovej náhrady.
Bytové zariadenie uskladnili v Z. vo verejnom sklade spoločnosti S., s.r.o., so sídlom K. ul. č. X., I., ktorej
za uskladnenie zaplatili nájomné od 24.01.2006 do 08.05.2006 celkom sumu 11.076,- Sk. V žalovanej

sume 314.936,- Sk si okrem vyššie vyčíslenej hodnoty hnuteľných vecí, nákladov na uskladnenie vecí
navrhovateľky uplatnili ďalšiu sumu 1000,- Sk za poškodenie zámky na vchodových dverách, náhradu za
núdzové bývanie navrhovateľky v 2. rade za 39 nocí x 835,- Sk v celkovej výške 32.565,- Sk, poškodenie
zariadenia - pracovný stôl a koberec - v byte v hodnote 15.400,- Sk a potraviny v chladničke v hodnote
3.000,- Sk. Okrem toho žiadali aj náhradu finančnej hotovosti v eurách v kurzovej hodnote platnej dňa

23.12.2005. Peniaze v hotovosti - 1.578 eur si mala našetriť navrhovateľka v 1. rade za dlhšie obdobie a
doma ich mala uložené preto, aby ich mali k dispozícii v prípade potreby. Náramkové hodinky zn. Citizen
a predmety z drahých kovov (prsteň s briliantami, sadu šperkov, pozostávajúcu z náušníc, retiazky a
prívesku, retiazku s príveskom, ďalšie náušnice, z ktorých jedna chýba a druhá je znehodnotená) malibyť pamiatkami na darcov, od ktorých ich dostala navrhovateľka v 2. rade a užívala ich striedavo podľa
charakteru spoločenských podujatí. Parfumy získavali spravidla ako dary, ktoré si dávali po dlhší čas
navzájom pri príležitosti rodinných a vianočných sviatkov. Väčšinu priniesla navrhovateľka v 1. rade,

prípadne ich navrhovateľke v 2. rade poslal priateľ navrhovateľky v 1. rade. Alkoholické nápoje dostávali
v originálnych fľašiach od príbuzných pri návštevách prípadne aj od iných osôb a ukladali ich na svadbu
navrhovateľky v 1. rade. Na tento účel ich umiestnili do skrinky v obývačke a v nepoužívanej chladničke
v predsieni - hale.

Navrhovateľky mali za to, že ich odvodené právo bývania sa po smrti Z.. Z. kvalitatívne menilo na
právo bývania, ktoré v súlade s vtedajšou platnou judikatúrou trvalo až do času, kým im nebolo
zabezpečené zo strany nového nájomcu primerané bývanie, t.zn. kým sa ich vzťahy neusporiadali či
už dohodou o prevode členských práv k predmetnému bytu alebo zabezpečením náhradného bývania.
Prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazovali na skutočnosť, že v prípade meritórneho
rozhodovania o ich povinnosti vypratať predmetný byt by požívali zvýšenú ochranu a vypratanie bytu mu

muselo byť viazané na bytovú náhradu, keď v danom prípade boli splnené všetky podklady a dôvody
na uplatnenie § 496 OZ v znení účinnom do 31. 12.1991 a § 853 OZ v znení účinnom od 01.01.1992.
Navrhovateľky teda mali právo bývať v predmetnom byte, ktorý užívali s Z.. Z. od XX.XX.XXXX aj po jeho
smrti, kedy byt zostal ich obydlím a ako také požívali ústavnú ochranu. Ku dňu 14.11.2005 neexistovalo
žiadne právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu o tom, že navrhovateľky nesmú bývať v

predmetnom byte, ani že sú povinné sa z bytu vysťahovať, keď napokon súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 10C 87/1998 o návrhu odporcu v 1. rade voči nim na vypratanie bytu nerozhodol a po prerušení
konania v ňom nepokračoval. Odporca v 1. rade sa domáhal bytu nie za účelom uspokojenia svojich
bytových potrieb ale za účelom speňaženia bytu.

Odporca v 1. rade okrem iného v rámci svojej obrany argumentoval tým, že ponúkal navrhovateľkám
možnosť uzavretia nájomnej zmluvy priamo k predmetnému bytu, k čomu však zo strany navrhovateliek
nedošlo. Právny zástupca odporcu v 1. rade tvrdil, že pokiaľ by zo strany navrhovateliek v čase, kedy
s nimi chcel odporca v 1. rade uzavrieť nájomnú zmluvu došlo k súčinnosti, preberali zásielky a písali
si sami inventár, nemuselo dôjsť k súdnemu sporu.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom navrhovateliek, odporcov v 1. až 3. rade, výsluchom
množstva svedkov a viacerými čestnými vyhláseniami predloženými navrhovateľkami, výzvami
Slovak-real, investičná a realitná spoločnosť, Tomášikova 32, Bratislava a odporcu v 1. rade
adresovanými navrhovateľke, oboznámením sa s obsahom notárskej zápisnice N127/2005, Nz

5586/2005, NCIs 55146/2005, spísanej na notárskom úrade O.. I. dňa XX.XX.XXXX, faktúrami a
príjmovými pokladničnými dokladmi spoločnosti SKLADOS, s.r.o., prehratím obrazových záznamov na
CD a DVD nosičoch, fotodokumentáciou, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov tunajšieho
súdu č.k. 10C 87/98, 12C 3/99, 15C 2018/00 a 15C 2019/00, ako aj s ďalším na vec sa vzťahujúcim
obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Trojizbový byt zo stabilizačnej družstevnej výstavby v Bratislave pôvodne označený ulica obj. D-VI-XX,
B. (dnes Z.) XX, č. bytu XXX/X. poschodie, pridelilo Stavebné bytové družstvo v obvode Bratislava I
rozhodnutím č. 14062 zo dňa 02.06.1986 Z.. A. Z.. Hoci sa v uznesení uvádza, že byt bol pridelený aj
družke menovaného A. F., podľa vtedajšieho platného legislatívneho stavu nemohlo vzniknúť spoločné

členstvo družky v bytovom družstve a to napriek deklarovanému spoločnému členstvu v Dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu.

Otázka členstva a práv k bytu bola napokon právoplatne vyriešená v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12C
3/99, keď rozsudkom č.k. 12C 3/99-90 zo 16.01.2001 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č,j, 14Co 259/01 zo dňa 14.11.2001, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľky v 2.
rade na určenie, že je členkou Stavebného bytového družstva Bratislava I a výlučnou nájomníčkou 3-
izbového družstevného bytu č. XXX na desiatom poschodí na Z. XX v I., s odôvodnením, že byt bol
pridelený U.. Z., pričom navrhovateľka nebola členkou družstva a ani manželkou menovaného a preto
jej k predmetnému bytu nemohlo vzniknúť užívacie právo ani členstvo v družstve.

