Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/224/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113203428
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4113203428.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: J. J., bytom U. K., ul. X. mája XX, zast. JUDr. Jozefom
Gajdošom, advokátom so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 37, proti odporcovi: SLUŽBYT Zlaté
Moravce, mestský podnik so sídlom Zlaté Moravce, Radlinského 14, zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. CIMRÁK, s. r. o. so sídlom Nitra, Štefánikova 7, o povolenie zaplatiť dlh v splátkach, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 04. 2013, č. k. 15C/122/2013-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa nepriznania náhrady trov
konania odporcovi p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým po pripustení jeho

zmeny sa domáhala, aby súd jej povolil zaplatiť sumu 1.917 eur v splátkach po 50 eur mesačne.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 80 písm. c/ OSP a § 488, § 489, § 493 a § 516 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili
písomnú nájomnú zmluvu dňa 31. 01. 2012, ktorou odporca ako prenajímateľ prenajal navrhovateľke

ako nájomkyni 2-izbový byt č. X na 2. podlaží v U. K., na B. č. XX a to na dobu určitú od 01. 01. 2012
do 30. 06. 2012. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 04. 05. 2011 navrhovateľka v nej vyhlásila, že voči
odporcoviztitulunezaplatenianájomnéhomádlh1.917,80eura,ktorýsazaviazalasplácaťvmesačných
splátkach po 33,19 eura do 15. dňa v mesiaci s tým, že v prípade s omeškaním čo i len jednej splátky
stáva sa zročným celý dlh. Dospel k záveru, že dohodnuté práva a povinnosti súd meniť nemôže, a
preto nie je daný naliehavý právny záujem na navrhovateľkou požadovanom určení. V zmysle § 138

ods. 1 OSP navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov s ohľadom na jej sociálny status,
keď navrhovateľka je slobodná, nepracuje, je matkou maloletého dieťaťa a poberá iba sociálnu dávku
vo výške 110 eur, vrátane rodinných prídavkov. Naviac u navrhovateľky nešlo o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust.
§ 150 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, majúc za
to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto vzhliadol v predmete konania, v okolnostiach veci,

ako i osobných majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľky, ako i pomeroch odporcu. Taktiež
vychádzal i z okolností, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postojov v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie len v časti, ktorou mu nebola priznaná
náhrada trov konania. Žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v celkovej výške

327,87 eura. Dôvodil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vec nesprávne
právne posúdil. Poukázal na to, že s ohľadom na nárok uplatnený navrhovateľkou nemal inú možnosťako brániť svoje práva a oprávnené záujmy, s čím mu vznikli nemalé náklady na advokáta, pričom zo
strany navrhovateľky išlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Keďže v konaní mal
úspechvplnomrozsahu,vzmysle§142ods.1OSPmuvznikloprávonanáhradutrovkonania.Malzato,

že v danej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP, ktorý predstavuje odchýlku
zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pričom súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia len
konštatoval, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a opomenul sa vysporiadať so skutočnosťou, či
nepriznanie práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo aj do jeho majetkovej sféry. Tým, že
sa jeho majetkovou sférou vôbec nezaoberal, jeho postup hodnotil ako svojvoľný a zasahujúci do jeho

základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 36 ods. 1 Listiny.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie odporcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie

nie je dôvodné.

Rozhodovanie o náhrade trov konania, v ktorom sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok
občianskoprávneho (sporového) konania, je upravené v ust. § 142 OSP. Základným merítkom pre
nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho

sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane účastníkov konania
znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s
navrhovaným petitom. Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov
konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142 ods. 1 OSP). V prípade,
že mal úspech len čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená alebo v prípade, že úspech

a neúspech sú vyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§
142 ods. 2 OSP). Určité odchýlky od týchto zásad pripúšťa ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak
účastník má vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania.

Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentuje len ust. § 143
OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania a ust. § 150
OSP. Ostatne uvedené ustanovenie rozlišuje dva prípady, kde zákonodarca ponecháva na úvahe súdu
za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná

alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastane, pokiaľ súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa
(ods. 1 citovaného ustanovenia), alebo ak ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané voči
pohľadávke (ods. 2 citovaného ustanovenia). S ohľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie založil výlučne na použití § 150 ods. 1 OSP, je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej
praxe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady

na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti
neprizná. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vždy zodpovedať okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu, čo musí vyplývať
i z odôvodnenia rozhodnutia. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného

zreteľa,súdbežneprihliadajednaknamajetkové,sociálne,osobnéaďalšiepomeryvšetkýchúčastníkov
konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov v priebehu konania.
Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi možno len za predpokladu,
že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo požadovať, aby (hoci len
čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

V posudzovanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že predmetom konania bol návrh navrhovateľky,

ktorým žiadala, aby súd povolil jej zaplatiť dlh vo výške 1.917 eur, ktorý má voči odporcovi v 50-eurových
mesačných splátkach. Preskúmavaným rozsudkom súdu prvého stupňa bol návrh navrhovateľky
právoplatne zamietnutý, čo znamená, že odporca mal v konaní plný úspech, čím bol daný dôvod
pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre postup podľa § 142 ods. 1 OSP, a teda priznanieodporcovi náhrady trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva proti v konaní neúspešnej
navrhovateľky. V tejto časti odvolací súd sa i stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu.
Pokiaľ však súd prvého stupňa následne mal za preukázané, že v konaní sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa umožňujúce nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v zmysle § 150 ods.
1 OSP, odvolací súd jeho rozhodnutie považuje za vecne nesprávne a založené na nesprávnom
právnomnázore.Prvostupňovýmsúdomtotižvtomtosmerepredkladanédôvodyposudzovanévosvetle
zhora nastolených aspektov nemajú intenzitu dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď s ohľadom na
okolnosti daného prípadu, ako i charakter konania, tieto nemožno považovať za osobitne výnimočné.

Naviac je potrebné stotožniť sa s námietkou odporcu uvádzanou v jeho odvolaní o arbitrárnosti dôvodov
odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti, ktoré bolo založené len na všeobecných
konštatovaniach bez bližšej konkretizácie skutkových okolností daného prípadu.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi,
okrem trov právneho zastúpenia, iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vychádzajúc z týchto ustanovení je zrejmé, že rozhodovanie o náhrade trov konania je založené na
zásade podania návrhu účastníka konania na priznanie náhrady trov konania na základe špecifikácie
požadovanýchtrovkonania.Súdpretoonáhradetrovkonaniarozhodujelennanávrhúčastníkakonania,

a nie aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať
vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať totiž výraznejšiu záťaž. Aj
stručná požiadavka účastníka konania, či už v návrhu alebo v priebehu konania, predstavuje relevantný
návrh na priznanie náhrady trov konania. Platí preto, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania,
treba navrhnúť spravidla pred rozhodnutím vo veci samej aj výrok o náhrade trov konania a predložiť

vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Z toho vyplýva, že
vyčíslenie je povinné nielen u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený.
Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do
3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy
konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo

spisu a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov
právneho zastúpenia. Tieto trovy treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže
priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote 3 pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu mu okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie
je viazaný podľa § 170 ods. 1 OSP rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Tomu nebráni ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci nevyčíslené
trovy konania bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania má v takomto
prípade povahu uznesenia.

V súdenej veci obsah spisu preukazuje, že odporca bol v tomto konaní zastúpený právnym zástupcom

(advokátskou kanceláriou) na základe plnej moci zo dňa 22. 04. 2013. Náhradu trov konania si právny
zástupca odporcu uplatnil v konečnom návrhu na jedinom pojednávaní konanom dňa 30. 04. 2013 s
tým, že náhradu trov konania vyčísli v lehote 3 dní. Na uvedenom pojednávaní došlo i k vyhláseniu
rozsudku, od ktorého dňa potom začala odporcovi plynúť 3-dňová lehota na vyčíslenie trov konania. Za
situácie, že odporcovi zákonná lehota na vyčíslenie trov konania márne uplynula, keďže odporca trovy

konania vyčíslil až v písomnom odvolaní, doručenom faxovým podaním prvostupňovému súdu dňa 21.
05. 2013, pričom okrem trov právneho zastúpenia mu iné trovy zo spisu nevyplývajú, bolo potrebné vo
veci postupovať v intenciách § 151 ods. 2 OSP a odporcovi náhradu trov konania nepriznať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej

sa nepriznania náhrady trov konania odporcovi ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil,
i keď z iných právnych dôvodov.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže navrhovateľka v tomto smere návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho

konania nepodala.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.