Po smrti Z.. A. Z. (XX.XX.XXXX) zostali v byte bývať navrhovateľky v 1. a 2. rade bez právneho
dôvodu. Dedičské konanie po menovanom bolo ukončené Osvedčením o dedičstve sp. zn. D 12/93,
Dnot 458/94-78 právoplatným dňa 27.06.1997, pričom dedičstvo nadobudli odporca v 1. rade a A.. B.G.. Odporca v 1. rade nadobudol členský podiel v družstve viažuci sa k družstevnému byt na B. XX u
Stavebného bytového družstva I. so zostatkovou hodnotou členského podielu. Vklad vlastníckeho práva
odporcu v 1. rade k predmetnému bytu bol povolený dňa 23.12.1998, po tom, čo po ukončení dedičského

konania previedlo bytové družstvo byt do jeho vlastníctva. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 15C
219/00-15 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 12Co 287/02-25 zo dňa 18.09.2002,
právoplatným 28.10.2002 bol zamietnutý návrh navrhovateľky v 1. rade na obnovu dedičského konania
po poručiteľovi Z.. A. Z.. Navrhovateľka v 1. rade nebola účastníčkou pôvodného dedičského konania
z dôvodu, že otcovstvo poručiteľa k jej osobe bolo určené až post mortem rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č.k. 10C 1267/98-41 zo dňa 26.04.1999, právoplatným 17.06.1999. Rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 15C 218/00-103 zo dňa 24.01.2005, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č.k. 10Co 81/05-122 zo dňa 15.06.2005, právoplatným dňa 18.11.2005 bol zamietnutý
návrh navrhovateľky v 1. rade, ktorým sa domáhala vydania zodpovedajúceho podielu na dedičstve
po nebohom A. Z. v podiele X bytu č. XXX na Z. XX, keď predmetom dedičstva nebol byt, ale
zostatková hodnota členského podielu družstevného bytu a teda navrhovateľka sa mohla domáhať iba

vydania svojho podielu za majetku, ktorý odporca dedením získal a nie z podielu z nehnuteľnosti, ktorej
vlastníctvo nadobudol až neskôr.

Odporca v 1. rade podal proti navrhovateľkám na tunajšom súde návrh na vypratanie bytu, konanie o
ktorom sa viedlo pod sp. zn. 10C 87/98. Ku dňa 14.11.2005 nebolo toto konanie právoplatne skončené,

pričomnávrhvovecibolpodanímdoručenýmsúdudňa13.03.2006vzatýspäťakonaniebolouznesením
zo dňa 17.03.2006 zastavené. Predmetné konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 12.02.1999
prerušené do skončenia konania o určenie, že odporkyňa v 1. rade (v tomto konaní v procesnom
postavení navrhovateľky v 2. rade) je výlučnou nájomníčkou bytu, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 12C
3/99. Po pokračovaní v konaní bolo konanie opätovne prerušené uznesením zo dňa 12.06.2002 do

právoplatného skončenia konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 218/00 a 15C 219/00.

Dňa 14.11.2005 odporcovia v 1. až 3. rade za asistencie notárky O.. I. vstúpili do predmetného bytu v
jeho vlastníctve, avšak v neprítomnosti navrhovateliek v 1. a 2. rade, keď nebolo preukázané, že by mali
vedomosť o konkrétnom čase uskutočnenia vstupu do bytu zo strany jeho vlastníka, resp. že k takémuto

vstupu dali súhlas. Toho istého dňa došlo k výmene zámku na byte a navrhovateľke v 2. rade bola
odopretá bezprostredná možnosť vstúpiť do predmetného bytu. V období od 14.11.2005 do 22.12.2005
odporca v 2. rade spolu s odporcom v 1. rade. svojpomocne bez súhlasu navrhovateliek nakladali s ich
majetkom. Veci, ktoré sa nachádzali v byte podľa vlastného rozhodnutia poukladali do krabíc.

Navrhovateľky založili do spisu výzvu Slovak-real, investičná a realitná spoločnosť, J. XX, I. zo dňa
03.08.2005, zo dňa 03.08.2005, ktorou bola požiadaná navrhovateľka v 1. rade o kontaktovanie (S. I.) z
dôvodu predaja 3-izbového bytu, ktorý užíva s upozornením, že ak tak neučiní budú nútení za asistencie
majiteľa bytu tento otvoriť prostredníctvom pracovníka kľúčovej služby. Taktiež predložili súdu telegram
zo dňa 17.10.2005 adresovaný uvedeným subjektom navrhovateľke v 1. rade s výzvou na vypratanie

bytu z poverenia jeho vlastníka do 30.10.2005 s tým, že ak tak neurobí do uvedeného dátumu, bude
byt na jej náklady sprístupnený kľúčovou službou a rovnako ich mobiliár bude z bytu vyprataný na ich
náklady. V telegrame boli súčasne uvedené kontaktné telefónne čísla. V Oznámení bez uvedeného
dátumu(ktorépodľavýsledkovneskoršiehodokazovaniaboloumiestnenénadverebytuč.XnaZ.XXpo
svojpomocnom otvorení bytu odporcom v 1. rade) adresované U. F. sa uvádza, že rozsudkom Krajského

súdu Bratislave č.k. 10Co 81/05 bolo potvrdené protiprávne užívanie tohto bytu adresátkou. Nakoľko
nereagovala na predchádzajúce výzvy na vypratanie bytu v deň oznámenia ako výlučný vlastník bytu
za prítomnosti notára a kľúčovej služby otvoril byt. Všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte boli
spísané notárom a mali byť adresátke odovzdané akonáhle sa prihlási na niektoré z čísiel uvedených
v oznámení. Tiež bolo oznamované, že je na byte vymenený zámok a upozorňované, že ak do bytu

ktokoľvekvstúpibezsúhlasuvlastníka,dopustísatrestnéhočinuneoprávnenéhozásahudoprávakbytu
podľa § 249b Trestného zákona. Ďalšou zjavne telegrafickou výzvou bez uvedenia adresáta a dátumu
odoslania žiadal odporca v 1. rade ako výhradný vlastník bytu o okamžité umožnenie sprístupnenia
bytu, do ktorého opäť adresát neoprávnene vznikol a neoprávnene ho užíval od 22.12.2005 s tým, že
ak tak neurobí do konca týždňa, dá si sprístupniť byt kľúčovou službou a rozšíri trestné oznámenie o

znemožnenie užívania vlastníctva. Ďalšou písomnou výzvou zo dňa 20.01.2006 žiadal odporca v 1.
rade adresne navrhovateľku v 2. rade na adrese zamestnávateľa opätovne o sprístupnenie bytu do
25.01.2006 s obdobným upozornením na následky s rozšírením o upozornenie na podanie trestného
oznámenia za násilné vniknutie do jeho bytu s tým, že orgánom činným v trestnom konaní doložil všetkypodklady, ktoré jasne dokladujú jej úmyselné zavádzanie a jasný úmysel poškodiť jeho osobu, čo bude
v konečnom dôsledku predmetom konania súdu, na ktorom si uplatnil nárok na náhradu všetkým škôd,
ktoré mu svojim úmyselným konaním spôsobila.

Dňa 29.01.2006 sa navrhovateľky vysťahovali z bytu a svoje veci umiestnili vo verejnom sklade.

Predloženými faktúrami spoločnosti SKLADOS, spol. s.r.o. č. XXXX vystavenou XX.XX.XXXX, splatnou
24.01.2006 na sumu 3.573,- Sk, č. XXX vystavenou XX.XX.XXXX, splatnou 31.01.2006 na sumu

3.203,- Sk č. XXXX vystavenou XX.XX.XXXX, splatnou 09.03.2006 na sumu 3.203,- Sk, č. XXXX
vystavenou XX.XX.XXXX, splatnou 08.04.2006 na sumu 3.203,- Sk, č. XXXX vystavenou XX.XX.XXXX,
splatnou 08.05.2006 na sumu 1.467,- Sk a korešpondujúcimi príjmovými pokladničnými dokladmi bolo
preukázané, že navrhovateľka v 2. rade zaplatila uvedenej spoločnosti náklady na zámok a nájom
za obdobie od 24.01.2006 do 08.05.2005 spolu sumu 11.446,- Sk (379,93 eur po prepočte platným
konverzným kurzom). Faktúrou č. XXX bol duplicitne fakturovaný nájom za obdobie od 24.01.2006 do

24.02.2006, keď tento bol zohľadnený úž vo faktúre č. XXXX.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi detailne popísala okolnosti, za ktorých dňa 14.11.2005 po
práci zistila, že je byt uzamknutý a na dverách našla oznam, že ho nemá otvárať a že vlastníkom je U..
Z. a kvôli svojim veciam sa má kontaktovať na neho. Dcéra bola vtedy v Nemecku. Do bytu nechcela

vstúpiť, kým jej nebude predložená zápisnica spísaná notárkou, aby vedela porovnať spísané veci a to,
čo v byte skutočne bolo. Táto jej však napriek jej žiadosti sprístupnená nebola. Ubytovala sa u priateľky,
ktorú však neidentifikovala. Po príchode dcéry dňa 22.09.2005 išli najskôr na políciu, kde požiadala
o asistenciu pri otvorení bytu. Opakovane jej odporučili otvoriť si byt samej, čo učinila za prítomnosti
svedkov. Policajtov zavolali po otvorení bytu. Policajti vyjadrili zdesenie a odišli s tým, aby podala trestné

oznámenie. Niektoré kusy nábytku boli poškodené, napr. písací stôl dcéry, z ktorého boli vybraté veci bol
rozbitý, boli poškodené koberce. V byte bol veľký neporiadok. Na druhý deň stav nafotili, pričom si napr.
sám fotograf všimol rozšliapnutú náušnicu. Veci sa nachádzali v očíslovaných škatuliach a na stole našla
zoznam vecí, ktoré v nich mali byť. Taktiež opísala svoju komunikáciu s odporcami ohľadom bytu, keď ju
v r. 2005 vyzývali na jeho vypratanie. V byte bolo celkovo asi 30 drahých fliaš a asi 5l džbán whisky od

priateľov z Juhoslávie a v špeciálnej nádobe asi 1l fľaša koňaku. Na chodbe v chladničke bolo možno 14
až 15 fliaš šampanského. Tiež označila miesta, kde mala uložené šperky. V keramickej nádobke vpredu
mala náušnice a jednu retiazku z dvoch , ktoré menila a prívesok k náušniciam v tvare lístkov alebo
slzičiek. V drevenej krabičke mala druhú sadu náušníc, retiazky, prívesok a drahý prsteň s briliantíkom
zo žltého kovu. Hoci bol z platiny vyzeral ako bižutéria a mohol sa vyhodiť, lebo s dcérou v koši našli aj

niektoré ich doklady. So škatuľkou muselo byť manipulované, keďže v koši našla jednu náušnicu. Jednu
škatuľkunašlamedzivecami,jednunamalomstolíkuvobývačke.parfumyafľašealkoholumalauložené
v obývačke v skrinke vedľa skrinky pod televízorom. Bol tam napríklad parfum Duna, iný si nepamätala,
keďže sa nepozerá na názvy parfumov, ktoré používa. parfumy v menších flakónoch v byte zostali.
Parfumy dostávala od dcéry od r. 1996 až 1997, odkedy je v Nemecku a doniesla jej nejaký pri každej

návšteve. Niektoré dostala od tety. Niektoré parfumy si odkladala a ďalej ich darovala. Dve zamknuté
izby odôvodnila tým, že má občas taký záchvat a navyše ju v tom čase bombardoval pán S. telefonátmi a
v podstate sa jej vyhrážal, takže akoby mala tušenie. Neskôr v doplnení svojej výpovede poprela, že by
na dverách videla vopred vyvesený oznam. Tento si všimla až po príchode z práce 14.11.2005. Priateľke,
u ktorej bývala po uzamknutí bytu prispievala podľa potreby, ak bolo treba doplatiť na nájomné 100 až

200 Sk, robila jej nákupy. Nábytok v byte pochádzal z 80 r.. Keď 23.12.2005 prezerali obsah škatúľ,
neboli v nich všetky veci z bytu. Zvyšné veci do krabíc ukladala ona a pani X.. Keď všetky veci pobalili,
vypratali ich a za pomoci sťahovacej služby odviezli preč. Sťahovacia služba sa dostala ku krabiciam
až keď boli všetky pobalené.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa o výmene zámkov dozvedela od mamy
telefonicky. 22.12.2005 po návrate na Slovensko chceli vstúpiť do bytu za asistencie polície. Napokon
byt otvorili v prítomnosti svedkov. Byt bol vo veľkom neporiadku. Skrinky boli pootvárané, na zemi bola
špina, možno zo zeminy. V chodbe boli veľké krabice, na gauči boli porozhadzované sáčky. Chladnička a
mraznička bola prázdna, iba na chodbe v chladničke zostali nejaké zaváraniny. Na stole boli otvorené a

nedopité fľaše piva. Zostalo pár zoschnutých kvetov, ostatné boli preč. Skrine boli prázdne, v niektorých
poličkách zostali zbytky voňaviek a krémov. Z obývačky zmizol všetok alkohol. V jej izbe chýbali knihy.
Predpokladali, že sú zložené v škatuliach. Boli zašpinené koberce. Nasledujúce dva dni prezerali obsah
škatúľ a hľadali veci, ktoré nezostali na poličkách. Veci boli v škatuliach uložené veľmi nešetrne, mnohésa poničilo. V koši našla dokonca svoju korešpondenciu, ale nie doklady. V Nemecku pôsobí od r.
2000, keď tam najskôr študovala a teraz pracuje, keď tam strávila dva semestre ako hosťujúci študent
už v r. 1997. V obývačke v skrinke, pričom miesto opísala zhodne s matkou, boli uložených 8-10

nenačatých fliaš alkoholu - whisky, metaxa, nejaké vína, likéry a veľký džbán od priateľov z Juhoslávie. V
nepoužívanej chladničke v hale mohlo byť 8 až 10 fliaš šampanského. V obálke pri alkohole boli uložené
aj peniaze, 1.200 až 1.300 eur. V skrinke v obývačke mohlo byť 4 až 5 nenačatých parfumov. Ďalšie
mala mama v izbe, spolu ich bolo určite do desať nenačatých. Nič z tohto a ani šperky v škatuliach
nenašli. Boli tam veľké i malé náušnice, vzácny prsteň, ktorý mama dostala od tety, retiazky. Aj na 50-

tku mama dostala nejaké šperky. Mala ich uložené v šperkovnici pri okne. Veľký prsteň mama nosila -
mala ho na oslavách v jej prítomnosti. V byte mala k dispozícii vždy izbu a mala tam všetky veci. V byte
boli aj veci jej priateľa a tiež dedka, ktoré mi právali. Izbu mama občas zamykala, asi zo zvyku. Byt nikdy
neprenajímali. Prespávali tam občas iba návštevy. Pred koncom r. 2005 bola doma v septembri. Počas
jej neprítomnosti sa mohlo v byte niečo zmeniť ale väčšinou si to mama držala v obývačke.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že k vyprataniu bytu v jeho vlastníctve ho motivovalo
viacero udalostí v r. 2005. Už od r. 1997 sa ťahali spory s navrhovateľkami ohľadom predmetného bytu,
dedičského práva navrhovateľky v 1. rade a ich užívania bytu. V tom roku mu prišlo viacero výziev od
správcu ako vlastníkovi bytu, ktorým sa stal už v r. 1998 a to na zaplatenie nedoplatkov na službách za
r. 2005 vo výške viac ako 30.000 Sk. Navrhovateľky neakceptovali viaceré návrhy dohôd na mimosúdne

riešenie ich sporov a v podstate ho celá situácia prestala baviť a tak požiadal S. I., aby mu pomohol
byt, ktorý bol príčinou ich sporov odpredať. Keďže v byte boli nájomníci, bolo ho potrebné najskôr
vypratať. Preto požiadal notárku a zámočníka, aby sa v stanovený termín dostavili. Bola vyhotovovaná
fotodokumentácia a notárka spísala väčšie veci, ktoré sa byte nachádzali. Byt bol v zlom stave. Nebol
udržiavaný, dve izby boli dokonca zamknuté. Od 14.11.2005, kedy vymenili zámky nasledujúce cca

dva týždne väčšinu vecí nachádzajúcich sa v byte zinventarizovali a poukladali do krabíc. Túto činnosť
prerušili počas Vianoc. Po Vianociach zistil, že je na byte opäť vymenený zámok a nevedel sa do neho
dostať. Navrhovateľka v 2. rade na neho podala viacero trestných oznámení. Keďže napokon byt predal,
návrh na jeho vypratanie stratil opodstatnenie a tak ho vzal späť. Sám bol v byte, keď sa domáhal
vstupu do neho neznámy človek, ktorému šiel otvoriť pán S.. Počul do miestnosti iba hlasy z chodby.

Muž prišiel aj so ženou a tvrdil, že tam má veci, ktoré si chcel vziať a že tam má spať. V byte našli
napr. používané pánske tenisky, pričom je nepravdepodobné, že by tam zostali 14 rokov po smrti ešte
otcove veci. Sám v podstate iba asistoval pri balení. Potvrdil, že chladnička na chodbe bola naprataná
fľašami. Ich obsah neskúmal. V byte bolo množstvo prázdnych fliaš, potraviny, zaváraniny. V obývačke
bolo množstvo liekov, skla, v byte sa nachádzala elektronika, ktorá bola spísaná.

Odporca v 3. rade (S. I.) vo svojej výpovedi potvrdil, že ho niekedy v r. 2005 oslovili odporcovia v 1. a 2.
rade, či by vedel zabezpečiť predaj bytu vo vlastníctve odporcu v 1. rade, s ktorým uzavreli dohodu po
tom, čo sa mu preukázal listom vlastníctva a tak to bolo z jeho pohľadu ako bezproblémové. Pri vstupe
mal pôsobiť ako poradca a asistent a robiť aj jeho obhliadku. Do bytu vstúpili s p. S. za prítomnosti

odporcu v 1. rade ako jediného a výlučného vlastníka za asistencie kľúčovej služby, notárky. Robili aj
fotodokumentáciu.Podľanehobytneboludržiavaný.Jednaalebodveizbybolizamknuté.Po14.11.2005
mal kľúče od bytu výlučne p. S.. Do bytu sa neskôr dostal až začiatkom r. 2006, kedy bol už úplne
vyprataný. Vtedy začali robiť obhliadky. Z reakcií susedov, ktorý sa pýtali, či byt bude opäť prenajímaný
alebo predávaný usúdil, že bol byt podnajímaný.

Odporca v 2. rade (J. S.) vo svojej výpovedi uviedol, že bol osobne pri otvorení bytu. Odporca v 1.
rade začal radikálne kroky podnikať po tom, čo sa mu podarilo vyčistiť LV (po neúspešne uplatňovaných
majetkových nárokoch navrhovateliek) a po odstránení plomby bol zapísaný ako výlučný vlastník
predmetného bytu. Navrhovateľka v 2. rade neplatila za byt, hrozila dražba a byt sa prenajímal, čo

potvrdili susedia oproti, ktorí uviedli, že tam bývali cudzí ľudia. Dve izby boli zamknuté. V byte boli
dve chladničky. Pred otvorením bytu nechal odporca v 1. rade na dverách oznam o tom, že ak sa
navrhovateľka do konkrétneho dátumu z bytu nevysťahuje, bude byt vyprataný. Na ozname bolo
uvedené jeho telefónne číslo. V novembri 2005 mu volali z polície, že navrhovateľka prišla oznámiť
vlámanie do jej bytu. O.. G., ktorého právne služby v tom čase odporcovi v 1. rade sprostredkoval

telefonicky vysvetľoval, že to bolo naopak a byt bol otvorený vlastníkom. Pri prvom otvorení bytu sa s
ničímnehýbalo.Navrhovateľkabolavyzvaná,abysaprišladohodnúťakoďalej.Odporcav1.radejejcelý
čas ponúkal ústretové riešenia. Keď mu volala, vždy s ním hovorila imperatívnym spôsobom. Dokonca
policajtom tvrdila, že byt je jej. Ďalej opísal okolnosti stretnutia s navrhovateľkou v 2. rade v deň otvoreniabytu, resp. v ten večer. Kvôli vydaniu vecí ju odkázal priamo na odporcu v 1. rade, čo nechcela urobiť.
Niekoľko dní po otvorení bytu notárkou začali s balením vecí do označených krabíc. Poprel, že by v byte
boli nejaké šperky, hodinky a hodnotný alkohol. Byt bol podľa neho v strašnom stave. Dve malé izby v

byte boli v čase vstupu do bytu zamknuté. K súpisu vecí v obývačke a druhej malej izbe sa ani nedostali,
keďže nakoniec si odporkyňa otvorila byt svojpomocne napriek vymenenému zámku. Preto ani nevedel
uviesť, čo sa tam nachádzalo. Napokon bol byt veľmi rýchlo vyprataný samotnou navrhovateľkou v
2. rade, čo vedel od susedov. V byte boli možno tri fľaše zavretého a zapečateného šampanského.
V kuchyni bolo množstvo fliaš s neidentifikovateľným obsahom. Priznal, že všetky fľaše, ktoré neboli

pečatené vyliali, keďže to bol domáci alkohol a pochyboval, či bol ešte použiteľný. Vyliali tiež rozpité
šampanské a vodku z chladničky. Riadne zazátkované fľaše dali do krabíc.V byte sa kúrilo a zoschnuté
kvety, ktoré boli na parapetách skutočne vyhodili. Tiež vyhodili množstvo pokazených kompótov. V
kuchyni bolo asi 15 balíkov kávy, ktoré ale zinventarizovali. Po tom, čo sa do vstupu do bytu domáhal
česky hovoriaci muž, vydali mu nejaké veci z obývačky. Vtedy si iba všimli, že tam v skrinke bolo pánske
prádlo, pánska ochrana a záznam o prevádzke kamiónovej prepravy, ktorý mu tiež vydali. O dva dni

prišielznovuavtedyotvorilidvereajsusedia.Vpriebehubaleniaichviackrátkontaktovalanavrhovateľka
v 1. rade a žiadala ich, by počkali, pretože je v Nemecku. Na D. mali dojednané skladové priestory, kam
mali pobalené veci uložiť, k čomu ale napokon nedošlo. V byte boli postŕhané tapety, ošúchané podlahy,
roztrhané rolety, pôvodné okná boli v zlom stave, starý nábytok mal pokazené dvierka vypadávajúce
z pántov. Prejavil počudovanie nad tým, že by si navrhovateľka v 2. rade nechala v byte uložené také

cenné veci ako tvrdí, keď videla oznam na dverách, že sa byt bude vypratávať. Podľa susedov tam pri
vypratávaní pobehovala kopa mladých ľudí. Navrhovateľka v 2. rade si v byte nepreberala ani poštu,
obsah poštovej schránky jej následne kuriérskou službou zasielali do práce. Oznam na dverách, že bude
byt otvorený vlastníkom dal na dvere odporca v 1. rade a visel tam minimálne 5 dní, takže v dostatočnom
predstihu, pričom na ňom bolo jeho telefónne číslo a číslo odporcu v 3. rade.

Svedkyňa O.. X. I., notárka prítomná pri úkone vstupu do predmetného bytu dňa 14.11.2005 uviedla,
že odporca ju oslovili so žiadosťou o spísanie notárskeho úkonu, pričom preukázal naliehavý právny
záujem dostať sa do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, keď nevedel, či je byt voľný a teda nebola prekážka
k vykonaniu takéhoto úkonu. Byt otvoril zamestnanec kľúčovej služby. Ona osvedčila priebeh úkonu.

Byt bol zjavne obývaný, zariadený, bolo vidno, že sa tam žije. Zjavné poškodenie jeho zariadenia si
nevšimla. Nemala pocit, že by nebol vetraný alebo že by bol dlhšie neobývaný. Pamätala si, že čakali
na príchod navrhovateľky, ktorej odporca v 1. rade oznamoval, že prídu. Ona sama fotodokumentáciu
nevyhotovovala.Spísaniedrobnýchvecínebolopredmetomúkonu.Účelombolodostaťsadobytu,zistiť,
či sa užíva, či sa tam nebodaj nestalo niečo tragické. Keď už bola prítomná, zhruba opísala zariadenie

bytu, ktoré sa tam nachádzalo. Po ukončení úkonu dvere zamkli a na dvere dali oznam o úkone. Dve izby
boli zamknuté. V deň uskutočnenia úkonu sa okrem výmeny zámku na vchodových dverách a otvorenia
zámkov na dvoch izbách. Zápisnica bola štandardne spísaná na elektronickým zariadení až s istým
časovým odstupom.

Z notárskej zápisnice č. N127/2005, Nz 5586/2005, NCIs 55146/2005, spísanej na notárskom úrade O..
I. dňa 21.11.2005 z úkonu zo dňa 14.11.2005 vyplýva, že menovaná bola prítomná dňa 14.11.2005 pred
bytom č. X. na XX. poschodí na Z. ul. č. XX, kde sa jej listom vlastníctva č. XXXX-čiastočný, pre kat. úz.
Z. zo dňa 05.08.2005 preukázal žiadateľ U.. U. Z.. Vyhlásil, že na 11.00 hod. uvedeného dňa objednal
kľúčovú službu za účelom obhliadky bytu, zistenia stavu bytu a súpisu vecí. Byt bol zamestnancom

kľúčovej služby otvorený o 11.25 hod a následne bol vymenený zámok. Predmetný byt bol zariadený,
nachádzal sa v ňom nábytok a osobné veci osoby alebo osôb, ktoré ho užívali. V notárskej zápisnici boli
ďalej spísané hnuteľné veci a zariadenie bytu, ktoré bolo viditeľné voľne po vstupe do bytu a pri jeho
ohliadke . V závere zápisnice sa konštatuje, že v byte sa ničím nehýbalo, z bytu sa nič neodnieslo, po
obhliadke a spísaní vecí všetci prítomní byt o 12.00 hod. opustili, byt bol uzamknutý, na dvere žiadateľ

nalepil oznam o úkone. Počas celého trvania deja boli prítomní J. S. a S. I., ktorých totožnosť notárka
overila podľa predložených občianskych preukazov.

Súd navrhovateľky vyzval k označeniu dôkazov o existencii a hodnote hnuteľných vecí označených
v návrhu v súvislosti s náhradou uplatnenej škody. Na výzvu súdu navrhovateľky založili do spisu

vyobrazenia vecí v súlade s oznámením na polícii, ktoré fotografie podľa navrhovateľky v 2. rade
pochádzali z internetu, ale ide o veci, ktoré mala v byte a ktoré zmizli. Čo sa týka určenia cien pri
jednotlivých vyobrazených veciach, rovnako uviedla, že vychádzala z internetu a časť z nich zisťovala
priamo v predajniach, pri parfumoch z Nemecka tiež odsledovaním v predajniach počas leta (r. 2010).Navrhovateľky založili do spisu zoznam 31 fliaš alkoholu, zväčša bez uvedenia konkrétnej značky s
uvedením ceny v Sk a súčasne v eurách (č.l. XXX spisu), ilustračné fotografie 10 parfumov s rukou
popísanou cenou v eurách (č.l. XXX až XXX) a ilustračné fotografie kvetov, rovnako s rukou vpísanými

poznámkami s uvedením hodnôt v Slovenských korunách a eurách, so súčasne spomenutými rokmi
2005 a 2010 so vzájomne nekorešpondujúcimi hodnotami (č.l. XXX až XXX spisu).

Na preukázanie existencie vecí uvedených v zmene petitu návrhu a ich fyzické nachádzanie sa v
byte v čase škodovej udalosti bolo vykonané dokazovanie výsluchmi osôb, z ktorých viaceré predtým

navrhovateľkám poskytli čestné vyhlásenia.

V čestnom vyhlásení A.. U. X., dlhoročnej priateľky navrhovateľky v 2. rade sa uvádza, že navrhovateľky
svoj byt neprenajímali. Od navrhovateľky v 2. rade vedela, že jej krstná matka A.. R. dávala mnoho
darčekov pri rôznych rodinných a životných podujatiach. Mala od nej zlaté retiazky, náušnice, prívesky,
prstene a tiež rôzne kvalitné fľaše, ktoré si navrhovateľka odkladala na svadbu svojej dcéry. Na

návštevách sama odskúšala mnohé parfumy, ktoré mala navrhovateľka v pomerne značnom počte.
Videla tiež, v akom stave bol byt po jeho otvorení po tom, čo odporca navrhovateľky vymkol z bytu.
Pomáhala navrhovateľke v 2. rade pri balení zostatkov nachádzajúcich sa v byte. Menovaná vo svojej
svedeckej výpovedi uviedla, že navrhovateľke v 2. rade pomáhala s balením vecí v byte a to určite až po
Vianociach r. 2005. V byte bolo všetko rozhádzané, nebol v pôvodnom stave a kvety tam neboli vôbec.

Boli tam veľké krabice a chaos. V jej izbe videla na poličkách ešte zbytky parfumov. Krabice pomáhala
lepiť a odnášala ich do auta, k obsahu sa vyjadriť nevedela, keďže tento nebalila. Sama ešte počas
návštev videla v byte darčekovú kazetu s parfumom Duna a Bulgari, čo ale bolo podstatne skôr pred jej
poslednou návštevou v októbri 2005. Kým bolo v byte všetko v poriadku vie, že v šperkovnici uloženej
vedľa televízora mala dve sady zlatých šperkov, náušnice a retiazku jednu so slzičkou, ktoré si striedala.

Jedna sada bola zo žltého a druhá z kombinovaného zlata, bežne nosila aj hodinky. V šperkovnici jej
ukazovala prsteň z bieleho kovu s viacerými bielymi kamienkami, stredne veľký, platinový s briliantíkmi.
Bolo to však možno už aj pred 10 rokmi. Iné šperky, napr. s perlami v byte nevidela.

V čestnom vyhlásení F. Z. sa uvádza, že koncom r. sa na ňu s manželom ako na známych obrátila

navrhovateľka v 2. rade, aby sa ako svedkovia zúčastnili pri otvorení ich bytu odkiaľ ju vymkol odporca
v 2. rade. Po tom, čo byt otvoril pracovník kľúčovej služby tam bol neporiadok, porozhadzované veci. V
hale, kuchyni a izbe navrhovateľky v 1. rade bolo na izbe naskladaných plno krabíc, znečistené koberce,
rozlámaný pracovný stolík, poroztvárané dvierka na skriniach a skrinkách, v obývačke rozložená
váľanda, v kuchyni pod stolom prázdne igelitové sáčky, na stole pivové fľaše. Vo svojej svedeckej

výpovedi menovaná v podstate potvrdila obsah čestného vyhlásenia. Nepamätala si ale, či si pri vstupe
do bytu všimla poškodenia napr. nábytku. V byte bola asi 2 krát, naposledy asi 15 rokov pred podaním
výpovede.

V čestnom vyhlásení A.. U. K., nar. XX.XX.XXXX priateľky navrhovateľky v 2. rade sa uvádza, že bola

tiež na jej požiadanie pred Vianocami v r. 2005 pri otváraní bytu na Z. pracovníkom kľúčovej služby. Po
otvorení bytu videla všade neporiadok, porozhadzované veci, všade plno krabíc, pošliapané znečistené
koberce, poškodený nábytok, v dcérinej izbe polámané a na silu vytiahnuté šuplíky z pracovného stola, v
obývačke, ako aj ostatných miestnostiach poroztvárané dvierka na skrinkách a skriniach, ponechávané
zbytky rôznych vecí. V obývačke bola rozložená váľanda, v kuchyni na stole prázdne pivové fľaše.

Chladnička bola odpojená od prúdu. Navrhovateľka v 2. rade povedala, že v skrinke pri dverách jej
chýbajú fľaše s alkoholom, na skrinke krabička, v ktorej mala šperky a všetky kvety, ktoré v byte boli.
Predtým, než bol byt otvorený kľúčovou službou jej poskytla veci na oblečenie a obutie. Mala iba to, v
čom ráno, v deň uzamknutia bytu odporcom v 1. rade odišla do práce.

V čestnom vyhlásení K. D., dlhoročnej sestry v ambulancii A.. K. R. sa uvádza, že bola pri tom, ako teta
navrhovateľkev2.radenerazpodarovalarôznevecibonbonieru,fľašu,čidákedrobnosti.Navrhovateľka
v 2. rade údajne vlastnila viaceré šperky, ktoré je podarovala pri rodinných udalostiach.

V čestnom vyhlásení Z.. U. R., sesternice navrhovateľky v 2. rade sa uvádza, že jej matka A.. R.

mala s navrhovateľkou ako jej krstnou dcérou dobré vzťahy, vyrastali spolu a vzájomne si pomáhali,
navštevovali sa. Jej matka navrhovateľke veľakrát podarovala napr. bonboniéry, fľaše s alkoholom a iné
drobnosti, rovnako ako ona (parfumy, kozmetické prípravky, fľaše, talizmany), čo robí aj naďalej. Má
vedomosť aj o tom, že navrhovateľka v 2. rade vlastnila rôzne zlaté šperky, retiazky, náušnice, prstene,prívesky a to nielen od jej matky. S matkou jej darovali pomerne drahé náramkové hodinky. Ďalej sa vo
vyhlásení uvádza, že navrhovateľky bývali po smrti Z.. Z. v byte na Z. ul. XX. Okrem stretávania sa často,
prakticky denne telefonovali. Je vylúčené a nezmysel, že by byt niekomu prenajímala. Neubytovávala

ani žiadnych cudzích ľudí.

Svedkyňa U.. Z. G., priateľka navrhovateľky v 2. rade, ktorá mala v predmetnom byte prespať dňa
14.11.2005počasškoleniavBratislavevosvojejvýpovediopísalaudalostizuvedenéhodňa.Nadverách
si všimla nejaký oznam, ktorý s udalosťami súvisel, ale nepamätala si to presne. V byte bola opäť v

decembri, kedy ju navrhovateľka volala, aby si ho prišla pozrieť. Bol tam hrozný neporiadok, na chodbe
boli naskladané krabice, neboli tam žiadne kvety. Nič nebolo ani v chladničke ani v mrazničke a to čo
tam zostalo veľmi smrdelo. Bol tam veľmi špinavý koberec. Všetko bolo rozhádzané. Videla aj rozbité
poháre. Zo šoku si chcela vypiť, na čo jej navrhovateľka povedala, že nemá ani žiadny alkohol, čo ju
prekvapilo, lebo vedela, že dcére šetrila alkohol na svadbu. Mala to uložené v skrinke v obývačke a v
chladničke. Predpokladala, že to boli drahé veci, keďže to boli darčeky, koňaky, metaxa, šampanské.

Sama jej priniesla citrusový fernet a nejaké šampanské. Navrhovateľku navštevovala asi raz za tri
mesiace, naposledy v septembri 2005. V byte bývala navrhovateľka v 2. rade s dcérou a jej druhom. V
byte bolo viacero črepníkových kvetov, z ktorých niektoré pomenovala, odhadla spolu asi 17 črepov.

Svedkyňa K. S., bývalá suseda navrhovateliek v byte na Z. vo svojej výpovedi uviedla, že jej byt je presne

naproti a je aj domová dôverníčka. Z titulu tejto pozície vedela, že pred ich odsťahovaním sa boli v byte
nedoplatky. Navrhovateľka v 2. rade to odôvodňovala tým, že sa súdi. Myslí, že pred odchodom v byte
bývala. Na návšteve u nej nikdy nebola. Správcovi domu oznámila, že ju odporca v 1. rade kontaktoval
v súvislosti s vyprataním bytu.

Svedok Z.. U. J., bezprostredný sused navrhovateliek v byte a Z. sa nevedel vzhľadom na ojedinelé
stretávanie sa s nimi k veci žiadnym relevantným spôsobom vyjadriť.

Na pojednávaní súdu bol na žiadosť právneho zástupcu navrhovateliek prehraný záznam CD a DVD
nosičov, ktoré mali vzniknúť podľa udania navrhovateľky v 2. rade 24.12.2005. Záznamy nemali

relevantnú hodnotu pre rozhodnutie súdu, keď videozáznam nebol súvislý a nedal sa použiť a pozitívy
dôkaz na navrhovateľkami tvrdené skutočnosti. Čo sa týka fotografií predložených navrhovateľkou,
ktoré mal vyhotoviť profesionálny fotograf bez jeho identifikácie, bez vypočutia ich autora za akých
konkrétnych okolností vznikli pre súd taktiež nemali podstatnú výpovednú hodnotu. Takisto nebol
pre rozhodnutie relevantný zvukový záznam z udalostí večera dňa 24.11.2005, ktoré sa žiadnym

spôsobom nevzťahovali k vzniku a rozsahu, resp. výške škody, pričom protiprávnosť predchádzajúceho
konania pôvodne žalovaných odporcov v 1. až 3. rade bola otázkou právneho posúdenia. Z fotografií
predložených na CD nosiči odporcom v 3. rade v čase vstupu do bytu je zrejmé, že išlo zjavne o obývaný
byt, aj keď v pôvodnom stave, zariadený starším nábytkom. V čase vstupu do bytu bol v relatívnom
poriadku, pričom o kvety, ktoré sa v byte nachádzali v značnom počte, bolo zjavne postarané.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ sú porušenie právnej

povinnosti - protiprávny úkon, vznik, resp. existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie a že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať vznik škody,
porušenieprávnejpovinnostiaexistenciupríčinnejsúvislostimedzinimi,spočívanažalobcovi(zavinenie
sa predpokladá).

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, ale aj z porušenia iných zákonom uložených povinností (tzv. mimozáväzková
zodpovednosť).Podľa § 4 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany
u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Podľa § 6 Občianskeho zákonníka ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto

je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

Z formulácie vyššie citovaného ustanovenia § 4 OZ vyplýva bez akejkoľvek pochybnosti nielen to,
že sa ochrany svojho práva možno domáhať spôsobom v ňom uvedeným, ale aj to, že je potrebné
(nutné) tak urobiť práve len prostredníctvom orgánu stanoveného v § 4, ktorý stanovuje všeobecný

štátny monopol ochrany práva, z ktorého niektoré ďalšie ustanovenia Obč. zákonníka taxatívne
stanovujú výnimky; takou výnimkou je vo všeobecnosti aj ustanovenie § 6, ktoré výnimočne pripúšťa
svojpomoc, ktorej účelom však môže byť len zachovanie doterajšieho faktického pokojného stavu (tzv.
svojpomoc obranná - defenzívna) aj keď tento stav zostal neoprávnený či protiprávny (pozri Jehlička,
Švestka a kol.: Občanský zákonník, komentář, 4 vydání, str. 42) a nie vytvorenie stavu nového, jeho
zmenou práve svojpomocou. V prípadoch, kde nie sú splnené podmienky dovolenej svojpomoci (jej

legality), ide o nedovolenú svojpomoc (vybočením - tzv. excesom) spojenou s príslušnými represívnymi
či sankčnými dôsledkami, upravenými v trestnom, správnom či občianskom práve. Svojpomoc, ako
možnosť ohrozeného vlastnými silami bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah inej osoby do
svojho práva, môže byť teda formou ochrany subjektívnych práv popri súdnej ochrane iba výnimočne
a to za splnenia v zákone uvedených podmienok. Naše právo však v žiadnom prípade nepripúšťa

útočnú, tzv. uchopovaciu svojpomoc, za účelom zmocniť sa svojho práva od osoby, ktorej toto právo
nepatrí (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Obo 33/2000, publikovaný pod č. 41/2000 ZSP).

Hoci v danom prípade mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca v 1. rade bol k 14.11.2005
výlučným vlastníkom bytu č. XXX na XX. poschodí bytového domu na Z. ul. č. XX v I., ktorý k uvedenému

dátumu bez právneho dôvodu užívali navrhovateľky v 1. a 2. rade, čím mu znemožňovali plnú realizáciu
jehovlastníckychprávkpredmetnejnehnuteľnosti(§123OZ).Jevšakjednoznačné,ževdanomprípade
neprichádzala do úvahy zo strany vlastníka svojpomoc, keď neboli naplnené podmienky predpokladané
ust. § 6 OZ, keďže vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav nehrozil bezprostredne neoprávnený
zásah do práv odporcu v 1. rade, ktorý v byte nebýval a nepotreboval ho priamo na účely bývania.

Odporca v 1. rade pristúpil k svojpomoci bez vyčkania rozhodnutia vo veci vypratania predmetnej
nehnuteľnosti, ktorého sa oprávnene voči navrhovateľkám v 1. a 2. rade domáhal v súdnom konaní
začatomeštevr.1998.Konanieodporcuv1.radenemožnoospravedlniťanidĺžkoukonaniaovypratanie
nehnuteľnosti vedeného pod sp. zn. 10C 87/98, ktoré bolo prerušené počas prebiehajúcich konaní o
návrhu navrhovateľky v 2. rade o určenie, že je výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a následne o

návrhoch navrhovateľky v 1. rade, ktorým sa neúspešne domáhala vydania zodpovedajúceho podielu na
dedičstveponebohomA.Z.vpodiele1 bytuč.XXXnaZ.XXaobnovydedičskéhokonaniaponebohom.
Realizáciu v našom právnom poriadku neprípustnej útočnej, tzv. uchopovacej svojpomoci za účelom
zmocniť sa svojho práva od osoby ktorej toto právo nepatrí nemožno odôvodňovať ani tvrdením odporcu,
že byt bol využívaný zo strany navrhovateliek na komerčné účely, resp. tvrdením, že bol využívaný

viacerými než dvomi osobami, keď napokon toto tvrdenie žalovaná strana nevedela ani relevantným
spôsobom preukázať. Aj v prípade potvrdenia takýchto skutočností by však boli s poukazom na ostatne
uvedené bez významu pre rozhodnutie vo veci. Okrem vniknutia do obydlia odporca v 1. rade s pôvodne
žalovaným odporcom v 2. rade v období medzi 14.11.2005 až 22.12.2005 neoprávnene manipulovali s
cudzím majetkom vo vlastníctve navrhovateliek v 1. a 2. rade, ktorým konaním skutočne dochádzalo k

zásahom do ich ústavne garantovaných práv na súkromie a nedotknuteľnosť ich majetku.

V danom prípade mal teda súd za splnené predpoklady protiprávneho konania zo strany odporcu v
1. rade. Spornou však zostala otázka vzniku a existencie škody v priamej príčinnej súvislosti s týmto
konaním odporcu.

Z ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, súd sa v konaní musí spravovať prejednacou zásadou, čo znamená, že
dôkazné bremeno s ohľadom na svoje tvrdenia majú účastníci konania, a súd je povinný vykonať iba
navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Nesplnenie dôkaznej povinnosti týkajúcej sa

vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa v prípade žalobcu môže prejaviť
zamietnutím žaloby. Splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník mohol
uvažovať o unesení dôkazného bremena.Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci aj v takých prípadoch, kedy určitá

skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná v dôsledku
nesplnenia si povinnosti uloženej účastníkovi v ostatne citovanom zákonnom ustanovení, alebo vôbec
(objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá
(viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2001, sp. zn. 21Cdo 762/2001).

Civilný proces je postavený na absolútnej istote, že sa skutok odohral tak, ako je tvrdené a preto v súdom
spore nemožno zvíťaziť iba na základe pravdepodobnosti. Súd musí rozhodovať na základe skutkovej
istoty.

V danom prípade mal súd vo vzťahu k vzniku a výške škody v priamej príčinnej súvislosti s konaním

odporcu v 1. rade za jednoznačne preukázanú výlučne skutočnosť, že navrhovateľky v dôsledku
napadnutého konania odporcu svoje veci, ktoré mali zložené v byte, ktorý slúžil ako ich obydlie, po
svojpomocnom konaní odporcu uložili bezprostredne po ich vyprataní z bytu vo verejnom sklade. Tu
boli zložené od 24.01.2006 do 08.05.2006, v súvislosti s čím bola spoločnosti prevádzkujúcej sklad na
základe faktúr preukázateľne vyplatená suma 11.446,- Sk (379,93 eur po prepočte platným konverzným

kurzom). Pokiaľ si teda navrhovateľky týmto titulom uplatňovali v zmysle žaloby sumu celkom sumu
11.076,- Sk (367,66 eur po prepočte platným konverzným kurzom), uplatnili si menej, než na čo im
vzniklo právo a teda súd v tejto časti ich návrhu vyhovel.

Vo zvyšku však súd musel návrh zamietnuť práve v dôsledku neunesenia dôkazného bremena zo strany

navrhovateliek, ktoré napriek výzve súdu neprodukovali relevantné a objektívne dôkazy, ktorými by
jednoznačne preukázali svoje tvrdenia, že v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu v 1. rade
došlo k zmiznutiu hnuteľných vecí, ktoré označili vo svojom návrhu po jeho zmene (šperky, hodinky,
alkohol, parfumy, finančná hotovosť a potraviny v chladničke), pričom v konaní zostalo vôbec sporné, či
sa v predmetnom byte označené veci nachádzali v čase škodovej udalosti, t.j. v čase svojpomocného

neoprávnenéhovzniknutiadoobydlianavrhovateliekanáslednéhoneoprávneného nakladaniasvecami
v ich vlastníctve a teda či k ich zmiznutiu došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu, resp.
či vôbec došlo k zmiznutiu týchto vecí.

Hoci viacerí zo svedkov potvrdili, že navrhovateľka v 2. rade mala v minulosti dostať množstvo

hodnotnejších vecí označeného charakteru, tieto svedectvá neboli dostatočne konkrétne a žiadne z nich
jednoznačne nepreukázalo, že by sa tieto veci, ktoré navyše neboli dostatočne špecifikované, v byte
nachádzali bezprostredne pred škodovou udalosťou. Vzhľadom na dvojmesačný odstup od posledného
pobytu navrhovateľky v 1. rade v domácnosti nebola v tejto súvislosti dostatočne presvedčivá ani jej
výpoveď,ktoráčiastočnepotvrdzovalavýpoveďnavrhovateľkyv2.rade,avšak taktiežvichvýpovediach

zostalo viacero nezrovnalostí čo do špecifikácie vecí (vo výške finančnej hotovosti, v opise a tiež
množstva šperkov atp.) Taktiež svedeckými výpoveďami žalujúcou stranou navrhnutých svedkov, resp.
predloženými čestnými vyhláseniami nemal súd za preukázanú ani existenciu konkrétnych vecí a ani
ich hodnotu, keď súdu neboli predložené žiadne nadobúdacie doklady, resp. skutočne hodnoverné
výpovede darcov ohľadom nadobúdacej ceny, alebo aspoň kvality a kvantity materiálu, z ktorého mali

byť šperky zhotovené, na základe ktorých by sa dalo pristúpiť aspoň k objektívnemu odhadu ich ceny.
V tejto súvislosti bola bez akejkoľvek výpovednej hodnoty aj jediná fotografia šperku - náušnice, z ktorej
sa nedalo zistiť, z čoho je vyrobený. Navyše nepreukazovala, že šlo skutočne o šperk nájdený v byte.
Ku všetkým fotografiám predloženým navrhovateľkami sa dá uviesť, že nebolo preukázané, kedy a za
akých okolností vznikli, keď navrhovateľky výslovne odmietli označiť fotografa, ktorý údajne fotografie

zhotovil deň po tom, čo sa do bytu dostala.

Vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu vecí, resp. nedostatočné preukázanie nachádzania sa
označených vecí v byte v čase protiprávneho svojpomocného zákroku odporcu v 1. rade, resp. vôbec
ich existencie v tomto čase, súd nemohol mať za preukázanú ani ich hodnotu. Aj za predpokladu

unesenia dôkazného bremena čo do existencie škody by na ocenenie konkrétne špecifikovaných
vecí nepostačovali žalujúcou stranou predložený odhady (?) hodnoty obdobných vecí s ilustračnými
fotografiami pochádzajúcimi zjavne z internetu, navyše zabezpečenými s odstupom takmer 4 rokov po
škodovej udalosti.Takto súd musel vyhodnotiť aj výšku škody na izbových kvetoch, ktorých existenciu a nachádzanie
sa v byte v čase škodovej udalosti mal súd ako jedinú za preukázanú fotodokumentáciu predloženou

pôvodným odporcom v 3. rade. Okrem nepreukázania výšky škody na týchto veciach však súd v tejto
súvislosti musel zohľadňovať aj spoluzavinenie navrhovateľky v 2. rade, ktorá vzhľadom na okolnosti
prípadu, keď sama priznala, že ju pred samotnou realizáciu svojpomoci opakovane kontaktoval odporca
v 2. rade (J. S.). Vo svojej výpovedi výslovne uviedla, že ju bombardoval telefonátmi, čo naznačuje
značnú intenzitu takýchto kontaktov, pričom jeho výzvy vnímala ako vyhrážanie. Napokon samotné

navrhovateľky súdu predložili tiež viaceré výzvy odporcu v 1. rade prostredníctvom odporcu v 3. rade
na uvoľnenie bytu s upozornením na využitie svojpomoci. Ak teda navrhovateľka v 2. rade vzhľadom
na takéto predchádzajúce okolnosti nepristúpila minimálne k odstráneniu hodnotnejších vecí z bytu
a následne sa efektívne nedomáhala skoršieho prístupu k veciam, súd má za to, že sama porušila
všeobecnú prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby predchádzala potenciálnym škodám na majetku,
ktorá jej vyplývala z ust. § 415 OZ. Tým, že do bytu vstúpila až 22.12.2005, t.j. viac ako mesiac po vstupe

odporcu, jednak sama poskytla tretím osobám, ktoré disponovali kľúčom od vymeneného zámku po
značnú dobu možnosť nakladať s jej vecami, resp. vecami jej dcéry, pričom sa dalo tiež očakávať, že po
takejto dobe dôjde bez patričnej starostlivosti k uhynutiu kvetov, ale tiež k znehodnoteniu netrvanlivých
potravín. Keďže do bytu sa navrhovateľky napokon dostali rovnako využijúc kľúčovú službu, nie je jasné,
čo im bránilo k takémuto konaniu, ktoré by požívalo ochranu ako dovolená obranná svojpomoc podľa §

6 OZ, pristúpiť skôr práve v záujme ochrany ich vlastníctva, tým skôr, ak by sa v byte reálne nachádzali
veci v hodnote vyčíslenej v žalobe a hrozila by im ich možným zničením alebo stratou v dôsledku
neoprávnenej manipulácie tretími osobami takáto značná ujma na ich majetku.

Napokonjepotrebnékonštatovať,žesúdunebolipredloženéanižiadnerelevantnédôkazypreukazujúce

výšku škody na poškodenej zámke na vchodových dverách (navyše túto je ako súčasť bytu možné
považovať za vlastníctvo odporcu v 1. rade) a tiež vo vzťahu k náhrade za núdzové bývanie
navrhovateľky v 2. rade, ktorú vyčíslila na sumu 32.565,- Sk, keď v tejto súvislosti zostalo ničím
nepodložené tvrdenie, že žalujúca strana vychádzala z bežných cien v danom čase. Nepreukázaná tiež
zostala výška škody na nábytku a koberci, ktorých čiastočné poškodenie sa dalo vyvodiť z porovnania

fotografií odporcu v 3. rade a fotografií predložených žalujúcou stranou, avšak zostal sporný jednak
rozsah poškodenia v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a samotná hodnota nábytku,
keď zjavne šlo o nábytok pravdepodobne v zanedbateľnej zostatkovej hodnote, keď sama navrhovateľka
v 2. rade potvrdila, že mal zhruba 20 rokov.

Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danom prípade, keďže navrhovateľky nepreukázali, že by si náhradu škody uplatnili u odporcu v 1.

rade skôr, súd jej úroky z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia o zmene
petitu žaloby odporcovi v 1. rade (18.04.2008), t.j. po uplatnení si jej nároku na súde. K prvému dňu
takto určeného omeškania bola výška úroku z omeškania stanovená príslušným právnym predpisom
na 8,5 %.
O náhrade trov konania súd rozhodoval diferencovanie. V časti konania proti odporcovi v 1. rade bolo

potrebné uplatniť ust. § 142 ods 3 O.s.p., podľa ktorého vzhľadom na neúspech odporcu v pomerne
nepatrnej časti bolo dôvodné priznanie plnej náhrady trov konania. V danom prípade však vzhľadom na
jeho okolnosti súd považoval za spravodlivú aplikáciu ust. § 150 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že k sporu medzi účastníkmi

došlo práve v dôsledku jednoznačne preukázaného protiprávneho konania odporcu - uchopovacej
svojpomoci, pričom vyhodnotenie dôkaznej núdze na strane navrhovateľky v jej neprospech v časti trov
konania nepovažoval za spravodlivé. V časti zastaveného konania voči odporcovi v 2. rade, ktorý v
priebehu konania zomrel súd rozhodoval v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. V časti konaniavoči odporcovi v 3. rade, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia bolo potrebné použiť ust. § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p.., avšak nakoľko odporcovi v 3. rade žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu voči
navrhovateľkám nepriznal.

Istinu spolu s úrokom z omeškania je odporca v 1. rade povinný zaplatiť navrhovateľkám v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom plnením jednej z
navrhovateliek zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť odporcu voči druhej z navrhovateliek, pričom
ktorákoľvek z navrhovateliek môže žiadať od odporcu celé plnenie a odporca je povinný splniť v celom

rozsahutejnavrhovateľke,ktoráoplneniepožiadaakoprvá(§513OZ).Aktívnusolidaritunavrhovateliek
súd vyslovil z dôvodu, že nebolo možné jednoznačne ustáliť podiel nároku každej z navrhovateliek na
priznanej sume titulom skladného za veci vo vlastníctve oboch a ich vzájomné urovnanie je záležitosťou
ich vlastného pomerného vyrovnania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.